Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoE/95/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607211547 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:4607211547.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: SEMONT SHOES s.r.o., Partizánske, Bielická 180/13, IČO: 36 698 920, t. č. vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky, o vymoženie 1.924,58 eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 4Er/1827/2008-19 zo dňa 4. novembra 2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku I. o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,03 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 27.9.2007, doručeným exekútorskému úradu dňa 5.10.2007 domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 1.924,58 eur (57 980 Sk) na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany: - č. 700-1510365307- GC04/07 zo dňa 11.7.2007, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 31.8.2007. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 18.10.2007 JUDr. Alenu Szalayovú, súdnu exekútorku so sídlom v Leviciach. Poverená súdna exekútorka súdu doručila dňa 26.3.2015 podnet na zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Zároveň si uplatnila trovy exekúcie. Súd z výpisu z obchodného registra na povinného zistil, že bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/89/2012-25 zo dňa 24.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013 zrušený bez likvidácie. Dňom 31.5.2014 bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť. Z pripojeného výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný dňa 17.3.2015 zanikol výmazom z obchodného registra ex offo. S povinným teda nie je možné v konaní pokračovať. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu, nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym nástupcom. Keďže k zániku povinného došlo bez likvidácie, povinný nemal v čase svojho zániku žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,63 eur. V súlade s § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku mu súd priznal náhradu trov exekúcie do výšky uplatnenej vo vyúčtovaní trov, t.j. v sume 26,03 eur vrátane DPH. Súd sa následne zaoberal tým, ktorého z účastníkov má zaviazať nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 EP k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne a skutkovo posúdil vec, pričom v danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a následne mala byť exekúcia zastavená v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že v prípade straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ust. § 203 Exekučného poriadku avšak v zmysle uvedeného ustanovenia má taktiež možnosť uvážiť, ktoré trovy boli potrebné na účelné vymáhanie nároku a či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Na podporu svojej argumentácie poukázal taktiež na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku I. o zastavení exekúcie je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou, z ktorej správne vychádzal aj súd prvého stupňa, je potrebné sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra SR, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode ustanovenom v ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z Obchodného registra SR. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V danej veci je z obsahu spisu súdu prvého stupňa zrejmé, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti s tým, že pokiaľ Okresný súd Trenčín zrušil obchodnú spoločnosť povinného bez likvidácie, je zrejmé, že povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Odvolací súd v danej súvislosti konštatuje, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvého stupňa názor, že v posudzovanej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto za situácie, kedy povinný bol vymazaný z obchodného registra z dôvodu, že nemal obchodný majetok, t. j. v dôsledku nedostatku majetku bol zrušený bez likvidácie, súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvého stupňa o povinnosti oprávneného zaplatiť trovy súdneho exekútora (výrok II. uznesenia č. k. 4Er/1827/2008-19, zo dňa 04.11.2015), ktoré oprávnený napadol odvolaním, odvolací súd uvádza, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie v zásade odvolanie podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 58 Exekučného poriadku prípustné nie je. Keďže však napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu je odvolanie vždy prípustné, došlo podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. včasným podaním odvolania oprávneného k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (výrok II. uznesenia č. k. 4Er/1827/2008-19, zo dňa 04.11.2015) a vo veci trov exekúcie opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.