Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 14Sa/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200328 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3017200328.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: G. C., bytom D., H. O. XXXX/X proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Bratislava, Špitálska 8 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2017/9056/HR zo dňa 23. augusta 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej len úrad) číslo PE1/OHNNVaŠSD/SOC/2017/15613-20 zo dňa 16.06.2017. Rozhodnutím úradu bol žalobca zaviazaný vrátiť príplatok k prídavku na dieťa D. C. v sume 88,16 eur za obdobie od 01.09.2015 do 30.04.2016. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe označil rozhodnutie žalovaného za nezákonné, vydané v rozpore so skutočným stavom veci. Kategoricky odmietol, že by úradu nedoniesol súdne rozhodnutie (pričom nešpecifikuje ktoré rozhodnutie má na mysli). Uviedol, že ho doniesol na úrad, hneď potom ako ho obdržal. Podľa jeho názoru o tom musí byť kamerový záznam a aj telefonický záznam, keďže práve pracovníčka úradu ho telefonicky vyzvala na jeho predloženie, z dôvodu, že ho potrebujú. Na základe tohto telefonátu ho priniesol v nestránkový deň, odovzdal ho pracovníčke, ktorá bola v kancelárii. Poukázal na to, že pracovníčky úradu v pracovnom čase oslavovali. Skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného považoval za nezmysly a klamstvo. Podľa jeho názoru spravili chybu úradníčky a nechcú si ju priznať. Ide o výsledok ich ľahtikárskeho prístupu k práci. Dokonca zakázali v rozhodnutí podať odvolanie, aby sa náhodou neukázala pravda. 3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca v podanej správnej žalobe nešpecifikuje aké rozhodnutie má na mysli, a kedy a akým spôsobom ho mal úradu doručiť. Žalovaný ďalej uviedol, že sa s dôvodmi žaloby oboznámil aj úrad, ktorý o veci rozhodoval v I. stupni. Tvrdenia žalobcu vyhodnotil ako nepravdivé, subjektívne a účelové. Trval na tom, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a odkázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. 4. Žalobca v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného písomne uviedol, že ako bežný človek nevie na čo má právo a na čo nie. Od toho sú na úrade pracovníčky, aby uvedené posúdili. Zdôraznil, že o čo ho požiadali, to aj spravil resp. doniesol, a neschopnosť pracovníčok ho nezaujíma. Zopakoval, že v nestránkový deň, keď rozhodnutie doniesol sa v kancelárii oslavovalo. Pričom pracovníčky sa majú venovať práci a nemajú oslavovať. 5. Žalovaný v duplike zdôraznil, že žalobca rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku úradu nedoložil. Úrad sa o znížení invalidného dôchodku dozvedel až z listu, ktorý napísal žalobca prezidentovi SR. Uvedený list bol následne postúpený na ďalšie vybavenie úradu. Úrad taktiež odmietol tvrdenia o oslave na pracovisku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca pri spisovaní žiadosti o príplatok k prídavku na dieťa vlastnoručným podpisom potvrdil, že je povinný v lehote 8 dní oznámiť úradu každú zmenu, ktorá má vplyv na výšku a výplatu príplatku k prídavku na dieťa. Uvedené však žalobca neučinil. Žalovaný citoval ust. § 14 zákona č. 600/2003 Z.z. s tým, že je zrejmé, že na strane žalobcu bola zákonom stanovená povinnosť predložiť pre vec relevantné doklady. K tomu, že žalobca žiada preveriť telefonické a kamerové záznamy uviedol, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone a takýmito záznamami úrad objektívne nedisponuje. Naviac takéto obrazové záznamy monitorujú pohyb osôb po úrade, takže sa z nich nedá určiť či nejaká osoba doručila resp. nedoručila úradu doklad. 