Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715010087 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715010087.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému V. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 22. júna 2016 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. decembra 2015, sp. zn. 1T/19/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. decembra 2015, sp. zn. 1T/19/2015, bol obžalovaný ml. V. B. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 3.3.2015, sp. zn. Pv 790/14/3306-88 pre skutok uvedený pod bodom 2/ a kvalifikovaný ako jednočinný súbeh zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že obžalovaný ml. V. B. s odsúdeným T. E. dňa 06.07.2014 asi o 02.00 h, v obci Nosice, okr. Púchov, na príjazdovej ceste ku cvičisku dobrovoľných hasičov, kde sa v tom čase konala hasičská zábava, po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinený T. E. a obvinený ml. V. B., spoločne s ďalšími doposiaľ neustálenými osobami, obkľúčili T. K., M. K. a J. A., z ktorých následne fyzicky napadli T. K., bytom W. A., B. XXX, a to tak, že obvinený ml. V. B. ho udrel pravdepodobne kovovým predmetom, tzv. boxerom, zozadu do hlavy, následne obvinený T. E., ktorý stál v tom čase za poškodeným K., ho udrel jedenkrát rukou do hlavy, po čom spadol na zem, kde zostal ležať, následne ho obvinený T. E. a obvinený ml. V. B., spoločne s ďalšími doposiaľ neustálenými osobami, opakovane kopali najmä do hlavy a hrudníka a obvinený T. E. mu veľkou intenzitou skočil najmenej jedenkrát na hlavu, čím mu spôsobili zranenia - otras mozgu, periokulárny hematóm a opuch v oblasti ľavého oka, opuch a hematóm vo vlasatej časti hlavy temena a záhlavia vpravo, mnohopočetné odreniny tváre, povrchové odreniny vlasatej časti hlavy, obojstranné pomliaždenie pliec, pomliaždenie záhlavia vľavo s cudzím telesom - kameňom o veľkosti 5x5 mm v hlave, ktoré by si vyžiadali podľa znalca chirurga práceneschopnosť v trvaní najmenej 1 mesiac, teda od 06.07.2014 do 06.08.2014, ak by bol poškodený zaradený do pracovného procesu, pričom podľa znaleckého posudku obmedzovali poškodeného uvedené zranenia v bežnom spôsobe života po dobu najmenej 10 dní a to bolestivosťou zranených miest, hlavy s maximom v oblasti pravej polovice tváre, vlasatej časti hlavy a pravého ucha, pri spánku musel vyhľadávať úľavové polohy, ohľadom zranenej hlavy a zranených ramien, pri stravovaní a hygiene mal bolesti v oblasti temporomandibulárneho zhybu vpravo, musel konzumovať tekutú a mäkkú stravu, nemohol vykonávať žiadnu činnosť v predklone, nemohol čítať, musel zachovávať kľudový režim a bol úplne odkázaný na pomoc svojej matky, pričom v prípade, že by bola intenzita úderov a kopancov väčšia, došlo by u poškodeného K. ku závažnejšiemu poraneniu - pomliaždeniu mozgu, krvácaniu do mozgu alebo pod mozgové obaly, v dôsledku čoho by boli ťažko poškodené životne dôležité orgány, mozog a veľké cievy v mozgu a tým by bol priamo ohrozený jeho život. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený T. K. vo vzťahu k obžalovanému ml. V. B., odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v rozopre s vyhláseným rozsudkom senátu okresného súdu, ktorý vykonal konanie a vo veci aj rozhodol, okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku chybne uviedol, že rozhodol samosudca okresného súdu, preto okresný súd bude povinný uvedenú chybu opraviť postupom podľa § 174 Tr. por. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného ml. V. B., t.j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania sa nestotožnil s argumentáciou okresného súdu vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov a ani s jeho záverom o oslobodení obžalovaného ml. V. B.. Poukázal na jednotlivé dôkazy vykonané okresným súdom a namietal správnosť ich hodnotenia s poukazom na to, že podľa jeho názoru sa vôbec nevysporiadal s výpoveďou svedka M. K., tiež ani s výpoveďou svedka Z. A. a že opätovne nevypočul svedkyňu W. S.. Prokurátor poukazoval na to, že okresný súd oslobodzujúci rozsudok oprel o tvrdenie obžalovaného ml. V. B., ktorý sa k trestnej činnosti nedoznal, o výpoveď poškodeného K., ktorý uviedol, že si pamätá, že dostal jednu ranu zozadu do hlavy, po ktorej „išiel k zemi“ a keďže toho času už odsúdený T. E. vzal vinu na seba a znalec MUDr. Mičiak potvrdil typické zranenie na jeho ruke, ktoré spôsobil boxer, namietal, že okresný súd sa s týmito dôkazmi uspokojil. Podľa jeho názoru okresný súd akosi nebral do úvahy, že predmetom obžaloby pod bodom 2/ nebola len tá skutočnosť, že obžalovaný ml. V. B. poškodeného T. K. udrel zozadu do hlavy, ale