Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 14Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200280 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3017200280.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: K. T., bytom G. D. , D. XXXX/X, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-P-29/2017 zo dňa 18. mája 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.05.2017, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Púchov Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica zo dňa 24.02.2017. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku na tom základe, že dňa 19.09.2016 v čase asi o 9.53 hod. viedol ako vodič motocykel zn. O. XXX, ev. číslo Z. XXX W. po miestnej komunikácii pri rodinnom dome č. XXXX v obci I., časť G., okres Z., kde v križovatke s inou miestnou komunikáciou vedúcou od centra obce I., časť G., pri železničnom podjazde, porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku čoho vznikla dopravná nehoda, pri ktorej inému spôsobil škodu na majetku. K uvedenému došlo tak, že pri jazde cez križovatku, kde hlavná cesta z jeho smeru jazdy smeruje do G. a je označená dopravnou značkou P8 s dodatkovou tabuľou P13 Tvar križovatky, jazdil rovno (de facto odbočoval doľava) na vedľajšiu cestu, pričom nesprávne reagoval na vozidlo prichádzajúce sprava po hlavnej ceste a tesne pred zrážkou s ním zvolil nesprávny spôsob jazdy cez križovatku a nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky B. S. vodičky B. A.. Žalobcovi bola uložená pokuta v sume 200 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nesprávne posúdenie veci žalovaným. Zdôraznil, že správne orgány majú povinnosť vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti. Podľa jeho názoru však žalovaný a ani prvostupňový orgán v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3) a ich rozhodnutia nie je možné považovať za skutkovo podložené a zákonné. 3. Poukázal na to, že rozhodným dôkazným prostriedkom pre ustálenie skutkového stavu a vyvodenie následných právnych záverov bolo takmer výlučne vyjadrenie znalca, ktoré však bolo vo viacerých smeroch rozporné, nejednoznačné a zmätočné. Z tohto dôvodu žiadal aj vypracovanie znaleckého posudku. Okrem toho je podľa žalobcu podstatné, že predpokladaný priebeh nehody bol/mohol byť z technického hľadiska výrazne determinovaný, z dôvodu, že poloha vozidla účastníčky nehody B. A. a poloha jeho motorky boli premiestnené z bezprostredného miesta nehody. Uvedené podľa jeho názoru výrazne ovplyvnilo záver samotného odborného posúdenia a celú právnu kvalifikáciu daného skutku. 4. Žalobca zotrval na závere, že účastníčka nehody B. A. išla výrazne rýchlejšie ako bola povolená rýchlosť v danom mieste a nevenovala pozornosť premávke. Práve tieto skutočnosti boli vzhľadom na špecifický a neprehľadný charakter dotknutej križovatky bezprostrednou príčinou nehody. Mal za to, že záver žalovaného ohľadne jeho viny je v zrejmom rozpore s parciálnym záverom odborného posúdenia znalca ohľadne zistenej vyššej ako povolenej rýchlosti vozidla vodičky B. A.. Napriek uvedenému však žalovaný uvedené vyhodnotil ako irelevantné. 5. V odbornom posúdení bolo uvedené, že z analýzy pohybu vozidla zn. B. v mieste nehody vyplýva, že vyššia rýchlosť jazdy vodičky nemá z technického hľadiska vplyv na zavinenie stretu s motocyklom, ak by vodička včas zareagovala na jazdu motocykla z jej ľavej strany, s ohľadom na jej dohľadové pomery, mohla bezpečne zastaviť. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v prípade, ak by vodička B. A. riadne venovala pozornosť cestnej premávke a jej ostatným účastníkom, mala možnosť predísť kolízii. Pri dodržaní povolenej rýchlosti by mala k dispozícii aj dlhší reakčný čas. Aj napriek uvedenému správne orgány konštatovali jednoznačnú vinu žalobcu a súčasne uviedli, že vodička A. zrážke nemohla zabrániť, čo je však v rozpore so závermi znalca. 6. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď v ňom žalovaný neuviedol dôvody, na základe ktorých je možné jednoznačne preukázať vinu žalobcu a jeho zodpovednosť za vznik nehody. 7. Zdôraznil, že bolo prinajmenšom sporné, ktoré okolnosti a dôvody boli rozhodnou a bezprostrednou príčinou nehody, nakoľko okrem údajnej nesprávnej techniky jazdy žalobcu bolo možné nehode predísť aj konaním účastníčky nehody B. A.. V tomto kontexte poukázal na značný podiel viny tejto účastníčky nehody na vzniku kolízie, a to najmä prekročenie povolenej rýchlosti, keď v predmetnom úseku bola povolená rýchlosť 20 km/hod. a vodička A. prechádzala rýchlosťou až 45 km/hod.. Poukázal na závery vyslovené NS SR sp. zn. 3Sžo 133/210 zo dňa 08.02.2011 a sp. zn. 6Sžo 34/2007 zo dňa 27.11.2007. Záverom zdôraznil, že opomenutím zásady trestného práva - in dubio pro reo, ktorá sa nepochybne uplatňuje aj v rámci správneho trestania, došlo k nesprávnemu posúdeniu veci žalovaným. Žalovaný pri vyhodnotení dôkazov nepostupoval tak, že všetky dôkazy a zistenia svedčiace v prospech i neprospech žalobcu hodnotil samostatne a vo vzájomných súvislostiach tak, aby ustálené skutkové závery boli čo najúplnejším odrazom reálneho priebehu dopravnej nehody. Osobitne zdôraznil, že žalovaný sa upriamil len na zistenia pochádzajúce z odborného vyjadrenia, pričom návrhy žalobcu považoval za irelevantné. 8. Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Poukázal na to, že znalec z odboru cestná doprava sa v závere odborného vyjadrenia č. 22/2016 vyjadril, že relevantné vstupné údaje pre výpočet priebehu nehodového deja sú výhľadové pomery v mieste nehody, poškodenie vozidla a motocykla, odhodenie motocykla po strete s ohľadom na zdokumentovanú stopu, vytečenú kvapalinu. Tieto údaje tvoria základný rámec pre výpočet najpravdepodobnejšieho priebehu nehodového deja. Žalovaný opísal skutkové závery, ktoré vyplynuli z odborného posúdenia veci. Zotrval na závere, že dopravnú nehodu zavinil žalobca, pričom jej príčinou bola nesprávna technika jeho jazdy, a to, že v križovatke pri prechádzaní motocyklom z hlavnej cesty na vedľajšiu cez protismerný jazdný pruh, nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. B. vodičky B. A., ktorá jazdila vo svojom jazdnom pruhu. Následkom nesprávnej jazdy žalobcu došlo v jazdnom pruhu vodičky A. k zrážke oboch vozidiel. Uvedené bolo bezprostrednou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody. Žalobca aj napriek tomu, že mal zákonom uloženú povinnosť dať prednosť v jazde protiidúcemu vozidlu, si uvedenú povinnosť nesplnil. Vodička A. už nemohla zrážke zabrániť. Vychádzajúc zo záverov vyslovených vo vypracovanom odbornom vyjadrení žalovaný uviedol, že vyššia rýchlosť jazdy vodičky nemá z technického hľadiska vplyv na zavinenie stretu s motocyklom. Z technického hľadiska tesne pred stretom žalobca zvolil nesprávny smer a spôsob jazdy cez križovatku. 