Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/214/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606202522 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:4606202522.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: U. L., X., Ul. XX. augusta č. X-XX, IČO: 30 807 484, pobočka O., B.. M. R. P. XXXX/XX, proti povinnému: G. B., s.r.o., naposledy so sídlom V. č. XXXX/ XX, L., IČO: 36 524 263, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 74,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 2Er/1368/2008 - 18 zo dňa 22. januára 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,89 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.03.2006, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.03.2006, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 74,68 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 30.11.2005, č. 700-1510191305-GC04/05. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzane Kubešovej, so sídlom v Topoľčanoch dňa 13.03.2006. Dňa 04.12.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 27.11.2015, ktorým navrhol, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 27,89 Eur dňa 29.09.2015. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38CbR/234/2013-18 zo dňa 23. júla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2015 súd zrušil povinného bez likvidácie. Súd prvej inštancie poukázal na znenia ustanovení § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.8.2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012,podľa ktorého ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd konštatoval, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, preto nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym nástupcom. Keďže k zániku povinného došlo bez likvidácie, povinný nemal v čase svojho zániku žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,89 Eur. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. Za dôvod pre zastavenie exekučného konania považoval skutočnosť, že povinný dňom výmazu z Obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. S poukazom na § 103 O.s.p. konštatoval, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť exekúcia najskôr vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Uznesenie súdu prvej inštancie tak podľa názoru oprávneného vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej nesúhlasil s tým, že mu bola uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. 3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podal z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie a nemal žiadny obchodný majetok. Mal za to, že v danom prípade nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne. 4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov: 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 8. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Zuzane Kubešovej dňa 10.03.2006 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 74,68 Eur (2.250,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, zo dňa 30.11.2005, č. 700-1510191305-GC04/05, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 26.01.2006. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.12.2015 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne bol vymazaný z Obchodného registra, pričom jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Navrhol, aby súd konanie zastavil a priznal súdnemu exekútorovi úhradu trov exekúcie. Z výpisu z Obchodného registra má odvolací súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38CbR/234/2013-18 zo dňa 23. júla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2015, súd zrušil povinného bez likvidácie. Povinný tak bol ku dňu 29.09.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. 9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. S poukazom na aktuálnu judikatúru (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie súd rozhodne podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). 10. V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu. Súd v predmetnej veci zrušil spoločnosť bez likvidácie, teda povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu výmazu z obchodného registra žiaden majetok. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 11. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený prejednať. Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravoval Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 účinného do 1. júla 2016 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku. 13. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným ustanoveniam CSP (§ 470 ods. 2) vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zákona č. 99/1963 Zb. 14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 16. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok. 17. Ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekučného konania je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdov nižšej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 452/2012 zo dňa 14. mája 2013). 18. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ako odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 19. V prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).