Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/852/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814200470 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814200470.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Y. XX/XX, zast. Mgr. P. O., advokátom so sídlom B. U., proti žalovanému: L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L., R. XX/XX, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. júla 2015, č. k. 11C/8/2014-125, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie žalobu na zrušenie vecného bremena zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnosti - byte č. XX, na 4. poschodí, vchod XX, v obytnom dome č. s. XXXXX, stojaceho na pozemku parc. č. XXXX, zapísané v časti C LV XXXX pre k. ú. L., spočívajúceho v práve doživotného bezplatného užívania bytu v prospech žalovaného, ktoré bolo zriadené kúpnou zmluvou, spísanou vo forme notárskej zápisnice pod č. N XX/XX, NZ XX/XX na Notárskom úrade v L. dňa 28.2.2002, odvkladovanou pod č. V XXX/XX, s tým, že bude povinná vyplatiť žalovanému ako náhradu za zrušenie vecného bremena sumu 8.700 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žila so žalovaným ako druh a družka aj s jej deťmi T. a T.. Vzhľadom na správanie žalovaného, ktorý začal žalobkyňu obmedzovať v jej vlastníckych právach tým, že do bytu nemôžu bez jeho súhlasu vstupovať žiadne iné osoby, tie ktorým povolí vstup musia opustiť domácnosť do 22.00 hod. a prestal sa podieľať na nákladoch spojených s užívaním bytu, správal sa agresívne, sústavne sa slovne vyhrážal a napádal ju fyzicky, bola nútená sa z bytu odsťahovať a tento naďalej užíval jej syn T. K., ktorý tiež bol nútený vzhľadom na správanie sa žalovaného z bytu sa odsťahovať a odhlásil sa 15.6.2012. Žalovaný sa zaviazal, že ako výlučný užívateľ bytu bude uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním bytu, ale dohodu nedodržal a na byte vznikli ďalšie nedoplatky. Celkový dlh na nájomnom spolu s vyúčtovaním za rok 2012 predstavoval 2.041,91 eur. Žalovaný neuhradil žalobkyni doposiaľ sumu 1.840,82 eur a vo veci sa vedie exekučné konanie. Žalobkyňa uviedla, že ako vlastník bytu nemôže so svojimi deťmi predmetný byt užívať, lebo tento užíva žalovaný. Voči nej ako vlastníčke bytu boli podávané žaloby o zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu, preto navrhla žalovanému listom zo dňa 23.11.2012 zrušenie jeho práva doživotného užívania bytu s tým, že mu zakúpi garsónku v V., ktorá bola po rekonštrukcii, s čím nesúhlasil. Žalobkyňa dôvodila, že zmenou pomerov, ktoré vznikli tým, že bola nútená sa z predmetného bytu odsťahovať, odsťahoval sa aj jej syn, vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného (právom doživotného užívania predmetného bytu). V. nepomer vidí tiež v tom, že žalovaný neplatí riadne poplatky spojené s užívaním bytu, vznikajú dlhy, ktoré bola nútená vzhľadom na hroziace súdne žaloby a exekúcie platiť za neho. Za obdobie dvoch rokov žalovaný neplatil nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu a vznikol dlh vo výške 3.882,73 eur. Navrhovala zrušenia vecného bremena za náhradu žalovanému v sume 8.700,- eur (ide o sumu, stanovenú znalkyňou N.. G. W. v konaní č. 8C X/XXXX, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu zriadeného vecného bremena). 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poplatky za byt neplatil v čase jeho nezamestnanosti , čo nie je možné považovať za takú zmenu pomerov, ktorou vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného. Žalobkyňa sa môže domáhať voči nemu zaplatenia primeraných nákladov. V konaní č. XXC XX/XXXX sa zaviazal splácať dlh 1.840,82 eur v mesačných splátkach po 30,- eur. V čase vzniku tohto nedoplatku, bol vedený na úrade práce . Skutočným dôvodom odchodu žalobkyne z bytu, bol odchod za jej priateľom Y. T.. V tom čase býval v byte aj syn žalobkyne T. K.. Žalobkyňa dňa 15. júna 2012 zariadila, že bol byt odpojený od elektriny, tiež žiadala o odpojenie teplej a studenej vody, ukončila zmluvu s SPP X. o dodávke zemného plynu a 30.septembra 2012 bol odobratý z bytu plynomer. Od roku 2003 do 30.6.2013 boli v byte prihlásené tri osoby, čo sa prejavilo aj na poplatkoch spojených s užívaním bytu. Správkyňa Ing. P. upozornila žalobkyňu, že sú v byte evidované tri osoby, v dôsledku čoho predpis bol účtovaný vo výške 183,02 eur, namiesto 90,- eur (teda na jednu osobu). Žalobkyňa zámerne a účelovo nemala záujem znížiť predpis záloh, s cieľom vzniku dlhu a podania návrhu na zrušenie vecného bremena. Dňa 17.októbra 2012 bola výška nájmu prepočítaná na jednu osobu na sumu 90,- eur, ktorá je postačujúca na zálohové platby. Aj napriek tomu žalobkyňa nedala súhlas na zníženie zálohovej platby. Žalovaný mal záujem sa o dlhu s žalobkyňou dohodnúť a to v priebehu roku 2012 a 2013, ale žalobkyňa sa správala odmietavo. Od 1.12.2012 do 15.6.2012 býval v byte tiež syn žalobkyne, ktorý sa tiež podieľal na výške nedoplatku. Od priznania predčasného starobného dôchodku, t. j. od 23. júna 2013 pravidelne platí zálohové platby za byt. Je nemajetný, v roku 2012 až do júna 2013 bol v hmotnej núdzi, s výškou dávky v hmotnej núdzi 118,03 eur a od 1.decembra 2012 do 26.júna 2013 s dávkou 97,19 eur, ktoré finančné prostriedky použil na zaplatenie splátok, ku ktorým sa zaviazal v konaní vedenom pod č. 16C 14/2012. