Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/213/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607201816 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:4607201816.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a členov senátu JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany, IČO 30807484, proti povinnému: J. s.r.o., naposledy so sídlom S. XXX/XX, XXX XX K., F. XXXXXXXX, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 3.200,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. marca 2016, č. k. 2Er/1597/2008-24, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Renému Matuškovi, so sídlom exekútorského úradu v Prievidzi, Mariánska č. 35, trovy exekúcie v sume 93,47 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Renému Matuškovi so sídlom exekútorského úradu v Prievidzi, dňa 27.02.2007. Súd z výpisu z Obchodného registra (www.orsr.sk) zistil, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 17.03.2015. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/64/2013-21 zo dňa 24.10.2014 súd zrušil povinného bez likvidácie. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu, nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym nástupcom. Keďže k zániku povinného došlo bez likvidácie, povinný nemal v čase svojho zániku žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie v sume 93,47 Eur, ktorá pozostáva z hodinovej odmeny za 1 hodinu účelne vynaloženú na vykonanie exekúcie (1 x 6,64 Eur) v sume 6,64 Eur (za každú aj začatú hodinu), z paušálnej odmeny za 9 úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 Eur spolu v sume 29,88 Eur, z náhrady hotových výdavkov spolu v sume 49,65 Eur a z DPH v sume 7,30 Eur (20 % zo sumy 36,52 = 6,64 + 29,88). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a navyše ten zanikol bez právneho nástupcu. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. Za dôvod pre zastavenie exekučného konania považoval skutočnosť, že povinný dňom výmazu z Obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. S poukazom na § 103 OSP konštatoval, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť exekúcia najskôr vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Uznesenie súdu prvej inštancie tak podľa názoru oprávneného vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej nesúhlasil s tým, že mu bola uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku podľa ktorého súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Odvolateľ zároveň namietal aj výšku priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ktoré sú podľa neho neprimerane vysoké a neefektívne vynaložené v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Nesúhlasil s priznaním odmeny v rozsahu 1 hodina za založenie do spisu, vyhotovenie žiadosti o poverenie, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie a vrátenie poverenia. Rovnako nesúhlasil s priznaním poštovného za poštovné výdavky, ktoré vzniknú v budúcnosti. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné zrušil. 3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 8. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi dňa 16.02.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 3.200,92 Eur (96431,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, zo dňa 24.10.2006 č. 700-1510404506-GC04/06, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 19.12.2006 a rozhodnutie zo dňa 22.11.2006 č. 700-1510473506-GC04/06, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.01.2007. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.01.2016 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra, a teda jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Navrhol, aby súd konanie zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie, ktoré aj vyčíslil. Z výpisu z Obchodného registra má odvolací súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/64/2013-21 zo dňa 24.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014, súd zrušil povinného bez likvidácie. Povinný tak bol ku dňu 17.03.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. 9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. S poukazom na aktuálnu judikatúru (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie súd rozhodne podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). 10. V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu. Súd v predmetnej veci zrušil spoločnosť bez likvidácie, teda povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu výmazu z obchodného registra žiaden majetok. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 11. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený prejednať. Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravoval § 202 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku. 13. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie v čase účinnosti OSP, preto odvolací súd vzhľadom k prechodným ustanoveniam CSP (§ 470 ods. 2) vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t. j. OSP. 14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. V zmysle § 251 ods. 4 OSP účinného do 30.06.2016 sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 16. Podľa § 202 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok. 17. Ustanovenie § 202 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016 stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekučného konania je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdov nižšej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Cdo 452/2012 zo dňa 14. mája 2013). 18. Podľa § 374 ods. 4 OSP účinného do 30.06.2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ako odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 19. V prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).