9. Zdôraznil, že žalobca mal jednoznačne povinnosť dať v križovatke prednosť v jazde vozidlu vodičky A.. Táto síce jazdila v mieste nehody vyššou rýchlosťou ako je povolená, ale uvedené nemalo z technického hľadiska vplyv na zavinenie stretu s motocyklom. Za prekročenie rýchlosti a premiestnenie vozidla po dopravnej nehode bola vodička A. postihnutá v inom konaní. To, že sa žalobca vyjadril tak, že nevidel žiadne vozidlo, ktoré by do križovatky jazdilo z pravej strany svedčí len o tom, že žalobca dostatočne nesledoval situáciu v križovatke. Znalec dňa 13.10.2016 na križovatke zameral dohľadnosť a sklon cesty, ktoré boli dôležité pre vypracovanie odborného vyjadrenia, pričom zistil, že rozhľadové pomery mal žalobca bez obmedzenia. 10. Žalovaný uviedol, že príslušník PZ pri dokumentovaní dopravnej nehody zameral a zdokumentoval všetky stopy, ktoré sa nachádzali na vozovke bezprostredne po dopravnej nehode, a to trasologické, vecné, ryhy na vozovke, úlomky plastov, predné evidenčné číslo, ale aj škvrnu po benzíne z motocykla. Miesto úlomkov začína v jazdnom pruhu, v ktorom po hlavnej ceste jazdila vodička A., takže k stretu muselo dôjsť v jej jazdnom pruhu. Presné miesto zrážky sa nedá určiť. Na vozovke nebola brzdná dráha vozidla zn. B., pretože vozidlo malo ABS. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. 12. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN- KDI-P-29/2017 zo dňa 18.05.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica zo dňa 24.02.2017, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku tak, ako je uvedené v ods. 1 tohto rozsudku. 13. Podľa § 19 ods. 1 prvá a tretia veta zák.č. 8/2009 Z.z. pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. 14. Podľa § 19 ods. 3 tretia a štvrtá veta zák.č. 8/2009 Z.z. pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo. 15. Podľa § 19 ods. 4 tretia a štvrtá veta zák.č. 8/2009 Z.z. vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane. 16. Správny súd konštatuje, že v konaní o priestupku je úlohou správneho orgánu zistiť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je potrebný pre rozhodnutie o veci v súlade s požiadavkou materiálnej pravdy tak, aby na základe takto zisteného stavu mohol dospieť k záveru, či bol určitý priestupok spáchaný. Za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu správny orgán zhromažďuje dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, či bude obvinený z priestupku uznaný vinným, hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť správneho orgánu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či je ich možné v danej situácii použiť. 17. Cieľom procesu dokazovania v priestupkovom konaní je objasniť stav tak, aby správny orgán mohol spoľahlivo rozhodnúť, či sa priestupok stal. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že konanie o priestupkoch je vo svojej podstate konaním o trestnom obvinení, v ktorom platí zásada prezumpcie neviny. Záver o vine musí vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého možno vinu obvineného bez pochybností dovodiť. 18. Naopak úlohou súdneho prieskumu rozhodnutí o priestupku je posúdiť, či správny orgán vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, teda, či si opatril dostatočné podklady pre rozhodnutie tak, aby mohol riadne vyvodiť skutkové závery a uzavrieť právne otázky. Správny súd posudzuje aj to, či boli dôkazy vykonané v súlade so zákonom alebo, či závery, ku ktorým správny orgán dospel a ktoré vyjadril v dôvodoch svojho rozhodnutia, majú vo vykonaných dôkazoch logickú oporu. Úlohou správneho súdu je tak posúdiť, či právny záver, ktorý z rozhodnutia vychádza, má postačujúcu oporu v zistenom skutkovom stave, teda vo výsledku dokazovania. 19. V predmetnej právnej veci bolo vykonané dokazovanie, jednak podaním vysvetlenia účastníkov dopravnej nehody, p. Z., ktorý prišiel na miesto nehody, bolo vykonané odborné posúdenie veci, bol vypracovaný záznam z dopravnej nehody, náčrtok, plánik a fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody. 20. Žalobca pri podaní vysvetlenia uviedol, že dopravná nehoda sa stala 10 - 15 minút predtým ako je uvedené v zázname o dopravnej nehode. Jazdil smerom na Púchov. Prechádzal križovatkou s inou miestnou komunikáciu vedúcou do G.. Tento úsek dobre poznal, vedel, že má dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste z podjazdu. Mal vedomosť o to, že mohol jazdiť do 50 km/hod. a že z podjazdu je rýchlosť obmedzená na 20 km/hod.. V skutočnosti jazdil do 40 km/hod. a pri vchádzaní do križovatky jazdil stredom jazdného pruhu určeného pre jeho smer. Sledoval situáciu sprava, auto vodičky B. A. nevidel. Zbadal ho asi 1 - 2 metre pred zrážkou. Na situáciu zareagoval tak, že pridal plyn stočil riadenie vľavo. Rýchlosť vodičky A. odhadol na 40 km/hod.. Po vodičke nezostala žiadna brzdná stopa, z čoho dovodil, že sa možno nevenovala riadeniu. Vodička A. narazila pravou prednou stranou auta do pravej strany jeho motocykla v oblasti skrinky pod sedadlom a stúpačky. Dostal balans, na motocykli prešiel asi 1 - 2 metre a potom spadol na ľavú stranu a došúchal sa k zvodidlu. Motor bol stále v chode, až následne ho vypol. Bol pod motocyklom, spod ktorého sa dostal sám. Uviedol, že vodička A. mu po nehode povedala, že ho nevidela pre stĺp. On jej povedal, že má asi zlomenú nohu. P. A. niekomu volala mobilom. Na miesto nehody prišla p. Z. a neskôr aj jej manžel. Povedali mu, že nehodu nevideli. Všimol si, že z motocykla tečie benzín. Konečná poloha motocykla bola v mieste vytečeného benzínu. P. A. následne premiestnila vozidlo, aby nezavadzalo v križovatke a ošetrila mu nohu zo svojej lekárničky. Až v tomto čase p. Z. zavolal políciu a záchranku. Sanitka prišla z Považskej Bystrice za 10 - 15 minút. V čase keď ho brala záchranka prišiel policajt. Vykonal ešte dychovú skúšku. Za vinníka nehody žalobca pri podaní vysvetlenia označil vodičku A., ktorá išla rýchlo. 21. Účastníčka nehody B. A. pri podaní vysvetlenia uviedla, že v čase asi 09.53 hod. viedla svoje vozidlo po miestnej komunikácii v obci I., časť G. v smere od centra I. do areálu bývalej farmy. Úsek cesty poznala, lebo tadiaľ chodí takmer denne. Mala vedomosť o tom, že v danom úseku je obmedzená rýchlosť na 20 km/hod. a má prednosť v jazde. Nejazdili pred ňou žiadne vozidlá. Cez podjazd sa nedá jazdiť rýchlo, lebo sa tam nachádza viacero poklopov kanalizácie a odtokových žľabov. Jazdila vo svojom priebežnom pruhu a ako prešla cez podjazd a začala jazdiť do stúpania, tak periférne sledovala situáciu v zrkadle, ktoré sa nachádza mimo križovatky. Periférne zbadala zľava prichádzať motocyklistu. V krátkosti času neregistrovala, či mal zapnutý ukazovateľ smeru jazdy. Brzdila za účelom vyhnutia sa zrážke, bolo to na poslednú chvíľu a aj tak došlo k zrážke. Uviedla, že aj v čase nehody viedla vozidlo v smere rovno. Podľa poškodených častí na svojom vozidle, ako aj na motocykli zistila, že ho zachytila pravou prednou stranou. Do motocyklu narazila v brzdení. S autom ostala stáť vo svojom jazdnom pruhu v oblúku križovatky. Videla spadnutú motorku pri zvodidle napravo od križovatky. Keď videla motocyklistu padnúť, tak odbrzdila ručnú brzdu a pohla sa dopredu do polohy, v ktorej ho potom policajt zadokumentoval. Následne zastavila a bežala k motocyklistovi. P. Z., ktorý prišiel na miesto, pomohol dvihnúť motorku a zavolal sanitku. Za vinníka nehody označila žalobcu, ktorý jej mal dať prednosť. 