6. V konaní pred súdom žalobca zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu. Opakovane zdôraznil, že pracovníčky úradu mali vedomosť o tom, že sa vedie na súde konanie, aj sa ho na to pýtali. Rozhodnutie súdu bolo vypracované neskoro, ale hneď ho doniesol pracovníčke, ktorá ho má na starosti. Telefonicky jej avizoval, že rozhodnutie mu bolo doručené a dohodli sa, že ho prinesie v nestránkový deň. Nevedel presnejšie určiť kedy mal rozhodnutie priniesť, označil len rok 2017. Taktiež nevedel označiť rozhodnutie, o ktoré malo ísť. Z odpovede na otázku sudkyne nakoniec vyplynulo, že rozhodnutie doručil mesiac pred stretnutím, ktoré mal v rámci prešetrovania veci u riaditeľky úradu. Toto stretnutie sa realizovalo po podaní jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Výsledkom tohto stretnutia bolo odporúčanie, aby do budúcna doklady a dokumenty doručoval cez podateľňu alebo doporučene, nakoľko inak je posúdenie ich doručenia tvrdením proti tvrdeniu. 7. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich doterajších argumentoch a tvrdeniach, ktoré sú obsiahnuté jednak v jeho rozhodnutí ako aj v jeho písomných vyjadreniach k podanej správnej žalobe. 8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP a ustálil, že žaloba nebola podaná dôvodne. 9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2017/9056/HR zo dňa 23.08.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie úradu, ktorým bol žalobca zaviazaný na vrátenie neoprávnene vyplateného príplatku k prídavku na dieťa v celkovej sume 88,16 eur. 10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/112/2014-94 zo dňa 23.01.2015 s účinnosťou od 26.05.2014 zverený do osobnej starostlivosti jeho syn mal. D. C.. Žalobca žiadosťou doručenou úradu dňa 10.07.2014 požiadal o výplatu prídavku na toto maloleté dieťa. Následne žiadosťou zo dňa 11.03.2015 požiadal o výplatu príplatku k prídavku na dieťa, a to počnúc 01.11.2014. O uvedený príplatok požiadal, nakoľko bol poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. V uvedenej žiadosti v časti označenej G žalobca vyhlásil, že každú zmenu, ktorá má vplyv na výšku a výplatu príplatku k prídavku na dieťa oznámi úradu písomne do 8 dní podľa § 14 písm. b) zákona o prídavku na dieťa. Na základe uvedenej žiadosti bol žalobcovi vyplácaný okrem prídavku na dieťa aj príplatok k tomuto prídavku. Podstatnou podmienkou pre vznik nároku na výplatu tejto dávky bola invalidita žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%. 11. V administratívnom spise je založené podanie žalobcu, ktorým sa obrátil na prezidenta Slovenskej republiky vo veci jeho nepriaznivej finančnej situácie. Uvedené podanie bolo kanceláriou prezidenta dňa 12.05.2016 postúpené úradu na ďalší postup. V uvedenom podaní žalobca konštatoval, že mu „sociálka zobrala celý invalidný“. V ďalšom postupe úrad vydal dňa 20.05.2016 rozhodnutie č. PE1/OHNNVaŠSD/ SOC/2016/18185-0011, ktorým bola zastavená výplata príplatku k prídavku na mal. dieťa D. C., počnúc 01.05.2016 v sume 11,02 eur. 12. Listom zo dňa 11.04.2017 sa úrad obrátil na Sociálnu poisťovňu- ústredie so žiadosťou o zaslanie právoplatného rozhodnutia vo veci posúdenia invalidity žalobcu. Z tejto žiadosti vyplýva, že z telefonického rozhovoru s ústredím Bratislava bolo zistené, že žalobca poberá invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Je v nej konštatované, že žalobca uvedenú skutočnosť úradu neoznámil a keďže pôvodne bola miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%, bol poberateľom príplatku k prídavku na dieťa. Úrad žiadal sociálnu poisťovňu o zaslanie právoplatného rozhodnutia o zmene výšky invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti oznámila sociálna poisťovňa, ústredie úradu, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.12.2016 bol žalobcovi znížený invalidný dôchodok, a to od 14.10.2015. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2017. Pôvodné rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.09.2015 bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.09.2016. V rámci realizácie tohto rozsudku bolo vydané nové rozhodnutie zo dňa 09.12.2016. V administratívnom spise sa nachádza aj list Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, ktorý bol predložený úradu dňa 18.05.2016. Z uvedeného listu vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol na účely dôchodkovej dávky posúdený posudkovým lekárom dňa 15.12.2015 záverom, že bol uznaný naďalej invalidný s dátumom zmeny percentuálnej miery od 17.08.2015, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 60%. 13. Na základe týchto informácii o zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu z pôvodných 75% na 60% a skutočnosti, že žalobca uvedenú zmenu pomerov neoznámil úradu, vydal dňa 16.06.2017 úrad rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť vrátiť vyplatený príplatok k prídavku na dieťa v celkovej sume 88,16 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 20.06.2017 odvolanie, v ktorom tvrdí, že úradu včas odovzdal rozhodnutie súdu. Obvinil pracovníčky úradu, že v pracovnej dobe oslavujú, po stoloch majú zákusky a alkohol, je počuť hlasný smiech. Zotrval na tom, že rozhodnutie súdu odovzdal čas, o čom svedčia dva vykonané telefonáty, keď mu z úradu sami volali, aby ho priniesol. Podľa jeho názoru odovzdaný dokument pracovníčky stratili. Obvinil ich z nedbalosti a z toho, že svoju robotu „flákajú“. 14. Zo zhodných tvrdení žalobcu ako aj zástupcu žalovaného vyplynulo, že po podaní odvolania sa realizovalo stretnutie žalobcu s riaditeľkou úradu, pri ktorom došlo aj ku konfrontácii s pracovníčkami úradu, ktoré zotrvali na tom, že žalobca žiadne rozhodnutie nepriniesol. 15. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 600/2003 Z.z. oprávnená osoba je povinná do ôsmich dní platiteľovi písomne oznámiť zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na prídavok a na jeho výplatu, alebo podať o týchto zmenách elektronickými prostriedkami do ôsmich dní oznámenie podpísané zaručeným elektronickým podpisom. 16. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 600/2003 Z.z. ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, alebo vedela alebo musela z okolností predpokladať, že platiteľ jej prídavok alebo príplatok k prídavku vyplatil neprávom, je povinná vrátiť prídavok a príplatok k prídavku. 17. Príplatok k prídavku na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe k prídavku na dieťa na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu. Príplatok k prídavku na dieťa sa vypláca mesačne spoločne s prídavkom na dieťa. Jednou z podmienok pre vznik a trvanie nároku na túto dávku je poberanie invalidného dôchdku z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. 18. Ako bolo uvedené v odstavci 10 tohto rozsudku žalobca podal dňa 11.03.2015 žiadosť o vyplácanie predmetnej dávky, pričom v tomto čase bol poberateľom invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Vzhľadom na skutočnosť, že spĺňal všetky podmienky pre jej vyplácanie, mu bola táto dávka v sume 11,02 eur mesačne vyplácaná spolu s prídavkom na dieťa. Invalidita žalobcu však bola Sociálnou poisťovňou prehodnotená a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola znížená na 60%. Prvotne o tomto znížení rozhodlo ústredie Sociálnej poisťovne dňa 04.09.2015. Na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie Krajským súdom v Trenčíne (išlo o vec vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 15Sd/172/2015) zrušené a o veci bolo opätovne rozhodované správnym orgánom. Aj následne vydaným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 09.12.2016 však došlo k zníženiu invalidného dôchodku žalobcu z dôvodu zníženia jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%. Toto zníženie miery poklesu bolo datované od 17.08.2015. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie a z tohto dôvodu nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2017. V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) zák.č. 600/2003 Z.z. bol žalobca povinný oznámiť a zdokladovať úradu uvedenú skutočnosť, ktorá má zásadný vplyv na trvanie nároku na dávku na vyplácanie predmetného príplatku. Uvedené mal spraviť do 8 dní od právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bola vec s konečnou platnosťou vyriešená. V danom prípade teda mal svoju oznamovaciu povinnosť splniť do 25.01.2017. Žalobca však nedisponuje žiadnym dôkazom, že tak učinil a takéto resp. žiadne rozhodnutie vydané vo veci opätovného posúdenia jeho invalidity, nie je súčasťou administratívneho spisu. 19. Žalobca v podanej správnej žalobe, v odvolaní podanom v administratívnom konaní, ako aj vo svojom prednese pred súdom opakovane uviedol, že pracovníčkam úradu odovzdal rozhodnutie súdu. Nevedel však bližšie uviesť, o aké rozhodnutie súdu malo ísť a ani kedy približne malo dôjsť k takémuto odovzdaniu dokladu mimo podateľňu úradu. Neskôr uviedol, že k doručeniu došlo asi mesiac pred stretnutím s riaditeľkou úradu, ktoré sa uskutočnilo po podaní jeho odvolania. Z uvedeného by sa dalo dovodiť, že podľa jeho tvrdenia rozhodnutie súdu doručil úradu asi v mesiaci máj, eventuálne začiatkom júna 2017. Na druhú stranu žalobca súčasne tvrdil, že rozhodnutie súdu doručil hneď po jeho doručení zo súdu. Ak by bolo uvedené tvrdenie pravdivé, tak by sa doručenie úradu muselo uskutočniť ešte na jeseň roku 2016, keďže na základe uvedeného rozhodnutia došlo už v decembri 2016 k vydaniu ďalšieho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia. Žalobca však sám uviedol, že ho doručil niekedy v roku 2017. 20. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že tvrdenia žalobcu sú rozporné, keď na jednej strane tvrdí, že rozhodnutie súdu doručil ihneď ako ho sám obdržal zo súdu (jeseň 2016) a na druhej strane, že sa tak stalo asi mesiac pred stretnutím u riaditeľky úradu (čo muselo byť niekedy v máji, resp. v prvej polovici júna 2017). Žalobca teda nielenže nemá žiaden doklad preukazujúci jeho tvrdenie, ale dokonca jeho tvrdenia sú rozporuplné, ťažko overiteľné. Okrem toho je zrejmé, že v prípade žalobcu nebolo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne rozhodnutím, ktorým by sa vec o zníženie jeho invalidného dôchodku právoplatne skončila. Žalobca však nevedel ani žiadnym spôsobom konkretizovať, ktoré rozhodnutie súdu, resp. ktorý dokument, mal úradu doručiť. Taktiež nie je bez právneho významu, že ak by aj boli jeho tvrdenia pravdivé, tak je zrejmé, že k doručeniu neidentifikovaného rozhodnutia došlo až na výzvu úradu, ktorý už teda evidentne musel mať informáciu o zmene pomerov a už len vyzval žalobcu na predloženie listiny, ktorou by bola táto zmena potvrdená. Bolo pritom primárne vecou žalobcu, aby v zákonom stanovenej lehote tieto skutočnosti úradu oznámil tak, aby nedošlo k neoprávnenému vyplácaniu štátnej dávky. Povinnosť oznamovať v lehote 8 dní takéto relevantné skutočnosti pritom musela byť žalobcovi známa, keďže o tejto povinnosti bol výslovnej poučený, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom v časti G svojej žiadosti o vyplácanie tohto príspevku. Na splnenie tejto povinnosti nemá vplyv skutočnosť, že žalobca nemá právnické vzdelanie, na čo sa pred súdom opakovane odvolával. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, a preto bola zamietnutá, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 21. O trovách konania súd rozhodol tak že v konaní úspešnému žalovanému ich nepriznal, keď tieto ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. ( z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).