Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2Tov/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010106 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:1114010106.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému Y. M., nar. XX.XX.XXXX v Q., pre prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods.1 Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 3.5.2016, sp. zn. 2Tv/1/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. apríla 2017 v Trenčíne, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 3.5.2016, sp. zn. 2Tv/1/2014 bol obžalovaný Y. M. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 1 zo dňa 7.2.2014, č.k. 2 Pv 653/11/1101-41 pre skutok právne posúdený ako prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods.1 Trestného zákona na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 28.05.2007 do 03.10.2011 v Hlohovci vo VÚ 4444 Hlohovec riadnym neplnením svojich povinností, ktoré mu vyplývali z Opisu činností vyplývajúcich z funkcie staršieho skladníka - účtovateľa skladov TZ II pod č. 1/1-185-3-188 pri starostlivosti, evidovaní a účtovaní výstrojného materiálu MT 08 na osobné používanie TZ II, za ktorý zodpovedal v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti č. mlfpr-333/6 z 28.05.2007, spôsobil na majetku Ozbrojených síl SR celkovú škodu vo výške 125.392,55 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. okresný súd poškodeného - Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 1 v neprospech obžalovaného. V odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že samosudca toto svoje rozhodnutie v písomnom vyhotovení rozsudku odôvodnil tým, že obžalovaný síce vykonával svoju funkciu skladníka VÚ 4444 Hlohovec v rozpore s povinnosťami, ktoré mu vyplývali z platných právnych predpisov, svoje povinnosti porušoval a prispel k absolútnemu nezvládnutiu situácie so skladom výstrojového materiálu MT08, avšak samosudca nemal s poukazom na zásadu "in dubio pro reo" za preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov žalovaného prečinu z jeho strany vzhľadom k tomu, že na hlavom pojednávaní nebol vyprodukovaný dôkaz svedčiaci o tom, že obžalovaný je osobou, ktorá spôsobila vznik predmetnej škody, pričom sklad prevzal po vykonaní formálnej inventarizácie. Zároveň samosudca v odôvodnení predmetného rozsudku poukázal aj na to, že na uvedený prípad by sa mala vzťahovať zásada "ultima ratio". S takýmto rozhodnutím samosudcu a jeho odôvodnením nie je možné súhlasiť. Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, že obžalovaný bol v čase skutku jedinou osobou, ktorá zodpovedala za vedenie predmetného skladu vo VÚ 4444 Hlohovec, za ktorý zodpovedal v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti č. mlfpr-333/6 z 28.05.2007, ktorú tento riadne podpísal, na základe čoho musel byť s jej obsahom oboznámený. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, že pri preberaní predmetného skladu obžalovaným bola vykonaná inventarizácia, pričom aj obžalovaný bol členom tejto inventarizačnej komisie a ako jej člen mal dosah na spôsob a dôslednosť jej priebehu, pričom musel mať záujem na riadnom vykonaní tejto inventarizácie vzhľadom k tomu, že po jej vykonaní predmetný sklad preberal. Napriek týmto skutočnostiam neboli touto inventarizáciou zistené závažnejšie nedostatky vo vedení predmetného skladu a teda ani chýbajúci materiál v tomto sklade. Z uvedeného možno vyvodiť jednoznačný záver, že škoda na výstrojovom materiáli Ozbrojených síl SR a teda podstatné zníženie použiteľnosti výstroja a iných vecí, vznikla v predmetnom sklade práve v čase, v ktorom bol jediným skladníkom v tomto sklade zodpovedajúcim za jeho riadny chod obžalovaný. Vo vzťahu k naplneniu subjektívnej stránky žalovaného trestného činu prokurátor poukázal na to, že na jej naplnenie postačuje nedbanlivostné konanie zo strany obžalovaného, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver, že obžalovaný si musel byť vedomý toho, že porušovaním predpisov pri vedení predmetného skladu a nedbalosťou pri výkone svojej funkcie staršieho skladníka - účtovateľa skladov TZ II, ktoré konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku aj samosudca, môže dôjsť k nevrátaniu a stratám na majetku Ozbrojených síl SR a teda k vzniku škody na tomto majetku, k čomu v danom prípade aj skutočne došlo, čím došlo aj k podstatnému zníženiu použiteľnosti výstroja a iných vecí patriacich Ozbrojeným silám SR. Bezdôvodne sa spoliehal, že škodu na majetku Ozbrojených síl SR svojím konaním nespôsobí, z čoho jednoznačne vyplýva naplnenie subjektívnej stránky daného trestného činu z jeho strany formou vedomej nedbanlivosti. Na prospech obžalovaného nemôže byť tolerancia zo strany jeho nadriadených k nesprávnemu výkonu jeho funkcie, pričom v danom prípade je nespochybniteľné, že obžalovaný bol osobou, ktorá nesprávnym plnením svojich služobných povinností umožnila vznik škody spočívajúcej v podstatnom znížení použiteľnosti výstroja a iných vecí tým, že tieto veci nie je možné v súčasnosti dohľadať a teda ani použiť na účely Ozbrojených síl SR. Pokiaľ ide o naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu vo vzťahu k spôsobeniu škody na majetku Ozbrojených síl SR, konaním obžalovaného došlo jednoznačne k jej vzniku, pričom presná výška spôsobenej škody na výstrojovom materiáli je irelevantná pre posúdenie jej naplnenia, keďže pre jej naplnenie postačuje vznik akejkoľvek nezanedbateľnej škody spočívajúcej v strate výstrojového materiálu alebo iných vecí, ktoré sú majetkom Ozbrojených síl SR, čo v danom prípade bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Uplatnenie zásady "ultima ratio" v danej veci, túto nepovažuje za dôvodnú najmä s poukazom k tomu, že inštitúty civilného práva nemôžu dostatočne účinne zabezpečiť nápravu vo vzťahu k porušeniu interných predpisov Ozbrojených síl SR neplnením služobných povinností zo strany obžalovaného, čím zavinil vznik škody na majetku Ozbrojených síl SR spočívajúci v znížení použiteľnosti výstroja a iných vecí, keďže predmetným skutkom síce došlo k vzniku škody, no jej výška nie je imanentnou súčasťou zákonných znakov žalovaného trestného činu. Ani jej uhradenie zo strany obžalovaného by v rozhodnom čase nenapravilo podstatné zníženie použiteľnosti výstroja a iných vecí pre potreby Ozbrojených síl SR. Prokurátor postup samosudcu v danej veci podľa § 285 písm.c) Trestného poriadku považuje za rozporný so zabezpečenými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný na škodu súčasti ozbrojených síl neplnením uložených služobných povinností z nedbanlivosti podstatne znížil použiteľnosť výstroja a iných vecí a svojím konaním opísaným v predmetnej obžalobe naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Trestného zákona. Preto navrhol, aby krajský súd podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I. Na verejnom zasadnutí o odvolaní konanom za splnenia všetkých zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhla, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zástupca Ministerstva obrany SR JUDr. Y. Y. uviedol, že sa pridržiava dôvodov odvolania okresného prokurátora, ktoré je podľa ich názoru dôvodné a navrhol tomuto vyhovieť. Obhajca obžalovaného naopak navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd zistil, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, zaoberajúc sa dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por. Vychádzajúc z vyhodnotenia dôkaznej situácie i krajský súd sa stotožnil s konečným záverom okresného súdu, že skutkové zistenia odôvodňujú aplikáciu zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a nutnosť oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že pre naplnenie znakov žalovaného prečinu podľa § 411 ods.1 Tr.por. musí páchateľ na škodu súčasti ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru neplnením uložených služobných povinností alebo ich porušením, čo aj z nedbanlivosti, podstatne znížiť použiteľnosť výzbroje, výstroja, iných vecí, alebo finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené nie je možné súhlasiť s názorom prokurátora vyjadrenom v odvolaní, že z hľadiska naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty daného prečinu je výška spôsobenej škody na výstrojnom materiáli nepodstatná, keďže pre jej naplnenie postačuje vznik akejkoľvek nezanedbateľnej škody spočívajúcej v strate výstrojného materiálu alebo iných vecí, ktoré sú majetkom Ozbrojených síl SR, čo v danom prípade podľa názoru prokurátora bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Krajský súd poukazuje totiž na to, že znakom trestného činu je v danom prípade okrem spôsobenia škody, ktorá musí byť minimálne škodou malou (§ 125 ods.2 Tr.zák), podstatné zníženie použiteľnosti výzbroje, výstroja, iných vecí, alebo finančných prostriedkov z hľadiska plnenia úloh ozbrojených síl, ktoré sa potom môže posudzovať práve s ohľadom na výšku spôsobenej škody. Na posúdenie tejto okolnosti (podstatné zníženie použiteľnosti) a uznanie viny v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že práve konkrétny páchateľ svojím konaním (čo z aj z nedbanlivosti) túto škodu zapríčinil a nepostačuje len zistenie, že za jeho trvania funkcie bola táto škoda zistená a špecifikovaná. V prejednávanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu práve táto príčinná súvislosť nebola dostatočne a nepochybne preukázaná, t.j. nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že to bol práve obžalovaný, kto neplnením svojich povinností spôsobil škodu vo výške 125.392,55 € a tým aj podstatné zníženie použiteľnosti výzbroje, výstroja, iných vecí, alebo finančných prostriedkov. Krajský súd v tomto smere poukazuje na vykonané dokazovanie, kedy z výpovedí svedkov vyplynulo, že inventúry a kontroly predchádzajúce inventarizácii v roku 2011 boli vykonávané formálne, alebo sa reálne nevykonali, čo sa týka taktiež inventarizácie pri preberaní skladu obžalovaným pri nástupe do funkcie skladníka. Uvedenému nasvedčujú výpovede viacerých svedkov a napokon i skutočnosť, že podľa výpovede náčelníka logistiky F. Z., do jeho návratu k útvaru v roku 2010 boli inventarizácie vyhodnotené bez nedostatkov, pričom svedok tiež uviedol, že obžalovaný mal sklad, za ktorý bol zodpovedný, prevziať bez riadnej inventarizácie. Podľa tohto svedka pri kontrole v roku 2011 boli potom zistené problémy spočívajúce nielen so samotným materiálom, ale i s účtovacími dokladmi, ktoré mal na starosti svedok Y., ako náčelník zásobovacej triedy. V dôsledku poddimenzovanosti a nedostatočného personálneho obsadenia však nemal účtovníčku a účtovanie vykonával sám, čo nemohol nijako stíhať. Sám svedok Y. uviedol, že mohlo dôjsť k účtovným chybám predchádzajúcich materiálových hospodárov, na útvare došlo niekoľkokrát k zmene systému, v ktorom sa účtovalo. Niektoré z týchto systémov bežali paralelne a pri banálnej chybe mohlo dôjsť k rozdielom. I svedok S. F. potvrdil, že boli zistené chyby v preúčtovaní materiálu, keď napríklad z dokladov zistili, že časť materiálu mala byť už viac rokov preúčtovaná na jednotky a nemal byť účtovaný v sklade. Naviac podľa výpovedí svedkov F. Z. toto nebol problém iba obžalovaného, teda des. M., došlo k pochybeniam pri vedení skladu keď napríklad do skladu, za ktorý bol zodpovedný obžalovaný, mali prístup aj iné osoby, ktoré mali kľúče. Túto skutočnosť potvrdil i svedok pplk. K.. R. A., keď uviedol, že počas výkonu kontroly bolo zistené porušenie hmotnej zodpovednosti skladníka - obž. M., kde vstup do skladu mali okrem neho aj ďalší príslušníci útvaru npor. Y. a slob. Q. a veliteľom útvaru tak nebol zabezpečený vstup do režimových pracovísk, ako aj výber kľúčov v súlade s platnými predpismi. Uvedené je potvrdené i výpoveďou svedka Q., z ktorej vyplýva, že okrem obžalovaného mal kľúče od skladu i on sám a svedok Z., pričom do skladu chodili aj bez prítomnosti obžalovaného a vydávali nejaký materiál na pokyn svedka Y.. Na základe vyššie citovaných dôkazov potom nemožno vysloviť záver, že zistený schodok na materiáli zavinil práve obžalovaný z dôvodu neplnenia si svojich povinností vyplývajúcich mu z funkcie staršieho skladníka a tým tak podstatne znížil použiteľnosť výstroja a iných vecí na výstrojnom materiáli Ozbrojených síl SR. Nemožno totiž vylúčiť ani tú skutočnosť, že časť schodku mohla vzniknúť už v predošlom období, resp. bez prispenia obžalovaného za situácie, keď ani inventúra pri preberaní skladu obžalovaným nebola urobená dôsledne, prípadne za situácie, keď do skladu mali prístup aj iné osoby bez prítomnosti obžalovaného (s povolením a súhlasom nadriadených), ktoré vydávali materiál a nebol tak riadne zabezpečený vstup do režimových pracovísk a výber kľúčov v súlade s platnými predpismi a napokon i vzhľadom na zistenie, že boli nedôsledne za dlhšie obdobie preúčtovávané výdavkové doklady nadriadenými obžalovaného, kde naviac mohlo dôjsť k účtovným chybám, čo sa napokon i sčasti potvrdilo. S ohľadom na uvedené nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi plnením povinností obžalovaným a vzniknutou škodou, či už sčasti, alebo v celom rozsahu, čím podstatne znížil použiteľnosť výstroja a iných vecí na výstrojnom materiáli ozbrojených síl. Nepochybne obžalovanému nemožno klásť za vinu ani nedbanlivostné zavinenie, keď so súhlasom nadriadených orgánov v rozpore s predpismi chodili do skladu a vydávali materiál aj iné osoby bez prítomnosti obžalovaného. Nad rámec uvedeného krajský súd podotýka, že i v prípade preukázania príčinnej súvislosti konania obžalovaného so vzniknutou škodou, je otázne, či by mohlo ísť vôbec o nedbanlivostné konanie, keď bolo zistené, že obžalovaný bol na funkciu skladníka určený rozkazom veliteľa bez toho, aby bol spôsobilý výroku zverenej funkcie pre nedostatok nevyhnutného vzdelania a hodnosti, nebol nijako zaškolený, neabsolvoval nijaké kurzy v tomto smere a v minulosti nič také nerobil. Pritom i podľa vyjadrení svedkov nebolo možné riadne vykonávať túto funkciu jednak pri takom nedostatočnom personálnom obsadení v sklade, ale tiež nevyhovujúcich skladových priestoroch. Tieto okolnosti však krajský súd vzhľadom na predchádzajúce skutkové zistenia uvádza len ako okolnosť prípadu. Krajský súd uvádza, že uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval za nutné poukázať a ktoré ho viedli k záveru, že na základe podanej obžaloby a vykonaného dokazovania nebolo možné obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností uznať vinným z prečinu porušovania služobných povinností podľa § 411 ods.1 Tr.zák., pričom okresný súd postupoval správne a zákonne, keď obžalovaného postupujúc v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ tohto podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.