Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714211565 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714211565.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. K., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov matky MUDr. M. K., nar. X. X.. XXXX, bytom K. G., N. XXXX/X-XX, právne zastúpená JUDr. O. H., advokátkou, Advokátska kancelária K. G., L. XX/ XX, a otca Ing. Y. K., nar. XX. 5. XXXX, bytom K. G., N. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. L. A., advokátkou, Advokátska kancelária K. G., N. XX/XX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o návrhu matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8.1.2015, č.k. 10P/87/2014-26, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky, ktorým žiadala o udelenie súhlasu za otca maloletej k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej z doterajšieho priezviska otca na súčasné priezvisko matky. Po zistení, že maloletá pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené, a matka následne uzavrela nové manželstvo, a prijala priezvisko súčasného manžela, konštatoval, že neboli preukázané závažné dôvody na strane otca, nasvedčujúce jeho nezáujmu o maloletú. Naopak mal preukázané, že otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť, prejavuje o dieťa záujem, čo vyplýva z toho, že mu bol v súdnom konaní rozšírený styk s maloletou. Otec má tiež pozitívny citový vzťah k maloletej, ktorý chce rozvíjať. Okresný súd nezistil žiaden závažný dôvod, pre ktorý by bola zmena priezviska potrebná. Pri uvedenom záujme otca o maloletú nie je zmena priezviska odôvodnená prianím dieťaťa, ani doporučením psychológia, či kolízneho opatrovníka. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 35 zákona o rodine.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasila, žiadala ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Súhlasila, že otec maloletej platí výživné, no spochybnila záver súdu, že o maloletú sa zaujíma a má k nej vybudovaný silný citový vzťah. Pravdou je, že otec záujem o dieťa len predstiera, maloletú nedokáže zaujať, nespomenul si ani na sviatok dieťaťa a pri náhodnom stretnutí sa ani nesnaží nadviazať kontakt. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že dieťa pri výsluchoch prejavilo záujem volať sa rovnako ako matka a jej súčasný manžel, a rovnako ako sa bude volať aj ich spoločné očakávané dieťa, na ktoré sa maloletá teší. Skutočnosť, že matka maloletej je tehotná ,okresný súd nijako nezohľadnil. Maloletá nie je stotožnená s priezviskom jej biologického otca, ale spontánne s priezviskom súčasného manžela matky, ktorým sa predstavuje, reaguje naň a tento nesúlad už v škôlke maloletej prekáža. V škole pritom bude ešte výraznejší. Nezáujem otca o maloletú je zrejmý z toho, že nevie, ani do ktorej škôlky maloletá chodí, nikdy tam nebol, a nemá prehľad ani
o mimoškolských aktivitách maloletej, z ktorých zabezpečením matke vôbec nepomáha. Rovnako sa otec nezaujíma o zdravotný stav maloletej. Záverom odvolania matka poukázala na to, že všetky osoby prichádzajúce do kontaktu s maloletou - učiteľky, psychológ, psychiater, kolízny opatrovník sa zhodli na tom, že zmena priezviska je preň prirodzená a vhodná. Zmena priezviska by prispela k celkovému pohodliu dieťaťa, a ak má otec maloletú rád, prijme ju, nech by sa volala akokoľvek.
Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Tvrdenia matky uvádzané proti otcovi v odvolaní považoval za nepravdivé, poukázal na komplikovaný priebeh stretávania sa s maloletou, ktorý je daný snahou matky toto stretávanie s ňou stále kontrolovať. Podľa otca matka naďalej nevedie dieťa k pozitívnemu vzťahu k otcovi a nevytvára predpoklady na jeho budovanie. Naopak prístup otca k dieťaťu iba komplikuje a aj situácia so zmenou priezviska je iba dôsledkom nevhodného prístupu matky k tejto otázke. V prípade záujmu by matka dokázala vec bez problémov maloletej vysvetliť a odlišné priezvisko by nepredstavovalo žiadnu komplikáciu.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že už v konaní pred okresným súdom doporučoval návrhu matky vyhovieť, čo aj riadne odôvodnil. Odvtedy nenastali žiadne skutočnosti odôvodňujúce zmenu tohto stanoviska. Matkou uvádzané dôvody sú vážne a okresný súd mal možnosť v tejto veci nariadiť znalecké dokazovanie, čo kolízny opatrovník podporuje.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je v tomto výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Preskúmaním napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom tak, že maloletá sa narodila v 3/2009 v manželstve jej rodičov, ktoré zaniklo rozvodom v 10/2010. V manželstve prijala matka maloletej priezvisko otca maloletej a rovnaké priezvisko má aj maloletá (K.). Po rozvode manželstva uzavrela matka nové manželstvo a prijala priezvisko súčasného manžela (K.). V čase rozhodnutia okresného súdu očakávala so súčasným manželom narodenie dieťaťa, ktoré sa v priebehu odvolacieho konania narodilo a má priezvisko svojich rodičov, teda odlišné ako maloletá. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že otec maloletej si riadne plní vyživovaciu povinnosť a rozsudkom zo dňa 16. 4. 2014 bol rozšírený styk otca s maloletou na 2 hodiny každú stredu a 2 hodiny každú párnu sobotu bez prítomnosti matky.
