Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/163/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205193 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615205193.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa: O. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ul. XX. M., proti odporcovi: P. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, K., o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 7. decembra 2015, č. k. 2C/98/2015-104, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, p o t v r d z u j e . Odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Rozsudok okresného súdu v časti o zročnom výživnom z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 16.11.2010, č. k. 6P/147/2010-101 a zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi z doterajších 80 eur na 105 eur mesačne, s účinnosťou od 28.09.2015, ktoré uložil odporcovi zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa. Zročné výživné od 28.09.2015 do 31.12.2015 v sume 77,50 eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, ktorou navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné zo sumy 80 eur na 160 eur mesačne, návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok vychádza zo skutkových zistení, v zmysle ktorých predošlá úprava výživného bola uskutočnená rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 16.11.2010, č. k. 6P/147/2010-101, ktorým bolo výživné zvýšené na 80 eur mesačne. V tom čase matka navrhovateľa podnikala, podľa daňového priznania za rok 2009 predstavoval základ dane 3.319,11 eur. Navrhovateľ v tom čase býval v spoločnej domácnosti s matkou a so sestrou S., študentkou 2. ročníka W. H.. Rozsah výživného na S. bol určený vo výške 66 eur mesačne. Odporca pracoval ako obchodný zástupca s príjmom 267,23 eur. Odporca žil v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá bola zamestnaná a mala dve vyživovacie povinnosti. Navrhovateľ bol žiakom 1. ročníka A. K.. Bol členom klubu historického šermu. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného okresný súd vychádzal z príjmu matky navrhovateľa v daňovom priznaní za rok 2014, ktorý bol vo výške 15.639,08 eur a výdavky vo výške 11.870,09 eur, základ dane po odpočítaní nezdaniteľnej časti bol nula. Odporca je zamestnancom firmy G. s.r.o. , jeho priemerná čistá mzda za obdobie 11/2014-10/2015 je 355,69 eur a priemerný čistý mesačný príjem 600,29 eur, so započítaním ošatného, stravného a cestovného. Navrhovateľ je aktuálne študentom 1. ročníka denného štúdia na H. W. odbor M. Do miesta bydliska dochádza v dvojtýždňových intervaloch. Príležitostné príjmy z brigád nemá. Náklady na exkurzie, ktoré má raz mesačne, sú vo výške 10 eur mesačne. Má výdavky na okuliare, ktoré si kupuje dvakrát ročne a používa ich v interiéri a na kontaktné šošovky, ktoré používa v exteriéri, vo výške 50 eur mesačne. Náklady na internát sú vo výške 3.180 CZK, cestovné 50-60 eur, električenka v K. 10 eur mesačne. Matka mu poukazuje mesačne 10.000 CZK (okolo 370 eur), v ktorom je aj výživné 80 eur od odporcu. Odporca žije sám v byte, ktorý je v jeho vlastníctve, má vyživovaciu povinnosť iba k navrhovateľovi. Svoje mesačné výdavky špecifikoval ako náklady na byt 124,13 eur, výživné 80 eur, úhrada za elektriku 25 eur, SIPO 9 eur, internet 9,92 eur, telefón 20,99 eur, káblová televízia 2,66 eur, poplatok za vedenie účtu 7 eur, poistné 2,76 a 8,33 eur, splátka pôžičky R. 70,39 eur, cestovné 44 eur, ročné výdavky na komunálny odpad 20,44 eur, poistka za byt 27 eur. Po zhodnotení skutkového stavu, na ktorý okresný súd aplikoval ustanovenia § 78 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 76 ods. 1, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine, dospel k záveru, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pokiaľ životná úroveň rodičov nestúpne, nemala by sa zvyšovať životná úroveň dieťaťa. Suma výživného 105,-€, ktorú určil odporcovi súd, zodpovedá úhrade oprávnených výdavkov na