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice dňa 28.februára 2002 pod č. N XX/XX, NZ XX/XX predávajúci L. G. (žalovaný), previedol nehnuteľnosť v k. ú. L., zapísanú na LV č. XXXX a to byt č. XX, na X.poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúci sa v obytnom dome č.s. XXXXX na S. parc. č. XXXX na Ul. R. s príslušenstvom v celosti, podiel na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemku CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 1017 m2 o veľkosti 64/3621-in kupujúcej družke T. K., rod. X. (žalobkyni), do jej výlučného vlastníctva, ktorá je tiež doposiaľ vlastníčkou týchto nehnuteľností. Účastníci kúpnej zmluvy uzatvorili súčasne zmluvu o zriadení vecného bremena k tomuto bytu, spočívajúceho v práve jeho doživotného bezplatného bývania a užívania v prospech žalovaného, ako predávajúceho. 4. V zmysle potvrdenia DSM družstva pre správu, výstavbu a modernizáciu bytov so sídlom L. X v L. (ďalej len „DSM“) zo dňa 11.10.2012, na byte k tomuto dňu bola evidovaná pohľadávka voči fondu opráv a za služby spojené s užívaním bytu vo výške 552,08 eur, ktoré na tento dlh upozornilo upomienkou zo dňa 10.10.2012 žalobkyňu, ako vlastníčku bytu s tým, že žiadalo, aby žalobkyňa do 14-tich dní tento dlh uhradila. Dlh spočíval v nedoplatku za obdobie máj až september 2011 ( á 138,02 eur/mesiac). Následnou upomienkou zo dňa 29.1.2013 bola žalobkyňa upozornená na nedoplatok na platbách za byt vo výške 966,14 eur za obdobie máj až december 2012. DSM vydalo na žiadosť žalovaného potvrdenie zo dňa 26.3.2014, v zmysle ktorého od júla 2013 bol mesačný predpis zálohových platieb za byt stanovený na sumu 90,- eur a všetky mesačné platby k 28.2.2014 boli uhradené žalovaným. DSM oznámilo súdu listom zo dňa 12.7.2014, že za obdobie júl, august, september, október, november, december 2012 bol mesačný predpis na nájomnom 138,02 eur. Úhrada v tomto čase nebola žiadna a nedoplatok s vyúčtovaním za rok 2012 bol vo výške 297,72 eur po započítaní zálohových platieb za rok 2012. Za obdobie január, február, marec, apríl, máj a jún 2013 bol predpis na nájomnom 138,02 eur, úhrada nebola žiadna. V júli 2013 bol upravený predpis na 90,- eur mesačne, ktorý bol aktuálny až do decembra 2013. Úhrada bola vo výške 90,- eur realizovaná od júla 2013 do decembra 2013 každý mesiac žalovaným. V zmysle vyúčtovania za rok 2013, bol nedoplatok vo výške 420,89 eur po započítaní zálohových platieb za rok 2013 . V roku 2014 bol mesačný predpis platieb za obdobie január, február, marec, apríl a máj 2014 vo výške 90,- eur, ktorý každý mesiac uhradil žalovaný. Teda nedoplatok z vyúčtovania za rok 2012 predstavoval 297,72 eur, nedoplatok z vyúčtovania za rok 2013 predstavoval 420,89 eur, spolu sumárne za uvedené obdobie vznikol nedoplatok vo výške 718,61 eur, ktorý uhrádza na splátky žalobkyňa po 50,- eur. DSM uviedlo, že platby za byt po úprave zálohových platieb na 90,- eur mesačne začal platiť žalovaný, do júna 2012 platila za byt pravidelne úhrady T. K., ktorá uhrádza i dlh vo výške nedoplatku z vyúčtovania za rok 2012 a 2013. Aktuálny stav v čase podania oznámenia, t. j. k 12.7.2014 bol taký, že nedoplatok na byte bol vo výške 518,61 eur. Podľa predpísaných a uhradených záloh za rok 2012 bol predpis 138,02 eur, uhradené bolo obdobie január až jún 2012 vo výške 138,02 eur každý mesiac a ďalšie úhrady do konca roka uhradené neboli. Tu vznikol dlh vo výške 828,12 eur. Podľa vyúčtovania za rok 2012 nedoplatok činil 297,72 eur. Predpísané a uhradené zálohy za rok 2013 predstavoval predpis január až jún 2013 á 138,02 eur, za obdobie júl až december 2013 á 90,- eur, za obdobie júl až december 2013 každý mesiac úhradu realizoval žalovaný. Nedoplatok z rok 2012 predstavoval 297,72 eur a celkom nedoplatok 1.125,84 eur. Vyúčtovaním za rok 2013 bol zistený nedoplatok vo výške 718,61 eur. 5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznámil na požiadanie súdu listom zo dňa 2.7.2014, že žalovaný nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, posledná evidencia bola v období od 1.7.2009 do 25.7.2013. Tento bol poberateľom príspevku na bývanie v období od 1.7.2012 do 31.10.2012. Podľa rozhodnutia U. poisťovne, ústredie X. zo dňa 15.júla 2013, žalovaný je od 27.6.2013 poberateľom predčasného starobného dôchodku vo výške 252,40 eur. V súčasnosti vychádzajúc z potvrdenia o výplate dôchodkových dávok U. poisťovne, pobočka L. zo dňa 26.3.2015, poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 266,60 eur. Z dôchodku sú vykonávané zrážky vo výške 22,83 eur. U. poisťovňa, ústredie X. oznámila žalovanému listom zo dňa 2.októbra 2013 vykonávanie zrážok z dôchodku na základe exekúcie EX 814/04 pre oprávneného X. - správa bytov L. s.r.o. T., L. vo výške 391,25 eur + úroky z omeškania 2,37 eur, spolu 393,62 eur. Zrážky boli realizované od 4.novembra 2013 vo výške 18,10 eur mesačne. Podľa ďalších rozhodnutí U. poisťovne, ústredie X., sa žalovanému zvýšil predčasný starobný dôchodok s účinnosťou od 1. januára 2014 na sumu 261,30 eur a od 1.januára 2015 na sumu 266,60 eur. 6. Z čestného prehlásenia zo dňa 29.marca 2007 spísaného stranami sporu vyplýva, že žalovaný mesačne prispieval žalobkyni na bývanie sumou 900,- Sk. O tom, že žalovaný vkladal na účet žalobkyne vkladom 30,- eur mesačne vyplýva z konania č. 16C 14/2012 svedčia výpisy (č.l. 30-42 spisu - 27.9.2012, 21.11.2012, 28.12.2012, 29.1.2013, 28.2.2013, 27.3.2013, 29.4.2013, 29.5.2013, 29.7.2013, 16.8.2013, 30.9.2013, 29.10.2013, 28.11.2013. 