Súčasne niet závažnejších pochybnosti o tom, že maloletá má záujem mať rovnaké priezvisko ako má v súčasnosti matka a otázkou svojho priezviska sa pomerne intenzívne zaoberá, čo u nej vyníma aj okolie. V dôsledku uvedeného postoja maloletej je zmena jej priezviska doporučovaná kolíznym opatrovníkom ako aj psychológom.
Zmena priezviska dieťaťa v sebe nevyhnutne obsahuje oslabenie väzby dieťaťa a rodiča, ktorého priezvisko dieťa dovtedy nieslo. S výnimkou stavov prehnanej upätosti dieťaťa na rodiča, možno oslabenie väzby k rodičovi vnímať u maloletého dieťaťa v zásade len negatívne a budovanie väzby medzi rodičom a dieťaťom, zvlášť väzby citovej, je potrebné vždy podporovať. O to viac v prípade, pokiaľ sa jedná o citovú väzbu k rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené, a voči ktorému je citová väzba zo strany dieťaťa narušená. Tu je potrebné citovú väzbu rozvíjať a upevňovať, a nie narúšať ju. K zmene priezviska, a teda k oslabeniu väzby dieťaťa a rodiča možno preto pristúpiť spravidla iba vtedy, ak je táto väzba poslednou, ktorá rodiča a dieťaťa spája. Pokiaľ však existuje záujem rodiča na budovaní väzby s dieťaťom, nemožno túto snahu zmenou priezviska komplikovať. Tvrdenie matky, že záujem otca o maloletú je predstieraný, skutočne nezodpovedá nedávnemu rozhodnutiu súdu o rozšírení styku otca s maloletou. Bez toho, aby bolo potrebné sa skutočným záujmom otca o maloletú podrobne zaoberať v tomto konaní, je možné vychádzať z uvedeného rozhodnutia o styku, pretože záujem o dieťa je jedným zo základných predpokladov rozšírenia styku. To čo matka vníma ako nezáujem o dieťa, môže byť skôr neschopnosť otca adekvátne reagovať v situáciách komplikovanej realizácie styku, či vôbec v situácii napätých vzťahov medzi rodičmi. Nejedná sa o výnimočný jav. Záujem o dieťa je rodičovi prirodzený. Je potrebné dôverovať v jeho existenciu, podporovať ho, a tým vytvoriť základný predpoklad jeho rozvíjania. Záujem otca o dieťa a rozvíjanie ich citovej väzby môže byť maloletej iba na prospech, i keď sa to matke môže javiť inak. Je v záujme maloletej, aby mala vo svojom okolí čo najviac milujúcich osôb
a rodič musí mať medzi nimi prvoradé miesto. Preto možno predpoklady budovania citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom, ktorým je v tomto prípade aj spoločné priezvisko, odstraňovať iba v prípade, keď je vylúčené, že by ešte mohli byť na prospech budovaniu väzby rodiča a dieťaťa. To však nie je tento prípad.
Dôvod na zmenu priezviska nie je daný ani záujmom zo strany maloletej a komplikáciami, ktoré maloletá v súvislosti s vedomím rozdielnosti priezvisk vníma. Dieťa vo veku maloletej neprikladá priezvisku zďaleka taký význam, aby z odlišnosti priezvisk samo dokázalo vytvoriť pre seba zásadný problém. V dôsledku možnosti ponechania si pôvodného priezviska v manželstve, v dôsledku rozširujúceho sa počtu spolužití mimo manželstva, ako aj v dôsledku vysokej rozvodovosti, bude možno zhodné priezvisko rodičov dieťaťa za krátko menšinovým javom. Preto nemôže rozdielnosť priezvisk predstavovať tak zásadný problém, ako ho vníma matka a pravdepodobne prostredníctvom nej aj maloletá. Náležité vysvetlenie tejto frekventovanej rozdielnosti je schopné utlmiť prípadné negatíva pociťované v jej dôsledku dieťaťom, pretože inak by podobne ako maloletá musela vnímať rozdielnosť priezvisk väčšina detí, ktorých rodičia nemajú totožné priezvisko. Ako v mnohom inom, aj tu je prvoradé vysvetlenie zo strany rodiča, osobitne toho, ku ktorému je väzba dieťaťa silnejšia. Aby však bolo takéto vysvetlenie pre dieťa dôveryhodné, musí vychádzať z predpokladu akceptovania plnohodnotného postavenia druhého rodiča, ako nezameniteľnej osoby v živote dieťaťa.
Vzhľadom na uvedené považoval okresný súd podmienky pre zmenu priezviska správne za nenaplnené, a krajský súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .