Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1050/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712204056 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3712204056.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcov: 1/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. XXX a 2/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. XXX, obaja právne zastúpení M.. W. W., advokát spol. s r.o. so sídlom S. XXX/X, A. N., L.: XX XXX XXX proti žalovanému A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. XX, zastúpenému M.. P. A., advokátom, R. XX/XX, A. N., o určenie práva prechodu, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. júla 2015, č. k. 3C/41/2012-161, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný strpieť žalobcom 1/, 2/ výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právo prechodu po parc. KNC XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 787 m2 zapísané na LV č. XXX k. ú. W. O. v rozsahu ako je zakreslené na geometrickom pláne č. 3C/41/2012-2/2015 vyhotovenom L.. M. A. ako diel 1, 2, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný strpieť žalobcom 1/, 2/ výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právo prechodu po parc. KNC XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 787 m2 zapísané na LV č. XXX k. ú. W. O. v rozsahu ako je zakreslené na geometrickom pláne č. 3C/41/2012-2/2015 vyhotovenom L.. M. A. ako diel 1, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením. V rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia povinnosti žalovanému strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právu prechodu po parcele KN C XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 787 m2, zapísanej na LV č. XXX k. ú. W. O. v rozsahu ako bude zakreslené vo vyhotovenom geometrickom pláne, ktorý nadobudli titulom vydržania. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.05.2013 č. k. 3C/41/2012-99 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali splnenie zákonných podmienok pre vydržanie tvrdeného vecného bremena. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 č. k. 17Co/414/2013-111 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí vyslovil, že z okolností zistených v konaní vyplýva, že boli splnené podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu cez pozemok, v súčasnosti patriacemu žalovanému, vydržaním, keď zo skutkových okolností vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ boli dobromyseľní, že právo, ktoré k cudzej veci vykonávajú, im riadne vzniklo. Právnym titulom, od ktorého mohli odvodzovať svoju dobrú vieru bola dohoda uzavretá s rodičmi žalobkyne 2/ a žalovaného v r. 1980 resp. 1981. Súdu prvej inštancie uložil, aby vykonal potrebné dokazovanie na identifikáciu rozsahu vecného bremena a o veci opätovne rozhodol s tým, že je vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. 2. Po opätovnom výsluchu účastníkov konania a ohliadke na mieste samom súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozsah vecného bremena, ktorí žalobcovia 1/, 2/ nadobudli vydržaním na parc. KNC č. XXX v k. ú. W. O. predstavuje šírku prechodu smerom od cesty 3m a pokračuje smerom k rodinnému domu žalobcov končiac výmerov 3,5 m tak, ako to zakreslil ustanovený znalec L.. M. A. ako diel 1. na geometrickom pláne č. 3C/41/2012-2/2015 zo dňa 31.03.2015. Pri tomto rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal z toho, že toto právo nadväzovalo na právo prechádzať časťou pozemku parc. XXX (súčasnej parcely XXX) od verejnej cesty, ktorej vlastníkom bol M. V., čo vyplýva z predloženej dohody zo dňa 23.09.1976, uzavretej medzi žalobcom 1/ a M. V., v zmysle ktorej dal M. V. do trvalého užívania časť pozemku parc. XXX k. ú. W. O. o výmere 80 m2, pozemok o dĺžke 40 m, o šírke pri štátnej ceste 1m a pri rodinnom dome otca a žalobcu 2/ a žalovaného o šírke 3 m s tým, že právo žalobcov 1/, 2/ prechádzať cez parcelu KNC č. XXX, nadväzovalo na právo prechádzať časťou súčasnej parcely XXX o šírke 3 m. Bol toho názoru, že v rozsahu šírky 3 m žalobcovia 1/, 2/ potom prechádzali aj po parcele XXX pešo aj autom pri stavbe svojho rodinného domu postaveného na parc. č. XXX/X od r. 1981 do času, pokiaľ žalovaný prestal umožňovať tento prechod využívať, pretože takýto prechod o šírke 3 m bol dostačujúci na to, aby žalobcovia prístup k svojmu rodinnému domu mali zabezpečený. Šírka prechodu 3 m je štandardnou šírkou prechodu nákladným autom aj podľa vyjadrenia znalca L.. M. A.. Súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že šírka postavenej kovovej brány je síce 3 a pol metra neznamená, že žalobcovia vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu v rozsahu šírky brány 3 a pol metra, pretože pokiaľ prechádzali cez parc. KNC XXX nákladným autom, šírka 3 m bola na prechod dostačujúca. V konaní neboli žiadnym dôkazom preukázané tvrdenia žalobcov o tom, že k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu došlo vo väčšom rozsahu ako 3 metre a taktiež, že žalobcovia vydržali právo zodpovedajú vecnému bremenu končiace šírkou 4,10 m smerom k ich rodinnému domu. 3. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný prostredníctvom právnych zástupcov. Žalobcovia 1/, 2/ v odvolaní namietali, že ich vecné bremeno bolo vykonávané objektívne od parcely KNC č. XXX cez bránu pre motorové vozidlá, ktorá má šírku 3,5 m a hneď pri nej bola bránka pre chodcov v šírke 90 cm, teda spolu o šírke 440 cm. Z druhej strany od ich parcely KNC XXX/X je šírka vecného bremena objektivizovaná vchodovou bránou pre vstup autami v šírke 4,10 m a vybudované sú tu dva tehlové stĺpy. Teda šírka vecného bremena po celej dĺžke ako prechádza po parcele žalovaného KNC XXX kopíruje tieto objektívne body brány vybudované pre zabezpečenie prístupu. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z pokynu súdu pre znalca o trojmetrovej šírke vecného bremena je nesprávne a arbitrálne. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie za účelom vyhotovenia geometrického plánu pre identifikáciu rozsahu vecného bremena. 4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Vyslovil názor, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu po parc. č. XXX k. ú. W. O. žalobcom nevzniklo. Uznal, že žalobcovia príležitostne a nepravidelne cez parcelu KNC č. XXX prechádzali - väčšinou prechádzali pešo a len zriedkavo - 1 až 2 krát do roka - s jeho súhlasom prešli po uvedenej parcele nákladným autom, ktorým dovážali palivo. Poukázal na to, že žalobcovia majú prístup k svojmu rodinnému domu z opačnej strany a aj ich rodinný dom je postavený zadnou časťou k parcele č. XXX a je orientovaný smerom k obecnej komunikácii pri potoku. V tejto časti má ich rodinný dom vchod, okná obytných miestností a garáž. Z tejto obecnej komunikácie je prístup autom k domu č. XXX a do garáže a tento prístup žalobcovia používali aj pri výstavbe domu a používajú ho doteraz. Prístup po parc. č. XXX bolo len „doplnkový“ a príležitostný. Pretože žalobcovia na prechod po parcele č. XXX nie sú odkázaní, nikdy nevznikla na tejto parcele ťarcha vo forme vecného bremena. Ak by jeho rodičia chceli zabezpečiť pre žalobcov právo prechodu po parc. č. XX vo forme vecného bremena, tento vzťah by právne potvrdili a zabezpečili, pretože ich otec bol v tomto smere veľmi dôsledný a opatrný. 5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák.č . 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 6. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli sporovými stranami v odvolaniach vznesené a dospel k záveru, že pokiaľ sa jedná o zákonné podmienky vzniku vecného bremena vydržaním, k tomuto sa odvolací súd vyslovil už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 29.10.2014, č. k. 17Co/414/2013-111, na ktorého záveroch odvolací súd nemá dôvod nič meniť. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd už vyslovil, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu cez pozemok, v súčasnosti patriaci žalovanému a vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie iba z dôvodu, aby vykonal potrebné dokazovanie na identifikáciu rozsahu vecného bremena. 7. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní riadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a zameral svoje dokazovanie na zistenie rozsahu vydržaného vecného bremena. Vykonal ohliadku na mieste samom, v ktorom žalovaný uviedol, že rešpektuje stanovisko odvolacieho súdu, pričom uviedol, že vecné bremeno zodpovedalo šírke 3 m od ľavého stĺpika kovovej brány smerom doprava, postavenej pri vstupe na parc. KNC č. XXX. Žalobcovia v konaní uviedli, že prechod cez parc. KNC č. XXX bol stanovený kovovou bránou, ktorá má šírku od cesty 3,5m a spodná brána smerom k rodinnému domu žalobcov má šírku 4 metre. Po tom ako rodičia žalobcov 2/ postavili bránu a začali žalobcovia chodiť cez túto bránu pešo a autom, pred tým, ako bola brána postavená, prechod využívali v rovnakom rozsahu ako po postavení brány. Prechod išiel od pravého stĺpika smerom doľava na šírku 3 a pol metra. 8. Rovnaké tvrdenie rozsahu vecného bremena v šírke 3,5 metra pri vstupe na KNC par. č. XXX zopakovala právna zástupkyňa žalobcov aj na pojednávaní dňa 25.06.2015. Na otázku súdu žalobcovia na pojednávaní výslovne uviedli, že vydržali právo prechodu smerom od vstupu na parc. č. XXX o šírke 3,5 metra. Žalobcovia tak v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdili, že vecné bremeno nadobudli aj v rozsahu postavenej bránky pre peších, t. j., že by vecné bremeno bolo v rozsahu 3,5 metra + 90 cm v rozsahu pešej bránky; toto svoje tvrdenie predniesli až v podanom odvolaní. 9. V zmysle ust. § 205a ods. 1 procesného predpisu, platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok), skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodovom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej; odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 alebo ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 10. Keďže v danej veci žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdili rozsah vydržaného vecného bremena pri vstupe na parc. č. XXX k. ú. W. O. v rozsahu 3,5 m, nemôžu až v odvolacom konaní tvrdiť, že skutočne vydržaný rozsah vecného bremena bol širší a k týmto námietkam žalobcov už nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť. Odvolací súd však bol toho názoru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/, 2/ vykonávali vecné bremeno tak, že prechádzali cez parc. KNC č. XXX v rozsahu celej šírky posatvenej kovovej brány, ktorá má šírku 3,5 metra. Preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal žalovaného strpieť v prospech žalobcov výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právu prechodu po parc. KNC č. XXX v rozsahu dielu 1, 2, tak ako je zakreslené na geometrickom pláne č. 3C/41/2012-2/2015 vyhotovenom L.. M. A.. Úvahy súdu prvej inštancie o tom, že pre prechod vozidla žalobcom 1/, 2/ postačí prechod v rozsahu 3 metre, pritom považoval odvolací súd za nadbytočné, nakoľko, tak ako na to správne poukázali žalobcovia vo svojom odvolaní, tieto úvahy by boli namieste v prípade zriadenia vecného bremena, ale nie v prípade deklarovania už vzniknutého vecného bremena titulom vydržania. 11. O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 75%. Žalobcovia 1/, 2/ boli úspešní čo do určenia práva prechodu; v odvolacom konaní boli čiastočne neúspešní čo do určenia rozsahu nadobudnutého vecného bremena, keď ich odvolaniu bolo vyhovené iba čiastočne. Celkový úspech žalobcov 1/, 2/ potom odvolací súd v celom konaní ustálil v rozsahu 75%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).