7. Okresný súd Prievidza rozhodnutím zo dňa 12.7.2012 pod č. k. 16C 14/2012 schválil uzavretý zmier medzi stranami sporu, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni 1.840,82 eur v mesačných splátkach po 30,- eur počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 29-teho dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2012. Žalobkyňa dôvodila v uvedenom konaní tým, že za obdobie od októbra 2009 do septembra 2011 predstavoval dlh na byte 4.175,05 eur a polovicu z tejto sumy žiadala od žalovaného. Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie so zrážkami zo mzdy a z iných príjmov vydaným súdnym exekútorom JUDr. G. so sídlom L. pod č. EX XXXX/XX, začali byť realizované zrážky žalovanému na základe exekučného titulu a to uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. 16C 14/2012 pre vymoženie istiny 1.540,82 eur spolu s príslušenstvom, vrátane ostatného príslušenstva, celkom 2.036,10 eur. 9. Okresný súd Prievidza platobným rozkazom zo dňa 24. januára 2014 č. k. 14Ro 239/2013 uložil žalovanému zaplatiť U. C-XX L., v zast. J. družstvo pre správu, výstavbu a modernizáciu bytov L. sumu 1.045,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplynulo, že T.á ako vlastník bytu neuhrádzala mesačné preddavky za služby spojené s užívaním bytu od januára 2013 do júla 2014, dlh predstavoval celkom 1.045,89 eur. 10. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný žili v minulosti v družeckom vzťahu a spoločne sa podieľali na nákladoch spojených s užívaním bytu. Po rozchode a prevode bytu do vlastníctva žalobkyne (ktorá je aj v súčasnosti jeho vlastníčkou), zostal v byte bývať žalovaný na základe práva plynúceho mu z vecného bremena a hradil náklady za spotrebu elektrickej energie, na iných nákladoch sa nepodieľal (tieto platila žalobkyňa). Žalobkyňa býva v byte svojho priateľa na Ul. Y.. Pri odchode zo spoločnej domácnosti si zobrala osobné veci a bytové zariadenie, ktoré jej patrilo do vlastníctva. Po jej odchode, v byte zostal bývať jej syn T., ktorý sa z bytu odsťahoval v júni 2012. Po odchode platila poplatky spojené s užívaním bytu do júna 2012, teda dokedy užíval byt jej syn. Po odchode zo spoločnej domácnosti poplatky za užívanie bytu neuhrádzala, pričom sa ani s žalovaným nedohodla, kto bude platiť tieto poplatky, len sa domnievala, že žalovaný bude platiť poplatky za užívanie bytu. V roku 2013 poplatky spojené s užívaním bytu neuhrádzala, pričom žalovaný asi za pol rok 2013, poplatky za užívanie bytu neplatil. Po jej odchode a syna z bytu v roku 2012, odhlásila odber elektrickej energie. Dlh vo výške 1.840,82 eur je dlh za dobu, keď so synom odišli z bytu, predpokladá, že je to ročný dlh. Žalobkyňa nežiadala zaplatiť iný dlh na byte, okrem dlhu, ktorý jej bol priznaný v súdnom konaní vedenom pod č. 16C 14/2012. Dlh, ktorý je povinná zaplatiť na základe vydaného platobného rozkazu č. k. 14Ro 239/2013 vo výške 1.045,89 eur je dlh za obdobie január a jún 2013, ktorý spláca v mesačných splátkach po 50,- eur, ktorú sumu si bude žalobkyňa podľa jej vyjadrenia uplatňovať od žalovaného. Žalobkyňa sa so žalovaným nedohodla na výške platenia úhrad za bývanie, poplatky uhrádzala sama, pričom žalovaný jej párkrát peniaze dal (po 30,- eur). Žalobkyňa sa nedomáhala v súdnom konaní voči žalovanému, aby tento prispieval určitou sumou na poplatky spojené s užívaním bytu (vychádzala z obsahu zmluvy, že u neho ide o právo bývať v byte bezplatne). Rovnako sa nedomáhala na súde určenia platenia primeraných nákladov za užívanie bytu zo strany žalovaného, za tzv. faktické užívanie bytu. Žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia sa so žalovaným nestretáva, spolu nekomunikujú, len predpokladá, že tento v byte býva. Žalobkyňa je od roku 2009 na starobnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 458,- eur mesačne. Má vedomosť tom, že žalovaný spláca dlh formou exekúcie. Potvrdila, že žalovaný jej určitú sumu zaplatil, ktorá jej bola priznaná súdnym zmierom a zvyšnú sumu žiadala uhrádzať prostredníctvom exekúcie. Žalobkyňa prvotne uvádzala, že s priateľom v byte nehodlajú bývať, byt predať nemieni. V priebehu konania zmenila svoje stanovisko a tvrdila, že sa mieni do bytu presťahovať, ktorú skutočnosť žalovaného doposiaľ neoznámila. Do súdneho spisu založila fotodokumentáciu zo sporného bytu označenú ako zo dňa 16.4.2014 a zo dňa 2.3.2014, ktorú ako tvrdila, zabezpečila spolu s priateľom a synom v čase, keď žalovaný nebol doma. Pri návšteve bytu cítila potuchlinu, tvrdila, že jedna suseda vo vchode jej povedala, že z bytu ide hmyz, žalobkyňa s touto informáciou ďalej nič neurobila. O vec sa ďalej nezaujímala. Žalobkyňa má kľúč od bytu, do tohto však nechodí a rovnako do bytu nechodí ani jej syn. 11. Žalovaný je maliar, natierač, má SOU bez maturity. Naposledy pracoval v roku 2009, kedy s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer v júli 2009, lebo nemal pre neho prácu. Potom nepracoval, hľadal si prácu, bol evidovaný na úrade práce, ktorý mu neponúkol žiadnu prácu. Po ukončení pracovného pomeru sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Má záujem v byte bývať aj naďalej, poplatky platí pravidelne po 90,- eur mesačne, tiež mesačne 15,- eur za elektrinu a 4,- eurá za plyn. Voda sa platí polročne s vyúčtovaním. Žalovaný je rozvedený a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Nemá žiadny majetok. So žalobkyňou sa nestretávajú, podľa vyjadrenia žalovaného, ona nemá záujem. Nevedel uviesť, či žalobkyňa spláca nejaký dlh. Po jej odchode neprejavila žiaden záujem byt užívať. Do bytu nechodí, hoci kľúče má. V byte býval celý život, preto má záujem v ňom bývať aj naďalej. Žalovaný tvrdil, že predložené fotografie bytu sú účelové, takýto neporiadok v izbách nikdy nebol. Vzťah k synovi žalobkyne T. K. mal žalovaný podľa jeho vyjadrenia dobrý, tento sa naštrbil až vtedy, keď sa žalovaný vracal neskoro večer domov, nemohol sa dostať do bytu a vtedy mu syn žalobkyne povedal, že ho z bytu dostane a tiež preto, že syn žalobkyne fajčil v noci v kuchyni s priateľkou, všetok smrad išiel do izby žalovaného. 