22. Z. Z. do záznamu o podaní vysvetlenia uviedol, že nie je v rodinnom a ani obdobnom pomere k účastníkom dopravnej nehody. Samotnú nehodu nevidel. Manželka počula náraz, vyšiel na cestu a videl motocykel ležiaci na zemi pri zvodidle. Pri motocykle sa nachádzal jeho vodič, ktorému pomohol zdvihnúť motorku, z ktorej vytekal benzín. Tam, kde ostal fľak od benzínu bola konečná poloha motorky po nehode. Nevedel sa vyjadriť k polohe vozidla vodičky A. a k tomu kedy ho premiestnila. 23. Vo veci bolo vypracované znalecké posúdenie. Za relevantné vstupné údaje pre určenie priebehu nehodového deja znalec označil výhľadové pomery v mieste nehody, poškodenie vozidla a motocykla, odhodenie motocykla po strete s ohľadom na zdokumentovanú stopu, vytečenú kvapalinu. Znalec dospel k záveru, že vodička B. A. jazdila rýchlosťou 45 km/hod., vzdialená od miesta stretu 27 metrov. Žalobca jazdil rýchlosťou 21 km/hod., vzdialený od miesta stretu asi 14 metrov. Vodička A. počas približovania sa k miestu stretu nereagovala na jazdiaceho motocyklistu, rovnomerne spomaľovala. Aktívne na žalobcu reagovala až tesne pred stretom, pričom došlo k náhlej zmene rýchlosti z 28 km/hod. na 13 km/hod.. Žalobca rovnako pokračoval v jazde bez zmeny smeru jazdy do priestoru križovatky bez zanechaných šmykových stôp po brzdení. Z rýchlosti 5 km/hod. následne zrýchlil na 24,5 km/hod.. Vodička A. narazila prednou časťou do pravého boku motocykla, ktorý pri akcelerácii odtrhol pravou stúpačkou predný nárazník vozidla B.. Následne bol žalobca odhodený vľavo do protismerného jazdného pruhu v smere jeho jazdy do konečnej polohy. 24. Znalec uviedol, že z analýzy pohybu vozidla B. v mieste nehody vyplýva, že vyššia rýchlosť jazdy vodičky A. nemá z technického hľadiska vplyv na zavinenie stretu s motocyklom. Ak by vodička včas reagovala na jazdu motocykla z jej ľavej strany s ohľadom na jej dohľadové pomery mohla bezpečne zastaviť pred miestom stretu. Či však mala túto povinnosť je právnou otázkou. Žalobca jazdil rýchlosťou nižšou ako je v mieste povolená a nesprávne reagoval na vozidlo prichádzajúce z jeho pravej strany. Z technického hľadiska tesne pred stretom zvolil nesprávny spôsob jazdy cez križovatku. Ak by žalobca pokračoval bez zmeny rýchlosti, vyhol by sa stretu. Uviedol, že mal povinnosť dať prednosť v jazde vodičke A., pričom dohľadové pomery mal bez obmedzenia. 25. Správne orgány na základe vykonaného dokazovania uzavreli, že vinníkom nehody je žalobca, ktorý vyvolal kolíznu situáciu, keď mal povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu vodičky B. A.. Vodička A. preukázateľne jazdila vyššou rýchlosťou ako povolenou (namiesto 20 km/hod. išla 45 km/hod.) a premiestnila vozidlo po strete vozidiel. Za uvedené konania bola riešená a postihnutá v inom administratívnom konaní. Uvedené porušenia povinností zo strany vodičky A. boli vo vzťahu k predmetnej nehode, príčinám jej vzniku vyhodnotené ako nevýznamné, keď prvotnou, základnou príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti žalobcu dať prednosť v jazde vozidlu vodičky A.. 26. Správny súd dospel k záveru, že vyššie uvedené závery správnych orgánov sú vecne správne a vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. V predmetnej právnej veci bol skutkový stav posúdený najmä z trasologických a vecných stôp, ktoré sa nachádzali v mieste nehody a ktoré sú riadne zdokumentované, a to po zohľadnení rozhľadových možností účastníkov nehody, poškodení na vozidle a motorke účastníkov dopravnej nehody a s prihliadnutím na obsah výpovedí účastníkov nehody. V čase dokumentovania nehody bolo síce vozidlo vodičky A. posunuté a taktiež motocykel žalobcu nebol v pôvodnej polohe, nakoľko bol zdvihnutý z dôvodu vytekania benzínu. Stopy, ktoré boli zdokumentované na mieste nehody poskytli dostatočný podklad pre zistenie priebehu nehodového deja v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie veci. Ak žalobca pred súdom namietal manipuláciu s týmito dôkazmi zo strany konajúceho policajta, tak pre uvedené tvrdenie, ktoré neuplatnil v administratívnom konaní a ani v lehote na podanie správnej žaloby, neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybňovali nezaujatosť a nestrannosť tejto osoby. Samotná skutočnosť, že podľa názoru žalobcu bol policajt, ktorý nehodu dokumentoval zavolaný vodičkou A., resp. p. Z. z dôvodu, že sa s nimi poznal, je ničím nepodložené tvrdenie žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že išlo o službu konajúceho policajta, ktorý bol privolaný dispečerom linky 112. Poukázal na to, že aj vzhľadom na čas, za ktorý tento policajt prišiel na miesto nehody je nemožné, aby išlo o policajta, ktorý nebol v daný deň v službe. Je objektívne nemožné, aby za taký krátky čas mohol policajt prísť z domu do práce, prezliecť sa do uniformy a následne sa dostaviť na miesto nehody. Správny súd okrem toho poukazuje na skutočnosť, že ak mal žalobca pochybnosti o nezaujatosti tohto policajta mal tieto námietky uplatniť v administratívnom konaní tak, aby sa nimi mohol správny orgán zaoberať a v súlade so zákonom o takejto námietke rozhodnúť. Rovnako nebolo zistené, že by p. Z. bol v blízkom vzťahu k účastníčke B. A.. Pri podaní vysvetlenia uviedol, že nie je s účastníkmi nehody v príbuzenskom alebo obdobnom pomere. Je zrejmé, že v administratívnom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré naznačoval žalobca na pojednávaní a ktoré neuplatnil v administratívnom konaní. 27. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd považoval stopy zdokumentované konajúcim policajtom po dopravnej nehode za vierohodné. Na podklade takto zdokumentovaných stôp a vlastných meraní znalca bolo následne vypracované odborné posúdenie priebehu a príčin vzniku nehodového deja. Na základe takýchto objektívnych skutočností potom znalec určil rýchlosť vozidiel a priebeh nehodového deja, pri ktorom určil ako rozhodnú príčinu stretu vozidiel nesprávnu techniku jazdy žalobcu. Skutočnosť, že vodička B. A. prekročila rýchlosť (namiesto 20 km/hod. išla 45 km/hod.) považoval z technického hľadiska za nerozhodné. K možnostiam oboch účastníkov zabrániť stretu v podstate uviedol, že jej mohli zabrániť obaja. Žalobca správnou technikou jazdy, keď nemal zvýšiť rýchlosť a vodička A. včasným zabrzdením. Obaja teda eventuálne mohli nehode zabrániť. Uvedené konštatovanie nie je rozporné, že s inými závermi vyslovenými v tomto posúdení a nečiní celé odborné posúdenie veci vnútorne rozporným. Samotná možnosť nehode zabrániť nie je bez ďalšieho totožná s príčinami nehody. To, či mohla vodička A. za určitých okolností nehode zabrániť, nemá zásadnú vypovedaciu hodnotu k poručeniu povinnosti žalobcu dať tejto vodičke prednosť. Porušenie povinnosti dať prednosť vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste pritom bolo zásadným činiteľom, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. 28. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že za podstatné pre posúdenie veci považoval skutočnosť, že mieste stretu vozidiel bolo v jazdnom pruhu vodičky A.