výživu navrhovateľa pri zachovaní rovnakej životnej úrovne rodičov. Podľa názoru súdu dieťa by sa malo, pokiaľ tomu nebránia vážne prekážky, podieľať na úhrade nákladov na svoje vysokoškolské štúdium. Tak ako rodičia nemajú možnosť ovplyvniť rozhodnutie plnoletého dieťaťa študovať na akejkoľvek vysokej škole, kdekoľvek doma aj v zahraničí, tak nemožno spravodlivo požadovať, aby v plnej miere majúc za následok pokles svojej životnej úrovne, znášali bremeno výživy dieťaťa, pokiaľ sa rozhodne po ukončení povinnej školskej výchovy a plnoletosti pokračovať v štúdiu. Navrhovateľ nepreukázal mimo svojich subjektívnych tvrdení o príprave na výučbu, čo je očakávané u každého študenta vysokej školy, žiadne objektívne dôvody, ktoré by mu bránili zabezpečiť si aspoň nejaký príjem brigádnicky, pričom sám uviedol, že jeho študijný rozvrh mu to umožňuje v určitom rozsahu nie len počas víkendu. Pokiaľ raz za dva týždne cestuje z K. pričom má zabezpečené nepretržité ubytovanie, tiež to nemožno považovať za účelné výdavky. Hoci počas denného štúdia navrhovateľ zrejme nie je schopný samostatne sa živiť, a teda vyživovacia povinnosť rodičov (nielen odporcu, ale aj matky) trvá, je zrejmé, že by mal byť schopný sa živiť aspoň čiastočne a hradiť tak časť svojich výdavkov. Na náklady navrhovateľa na nákup okuliarov, či kontaktných šošoviek - vzhľadom na očnú vadu, súd prihliadal už pri skoršej úprave výživného, preto nejde o novú skutočnosť majúcu podstatný vplyv na výšku výživného. Náklady matky navrhovateľa na domácnosť súd už posudzoval samostatne, v zmysle jej schopnosti podieľať sa na výžive navrhovateľa, pretože tento má už svoje samostatné - internátne ubytovanie, ktoré netrvá len v čase po skončení letného semestra - počas letných prázdnin. Súd rozhodol aj o zročnom výživnom, keďže sa navrhovateľ dožadoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť od 01.09.2015. Vo vzťahu k okolnosti osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá je predpokladom na priznanie zvýšenia výživného aj za čas pred podaním návrhu, však vo vzťahu k plnoletému dieťaťu je možné zvýšené výživné priznať najskôr odo dňa podania návrhu. Keďže je zrejmé, že v čase podania návrhu už bol navrhovateľ študentom vysokej školy súd výživné zvýšil od 28.09.2015. Výška zročného výživného, predstavuje rozdiel sumy novourčeného a pôvodného výživného za tri mesiace a tri dni - keďže výživné sa platí mesačne vopred, v sume spolu 3x25,-€ + 2,50-€. Súd v dôsledku zvýšenia výživného rozhodol o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom, pretože nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na sumu 105,-€ mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal vo veci vyšší úspech vzhľadom na pomer uplatneného a priznaného nároku, trovy konania si však neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a priznať mu zvýšené výživné 125 eur mesačne. V odôvodnení svojho odvolania deklaroval odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a nesprávnom právnom závere rozsudku okresného súdu. 1. Vytýkal okresnému súdu, že hoci pri posudzovaní jeho návrhu vychádzal zo skutočnosti, že odporca platil v roku 2011 výživné na neho 80 eur a na jeho sestru 66,39 eur, čo je spolu 146,39 eur a aktuálne už nemá vyživovaciu povinnosť k sestre a zvýšil sa mu príjem, aj tak okresný súd konštatoval, že odporcovi by sa znížila životná úroveň. Je zrejmé, že uvedený záver je rozporný. 