12. Syn žalobkyne býva v byte na U. v L. spolu s priateľkou, ide o byt, ktorý si kúpil do svojho vlastníctva. Z jeho výsluchu ako svedka súd zistil, že úhrady za byt podľa jeho vedomosti, platila vždy žalobkyňa. V byte býval od útleho detstva, teda od štyroch rokov až do júna 2012, kedy z bytu odišiel. Prispieval na inkaso od roku 2002 (kedy zmaturoval) až do roku 2004 sumou 2.000,- Sk/mesiac, vrátane stravy. Nevedel uviesť, aká bola výška inkasa. Jeho priateľka nebývala s ním v spoločnej domácnosti v tomto byte, ale chodila do bytu za ním a on prispieval na inkaso aj za priateľku. Žalobkyňa sa so žalovaným nedohadovala o úhradách za užívanie bytu, ale len ohľadom inkasa. Tiež má kľúče od bytu a v byte bol asi pred mesiacom zistiť, ako to tam vyzerá, nechodí tam často, v byte bol neporiadok a špina. V byte bol tiež so žalobkyňou a jej priateľom, byt si pofotili, žalovaný prítomný vtedy nebol. Susedov pri tejto návšteve nestretli, niekde na pive počul, že z bytu ide smrad a je tam hluk. Viac sa o túto informáciu nezaujímal a povedal to žalobkyni. Túto informáciu mal asi spred roka. Od júna 2012 bol v byte trikrát. K okolnostiam prevodu bytu uviedol, že tomuto predchádzali hádky medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý žalobkyni povedal, že byt chce predať, chcel mať však v byte právo doživotného bývania, inak pôjde žalobkyňa s deťmi na ulicu. Svedok nebol ani raz pri odovzdávaní platby za inkaso, resp. poplatku za bývanie žalovaným. Vzťah medzi ním a žalovaným ochladol v roku 1998 a 1999, kedy žalobkyňa svedkovi kúpila počítač a žalovaný chodil stále na počítač a vyplňoval športové tabuľky. 12. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 151p ods. 1, § 151p ods. 2, § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že vyhodnotiac vykonané dokazovanie možno síce konštatovať zmenu pomeru spočívajúcu v neplatení poplatkov spojených s užívaním bytu, ktorá zmena však nevyústila do hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, keďže vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, účastníci sa nedohodli ani po uzavretí kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, akou sumou sa bude žalovaný podieľať na úhrade poplatkov spojených s užívaním bytu, nedohodli sa na tomto ani po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti v roku 2009, kedy sa táto odsťahovala k svojmu priateľovi, kde býva doposiaľ. Žalobkyňa sa svojho práva o zaplatenie dlžného nájomného za rok 2009 až 2011 domáhala v konaní č. 16C 14/2012 a pri ďalšom nedoplatku si rovnako môže už zaplatenú sumu nárokovať od žalovaného v samostatnom konaní. Pokiaľ žalovaný neplatil predpísané zálohové platby za rok 2009, 2010 a 2011, bolo to z dôvodu, že bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie (č.l.73) a odkázaný len na dávku v hmotnej núdzi. Konflikty medzi stranami sporu boli už pred zriadením vecného bremena. Žalobkyňa býva od roku 2009 doposiaľ u svojho priateľa, od jej odchodu zo spoločnej domácnosti neprejavila záujem v spornom byte bývať, do bytu nechodí, s žalovaným spolu nekomunikujú. Žalovaný bol nemajetný, dlhodobo práceneschopný a to aj pre psychické problémy, ktoré sa prejavili u neho po rozpade vzťahu s žalobkyňou, čo malo dopad aj na jeho správanie voči nej. Po ukončení práceneschopnosti si hľadal prácu, pričom inú možnosť bývania nemal a právo z vecného bremena potrebuje na vyriešenie svojej bytovej otázky. To, že počas nezamestnanosti a práceneschopnosti sa nepodieľal na úhradách na služby spojené s užívaním bytu, súd nepovažoval za takú zmenu pomerov, ktorou vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného, pretože žalobkyňa sa môže domáhať voči žalovanému zaplatenia primeraných nákladov. Žalovaný vzniknutý dlh mal záujem splácať. V tom čase poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,- eur mesačne, tieto potreboval na stravu a ostatné nevyhnutné náklady. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú a túto zamietol. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia tiež uviedol, že žalovaný po pojednávaní konanom dňa 25.6.2015 a to dňa 2.7.2015 založil do súdneho spisu fotodokumentáciu o aktuálnom stave sporného bytu, ktorú však súd neposudzoval z hľadiska jej významu pre rozhodnutie súdu. 13. Žalovaný bol v konaní úspešný, nežiadal priznať trovy konania, preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému trovy konania nepriznal. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc krajskému súdu jeho zmenu tak, že jej žalobe v celom rozsahu vyhovie, vecné bremeno viaznuce na nehnuteľnosti v prospech žalovaného zruší a zaviaže ju k povinnosti vyplatiť žalovanému náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 8.700,- eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaný bude súčasne zaviazaný nahradiť jej trovy konania. Dôvodila, že vychádzajúc z ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné vecné bremeno zrušiť, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného za primeranú náhradu, pričom pod takouto náhradou sa rozumie jednorazová peňažná náhrada. Namietala, že súd prvej inštancie sa zaoberal len neplatením poplatkov spojených s užívaním bytu žalovaným, čo vyhodnotil tak, že nejde o takú zmenu, ktorá by vyústila do hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že na základe rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi č. k. 16C/14/2012 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej sumu 1.840,82 eur, v súvislosti s neplatením nájomného, tiež že za rok 2012 musela ako nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu zaplatiť sumu 966,14 eur a v roku 2013 sumu 828,- eur. Celkove tento dlh za roky 2012 a 2013, napriek tomu, že byt výlučne užíval žalovaný, predstavoval sumu 3.882,73 eur. Súd prvej inštancie však nevyhodnotil v súvislosti s vyššie uvedeným ďalšie skutočnosti, ktoré by podľa jej názoru mali za následok záver o zmene pomerov, spočívajúce v tom, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu bola nútená tento opustiť, pretože žalovaný sa voči nej správal agresívne, sústavne sa jej slovne vyhrážal, fyzicky ju napádal, bola na lekárskom vyšetrení a svojím správaním tak zámerne vytvoril situáciu, že bola nútená sa z bytu odsťahovať, rovnako ako aj jej deti, T. sa odsťahoval dňa 15.06.2012 vzhľadom na správanie žalovaného). Podľa jej názoru, žalovaný plánovite a cielene vyvolával v byte takú atmosféru, aby žalobkyňu aj s deťmi z bytu vyštval. On sám nerušene a výlučne byt od uvedeného dátumu užíva a v dôsledku neplatenia nájomného, musí tieto náklady znášať žalobkyňa. Táto svoje vlastnícke právo nemôže žiadnym spôsobom realizovať, byt nemôže tiež predať, pretože vecné bremeno v prospech žalovaného robí byt nepredajným. Byt v celom rozsahu slúži výlučne žalovanému, čo je na úkor žalobkyne a jej rodinných príslušníkov. Poukazovala na to, že v žalobe, ako aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadala zrušiť vecné bremeno za peňažnú náhradu vo výške stanovenej znaleckým posudkom Ing. G. W., ktorým bola určená všeobecná hodnota vecného bremena vo výške 8.700,- eur, na pojednávaní tiež preukazovala, že žalovanému ponúkali aj náhradné plnenie vo forme náhradného bytu, pričom žalovaný ani jednu z ponúk neakceptoval z dôvodu, že tieto nepovažoval za adekvátne a požadoval náhradný byt v rovnakej hodnote, ktorá sa v podstate rovnala dotknutému bytu, s čím však ona nemohla súhlasiť, keďže to prevyšovalo hodnotu vecného bremena stanovenú znalkyňou. Súd prvej inštancie nezohľadnil tiež skutočnosť, že z celkového dlhu 3.882,73 eur, žalovaný žalobkyni skoro nič neuhradil, pre ňu ako dôchodkyňu je to vysoká suma, ktorú musela zaplatiť za žalovaného a tým znížila svoju životnú úroveň. Na poslednom pojednávaní vo veci predložila fotodokumentáciu, z ktorej vyplynulo, že v byte je neporiadok a byt sa devastuje. Napriek tomu, že v uvedený deň mal byť vyhlásený už len rozsudok, súd prvej inštancie založil do spisu fotodokumentáciu od žalovaného (desať dní po poslednom pojednávaní), ktorou tento preukazoval, že byt už upratal, ktorý postup označila za nepochopiteľný, keďže bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Vychádzajúc z obsahu odvolania tak žalobkyňa uplatnila dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 205 ods. d) a f) O.s.p. (namietala nesprávne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie). 15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal tomuto nevyhovieť a navrhoval odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol správne, dôkladne preskúmal aktuálny skutkový stav veci. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na hrubé násilie, agresivitu, ktoré on mal používať a ktoré malo vyústiť k jej opusteniu predmetného bytu, uviedol, že tieto skutočnosti sa v konaní nepreukázali, žalobkyňa z bytu odišla dobrovoľne za svojím priateľom. Jej tvrdenie v tom zmysle, že ju obmedzuje v užívaní predmetného bytu, označil za účelové a zavádzajúce. Dcéra žalobkyne T. K. v byte nebýva od roku 2005, našla si prácu v X., býva v U. R. aj so svojím manželom. Syn T. K. sa odsťahoval z bytu, pracuje v zahraničí a býva v inom byte spolu so svojou priateľkou, ktorý si kúpil. Samotná žalobkyňa na otázku zákonnej sudkyne v konaní adresovanej žalobkyni, či odišla z bytu pod nátlakom, či ju žalovaný vyháňal, alebo odišla dobrovoľne, uviedla, že odišla dobrovoľne za priateľom. Na ďalšiu otázku, kedy bola naposledy v byte, odpovedala, že asi pred tromi rokmi. Poukazoval tiež na to, že v rozpätí rokov 2012 až 2015 v byte bola vykonávaná údržba, ako napríklad výmena vodovodných trubiek, stúpačiek, prerobenie balkónu, zateplenie, výmena podlahových dlaždíc, na čom žalobkyňa žiadnym spôsobom neparticipovala, o toto sa nezaujímala a neprišla sa ani na tieto vykonávané práce pozrieť. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nedoplatky na byte, uviedol, že táto bola upozornená správkyňou bytového domu Ing. P., že od roku 2003 sú v byte, pokiaľ ide o zúčtovanie platieb, vedené tri osoby, v dôsledku čoho výška úhrad nezodpovedá aktuálnemu stavu s tým, že navrhovala ich zníženie na sumu 90,- eur, čo považovala za postačujúce , s čím žalobkyňa nesúhlasila, v dôsledku čoho sa sama podieľala aj na výške vzniknutého nedoplatku. On so žalobkyňou nemal dohodnutú sumu nájmu, pretože tam býval tiež jej syn a so žalobkyňou sa nikdy ústne, ani písomne na príspevku na bývanie nedohodli. Pokiaľ má žalobkyňa za to, že jej v tomto smere niečo dlhuje, môže si to voči nemu uplatniť v rámci iného sporu. Nedôvodne tiež podľa neho namieta žalobkyňa skutočnosť, že nemôže realizovať svoje vlastnícke práva, pretože podpisom kúpnopredajnej zmluvy, v zmysle ktorej prešlo na ňu vlastnícke právo k predmetnému bytu, súhlasila so zriadením vecného bremena a to práva doživotného bezplatného bývania a užívania tohto bytu v prospech neho, a preto nemôže teraz tvrdiť, že toto vecné bremeno ju obmedzuje v jej práve byt odpredať. Poukázal na to, že on sám je nemajetný, predmetný byt nadobudol v roku 1986, čo však bolo viazané na jeho stabilizáciu v tom čase vykonávanom zamestnaní. K prevodu bytu do jeho vlastníctva došlo za podmienky, že nesmie 10 rokov tento byt odpredať, pričom samotná žalobkyňa sa na prevode bytu v tom čase finančne nepodieľala. Tým, že on následne kúpnou zmluvou v roku 2002 byt do vlastníctva žalobkyne previedol, porušil túto podmienku a musel zaplatiť pokutu mestu L. vo výške 12.992,- Sk, tiež zaplatil daň z nehnuteľností, znalecký posudok za účelom zistenia ceny bytu a hradil aj náklady na spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Je nemajetný, žiadne iné bývanie nemá, v byte býva od roku 1986 a prostredníctvom zriadeného vecného bremena má zabezpečenú bytovú otázku, na tento byt je odkázaný. Preukázateľne od júla 2013 uhrádza poplatky spojené s užívaním bytu vo výške 90,- eur mesačne. Nedoplatky z predchádzajúceho obdobia boli predmetom konania vedeného pod sp.zn. 11C/8/2014. Toho času je na starobnom dôchodku, poberá dôchodok vo výške 266,60 eur, z čoho sú mu vykonávané zrážky 23,50 eur mesačne. Snaží sa čo najviac znižovať náklady na užívanie bytu. 16. Písomná reakcia žalobkyne na podané vyjadrenie žalovaného, súdu doručená nebola. 17. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 18. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl.. 20. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). 22. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). 23. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 24. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 27. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. 28. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 29. V preskúmavanej veci podala žalobkyňa odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 30. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 31. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP). 32. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP predovšetkým z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces. Ani žalobkyňou produkovaná námietka spočívajúca v ňou tvrdenom nesprávnom postupe súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že po vyhlásení dokazovania za skončené, súd do spisu založil fotodokumentáciu dodatočne zaslanú žalovaným, nie je spôsobilou k záveru o existencii ňou tvrdenej vady konania, pretože aj keď je pravdou, že tento dôkaz bol do spisu založený po skončení dokazovania, na ňom súd prvej inštancie svoje skutkové a právne závery nezaložil, z tohto nevychádzal, čo v konečnom dôsledku aj konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia. 33. Žalobkyňa uplatnila ďalej vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových a právnych záveroch (§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). 34. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 35. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. 36. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. 37. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke (ne)dôvodnosti zrušenia vecného bremena podľa § 151 p ods. 3 OZ. 38. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie § 151 p ods. 3 OZ. žalobe nevyhovel a žalovanému, ako úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania, keďže tento si trovy neuplatnil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 39. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy. 40. Súd prvej inštancie žalobu na zrušenie vecného bremena za náhradu zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o neexistencii takej zmeny pomerov, ktorá by bola spôsobilou k záveru o vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z vecného bremena ( § 151 p ods. 3 OZ). 41. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobkyne, jej tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie dostatočne pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ďalšie skutočnosti, ktoré podľa jej názoru dôvodne vedú k záveru o zmene pomerov, majúcej za následok nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného spočívajúce v tom, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu bola nútená tento opustiť pre správanie žalovaného, jeho verbálne a fyzické útoky voči nej, z rovnakého dôvodu byt opustili aj jej plnoleté deti, tiež že žalovaný sám nerušene a výlučne byt odvtedy užíva, neplatí nájomné a náklady znáša žalobkyňa. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo nemôže žiadnym spôsobom realizovať, byt nemôže tiež predať, pretože vecné bremeno v prospech žalovaného robí byt nepredajným. 42. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolacie námietky sú prakticky totožné s námietkami, ktoré žalobkyňa prezentovala v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku. 43. Pre potreby posúdenia dôvodnosti žalobkyňou uplatnených odvolacích námietok je potrebné si ozrejmiť, čo inštitút vecného bremena predstavuje, aký má dopad na vlastníka nehnuteľnosti na ktorej takáto ťarcha viazne, ako môže vzniknúť a aké sú právne dôvody jeho zániku. 44. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám, je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta prvá a tretia Občianskeho zákonníka). Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. Vecné bremeno zanikne ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby, alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremená za primeranú náhradu obmedzujú, alebo zrušujú. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou, alebo zánikom (§ 151p ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka). 45. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Uvedená ústavná zásada vyjadruje zmluvnú voľnosť občianskoprávnych vzťahov, ktorá môže byť obmedzená iba zákonom. To plne platí aj pri výkone vlastníckych práv. Obmedzenie vlastníckych práv predstavuje aj vecné bremeno. Uvedená zmluvná voľnosť výkonu vlastníckych práv teda nebráni tomu, aby sám vlastník svoje práva vo vzťahu k tretím osobám zmluvne obmedzil. V zásade možno uviesť, že vlastníkovi veci okrem zákonnej právnej úpravy, nebráni nič v zriadení zmluvného vecného bremena. V prípade ak zmluvné vecné bremeno je zriadené k nehnuteľnosti, môže vzniknúť len písomnou zmluvou, ktorá pre svoju účinnosť vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností. 46. V preskúmavanej veci sa samotná žalobkyňa na základe vlastnej zmluvnej voľnosti, rozhodla v prospech žalovaného (ktorý previedol vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na žalobkyňu) obmedziť svoje vlastnícke právo k nadobúdanému bytu a to uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré právo žalovaného tak, ako to zákon vyžaduje, bolo zavkladované v prospech neho na liste vlastníctva, na ktorom sú na príslušnom katastri nehnuteľností, dotknuté nehnuteľnosti evidované. 47. Pokiaľ ide o právne skutočnosti, existencia ktorých by mohla mať za následok zánik (zrušenie) vecného bremena, vyplývajúce z ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré v odvolaní poukazuje žalobkyňa t.j. zmena pomerov od doby zriadenia vecného bremena majúca za následok vznik nepomeru medzi právami a povinnosťami z vecného bremena plynúcimi, ktoré žalobkyňa vzhliada v tom, že ako vlastníčka byt dlhodobo nemôže využívať (tiež jej rodinní príslušníci), že tento je v dôsledku zaťaženia nepredajným, vznik dlhu na službách spojených s užívaním bytu, neplatenie nájomného žalovaným, správanie žalovaného voči nej, odvolacie námietky žalobkyne v tomto smere vzhľadom na zistené okolnosti, nemožno vyhodnotiť inak, ako nespôsobilé v prospech nej privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 48. Pri rozhodovaní o obmedzení, či zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, predovšetkým je nutné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva, zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní zaťaženej nehnuteľnosti a vziať do úvahy ujmu, ktorá by oprávnenému vznikla v dôsledku jeho zrušenia za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi v dôsledku zmeny pomerov. Ak hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov, nie sú dané podmienky pre zrušenie vecného bremena. Zmena pomerov, ktorou vznikne takýto nepomer, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch zmluvných strán a za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní účastníkov. 49. Námietka žalobkyne, že ako vlastníčka byt dlhodobo nemôže využívať (tiež jej rodinní príslušníci), že tento je v dôsledku zaťaženia nepredajným, dôvodnosti záveru o zmene pomerov z hľadiska vyššie uvedených atribútov, nenasvedčuje. Bremená zabezpečujú potrebu oprávnenej osoby na vymedzenú dobu, a pokiaľ táto nie je vymedzená, potom na dobu života oprávnenej osoby. Ten, kto vecné bremeno zriaďuje, aj ten, ktorému patrí zodpovedajúce právo, sú si vedomí a predpokladá sa, že konajú v dobrej viere, že ide o trvalé oprávnenie. Keďže v preskúmavanej veci bolo vecné bremeno v prospech žalovaného spočívajúce v užívaní dotknutého bytu zriadené doživotne, od počiatku si žalobkyňa musela byť vedomá dopadu tejto ťarchy na prípadnú obchodovateľnosť s týmto bytom a nemôže v súčasnosti dôvodne argumentovať, že tým vznikol hrubý nepomer medzi zriadeným vecným bremenom a výhodou oprávneného, pretože v tomto smere k zmene pomerov nedošlo. Naviac, doba trvania vecného bremena, bola výsledkom konsenzu a zmluvnej voľnosti strán, rovnako ako aj dohodnutý rozsah užívania bytu žalovaným, ako oprávneným z vecného bremena, keďže zo zmluvy vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené k celému bytu, resp. z nej nevyplýva obmedzenie jeho užívania len na niektoré miestnosti. Pretože zákon priamo neustanovuje, či právo zodpovedajúce vecnému bremenu (ne)vylučuje z užívania bytu jeho vlastníka, je potrebné túto otázku riešiť výkladom. Ak je vecné bremeno zriadené za účelom bývania (ako je tomu nesporne tiež v danej veci), stáva sa z bytu obydlie oprávneného, ktoré je chránené Listinou práv a slobôd. Ak teda svedčí oprávnenému z vecného bremena právo užívania celého bytu, a v zmluve o zriadení vecného bremena nie je uvedené niečo iné, nemá vlastník bytu naďalej právo byt užívať. Vo svetle vyššie uvedeného, je potom aj námietka žalobkyne o znemožnení jej žalovaným byt ako vlastníčke (či jej rodinným príslušníkom) užívať, neopodstatnená. 50. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľky, týkajúcu sa vzniku dlhu na službách spojených s užívaním bytu, a tiež neplatenia nájomného žalovaným. Zmluvné strany sa vychádzajúc zo znenia zmluvy jednoznačne dohodli, že vecné bremeno v prospech žalovaného, bolo dojednané bezodplatne. Z výsluchu samotnej žalobkyne pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že tejto skutočnosti si je plne vedomá, čo podľa jej vyjadrenia bolo dôvodom tiež preto, že sa žalobou voči žalovanému nárokov v súvislosti so vzniknutými nákladmi za užívanie bytu nedomáhala. Existencia inej dohody v tomto smere z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynula. Vznik nároku na nájomné, je podmienený platnou nájomnou zmluvou. Za trvania vecného bremena, však vlastník nemôže prenechať (platne) do užívania byt nájomnou zmluvou (ktorý je predmetom užívania oprávneným z vecného bremena), hoci by išlo zmluvu uzatvorenú s nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, čím na strane žalobkyne nemôže vo vzťahu k žalovanému vzniknúť ani nárok na platenie nájomného. Teda ani v tomto smere nemožno hovoriť o zmene pomerov, či hrubom nepomere medzi zriadeným vecným bremenom a výhodou oprávneného. Pokiaľ ide o vzniknuté nedoplatky v súvislosti s neplatením predpísaných záloh zo strany žalovaného vo vzťahu k uplatňovanému právnemu dôvodu zrušenia vecného bremena, s touto skutočnosťou sa v celom rozsahu správne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal už súd prvej inštancie, keď vzhľadom na okolnosti spočívajúce v dôvodoch neplatenia týchto zálohových platieb v určitom období (hmotná núdza žalovaného, nedôvodne neponížený zálohový predpis na čom participovala svojou nečinnosťou samotná žalobkyňa, snaha žalovaného o úhradu vzniknutého dlhu a v konečnom dôsledku tiež neexistencia dohody medzi stranami o primeranej výške, ktorou sa má žalovaný na platbách v súvislosti s užívaním bytu podieľať, či pravidelné platby žalovaného v tomto smere, odkedy mu bol priznaný starobný dôchodok), konštatoval síce zmenu pomerov, nie však spôsobilú k záveru o vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného, ako z vecného bremena oprávneného, pričom v podrobnostiach v tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 51. V konečnom dôsledku bez dopadu na záver o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, je tiež námietka žalobkyne týkajúca sa správania žalovaného voči nej, ktoré ju malo v konečnom dôsledku prinútiť byt opustiť a ktoré správanie malo byť aj dôvodom, pre ktorý z bytu odišiel jej syn, keďže tieto ňou produkované skutkové tvrdenia vykonaným dokazovaním preukázané neboli, v tomto smere žalobkyňa dôkazné bremeno v spore neuniesla. Takéto skutočnosti nielenže nevyplynuli z výsluchu svedkov, ale ona samotná vo svojej výpovedi (ako na to správne poukazuje v písomnom vyjadrení žalovaný) uviedla, že z bytu sa odsťahovala za svojím priateľom, s ktorým doposiaľ žije v spoločnej domácnosti, rovnako jej syn z bytu odišiel k svojej priateľke, aktuálne má vlastný byt v ktorom s ňou žije. Naviac, konfliktné vzťahy medzi stranami, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, tu boli už pred zriadením vecného bremena a plynuli zo skončenia ich družeckého vzťahu, následného ochladnutia vzájomných citových väzieb, čo menovite žalovaný ťažko psychicky niesol, pričom od odchodu žalobkyne z bytu za jej priateľom, spolu títo prakticky nekomunikujú (žalobkyňa nespochybnila, že o toto nemá záujem). V tomto smere preto ani o zmene pomerov spôsobilej k záveru o dôvodnosti žaloby, hovoriť nemožno. Odvolací súd však poznamenáva, že pri hodnotení správania žalovaného tvrdeného žalobkyňou (pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané), by nebolo možné na strane druhej opomenúť tiež správanie samotnej žalobkyne spočívajúce v tom, že ona sama hrubým spôsobom zasahovala do výkonu práv žalovaného z vecného bremena mu plynúcich, keď napr. iniciovala odpojenie bytu od energií s následným neudelením súhlasu k jeho opätovnému napojeniu, bola nečinná vo vzťahu k správnemu stanoveniu zálohových platieb bytu sa týkajúcich, bez súhlasu žalovaného a v jeho neprítomnosti narušila jeho obydlie a súkromie, keď vstúpila spolu s priateľom a svojim synom do bytu a vyhotovovala tam fotodokumentáciu), pretože ani jej status vlastníčky, ju k takémuto postupu za daných okolností neoprávňoval. Keďže žalovaný iné bývanie nemá a vzhľadom na rozsah zriadeného vecného bremena je potrebné dotknutý byt považovať za jeho obydlie, ujma, ktorá by mu jeho zrušením vznikla i keď za žalobkyňou ponúkanú náhradu, spočívajúca v strate jeho obydlia, je neporovnateľne významnejšia ako tá, ktorá vznikla samotnej žalobkyni úhradou nedoplatkov v spojitosti s užívaním tohto bytu, ktoré naviac žalovaný tejto, odkedy u neho pominul stav hmotnej núdze, pravidelne spláca a súčasne tiež pravidelne uhrádza predpísaný zálohový predpis (po jeho úprave). 52. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil skutkový stav veci a vyslovil, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonom požadovaných predpokladov na zrušenie vecného bremena k dotknutým nehnuteľnostiam zriadeného v prospech žalovaného z dôvodov uvedených v ust. § 151p ods. 3 OZ, preto opodstatnene jej žalobe ako nedôvodnej nevyhovel a správne rozhodol, keď túto zamietol. 53. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. 54. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).