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca musel do tohto jazdného pruhu vojsť, pričom mal povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu, ktorá riadila vodička A.. Okrem objektívnych dôkazov ako sú napr. úlomky v tomto jazdnom pruhu, uvedená skutočnosť vyplýva aj z náčrtku, ktorý vyhotovil samotný žalobca (čl. 89 administratívneho spisu). 29. Správny súd poukazuje na to, že ak aj žalobca namieta porušenie povinností zo strany vodičky A., tak v trestnoprávnej teórii a judikatúre súdov ohľadne príčinného vzťahu medzi konaním a následkom, sa vychádza tradične z toho, že príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal. Nie je rozhodujúce, ak k následku došlo pôsobením viacerých okolností, teda nielen konaním obžalovaného, resp. tak ako je tomu v danej veci obvineného z priestupku. Určitá činnosť alebo okolnosť, nestráca povahu príčiny len preto, že okrem nej viedli k následku aj iné činnosti, či okolnosti. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá spôsobila následok, pôsobila aj ďalšia, iná príčina, pričom je nerozhodné, ak každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť následok sama o sebe alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou (napríklad judikatúra R47/1970). V predmetnej právnej veci bolo zistené, že vodička A. viedla vozidlo vyššou rýchlosťou ako bola povolená. Uvedená skutočnosť však bola znalcom vyhodnotená z technického hľadiska ako nerozhodná. Okrem toho za uvedené porušenie povinností bola táto vodička riešená v inom administratívnom konaní. Vyššia ako povolená rýchlosť vodičky, ktorej mal dať žalobca prednosť, však nemá vplyv na porušenie povinností žalobcu. Vzhľadom na zdokumentované miesto stretu vozidiel, ktoré sa nachádzalo v jazdnom pruhu vodičky A., je zrejmé, že žalobca vošiel do jej jazdného pruhu, a teda jej nedal v súlade so zákonom prednosť v jazde, čím sa dopustil nedbanlivostného priestupku, za ktorý mu bola v administratívnom konaní uložená pokuta. Uvedené skutkové a právne závery správnych orgánov, správny súd považuje za vecne správne a zákonné. Rovnako je správny súd toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené, keď dáva odpovede na základné odvolacie námietky žalobcu, a je z neho zrejmé na základe akých dôkazov správne orgány dospeli zisteným skutkovým záverom a aj jeho úvaha ohľadne právneho posúdenia veci. 30. Žalobca mimo podanej správnej žaloby, na nariadenom pojednávaní, žiadal doplniť dokazovanie o vyžiadanie záznamu telefonického hovoru na tiesňovú linku 112, ktoré mal vykonať p. Z. a záznam hovorov vodičky A.. Správny súd považoval takéto návrhy na doplnenie dokazovanie za nedôvodné. Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedené dôkazy nežiadal žalobca vykonať v lehote na podanie správnej žaloby, správny súd poukazuje na to, že pre takýto postup nie je dôvod. Vyžiadaním záznamu hovoru na tiesňovú linku chce žalobca preukázať skutočnosť, ktorú v administratívnom konaní nenamietal, a to je zaujatosť a nestrannosť policajta, ktorý nehodu dokumentoval. Rovnako v administratívnom konaní žalobca netvrdil, že by videl vodičku A. počas jazdy telefonovať. Je teda nedôvodné dopĺňať dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré neboli žalobcom v administratívnom konaní ani tvrdené. Okrem toho ani nie je zrejmé, či viac ako po roku od predmetnej dopravnej nehody by boli takéto záznamy ešte k dispozícii. 31. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu bola správna žaloba žalobcu zamietnutá ako nedôvodná. 32. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalovaný bol v konaní úspešný. Náhradu trov konania nežiadal, a preto správny súd rozhodol tak, že mu ju nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.