Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/334/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215162 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215162.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky K. J., bytom P. č. XXX, proti odporcovi G., s.r.o. so sídlom J., G. č. XX, W. XX XXX XXX, o určenie neplatnosti zmluvných podmienok, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. januára 2015, č.k. 15C/120/2014-87 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá dňa 04.02.2013 k číslu zmluvy 304602740 je neplatná. Ďalej určil, že ustanovenia bodov Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 304602740 zo dňa 04.02.2013 uzavretej medzi účastníkmi konania, a to „04.V prípade , ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- Eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30,- Eur, do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľov za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu“. 05. „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 odst. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľov nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúci zo zmluvy o úvere a/ alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formu notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle tejto v zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“ 12. „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek /ďalej vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /ďalej remitent/ vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľov vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku, a to v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej strane zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné stany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi“ sú v celosti neplatné. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka návrhom podaným 18.08.2014 uplatnila voči odporcovi určovací nárok, ktorým žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 04.02.2013, ustanovenia bodov 04,05, a 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 304602740 zo dňa 04.02.2013, sú neplatné. Uviedla, že dňa 04.02.2013 uzatvorila zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 500,- Eur, pričom odporca si zabezpečil svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 21.03.2014 na sumu 1.429,59 Eur, kde vystupoval ako remitent. Odporca vyzval jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a vyčíslil zostatok dlžnej sumy 1.651,13 Eur. Predmetná zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vzhľadom na ochranu spotrebiteľa, a to v rozsahu Dohody o vyplnení zmenky, pretože zmluvná podmienka nebola individuálne dohodnutá, bola vopred navrhnutá a ako spotrebiteľ nemala navrhovateľka možnosť ovplyvniť obsah tejto podmienky, ktorá zabezpečuje pohľadávku odporcu v neprospech spotrebiteľa. Výška uplatneného zmenkového úroku v rozsahu 0,25 % denne nebola dohodnutá, odporca mohol požadovať len úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka, pričom podľa zákona č. 191/1950 Zb. má odporca nárok len na zmenkový úrok 6% ročne. Akýkoľvek ďalší úrok predstavuje neprimerané zabezpečenie úveru, ktoré je jednak v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Úrok, ktorý v prepočte predstavuje 91,25 % ročne považuje aj súdna prax za neprijateľný. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o RPMN, preto sa úver považuje bezúročný a bezpoplatkový. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku navrhovateľka považovala ďalej aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 04.02.2013, ktorá bola prílohou k zmluve. Dohoda nebola s ňou osobitne individuálne dojednávaná, čo vyplýva aj z jej určenia ako prílohy k sformulovanej zmluvnej podmienke. Uvedená formulovaná zmluva predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, pričom Dohoda je jej súčasťou. Dlžník pritom mohol len vopred naformulované ustanovenia zmluvy akceptovať ako celok alebo ich odmietnuť. Dohoda je preto neplatná. Neprimeraná je aj zmluvná podmienka v bode 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá upravuje omeškanie dlžníka s niektorou splátkou sedem dní a viac, kedy je povinný túto omeškanú splátku dlžník uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- Eur za každý jeden prípad omeškania. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 30,- Eur. Toto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, a to aj v spojitosti s ďalšou zmluvnou podmienkou, keď je riadne platenie splátok zabezpečené ďalšou sankciou uvedenou v bode 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého dlžník je povinný v prípade porušenia svojich povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur. Vzhľadom na uvedené žiadala určiť, že označené zmluvné dojednania sú neplatné. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je nesporné, že navrhovateľka s odporcom uzavrela a podpísala dňa 04.02.2013 zmluvu o úvere, ktorou jej odporca poskytol úver vo výške 500,- Eur v hotovosti, ktorú hotovosť prevzala bezprostredne po uzavretí zmluvy. Vzhľadom na obsah zmluvy konštatoval, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľka mala úver navýšený o 39,15% ročný úrok a administratívne náklady 288,25 Eur uhradiť bez určenia splátok s odložením platby do 18.01.2014. Výška RPMN uvedená v zmluve je 96,80%. Na zmluve je predformulovaný text, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Tento text vo formulárovej zmluve vopred pripravil odporca ako veriteľ, na tvorbe tohto vyhlásenia sa dlžník nijako nepodieľal, nemožno preto uvažovať o tom, že išlo o individuálne dohodnuté zmluvné dojednanie, pri ktorom by napríklad mala možnosť navrhovateľka ako dlžník sčasti vylúčiť záväznosť niektorých podmienok uvedených vo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Navrhovateľka tvrdila, že jej nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie o rozhodcovskej zmluve, o dohode o vyplnení zmenky, jediné na čo bola upozorňovaná bola výška splátok po 82,- Eur. Táto suma je však uvedená ako suma zrážok zo mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka nepoprela, že uzavrela dňa 04.02.2013 aj dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, že jej bližšie podrobnosti o následkoch a obsahu dohody vysvetlené neboli. V dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je taktiež formulárovou dohodou, má odporca vopred naformulovaný text, v ktorom dlžník vyhlasuje, že v uvedený deň vystavil zmenku, v ktorej sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo zmenkovej sumy a zároveň aj zákonný úrok 6% ročne z dlžnej sumy podľa § 48 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. V súvislosti s návrhom na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľka má jednoznačne daný naliehavý právny záujem na určení, že dohoda je neplatná, pretože na základe tejto dohody vykonával zamestnávateľ zrážky zo mzdy na základe oznámenia odporcu ako veriteľa , v tomto prípade listom z 10.04.2014 /č.l. 12 spisu/, pričom je výslovne len na určení odporcu ako veriteľa až do akej sumy bude žiadať vykonávať zrážky. Je evidentné, že odporca si touto formou zabezpečil splatenie nekontrolovateľných plnení, ako napr. zmenkového úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy, ktorú do zmenky vypisuje výlučne on, ďalej zmenkového úroku 6 % ročne a podobne. Takýto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom zmysle či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že v čase uzatvorenia dohody 04.02.2013 uzatvorenie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch Občiansky zákon a ani zákon č. 129/2010 Z.z. osobitne nezakazoval. Až novelou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. bol v § 5a ods. 1 písm. a/ vyslovene zakázaný takýto zabezpečovací prostriedok, ibaže by táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedené ustanovenie v čase uzavretia zmluvy ešte neplatilo, ale podľa názoru súdu z účelu tohto ustanovenia je možné vychádzať. Navrhovateľka ako spotrebiteľ nebola vôbec poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody, pretože podpisom dohody dáva do rúk odporcu možnosť zrážkami z jej mzdy domôcť sa bez akejkoľvek kontroly plnenia nielen z titulu úverovej istiny, ale i nezákonného príslušenstva vo forme zmenkového úroku 0,25 % denne, ktorý ročne predstavuje výšku úroku 91,25 %, ďalej zákonného úroku 6 % ročne vyplývajúceho zo zmenkového zákona, hoci v čase uzavretia zmluvy bolo akékoľvek zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou vylúčené /§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z./. Navrhovateľka nemala žiadnu vedomosť, čo všetko bude predmetom zrážok, nemala predstavu o počte týchto zrážok a aj výšku zrážky 82,- Eur mesačne si jednostranne stanovil odporca, čo uviedla vo svojej výpovedi. Takáto praktika odporcu nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. Súd poukázal na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého „predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody“. Pokiaľ teda odporca predložil navrhovateľke na podpis vopred pripravený text umožňujúci mu bez akejkoľvek kontroly získať od spotrebiteľa plnenie aj na základe neprijateľných a neplatných zmluvných dojednaní, čo môže privodiť značnú majetkovú ujmu spotrebiteľovi, takéto konanie nemožno označiť za dobromyseľné, morálne a čestné, spôsobuje výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody. Preto súd prvého stupňa považoval za neplatnú celú dohodu o zrážkach zo mzdy ako rozpornú s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, ako i v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.. Dôvodom neplatnosti je i samotné vyhlásenie dlžníka o účinkoch a právnych následkoch zmenky, pričom zmenka ako zabezpečovací prostriedok bol vylúčený vzhľadom na § 17 odt. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Len pre ozrejmenie súd prvého stupňa uviedol, že odporca listom z 10.04.2014 žiadal zamestnávateľa odporkyni o zrážky vo výške celkom 1651,13 Eur, a to v situácii, keď odporkyňa mala už uhradených vlastnými splátkami sumu 204,33 Eur, pričom ešte upozorňuje zamestnávateľa o narastajúcich „zmenkových a zákonných úrokoch“. Navrhovateľka sa ďalej domáhala určenia neplatnosti čl. 04, 05 a 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd sa osobitne zaoberal naliehavým právnym záujmom na takomto určení čiastočnej neplatnosti zmluvy ohľadom troch zmluvných dojednaní v situácii, keď odporca si „zabezpečil“ voči navrhovateľke aj rozhodcovský rozsudok, v ktorom si dal „priznať“ plnenie celkom v sume 1181,94 Eur. Návrh na začatie rozhodcovského konania pritom podal dňa 31.10.2014 po tom, čo mal v predmetnej veci už doručený návrh na začatie konania dňa 22.08.2014 a vedel teda, že navrhovateľka sa domáha neplatností zmluvných dojednaní a v situácii, keď boli zamestnávateľom už vykonané zrážky z jej mzdy. Navrhovateľka pritom zrušenie rozhodcovského rozsudku nenapadla riadnou žalobou, a to z jej nevedomosti. Z rozhodovacej praxe súdu je však súdu známe, že rozhodcovský rozsudok aj v danej veci bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a je možné dôvodne predpokladať, že na základe rozhodcovského rozsudku odporca plnenie v exekučnom konaní nevymôže. Za situácie, keď navrhovateľka už zaplatila odporcovi sumu 204,33 Eur a to vlastnými splátkami a zrážkami zo mzdy v sume 334,91 Eur /viď potvrdenie zamestnávateľa/, má daný naliehavý právny záujem na určení, že predovšetkým príslušenstvo v časti úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty je neplatným dojednaním tak, aby bolo zrejmé, že uvedené už nie je povinná plniť, i keď časť tohto príslušenstva bola už priznaná rozhodcovským rozsudkom. Naliehavý právny záujem je daný a právne postavenie navrhovateľky musí byť preto uistené i vyslovením neplatnosti zmluvných dojednaní, pretože odporca neuplatňuje voči odporkyni žiadny nárok na plnenie v súdnom konaní, kde by mohla navrhovateľka uvedené použiť ako obranu. Keďže je zrejmé, že predmetný úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov tak ako vysvetlí nižšie, má navrhovateľka naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože bude v istote, že odporcovi už nie je povinná viac plniť. V čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru má odporca vopred formulované zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute 15,- Eur za každý prípad omeškania ak je v omeškaní so splátkou sedem dní a viac. Zmluvná pokuta, ktorá oprávňuje veriteľa pri omeškaní s akoukoľvek splátkou na plnenie 15,- Eur, pričom pojem „prípad omeškania“ nie je vysvetlený a za situácie, že zmluvná pokuta už patrí po siedmych dňoch omeškania bez ohľadu na výšku sumy, s akou je spotrebiteľ v omeškaní, je absolútne neplatným dojednaním v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Ďalej uvedený bod oprávňuje veriteľa na zmluvnú pokutu 30,- Eur v prípade, ak dlžník uhradí štyri po sebe idúce splátky, alebo ich časť /zrejme s ktorými bol v omeškaní/. Aj táto zmluvná pokuta nemôže byť platná, pretože ak v dôsledku nezaplatenia štyroch splátok sa dlh stáva splatným /§ 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ/ , nemôže byť tento následok ešte sankcionovaný zmluvnou pokutou, pretože je to v neprospech spotrebiteľa /§ 52 ods. 2 OZ, § 39 OZ/. Rovnako poplatok za každú upomienku 4,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia výzvy na úhradu, nemôže požívať právnu ochranu, pretože uvedená suma nemôže byť vyvážená náhradou nákladov spojených s touto upomienkou o to zvlášť, že dovoľuje odporcovi ako veriteľovi vyzývať a takto spoplatňovať dlžníka bez akýchkoľvek obmedzení. Vzhľadom na uvedené zmluvné podmienky obsiahnuté v tomto článku sú neplatné, preto súd prvého stupňa vyslovil celé znenie tohto dojednania za neplatné. V čl. 