2. Okresný súd akcentoval priemernú čistú mzdu odporcu vo výške 355,69 eur a nie jeho čistý mesačný príjem, ktorý je 600,29 eur. Ak odporca vyčíslil mesačné náklady na 409,63 eur, ktoré sú vyššie, než jeho čistá priemerná mzda, potom je potrebné vychádzať z jeho priemerného mesačného príjmu 600,29 eur. Podľa jeho názoru, okresný súd nesprávne analyzoval príjem jeho matky a nesprávne zhodnotil aj listinné dôkazy - náklady na domácnosť, ktoré sú vo výške 169,08 eur a nie 300 eur, ako uviedol okresný súd. Za nenáležité a nesprávne považuje úvahy súdu o výsledkoch podnikania jeho matky, keď uviedol, že je zrejmé, že pri predmete podnikania matky navrhovateľa je možné, ako bolo aj preukázané, dlhodobo preukazovať oprávnené náklady súvisiace s podnikaním tak, aby bol celkový zisk minimálny či žiadny. Rovnako aj úvahy súdu o peňažnom príspevku za opatrovanie sú nesprávne. Pokiaľ jeho matka celodenne opatruje príbuzného, pokiaľ nedosahuje hranicu príjmu stanovenú zákonom, môže si uplatniť peňažný príspevok na opatrovanie a tak kompenzovať stratu príjmu z inej činnosti (prenájmu nehnuteľnosti). Súd nemá zrejme úplne jasno v problematike poskytovania opatrovného. Matkin príjem nesmie presiahnuť dvojnásobok životného minima - to sa za rok 2014 stalo. V ďalších sa môže stať, že matka presiahne svojim príjmom danú hranicu a potom bude musieť všetky peniaze, ktoré by v roku 2015 ako opatrovné dostala, vrátiť úradu práce. Takéto riziko si matka na svoje plecia nemôže vziať - tento prístup by bol nezodpovedný a brala by tak na seba neprimerané majetkové riziká. Ďalšiu vec, ktorú súd opomenul pri opatrovnom je, že vzhľadom na výšku dôchodku starého otca, výšku dôchodku sestry jeho matky a vzhľadom na ich majetkové pomery nespĺňajú podmienky na opatrovné. 3. Súd sa nezaujímal, ako sa darí jeho matke poukazovať mu mesačne 290 eur. Cielene vyvodil záver, že jeho matka má vyšší príjem, ako zodpovedá účtovnému zisku z podnikania a ako priznáva. Uviedol, že peniaze na jeho účet vkladá matka za pomoci jeho krstného otca. Je smutné, že ten, kto sa snaží v rámci rodiny všetko svojpomocne zvládnuť, je zrazu v pozícii klamára a ten, kto celé pojednávanie postavil na klamstvách, je v pozícii chráneného súdom. 4. Vytýkal ďalej okresnému súdu nemiestnu poznámku, že jeho starý otec má dostatok prostriedkov. Zo zákona majú zodpovednosť voči deťom rodičia a nie starí rodičia. 5. Namietal záver okresného súdu, že určená suma 105 eur mesačne zodpovedá úhrade oprávnených výdavkov na jeho výživu pri zachovaní rovnakej životnej úrovne rodičov. Toto je v rozpore s konštatovaním súdu o pomeroch odporcu. 6. Okresný súd považuje za neúčelné výdavky, keď príde raz za dva týždne domov. Uviedol, že jeho matka žije sama, potrebuje pomôcť s prácami okolo domu, pri opatere o 83-ročného starého otca a ťažko psychicky chorej sestry. 7. Za nenáležité považuje závery súdu, že by sa mal podieľať na úhrade nákladov na svoje vysokoškolské štúdium. Žiadny zákon nehovorí o tom, že vyživovacia povinnosť rodiča sa má „preniesť na dieťa len za to, že študuje na vysokej škole“. 8. Za nesprávny považoval záver súdu, že tak, ako rodičia nemajú možnosť ovplyvniť rozhodnutie plnoletého dieťaťa študovať na akejkoľvek vysokej škole, kdekoľvek doma aj v zahraničí, tak nemožno spravodlivo požadovať, aby v plnej miere majúc za následok pokles svojej životnej úrovne, znášali bremeno výživy dieťaťa, pokiaľ sa rozhodne po ukončení povinnej školskej dochádzky a plnoletosti pokračovať v štúdiu. Súd týmto svojim výrokom neguje a popiera Zákon o rodine § 62: plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. 9. Vytýkal okresnému súdu, že pri svojom rozhodovaní nezobral vôbec do úvahy, že odporca od poslednej úpravy výživného nad rámec výživného neprispel na jeho výživu žiadnym darom, ani finančným príspevkom. V čase poslednej úpravy výživného bol študentom gymnázia - nad rámec výživného odporca neprispel na jazykový výmenný pobyt, na stužkovú, na vodičský preukaz, atď. Odporca počas súdneho konania, tak ako dlhé roky doposiaľ, používal klamstvá a lživé tvrdenia: rozpis platieb bytového družstva poukazuje, že odporca má vo svojom byte prihlásenú ešte jednu osobu. Keďže mu nie je známe, že by mal v starostlivosti nezaopatrené dieťa, predpokladá, že na chode domácnosti sa podieľa s ďalšou osobou, ktorú má prihlásenú v byte. To znamená, že znova klame tvrdením o výške jeho životných nákladov. Súd takúto maličkosť nepostrehol. Tvrdil na pojednávaní, že príležitostne mu vznikajú mimoriadne náklady na cestu do