Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/445/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113202012 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113202012.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu: I., proti žalovanému Y. o zaplatenie 805,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní A., proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. apríla 2016, č.k. 34C/59/2013-81, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o povinnosti žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (A.) spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcovi p o t v r d z u j e . Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 598,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 598,38 Eur od 17.06.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol, výrokom III. zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 23,31 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 805,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 17.06.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaná istina pozostáva zo sumy za neuhradené služby vo výške 282,56 Eur a zo sumy 523 Eur z titulu náhrady škody, ktorá žalobcovi preukázateľne vznikla. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. V predmetnej právnej veci vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník - A. ktorý žiadal o priznanie náhrady trov konania. Vedľajší účastník nenamietal nárok žalobcu vo výške 286,52 Eur s príslušenstvom za poskytnuté elektronické komunikačné služby, avšak namietol opodstatnenosť uplatneného nároku žalobcu titulom náhrady škody, pričom uviedol, že do konania vstupuje iba ohľadom tohto samostatného nároku žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prislúcha z titulu neuhradenej ceny poskytnutých služieb iba časť žalovanej sumy vo výške 159,98 Eur a z titulu náhrady škody len suma 438,40 Eur (135,40 Eur + 167,60 Eur + 135,40 Eur), teda spolu sumu 598,38 Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny 598,38 Eur a to vo výške 9,25% ročne od 17.06.2011 do zaplatenia, v súlade s nariadením vlády číslo 87/1995 Z.z. v znením účinnom do 31.01.2013 o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba X., ktorá bola platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej právnej veci mal žalobca priznanou sumou vo vzťahu k žalovanej istine úspech 74,28 % a žalovaný mal úspech 25,72 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 48,56 %. Žalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 48 Eur. Preto mal nárok na náhradu uplatnených trov konania v pomernej časti zodpovedajúcej 48,56 % zaplateného súdneho poplatku, t.j. v sume 23,31 Eur ako pomernú časť zaplateného súdneho poplatku. Keďže do konania vstúpil na stranu žalovaného vedľajší účastník, ktorý ho podporoval v spore so všetkými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi, a keďže žalovaný bol v spore vo väčšej miere neúspešný, súd žalovaného spoločne s vedľajším účastníkom na jeho strane zaviazal na úhradu vyššie uvedených trov konania. Ak sa vedľajší účastník chce podieľať na náhrade trov konania v prípade úspechu účastníka, na ktorého strane vystupuje, je zrejmé, že sa musí podieľať aj na náhrade trov konania v prípade jeho neúspechu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného - A., a to proti výroku III. ktorým bol spoločne a nerozdielne so žalovaným zaviazaný na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalobcovi. Rozsudok považoval v tejto časti za nezákonný a nespravodlivý z dôvodu, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Súd mal túto skutočnosť vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a nemal zaviazať vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania žalobcu. Sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, pričom ich zakladajú spravidla občania poškodení nekalými obchodnými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov v súdnom konaní. Na podporu svojich tvrdení poukázal najmä na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2012, sp. zn. 9Co/308/2012, Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.05.2013, sp. zn. 7Co/102/2013 a iné. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok vo výroku III. zmenil tak, že na zaplatenie trov konania zaviaže výlučne žalobcu. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne správny a žiadal jeho potvrdenie odvolacím súdom. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o priznaní náhrady trov konania žalobcovi podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (A.) nie je dôvodné. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza: 6. Po podaní odvolania, došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania. Vzhľadom na zachovanie právnych účinkov úkonov nastalých pred účinnosťou Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 2 CSP), odvolací súd nárok na náhradu trov prvoinštančného konania posúdil podľa príslušných ustanovení O.s.p. 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Postavenie A. ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol. 10. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil resp. neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky. 11. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo A. na náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016 je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. 12. Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.). 13. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 14. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. 16. Z obsahu spisu bolo zistené, že v predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 805,56 Eur s príslušenstvom. Oznámením zo dňa 07.03.2013 do konania na stranu žalovaného vstúpilo A., zastúpené právnym zástupcom , ako vedľajší účastník spĺňajúci predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ktorý zároveň požiadal súd prvej inštancie o doručenie návrhu na začatie konania, žiadal priznať trovy konania. Vedľajší účastník dňa 18.11.2013 doručil súdu písomné vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že žalobca v danom konaní uplatňuje dva nároky, a to sumu za neuhradené služby a nárok na náhradu škody. Vedľajší účastník nespochybnil nárok žalobcu na úhradu sumy za poskytnuté služby, avšak bol názoru, že žalobca nemá nárok na náhradu škody spočívajúcu v rozdiele medzi akciovou a predajnou cenou mobilného zariadenia. Zároveň oznámil, že do konania vstupuje len v časti náhrady škody. 17. Súd prvej inštancie následne vec prejednal a vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom. Predmetom skúmania odvolacieho súdu bol len výrok III. uvedeného rozsudku, ktorým solidárne zaviazal vedľajšieho účastníka a žalovaného na náhradu časti (48,56%) trov konania žalobcovi vo výške 23,31 Eur. 18. Posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle podaného odvolania vedľajšieho účastníka spočívalo na právnom posúdení otázky, či za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, vznikala povinnosť hradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi, podporujúceho v konaní neúspešného žalovaného (§ 92 ods. 3 O.s.p.). 19. So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravila. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver o tom, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne žalobcovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo žalovanému (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na žalobcu či žalovaného, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi. 20. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na strane vedľajšieho účastníka. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z princípu zodpovednosti za výsledok konania, ktorý ovláda problematiku náhrady trov konania. Plnej zodpovednosti za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť dané dôvody na jeho strane. 21. Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostával treťou osobou, mal rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad procesného neúspechu mal povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto súd prvej inštancie správne uložil povinnosť procesne neúspešnému žalovanému, ako i vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane - A., zaplatiť žalobcovi trovy konania. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, nakoľko procesne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).