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru má odporca vopred predformulované právo na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v prípade ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 04. Toto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré predurčuje veriteľovi dohodnutý a tým aj vyšší úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka , je v rozpore s § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka a teda neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca má ďalej v tomto dojednaní predformulované právo pristúpiť k okamžitému vymáhaniu dlhu od dlžníka a môže požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy. Ďalej má v zmluve predformulovanú zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvných povinností 312,- Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov a podobne, odporca si ďalej garantuje návratnosť nákladov spojených s uplatnením práva formou notárskej zápisnice, odmenou notára, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trov súdneho konania a podobne. Aj takéto zmluvné dojednanie je neplatné už len preto, že nebolo individuálne dojednané a navrhovateľka nemohla preukázateľne ovplyvniť ich obsah, nebola odporcom na dôsledky takéhoto dojednania ani upozornená a ani s nimi oboznámená. Ide pritom o dojednania výrazne v neprospech spotrebiteľa /§ 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľku toto dojednanie zaväzuje k úhrade nákladov právneho zástupcu veriteľa, rozhodcovského konania, súdneho konania, a to bez ohľadu na výsledok tohto konania a účelnosť týchto nákladov a len na základe jednostranného posúdenia odporcu /§ 53 ods. 4 písm. a, o/ a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka/. Za absolútne neplatné zmluvné dojednanie považoval súd prvého stupňa aj dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Bez toho, aby súd prvého stupňa rozoberal obsah tejto zmluvnej podmienky, je táto neplatná pre rozpor s § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý vylučuje použitie zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku. Pre rozpor s týmto ustanovením v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka je táto zmluvná podmienka neplatná. I keď predmetom konania nebolo posúdenie platnosti zmluvy o úvere ako celok, súd preskúmal náležitosti zmluvy o úvere a zistil, že v tejto absentuje údaj o počte a termíne splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k zákona č. 129/2010 Z.z. , pretože v zmluve nie je uvedený žiadny počet splátok, len celková konečná splatnosť úveru, pričom navrhovateľka tvrdila, že bola dohodnutá na splátkach po 82,- Eur, ďalej výšku poplatku notárovi v zmysle § 9 ods. 2 písm. r/ citovaného zákona /poplatky notára pritom voči navrhovateľke má právo podľa všeobecných zmluvných podmienok požadovať/, čo v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona robí úver bezúročný a bez poplatkov. Už i z tohto dôvodu nemôže mať odporca na žiadny úrok a poplatky, ktoré si zakomponoval do všeobecných úverových podmienok, s ktorými sa navrhovateľka neoboznámila. Aj celkové navýšenie úveru takmer o 100 % pri dobe splatenia úveru na jeden rok nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na záver súd prvého stupňa poukázal na konanie odporcu, ktorý sa už aj v priebehu súdneho konania domáhal vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe ním ziniciovanej záložnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne a to rodinného domu s priľahlými pozemkami, v ktorých spolu so svojim manželom býva. Uvedené mal súd preukázané rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č. V 1468/2014 z 16.10.2014. Odporca sa teda domáhal zavkladovania záložnej zmluvy na nehnuteľný majetok odporkyni v súvislosti s úverom vo výške 500,- Eur, a to v čase keď mal úverovú istinu navrhovateľkou už uhradenú. Uvedené konanie nemožno označiť inak ako nekalé a výrazne poškodzujúce spotrebiteľa. Trovy konania neuplatnil žiaden z účastníkov, preto súd prvého stupňa o náhrade trov konania nerozhodoval. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov, že konanie na súde prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Namietal, že súd prvého stupňa vyhlásil za neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú dňa 04.03.2013 s poukazom na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol do uvedeného zákona zavedený až novelou účinnou od 01.05.2014 (zák. č. 102/2014 Z.z.). Podľa prechodných ustanovení k zák. č. 250/2007 Z.z. k úpravám účinným od 01.05.2014, sa vznik právnych vzťahov, ak aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 posudzujú podľa predpisov účinných do 30.04.2014. Mal za to, že postup súdu prvého stupňa je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity. Odporca poukázal na to, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorým si veriteľ zabezpečuje splnenie svojej pohľadávky. Podľa názoru odporcu, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pripúšťa zabezpečenie pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z uvedeného dôvodu považoval dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy za platné. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok upravených v bode 04., 05. a 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, odporca v odvolaní uviedol, že rázne odmieta závery súdu, o tom, že uvedené podmienky sú neprijateľné. Namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver spotrebiteľom. Veriteľ môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie, rovnako má právo na zabezpečenie svojej pohľadávky, či už zmluvnou pokutou alebo zmenkou. Všeobecné určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, tak ako ho určil súd prvého stupňa, je v hrubom rozpore s právami veriteľa, ktoré mu priznáva platná legislatíva. Mal za to, že súd mal posúdiť daný prípad individuálne a nie určiť všeobecnú neprijateľnosť zmluvných podmienok. Ďalej v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čím došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom žalovanému v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, považoval odporca za nepostačujúcu a v rozpore s § 157 ods. 4 O.s.p.. Poukázal na to, že rozhodnutie o určení neprijateľných zmluvných podmienok má závažné právne účinky a preto nie je vágne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia prípustné. Mal za to, že nedostatočné odôvodnenie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania uvádzanými odporcom. Mala za to, že vec bola správne posúdená po skutkovej aj právnej stránke. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovala za spravodlivé, riadne odôvodnené a zákonné, preto žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správne. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za vecne správny a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné: Vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi účastníkmi dňa 04.02.2013 k číslu zmluvy 304602740 odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa vysporiadal s otázkou jej platnosti správne a svoje závery v tomto smere riadne a presvedčivo odôvodnil. Nie je pravdou tvrdenie odporcu uvedené v odvolaní, že súd prvého stupňa založil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy na ustanovení § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, ktoré v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy ešte nebolo súčasťou zákona o ochrane spotrebiteľa a v zmysle prechodného ustanovenia § 29b cit. zákona sa nevzťahuje na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014. Súd prvého stupňa v odôvodnení výslovne poukázal na to, že toto ustanovenie v čase uzatvorenia tejto dohody ešte neplatilo. Dôvod neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.02.2013 súd prvého stupňa správne videl v jej rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. a § 3 ods.1 zák. č 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Vzhľadom na dokazovaním zistený skutkový stav veci a predovšetkým následné využitie resp. zneužitie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy odporcom na inkasovanie neprimeraných finančných nárokov od navrhovateľky, je potrebné uzavrieť, že súd prvého stupňa v tomto ohľade dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, ktoré náležite v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti podmienok upravených v bode 04., 05. a 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru odporca namietal najmä nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku a v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i uznesenia, súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania musia dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda preskúmateľné. Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa s vyššie citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom, dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd sa danými kritériami riadil. Odporca odvolanie odôvodnil tým, že konanie na súde prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§219 ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.