aj jeho ďalšie konanie spočívajúce v tom, že ho kopal na zemi a skákal po ňom. Poukazoval na to, že obžaloba vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ netvrdila, že len jeden úder do hlavy poškodenému K. zo strany páchateľa rukou s použitím boxera spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, ale aj ďalšie konanie dvoch páchateľov, a to T. E. a ml. V. B. malo mať za následok vznik zranenia poškodeného. Vzhľadom na uvedené dôvody sa domnieval, že okresný súd v nedostatočnom rozsahu vykonal všetky dôkazy, najmä opakovane nevypočul svedkyňu W. S., uspokojil sa s tým, čo uviedli vypočuté osoby a znalec a podľa neho neodôvodnene oslobodil obžalovaného ml. V. B. spod obžaloby pre veľmi závažnú trestnú činnosť. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaného ml. V. B., ktorý sa nedostavil na verejné zasadnutie napriek riadne a včas doručenému upovedomeniu, na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 26. apríla 2016, vykonal dňa 22. júna 2016 verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného ml. V. B. v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por. a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného ml. V. B., o svedecké výpovede T. K., M. K., V. V., T. E., J. A., Z. A. a W. S., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. Pavla Mičiaka, znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia i výpovede znalca MUDr. Pavla Mičiaka, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného ml. V. B. spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. pre skutok uvedený v obžalobnom návrhu pod bodom 2/ a kvalifikovaný ako jednočinný súbeh zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný ml. V. B., je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne, v súlade aj so zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. júna 2015, sp. zn. 3To/33/2015 vo vzťahu k tomuto obžalovanému a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný ml. V. B. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak podľa druhej, prezentovanej popierajúcimi výpoveďami obžalovaného ml. V. B. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa a potvrdzovanej aj dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal spôsobom uvedeným v obžalobe a obžalovaný ho teda nespáchal. Vykonané dôkazy pritom nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. D. o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i výpovede súdom prvého stupňa uvedených svedkov na hlavnom pojednávaní, ako aj znalecké zistenia a z nich vyvodené závery pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej žalovaný skutok obžalovaný nespáchal. Dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho aj obžalovaný ml. V. B. mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine. Zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu pod bodom 2/, ako aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. apríla 2014, sp. zn. 1T/19/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. júna 2015, sp. zn. 3To/33/2015, je dostatočne zrejmé, že na hlavu poškodeného T. K. veľkou intenzitou skočil najmenej jedenkrát obvinený T. E.. Odvolacia námietka prokurátora, podľa ktorej obžalovaný ml. V. B. skákal po poškodenom T. K. nemá preto opodstatnenie v podanej obžalobe a ani vo vykonaných dôkazoch. Svedkyňa W. S. (rovnako i svedok Z. A.) bola vypočutá nielen v prípravnom konaní, ale aj pred súdom prvého stupňa pred zrušením predchádzajúceho rozhodnutia, pričom vypovedala odlišne a rozporne s výpoveďou z prípravného konania (rovnako i svedok Z. A., ktorý bol navyše vypočutý opätovne aj po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia). Okresný súd preto nepochybil, pokiaľ návrh prokurátora na opätovné vypočutie svedkyne W. S. neakceptoval, pretože aj v prípade, ak by pri vyhodnotení dôkaznej situácie mohol súd prvého stupňa vziať do úvahy len jej výpoveď z prípravného konania, nič by to nezmenilo, vzhľadom na ostatné vo veci vykonané dôkazy, na nevyhnutnosti za použitia zásady in dubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby prokurátora. Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa § 285 písm. c/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. Por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného ml. V. B. zodpovedá stavu veci a zákonu. Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na uvedené dôvody a aj na už v predchádzajúcom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. júna 2015, sp. zn. 3To/33/2015 vo vzťahu k tomuto obžalovanému vyslovený právny názor, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.