práce. Ako sám uviedol pred súdom, nezdaniteľná časť jeho príjmu je sumou ošatného, cestovného a stravného, na ktoré mu prispieva zamestnávateľ. Už v minulosti sa snažil zatajiť pred súdom diéty, no pani sudkyňa sa nedala našťastie oklamať. Pôžička bola účelovo braná v septembri 2015, aby mohol na súde preukazovať svoje vysoké náklady. O aké prefinancovanie nákladov na zariadenie bytov ide? Boli to veci nevyhnutné k životu alebo veci, bez ktorých sa dá zaobísť? Znova je to celé o tom, že odporca kladie do popredia vlastné záujmy pred záujmy svojho dieťaťa. Jedinú nehnuteľnú vec zo spoločného BSM - družstevný byt, matka prenechala odporcovi. On však prepísal tento byt na svoju vtedajšiu priateľku. Priateľka byt odkúpila do osobného vlastníctva roku 2013 za zostatkovú hodnotu. Keďže v decembri 2014 sa od odporcu odsťahovala, žiadala od odporcu vyplatenie z bytu v trhovej hodnote. Na zmluve je zrejme suma tak, aby dotyčná pani neplatila daň z predaja, nakoľko byt predala po dvoch rokoch. Keďže, ako uvádza odporca, šlo o 800 eur, prečo bola na jar 2015 odporcova matka prinútená predať svoj byt v centre mesta? Realitné kancelárie jej byt ponúkali za 28.000 eur. Alebo aj ona ho napokon predala za 800 eur? Je mu známe, že priateľke v rámci vysporiadania prenechal auto a sumu 20.000 eur. Odporca vzniesol na seba neprimerané finančné riziko svojim počínaním. Napokon byt kupovať nemusel, mohol bývať v byte svojej matky, ktorá je dlhodobo v penzióne a podnájomníčka sa z jej bytu v máji 2015 vysťahovala. Odporca zabudol, ako v roku 2010 vo svojom odvolaní zo dňa 10.12.2010 tvrdil, že on nemôže platiť vyššie výživné, lebo on študuje, aby si mohol v budúcnosti nájsť lepšie platenú a výhodnejšiu prácu, čo môže byť v prospech jeho detí. Štúdium už skončil, tak prečo si teraz nestojí za svojím vtedajším tvrdením? Čestné prehlásenia sú krivé výpovede a sú založené na klamstvách, ktorými sa snažili získať výhodu pre odporcu. Celé pojednávanie sa snažili o preukázanie jeho ignorácie voči navrhovateľovi. Čestné prehlásenia opomínajú fakt, že odporca bol ten, ktorý prestal javiť záujem, nakoľko mal vtedy ďalší vzťah a deti, ktorým sa venoval - dokonca sú v jeho spisovom materiáli doklady o tom, ako im prispieval na stravné. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že súd správne konštatoval, že zvýšením vyživovacej povinnosti na sumu požadovanú navrhovateľom, by sa znížila jeho životná úroveň, nakoľko pri poslednom zvýšení v roku 2011 žil v spoločnej domácnosti s priateľkou a na chode domácnosti sa v tom čase podieľali spoločne, čo vtedy potvrdila aj svojou výpoveďou na súdnom konaní, a teda jeho náklady na bývanie neboli v tom čase v takej výške ako dnes, keď býva sám, pretože jeho priateľka sa v januári 2015 odsťahovala. Súd sa dostatočne zaoberal a analyzoval jeho príjem s prihliadnutím na jeho výdavky. Nezdaniteľná položka nie je položka, ktorú míňa na svoje osobné potreby. Sú to položky, ktoré využíva aj v rámci svojho zamestnania. Zarátať do povinných výdavkov aj daň za psa, je podľa neho bezpredmetné o to viac, keď ich má matka navrhovateľa plnú pivnicu a obchoduje s nimi spolu so svojim bratom. To je tiež príjem, ktorý je nezdanený a bohužiaľ sa nedá dokázať. Súd sa vyjadril aj o oprávnených nákladoch matky. Tieto dlhodobo preukazuje tak, aby bol zisk minimálny alebo žiadny. S tým plne súhlasí, pretože ak by si súd vyžiadal daňové priznania za minulé roky, zistil by, že je to pravda. Navrhovateľ ďalej uvádza, že suma nájmu za nehnuteľnosť je 850 eur mesačne a z toho ešte musí platiť odvody. Dával do pozornosti daňové priznanie matky navrhovateľa, kde je uvedené, že jej príjem zo živnosti je 15.649,44 eur. A teda nech ráta, ako ráta, vychádza mu to 1.304,12 eur mesačne. Teda o akých 850 eur tu navrhovateľ hovorí, kto tu teda klame, koľko teda platia H. Y. matke navrhovateľa, bola vôbec doložená do spisu nájomná zmluva? Prečo uvádza navrhovateľ sumu 290 eur, keď na pojednávaní sa spomínala suma 370 eur. Čestné prehlásenie S. K. považuje za zdrap papiera a nie si istý, či nebolo vytvorené až po pojednávaní účelovo, po konštatovaní súdu o tom, že matka navrhovateľa má väčšie výdavky ako príjmy. A keby aj bola pravda to, že prispieva K. navrhovateľovi nejakou sumou, je to jeho vec a vec dohody medzi nimi. Navrhovateľova matka mu len tak darovala obchodnú prevádzku v hodnote 3 milióny korún. Kde na to berie samotný K., ktorý dlhodobo platí odvody z minimálnej mzdy a nevykazuje žiadny zisk. Ten, kto tu klame, je matka navrhovateľa a jej rodina. Je mu ľúto, že do týchto ich klamstiev vtiahli aj jeho syna, ktorý je informovaný jednostranne a účelovo zavádzaný a štvaný proti vlastnému otcovi. Svedčí o tom aj 15 trestných oznámení zo strany jeho matky a rodiny Pípašovcov, ktoré všetky skončili vyjadrením kompetentných orgánov, že sú to nezmysly, ktoré sa nezakladajú na pravde. Predtým, než predstúpil navrhovateľ na iný odbor, býval rok v K. v prenajatom byte a taký prenájom bytu v K. nie je lacný špás. Kde na to vzal a prečo nebýval na internáte ako ostatní študenti. Prečo zatajil to, že býval v prenajatom byte a prečo nepredložil súdu nájomnú zmluvu. Na internáte začal bývať, až keď prestúpil na iný odbor, a teda od septembra minulého roka. Konštatovanie súdu malo len odporúčací charakter, keďže navrhovateľ uviedol, že navštevuje prednášky v pondelok a v utorok iba jednu hodinu a v piatok má iba telesnú a nejaké exkurzie, aj to nie je pravidelne. Veľa študentov si privyrába, tak prečo by si nemohol aj on, keď chodí do školy tak málo. Je pravda, že rodičia nemajú možnosť ovplyvniť rozhodnutie plnoletého dieťaťa študovať na akejkoľvek škole, ale tak isto rodičia musia zvážiť, či na to majú prostriedky, aby dieťa študovalo v zahraničí. Prečo by mal súd brať do úvahy to, že neprispieval navrhovateľovi nad rámec výživného. Nemal z čoho a navrhovateľ ho sústavne ignoroval a ešte aj pri náhodnom stretnutí mu dával najavo pohľadom, ako ním pohŕda. Navrhovateľ ho obvinil, že klame a používa lživé tvrdenia. Všetky jeho tvrdenia sú podložené, či už jeho výpoveďou alebo overenými čestnými prehláseniami. Pôžička, ktorú si bral v septembri 2014, nebola braná účelovo, aby mohol na súde preukázať zvýšené náklady. Vtedy ešte nevedel, že si navrhovateľ požiada o zvýšenie výživného. V roku 1992 nadobudla jeho bývalá manželka dražbou obchodnú prevádzku. V prípade rozvodu mal zo zákona nárok na polovicu majetku, keďže ho nadobudla počas manželstva. Hodnota tejto prevádzky bola v tom čase minimálne 3 milióny korún a jemu zostal družstevný byt v hodnote asi 450.000 Sk, čo bol vtedy zjavný nepomer. Navrhovateľ predkladá účelovo list vlastníctva vyhotovený v roku 2000, keď ešte boli manželia, čo je dôkazom toho, že mal ako manžel nárok na polovicu majetku. Avšak v roku 2003 po tomto vysporiadaní a po rozvode, sa navrhovateľova matka dobrovoľne bez dôležitého dôvodu zbavila majetkového prospechu a spomínanú prevádzku prepísala na svojho brata, ktorý ju vlastní dodnes. Po čase byt prepísal na svoju priateľku, nakoľko nebol schopný po poslednom zvýšení na 146 eur z 266 eur, ktoré vtedy zarábal, ťahať celé náklady na byt. Neskôr byt odkúpila do osobného vlastníctva. Keďže sa priateľka odsťahovala, prepísala byt naspäť na neho, taká bola dohoda. Podľa dohody jej vyplatil 800 eur, čo bolo náhrada za zariadenie, ktoré nadobudli spolu a bolo to na základe vzájomnej dohody. Kúpnu zmluvu poskytol k nahliadnutiu na pojednávaní. Nie je pravda, že jej nechal aj auto, auto bolo jej, pretože ho kupovala ona. Jeho matka je svojprávna a to, že predala byt a koľko zaň dostala, je jej rozhodnutie a výhradne jej vec. Navrhovateľ tak rád a účelovo poukazuje a komentuje súkromné rozhodnutia jeho matky, dáva do pozornosti fakt, že rodičia navrhovateľovej matky pred rokmi prepísali svoj rodinný dom na jej súrodencov a tak má oprávnený dôvod sa domnievať, že súrodenci navrhovateľovej matke jej podiel z majetku rodičov vyplatili. Je to S., ktorému navrhovateľova matka darovala obchodnú prevádzku a S. K., ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa je ťažko psychicky chorá. Jeho matka, ako sama uviedla vo výpovedi, kúpila v roku 2011 dva domy v Q., ktoré vlastní dodnes, jeden kúpila za 20.000 a druhý za 30.000, čo je spolu 50.000 eur. V roku 2010-2012 navštevoval strednú školu a urobil si aj maturitu. Myslel, že mu to pomôže v kariére, ale potom sa prejavil jeho zdravotný stav a napokon už má cez 50 rokov , a to sa ťažko hľadá normálna práca. Navrhol, aby sú prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. On pre svoje deti niečo urobil. To, že ešte počas manželstva prenechal svoj podiel v prevádzke jeho bývalej manželke, urobil s vedomím, že z toho budú mať v budúcnosti prospech aj jeho deti. Avšak tým, že matka navrhovateľa prevádzku napokon bezdôvodne prepísala na svojho brata, pripravila deti o majetok, ktorý by im v budúcnosti právom patril. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a zistil, že rozsudok okresného súdu nie je možné potvrdiť, ani zrušiť, ale je potrebné tento zmeniť podľa § 220 O.s.p., a to v dôsledku nesprávnej aplikácie a interpretácie ustanovenia § 78 Zákona o rodine na správne zistený skutkový stav. V časti o zročnom výživnom bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Primárne krajský súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní o zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dospelému dieťaťu, sa má súd zaoberať zákonnými predpokladmi na zmenu predchádzajúcej úpravy výživného. Otázky vzájomných vzťahov, ich príčin a ich stavu, nie sú predmetom konania a dokazovania, pokiaľ povinný rodič neuplatňuje námietky proti svojej zákonnej povinnosti podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, t. j. vtedy, ak by sa povinný rodič bránil tým, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Za situácie, že takáto námietka nie je uplatnená, je úlohou súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o zmene skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 163 O.s.p. zistiť, či došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane účastníkov právneho vzťahu podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Justičná prax považuje za kvalifikovanú zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine výraznú zmenu tých právne významných okolností, z ktorých súd vychádzal pri skoršej úprave výživného. Za kvalifikovanú zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa sa považuje vzrast jeho životných nákladov v súvislosti s jeho dynamickým vývojom, vzdelávaním a rozširovaním jeho kultúrnych potrieb, rôznych aktivít, zdravotným stavom. Potreby dieťaťa sú povinní uspokojovať zo zákona obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a to až do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Platí princíp rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, a to, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Za zmenu pomerov na strane povinného rodiča sa považuje objektívny výrazný nárast alebo zníženie jeho príjmu, majetku, vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne iné právne významné okolnosti. Súd po zistení aktuálnych pomerov účastníkov konania o výživné, tieto porovná so zistenými pomermi v čase skoršej úpravy výživného a posúdi, či je zmena kvalifikovaná, teda významná a rozhodne o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, prípadne návrh na zmenu zamietne. V prejednávanej veci okresný súd správne postupoval, keď zisťoval aktuálne právne významné okolnosti v pomeroch účastníkov a konštatoval zmenu pomerov na strane navrhovateľa, ktorá súvisí s jeho vysokoškolským štúdiom v K. a konštatoval aj nárast príjmov odporcu a zánik jeho vyživovacej povinnosti k dcére S. vo výške 66 eur mesačne. Pri posudzovaní rozsahu zmeny vyživovacej povinnosti odporcu sa však okresný súd dôsledne neriadil kritériami podľa § 62 Zákona o rodine a zameral sa na úvahy o prípadných nedostatkoch v daňových priznaniach matky navrhovateľa, na to, že matka navrhovateľa má nárok na opatrovateľský príspevok, že navrhovateľ by sa mal zamestnať a na štúdium si zarábať, resp. považoval za nepotrebné výdavky navrhovateľa na cestovné, ktoré vynakladá na cesty domov dvakrát do mesiaca. Podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo úlohou okresného súdu posudzovať komplexné pomery matky navrhovateľa, jej príjmy reálne a potencionálne, keďže je nepochybné, že táto si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi plní dobrovoľne a je nepochybné, že z výživného 80 eur mesačne, ktorým prispieva odporca, by nebolo možné finančne zvládať vysokoškolské štúdium v zahraničí. Podľa súdnej praxe, ojedinelé príjmy dieťaťa z brigádnickej činnosti nemožno považovať za právne významné z aspektu vyživovacej povinnosti rodiča a rozsahu tejto povinnosti. Na rozdiel od záveru okresného súdu, že výdavky navrhovateľa na cesty do miesta bydliska dvakrát do mesiaca nie sú nevyhnutné, krajský súd zastáva názor, že pokiaľ navrhovateľ má časový priestor a vôľu cestovať domov, nemožno túto okolnosť považovať za nepotrebnú, a to jednak z hľadiska pomoci matke a starému otcovi, ale aj z hľadiska emočných väzieb k blízkym príbuzným, preto tento výdavok nie je možné považovať za nepotrebný, zvlášť, keď náklady navrhovateľa na výživu v prevažnej miere znáša jeho matka. V konaní bolo preukázané, že v pomeroch navrhovateľa v súvislosti s vysokoškolským štúdiom došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu obdobiu, v roku 201, keď bol žiakom gymnázia. Bolo tiež preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane odporcu, ako to napokon konštatoval aj okresný súd, pretože jeho príjem je 600 eur mesačne, oproti 267,23 eur pri skoršej úprave vyživovacej povinnosti a zanikla mu vyživovacia povinnosť k dcére S. vo výške 66 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia, ktoré odôvodňujú zmenu doterajšej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu, vychádzajúc z kritérií podľa § 62 Zákona o rodine, krajský súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v odvolaní na zvýšenie výživného na 125 eur mesačne je opodstatnený, a preto zmenil rozsudok okresného súdu a zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi z doterajších 80 eur na 125 eur mesačne, s účinnosťou odo dňa podania návrhu - 28.09.2015. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu krajský súd vzal do úvahy celkový príjem odporcu 600 eur mesačne, keďže v náhradách - šatné, stravné, cestovné, sú sanované jeho životné náklady na potreby, na ktoré ich zamestnávateľ poskytuje. Zo svojho príjmu potom môže poskytovať navrhovateľovi výživné 125 eur mesačne, ktoré prakticky kryje iba náklady na internát (117 eur). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť a odvolaciemu návrhu navrhovateľa vyhovieť. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že navrhovateľ pôvodne žiadal zvýšenie výživného na 160 eur mesačne. Okresný súd považoval jeho nárok za oprávnený v rozsahu 105 eur mesačne a vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol. Odvolací návrh navrhovateľa bol na výživné 125 eur mesačne. Vzhľadom na to, že nejde o výživné na maloleté dieťa, kde odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nebolo procesne prípustné zaoberať sa v odvolaní celým výrokom okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, pretože odvolanie navrhovateľa sa dotýkalo iba jeho časti. To znamená, že zamietnutie návrhu nad 125 eur mesačne nadobudlo právoplatnosť, pretože sa na túto časť suspenzívne účinky odvolania nevzťahovali (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Zmenou rozsudku okresného súdu, bude potrebné zistiť výšku zročného výživného odo dňa zvýšenia výživného, preto bolo potrebné v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude zistiť, aká je výška zročného výživného a rozhodnúť o jej úhrade. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .