Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 27CoP/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202201 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3215202201.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o mal. U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad O., W. č. XXXX/X, W. republika, štátna príslušnosť SR a I. republiky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom L., dieťa rodičov, matky: O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad O., W. č. XXXX/X, W. republika, štátna príslušnosť SR, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou X.. U. F., advokátom so sídlom V. č.X/B, U. O. D., blok B, O. a otca: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. (PN), B. I. XXX, I., štátna príslušnosť I. republiky, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou X. J. s. r. o., so sídlom V. XX, O., v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. novembra 2016, č. k. 3P/54/2015-603, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou upravil styk otca s maloletým dieťaťom p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou uložil povinnosť otcovi dieťaťa platiť výživné ako aj nedoplatok na zročnom výživnom a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v týchto častiach vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý U. O., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. O styku otca s dieťaťom rozhodol tak, že otec dieťaťa je oprávnený sa stretávať s mal. dieťaťom každý šiesty týždeň v čase mesiacov máj až september v piatok od 17.00 hod. do 20.00 hod, v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v mesiaci október až apríl nasledujúceho kalendárneho roka v piatok od 17.00 hod. do 20.00 hod., v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. počínajúc 41. kalendárnym týždňom v roku 2016, pričom počas nasledujúcich prázdnin a sviatkov sa uplatňuje osobitná úprava, v zmysle ktorej počas vianočných prázdnin v období od 23. decembra do 30. decembra má právo otec s mal. sa stretávať v čase 26.12 od 09.00 do 18.00 hod. a 27. 12 od 09.00 do 18.00 hod., s tým, že počas obdobia osobitnej úpravy styku sa bežná úprava styku neuplatňuje. Matka dieťaťa je povinná maloletého v stanovený čas pripraviť a otcovi odovzdať v mieste trvalého bydliska matky, kam ho otec dieťaťa v stanovenú dobu privedie späť. O navrhovanej zmene vyživovacej povinnosti otca rozhodol tak, že otec dieťaťa je povinný platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 15- teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 21.5.2015. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.5.2015 do 31.10.2016 vo výške 1835,48 eur otcovi povolil splatiť v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s prvým bežným výživným po právoplatnosti rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok. Súčasne vyslovil, že týmto sa mení rodičovská dohoda uzavretá pred súdom v V., I. republika zo dňa XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutie uviedol, že matka sa domáha zmeny úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré boli naposledy upravené schválenou dohodou na území I. republiky tak, že navrhovala, aby súd zveril mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti, určil, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 1.000,- eur mesačne a zároveň, aby upravil stretávanie otca s mal. dieťaťom v neobmedzenom rozsahu za jej osobnej prítomnosti s tým, že navrhovala tiež v rámci tejto úpravy osobitnú úpravu styku umožňujúcu otcovi mal. dieťaťa s týmto počas presne vymedzených sviatkov a prázdnin vycestovať na územie I. republiky. Po rozpade ich vzťahu s otcom mal. dieťaťa sa vrátila aj s mal. na územie SR dňa 27.12.2013 s čím otec mal. súhlasil, od ktorého obdobia zabezpečuje starostlivosť o dieťa ona. Otec na mal. prispieva sumou 400,- eur mesačne v súlade s rodičovskou dohodou, zaviazal sa však prispievať aj nad rámec rodičovskej dohody (zakupovaním ošatenia, poskytnutím fin. prostriedkov na kúpu automobilu, príspevkom na výstavbu rodinného domu pre mal. a jeho matku atď.), čo však neplní. Maloletý U. je veľmi citovo viazaný na matku a k otcovi nemá vybudovaný prakticky žiadny vzťah, nie je schopný s otcom samostatne komunikovať, neovláda taliansky jazyk a otec nie je schopný žiadnym spôsobom komunikovať v slovenskom jazyku. Od roku XXXX poberala iba materský prídavok, náklady na byt, ako aj splátka zariadenia bytu sú vo výške 280,- eur mesačne. Zvýšené náklady vznikali v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa. V zamestnaní dosahuje príjem 650,- eur. Mal. U. navštevuje predškolské zariadenie. Stretávanie s otcom je problematické už od roku 2014, otec kričal na ňu, že podala na neho trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie, čo negatívne ovplyvňovalo syna, z ktorého dôvodu koncom roku 2014 s mal. navštívila detskú psychologičku v I. I.. Dieťa sa chce stretávať s otcom iba za jej prítomnosti. Otec telefonuje takmer každý deň. Na W. sa jej zvýšili náklady na lieky, ošatenie, hračky a pod.. Keď žili v I., tak náklady uhrádzal otec mal. dieťaťa. Výživné vo výške 400,- eur nie je dostatočnou sumou, nakoľko pre syna chce zriadiť sporiaci účet na jeho neskoršie štúdium. Taktiež by potrebovala vzhľadom na zdravotný stav syna a svoju prácu zabezpečiť si nejaké staršie ojazdené vozidlo, aby mohla lepšie zabezpečovať starostlivosť o syna. V súčasnosti sa k nej otec správa normálne, predtým býval agresívny, kričal po nej. Odkedy došlo k útoku v novembri zo strany otca, syn jej stále opakuje že nechce, aby jej otec robil zle, ale napriek tomu si myslí, že syn s otcom sa chce stretávať. Pri realizácii styku sa ona k otcovi dieťaťa správa ako keby sa nič nestalo, ako keby boli rodičia dieťaťa a dobrí priatelia, pozve ho do bytu, kde sa hrá so synom, potom ich napríklad zavolá na večeru, idú do nákupného centra, kde sa syn hrá, spolu normálne komunikujú, počas tohto umožnila, aby syn zavolal jeho starým rodičom do I. a aby ich pozdravil v taliančine. Myslí si, že medzi ním a otcom dieťaťa dochádza k normálnej komunikácii, nechce brániť stretávaniu otca s dieťaťom aj s jeho rodinou. Čo sa týka zvýšených nákladov matky v spojitosti so starostlivosťou o mal., tie súvisia aj s tým, že keď dieťa podstupuje zubárske ošetrenie, matka musí toto zabezpečiť prostredníctvom taxi služby, alebo výpomocou od inej osoby, čím vznikajú zvýšené náklady napriek tomu, že na základe ústnej dohody otec mal prispieť matke mal. dieťaťa na kúpu vozidla v sume 3.000,- eur. V priebehu konania, matka mal. dieťaťa zmenila názor k ňou navrhovanej úprave styku tvrdiac, že otec nie je schopný zabezpečovať starostlivosť o dieťa po celý deň, reálne je, že syn pôjde s otcom niekde na 3-4 hodiny, vrátil by sa k nej prespať, potom by išiel zase niekde s otcom, avšak nevie si predstaviť, ako by to bol otec schopný zabezpečiť od ranných hodín do večerných hodín sám, preto navrhovala, aby stretávanie otca s mal. dieťaťom bolo upravené tak, že v období soboty a nedele bude realizovaný styk vždy od 9.00 hod. do 14.00hod, v ktorom prípade môže byť realizované bez prítomnosti matky. K predloženému daňovému priznaniu otca namietala, že na jednej strane otec uviedol, že jeho podnikanie je v strate, na druhú stranu má niekoľko nehnuteľností, luxusné auto a chodí aj na drahé dovolenky. 3. Otec mal. dieťaťa s dohodou ohľadne zverenia dieťaťa matke súhlasil, ako aj s tým, aby jeho stretávanie s dieťaťom bolo upravené podľa návrhu dohody prezentovaného matkou na začiatku konania. Výživné žiadal ponechať v pôvodnej výške, s poukazom na potreby dieťaťa a jeho pomery. Uviedol, že vlastní hnuteľné a nehnuteľné veci v hodnote cca 500.000,- eur (spolu s jeho sestrou, každý v podiele jednej polovice), jeho príjem je 1.700,- eur, vrátane nájmu za nehnuteľnosti. Podľa dohody sa nachádza na území SR každých 6 až 8 týždňov, príde v piatok, je tu v sobotu aj v nedeľu, počas týchto dní sa realizuje styk s dieťaťom od 9.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti matky. Žiadal, aby si syna mohol vziať aj sám, ale matka mu toto nedovolila. Netrval na tom, že so synom pôjde do zahraničia, aby upokojil situáciu. Uviedol, že syn nevie taliansky rozprávať, ale rozumie. Je pravdou, že došlo pred synom k hádkam a to niekoľkokrát, pričom dôvodom hádok boli peniaze, alebo dieťa. Na výživné prispieva podľa uzatvorenej dohody, spolu so škôlkou sumou 440,- eur mesačne. Je ochotný naďalej platiť výživné v zmysle uzatvorenej dohody. Vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že má individuálnu živnosť, rekonštruuje domy, stavbu rodinných domov. V daňovom priznaní za rok 2014 mal dvojnásobné tržby z predaja z dôvodu, že v niektorých obdobiach je viac práce, niekedy fakturuje až v nasledujúcom období, niekedy je menej práce, avšak fakturované sú napríklad realizované veci z predchádzajúcich období. Z fakturovaných vecí sa museli vyplatiť ešte subdodávatelia. Náklady za byt, kde býva, predstavujú sumu 150,- eur mesačne a hradí ich firma. Všetky náklady, ktoré použije na auto a byt sú v polovici započítané na náklady firmy a vo zvyšku sú nákladmi súkromnými. Z daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že z podnikateľskej činnosti mu vznikla strata vo výške 4739,- eur. Tento dokument potvrdzuje trend, že hospodárske výsledky z podnikania majú negatívny trend aj vzhľadom na vývoj situácie v tomto odvetví v I.. Otec nesúhlasil s následne matkou v priebehu konania modifikovanou zmenou úpravy styku, ktorú považoval za neodôvodnený a zásah do jeho rodičovských práv. Ním predložené doklady preukazujúce jeho pomery, sú dokumentami oficiálnymi, spracovanými účtovníkom v I. a riadne boli predložené daňovému úradu v I.. Jeho majetkové pomery, čo sa týka nehnuteľností sa od doby poslednej úpravy výživného nezmenili, jeho majetok sa nezväčšil, preto nevidel dôvod na platenie vyššieho výživného, ako bolo naposledy určené, pričom je nad rámec takéhoto výživného tak ako doteraz, pripravený prispievať podľa potreby na rôzne ďalšie položky dieťaťa, napríklad oblečenie. 4. V priebehu konania rodičia mal. dieťaťa navrhovali, aby súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa mal. U. O., zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, ktorú súd schválil za súčasného doporučenia kolízneho opatrovníka, dôvodiac záujmom maloletého. 5. K uzatvoreniu dohody o zmene úpravy styku a vyživovacej povinnosti otca medzi rodičmi v priebehu konania nedošlo. 6. Aplikujúc ust. § 24 ods. 3, 4, § 36 ods. 1, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 5 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že primeranou výškou výživného pre mal. U. zo strany otca je suma 500,- eur s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, ktorý navštevuje na rozdiel od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti materskú školu J. C. Z. v O. nad O. a ktorého zdravotný stav je v súčasti zhoršený, čím došlo k zvýšeniu odôvodnených nákladov spojených zo starostlivosťou o mal. dieťa, tiež vek dieťaťa, pričom podľa súdu rozhodujúce okolnosti pre zmenu výživného, existovali už v čase podania návrhu a z výsluchu účastníkov nevyplynulo, že otec sa na týchto finančne podieľal, aj keď niektoré z nich spadali pod osobitnú časť úpravy vyživovacej povinnosti z rodičovskej dohody uzavretej rodičmi na území I. republiky ( podieľanie sa na mimoriadnych nákladov spojených zo starostlivosťou o mal. ), preto v súlade s návrhom matky zvýšil výživné s účinnosťou odo dňu podania návrhu. Z dôvodu problematickej vykonateľnosti časti rodičovskej dohody uzavretej rodičmi na území I. republiky spojenej s podieľaním sa otca mal. dieťaťa na uhrádzaní časti mimoriadnych nákladov spojených zo starostlivosťou o mal. dieťa, súd považoval za vhodnejšie premietnutie týchto nákladov do bežnej vyživovacej povinnosti, ktorá by bola následne primerane zvýšená. Keďže matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. U. plní predovšetkým osobnou starostlivosťou, je potrebné aby otec mal. znášal v prevažnej miere zvýšené náklady spojené zo starostlivosťou o mal. hlavne v spojitosti s nástupom do predškolského zariadenia a zdravotnou starostlivosťou, čo odôvodňuje tiež jeho vyššia životná úroveň. Prihliadol tiež na vyjadrenie otca, ktorý pripustil, že dokáže platiť výživné vo výške 400,- eur mesačne, ktorú žiadal aj ustáliť v súdnom rozhodnutí a zároveň bol ochotný prispievať maloletému aj na iné ďalšie položky, napríklad na oblečenie. Preto tiež nepovažoval za dôvodnú námietku otca v tom smere, že jeho konečný hospodársky výsledok za posledné zdaňovacie obdobie bol negatívny. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo určené spätne k 21.05.2015 do 31.10.2016, súd vyčíslil výšku dlžného výživného zo strany otca vo výške 1.835,48 eur, ktorá bola vypočítaná ako rozdiel pôvodného výživného a novostanoveného výživného za mesiace jún 2015 až október 2016 - ktoré už boli v čase rozhodovania po splatnosti ( 18*100 eur) a alikvótnu časť rozdielu za mesiac máj 2015 - 35,48 eur ( 100/31*11= 35,48 eur) keďže matka podala návrh 21. deň v mesiaci), pričom tento nedoplatok na zameškanom výživnom povolil súd otcovi dieťaťa splácať s poukazom na § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku v mesačných splátkach po 100,- eur popri bežnom výživnom pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich vzhľadom na otcove preukázané majetkové, sociálne a zárobkové pomery. 7. Aplikujúc ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie tiež rozhodoval o úprave styku otca s dieťaťom. Otec mal. dieťaťa súhlasil s navrhovanou dohodou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú matka mal. dieťaťa na pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX modifikovala v tom smere, aby sa stretnutie otca s mal. synom v období soboty a nedele realizovalo vždy od 9.00 hod. do 14.00 hod. bez prítomnosti matky. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka súhlasila s úpravou styku navrhovanou na pojednávaní zo dňa 13.9.2016, nakoľko v stretávaní otca s maloletým neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by stretnutiam bránili. Mal. dieťa je vo veku, kedy je schopné naučiť sa cudzí jazyk, k čomu by malo byť matkou aj dostatočne motivované a na strane druhej, mal. U. nemá z otca strach a na stretnutia sa teší. Súd sa stotožnil so stanoviskom otca a kolízneho opatrovníka, že otec má nielen povinnosti voči svojmu mal. synovi, ale má aj práva, medzi ktoré patrí práve styk s mal. synom U. prostredníctvom ktorého sa môže aktívne podieľať na výchove svojho mal. syna, avšak nepochybne platí, že rozsah úpravy styku musí byť predovšetkým v záujme mal. dieťaťa, ktorým podľa názoru súdu ním vymedzený rozsah styku dieťaťa s otcom korešponduje. 8. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že jeho rozhodnutím došlo k zmene rodičovskej dohody uzatvorenej rodičmi pred súdom v V. v I. dňa XX.XX.XXXX. 9. O náhrade trov konania rozhodol aplikujúc ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa, a to v častiach, ktorými súd rozhodol o styku dieťaťa s otcom, tiež o zmene výšky bežnej vyživovacej povinnosti a s ňou súvisiacim vyčísleným nedoplatkom na zročnom výživnom, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie v týchto častiach a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne závery, nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov, čím uplatnila dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. e), h), f) CSP a tiež, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to pre nedostatočne vykonané dokazovanie a tiež v dôsledku nepreskúmateľnosti časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čím uplatnila dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Namietala, že v konaní bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať predovšetkým schopnosti, možnosti, majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a výšku výživného upraviť tak, aby bola adekvátna zistenej životnej úrovni toho rodiča, ktorý je lepšie zabezpečený. Matka svoje príjmy preukázala, otec ako podnikateľ vykonávajúci inú, než závislú zárobkovú činnosť na území I. republiky, predložil daňové priznania za roky 2013, 2014 a 2015, ktoré mali byť podané na príslušnom orgáne I. republiky, podľa ktorých tento vykazuje minimálny ročný príjem, za rok 2015 dokonca stratu napriek tomu, že dosahuje priemerný ročný obrat medzi 700.000,- eur až 1.000.000,- eur. Podľa jeho vyjadrení, sa v jeho vlastníctve nachádza hnuteľný a nehnuteľný majetok v minimálnej hodnote 500.000,- eur (2 byty, luxusné motorové vozidlo, dodávka a stavebné stroje), s poukazom na čo, namietala v konaní jednotlivé výdavky, ktoré otec nemusel vynaložiť v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine a navrhla bližšie preskúmať a podložiť informácie plynúce z daňových priznaní. Konkrétne na pojednávaní uskutočnenom dňa 17.02.2016 navrhla pre overenie výdavkov, aby otec predložil účtovníctvo a na pojednávaní dňa 09.11.2016 namietala jeho výdavky uvedené v daňovom priznaní za rok 2015 a to položkovito, prostredníctvom jej podania označeného ako „námietky k daňovému priznaniu“. Z dôvodu neprehľadnosti daňových priznaní, dlhší čas dokladania relevantných podkladov otcom a nesúladu medzi obratom majetkom otca a konečným výsledkom navrhovala, aby sa súd spoľahol na domnienku vyplývajúcu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, na základe ktorej si mohol ustáliť mesačný príjem otca ako 20 násobok životného minima, čo je v súčasnosti 3.961,80 eur. Podľa jej názoru pre uvedený postup boli splnené všetky vyššie uvedené predpoklady, daňové priznanie zo strany rodiča nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich mu z § 63 ods. 1 Zákona o rodine v súvislosti s čím poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Košice 7CoP/199/2014. Súd prvej inštancie sa podľa jej názoru v odôvodnení nevysporiadal s jej námietkami týkajúcimi sa daňových priznaní, či návrhom na realizáciu uvedenej domnienky, zároveň tiež v odôvodnení absentuje bežne najdôležitejšia vec pre rozhodnutie o výške výživného, a to ustálenie majetkových pomerov otca za rozhodné obdobia. Z odôvodnenia taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom súd skúmal majetkové pomery otca, čo považoval za preukázané, čo nie a akú kvalitu má otcova životná úroveň s ohľadom na jeho majetkové pomery. Za relevantnú v zmysle odôvodnenia, súd považuje vyjadrenie otca v akej výške je ochotný platiť výživné. V dôsledku absencie týchto rozhodujúcich aspektov, nie je možné stanovenú výšku výživného preskúmať. Podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti, nespĺňa náležitosti dané ust. § 220 ods. 2 CSP v súvislosti s čím poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/238/2008, ako aj na rozhodnutia ÚS SR. Poukázala tiež na jednotlivé ustanovenia Zákona o rodine, podľa ktorých je povinnosťou rodiča vyživovať dieťa v takej miere, aby sa toto v dostatočnom rozsahu podieľalo na jeho životnej úrovni a tiež, aby výživné bolo v súlade s jeho schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, pričom výdavky ktoré je zo strany povinného rodiča vynaložiť sa do úvahy neberú. Dala do pozornosti životnú úroveň otca, ktorá je podľa nej nadpriemerná, tento vlastní 3 byty v I., dve drahé motorové vozidlá, ktorý majetok sám odhaduje na čiastku 500.000,- eur, pričom pri vysokom obrate vykazuje stratu, z čoho je nutné otcovo podnikanie hodnotiť ako rizikové, nehospodárne a neefektívne. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, nemal vôľu skúmať všetky náklady otca, ktoré nebolo potrebné pri jeho podnikaní vynaložiť. Súd prvej inštancie zobral do úvahy len pomery matky, nezaoberal sa a nehodnotil z hľadiska príslušných zákonných ustanovení Zákona o rodine, tiež pomery na strane otca. Nemožno sa tiež stotožniť s vyhodnotením potrebných nákladov na dieťa tak, ako to urobil súd prvej inštancie, ktorý v bode 11 rozsudku tvrdí, že náklady na dieťa boli v konaní preukázané vo výške 750,- eur mesačne, pričom matka v návrhu zdôvodnila náklady vo výške 1.181,83 eur. Suma ustálená súdom prvej inštancie pokrýva iba základné potreby maloletého, ktoré nezohľadňujú jeho zdravotný stav a predovšetkým vysokú životnú úroveň otca. Poukázala tiež na diametrálne odlišnú životnú úroveň na strane jej a strane otca. Matka žije s dieťaťom v družstevnom byte, ktorý nevlastní, rovnako nevlastní motorové vozidlo, ani žiadnu nehnuteľnosť, zarába mesačne cca 735,- eur brutto. Otec napriek tomu má značný majetok. Za týchto okolností, by ťarcha znášania nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa mala byť prenesená výlučne na otca. Podľa jej názoru súd prvej inštancie mal vyčísliť preukázané a oprávnené potreby dieťaťa v sume 1.181,83 eur s poukazom na nadpriemernú životnú úroveň otca. Súd zohľadnil len základné potreby dieťaťa, z ktorej ustálenej čiastky, ho zaviazal plniť iba v rozsahu 2/3. Rovnako za nesprávne považovala rozhodnutie súdu, ktorým vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom a povolil otcovi tento splácať po 100,- eur mesačne, čo podľa jej názoru je nenáležité vzhľadom na otcove preukázané majetkové, sociálne a zárobkové pomery, pričom aj v tomto je rozhodnutie dostatočne nezdôvodnené, teda je nepreskúmateľné, keďže absentuje zdôvodnenie, v akých okolnostiach súd prvej inštancie vzhliadol dôvod takýto postup, ktorý vzhľadom na charakter tohto plnenia, je možné zvoliť len v odôvodnených prípadoch, čo sa štandardne povoľuje iba ľudom s ťažkými sociálnymi podmienkami. Rovnako za nesprávne považovala aj rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa úpravy styku otca s dieťaťom, keď podľa jej názoru nebola zohľadnená správa z psychologického vyšetrenia súkromného centra zdravia v I., z ktorej vyplynulo, že dieťa by sa malo stretávať s otcom v známom bezpečnom prostredí za prítomnosti matky. Matka dieťaťa vzhľadom na jazykovú bariéru otca a dieťaťa, slabú skúsenosť otca so starostlivosťou o dieťa, má za to, že je potrebné, aby sa styk s otcom bez jej prítomnosti znížil na minimum, pretože pre dieťa by mohli byť šokom byť dlhšiu dobu samotné s človekom, ktorý mu nerozumie a kde je riziko, že sa o dieťa nebude vedieť dostatočne postarať. Súd prvej inštancie v tomto smere nedostatočne vyhodnotil dôkazy, ktoré sú si navzájom odporujúce a s týmito sa v potrebnom rozsahu nevysporiadal. Správa na ktorú poukazuje a následná správa spolu s vyjadrením kolízneho opatrovníka, sú dôkazmi v priamom rozpore. Súd mal preto odôvodniť, prečo v prípade takéhoto rozporu sa priklonil len k niektorému z dôkazov. Poukázala na to, že v prípade, kedy rodič svojím správaním a konaním ohrozuje dieťa, či už po stránke mravnej, nevhodne vplýva na jeho fyzický, psychický vývoj, zdravotný stav či výchovu, je možné obmedziť styk rodiča s dieťaťom na presne vymedzený čas, na určitom mieste za prítomnosti druhého rodiča, či tretej osoby. Podľa jej názoru nie je v záujem dieťaťa podstúpiť šok z toho, keď sa bude s otcom stretávať bez jej prítomnosti. Vzťah otca s dieťaťom je potrebné budovať postupne v jemu známom prostredí. Súd sa nezaoberal zmyslom a účelom ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Nesprávne posúdil kontext práva rodiča na styk s dieťaťom so záujmom dieťaťa. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zmenená vyživovacia povinnosť otca a vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom, v zákonom stanovenej lehote odvolanie podal aj otec mal. dieťaťa, namietajúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP (nesprávne právne a skutkové závery). Podľa jeho názoru majetkové pomery otca neodôvodňujú a neumožňujú platenie zvýšeného výživného, naopak podľa jeho názoru zhoršenie pomerov by skôr odôvodňovalo jeho zníženie, na čo dôkazy predložil otec v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Otec tiež nevidí dôvod na zvýšenie výživného do minulosti, pretože nebola v konaní preukázaná k tomuto dátumu žiadna zmena pomerov, ani nákladov na mal. dieťa. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že odôvodnené potreby dieťaťa boli v čase uzavretia rodičovskej dohody v I. republike také, že odôvodňovali výživné vo výške 400,- eur, pretože tomu tak nebolo. Suma 400,- eur vychádzala z dohody rodičov a túto sumu považoval otec za vysoko nadštandardnú. Súd sa mal pri rozhodovaní o výške výživného riadiť len preukázanými majetkovými pomermi otca a oprávnenými potrebami dieťaťa v čase rozhodovania. Nie je pravdou, že otec ma vyššiu životnú úroveň. V konaní preukázal, že jeho hospodárske výsledky sú stratové, čo znamená, že prostriedky, ktoré môže používať na svoj každodenný život sú v čase rozhodovania súdu minimálne. Samotné pasívne vlastnenie nehnuteľností, naviac v podiele 1 s ďalšou osobou, bez ďalšieho nemožno podľa neho považovať za skutočnosť preukazujúcu vyššiu životnú úroveň otca, najmä ak príjmy z nájmu sú zahrnuté v mínusových hospodárskych výsledkoch. Nie je v jeho možnostiach platiť na výživnom viac. Otec má o dieťa záujem a napriek nepriaznivej finančnej situácii, sa snaží dieťaťu poskytovať dohodnuté výživné aj za cenu zníženia štandardu svojho každodenného života. Nesúhlasí so záverom, že zdravotný stav dieťaťa odôvodňuje zvýšenie mesačného výživného, a to už aj preto, že súd tento svoj záver nijako nepodporil špecifikáciou a matka dokladmi o nákladoch na zdravotnú starostlivosť. Matka dieťaťa zarába toľko, že pokiaľ by aj ona mala platiť na výživnom sumu, ktorá bola určená otcovi alebo len polovicu, dieťa by tak malo výživné vo výške minimálne 600,- eur, čo predstavuje 85% z priemernej čistej mzdy na W. v roku 2016. Z takejto sumy bežne na W. dokáže žiť niekedy celá rodina, nielen maloleté dieťa. Podľa jeho názoru, matka žiada neprimerane vysoké výživné, ktorým si môže vylepšovať svoju životnú úroveň. V konaní však ide výlučne o výživné pre dieťa. Z uvedených dôvodov navrhoval odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia v časti výživného, a to tak, že bude povinný na dieťa prispievať výživným len vo výške 400,- eur s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. 12. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“ /, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /“O.s.p.“/. Zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasl.). 13. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané v lehote (§ 362 CSP) a majú predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné v časti, ktorou bol upravený styk otca s mal. dieťaťom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k tejto časti rozhodnutia, pričom odvolací súd sa identifikuje čo do tejto časti so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením. Pokiaľ ide o odvolaniami napadnuté časti rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o zmene výšky vyživovacej povinnosti a nedoplatku na zročnom výživnom, a v súvisiacom výrokom o náhrade trov konania, odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti ich zrušenia z dôvodov uvedených v ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vrátenie veci v týchto častiach súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výkone osobnej starostlivosti o mal. dieťa, suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola. 15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP predovšetkým z úradnej povinnosti a tiež vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Pokiaľ ide o matkou v odvolaní namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia vzťahujúceho sa k zmene výšky vyživovacej povinnosti a splatnosti nedoplatku na vyčíslenom zročnom výživnom, čo nevyhnutne malo za následok jeho zrušenie v tejto dotknutej časti (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), opodstatnenosť tejto námietky však nevzhliadol vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia v zostávajúcej, odvolaním napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku otca s dieťaťom). 16. Z napadnutého rozsudku v časti o úprave styku je dostatočne zrejmé, že právne závery o dôvodnosti vymedzenej úpravy, založil súd prvej inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení. 17. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na obsah odvolania matky vzťahujúceho sa k tejto časti rozhodnutia, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti: 18. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov, len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá článok 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. 19. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine). 20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 21. Z ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom. 22. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, je preto potrebné posudzovať aj opodstatnenosť odvolania matky, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje. 23. Rozhodnutie o zverení maloletých detí jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citových väzieb, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Ust. § 25 Zákona o rodine je tak špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. 24. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa sa žiadosťou zo dňa 21.12.2013, obrátili na súd v V. v I., ktorou žiadali zveriť mal. U. do spojenej výchovy oboch rodičov, upraviť stretávanie otca s mal. dieťaťom a určiť výživné otcovi mal. dieťaťa vo výške 400,- eur mesačne s podieľaním sa rodičov na mimoriadnych výdavkoch dieťaťa. Súdom v V. v I. republike dňa XX.XX.XXXX bola schválená spoločná dohoda rodičov, súd nariadil, aby sa zverenie maloletého, právo na navštevovanie a ekonomické vzťahy medzi rodičmi, upravili v zmysle dohody rodičov na základe podanej žiadosti. 25. Zo správy L. vyplýva, že mal. U., je v starostlivosti matky, ktorá sa o neho osobne stará a zabezpečuje mu starostlivosť od 27. 12. 2013 (do 26. 12. 2013 žila matka spolu s dieťaťom a otcom dieťaťa v I. republike). 26. Zo správy z poradenského procesu zo dňa 15.02.2016 vyplýva, že dieťa navštevuje materskú školu už dva roky, adaptovalo sa na kolektív bez problémov. Kontakt s otcom prebieha raz za dva-tri mesiace. Stretnutia sa realizujú za prítomnosti matky. V telefonickom kontakte je otec s maloletým denne, mal. U. odmieta s otcom komunikovať. Mal. U. nadviazal kontakt bezprostredne. Z rozhovoru s maloletým vyplynulo, že dieťa svojho otca pozná, stretáva sa s ním a telefonujú si spolu. Uviedlo, že sa na otca teší a spontánne rozprávalo o zážitkoch s otcom. Počas rozhovoru neboli u dieťaťa prítomné známky úzkosti, ani strachu. V projektívnych technikách, hneď po matke dieťa nahrnulo aj postavu otca, starých rodičov a seba. V teste rodinných vzťahov, mal. U. pridelil otcovi veľa pozitívnych citových väzieb. V závere správy sa konštatuje, že u dieťaťa neboli zaznamenané známky strachu a úzkosti z otca, práve naopak, dieťa spontánne radí otca do svojho rodinného systému. Z uvedeného dôvodu preto nie je prítomný dôvod k tomu, aby sa styk otca so synom realizoval v prítomnosti matky dieťaťa. 27. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie prvým výrokom schválil dohodu rodičov o výkone osobnej starostlivosti (dieťa zveril matke), v ktorej časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na pojednávaní konanom dňa 13.09.2016 rodičia pôvodne navrhovali dohodu rodičov aj ohľadne úpravy styku otca s mal. dieťaťom a to v rozsahu, v akom styk otca s dieťaťom upravil súd napadnutým rozhodnutím. Matka v tom čase dokonca vychádzajúc z jej prednesov pripúšťala aj vycestovanie otca s dieťaťom do I. republiky. V dôsledku zmeny jej postoja, odvolávajúc sa na záujem dieťaťa, k uzatvoreniu dohody v tejto časti výkonu rodičovských práv neprišlo. 28. Rodičia dieťaťa teda od odchodu matky z I., nežijú v spoločnej domácnosti. Vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sa javia ako čiastočne narušené, komunikácia ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností problematická. Dieťa otca pozná, komunikuje s ním, doposiaľ sa jeho stretávanie s otcom od odchodu z I. realizovalo za prítomnosti matky. Otec s dieťaťom telefonuje, má záujem sa s ním stretávať, komunikácia s dieťaťom je limitovaná jazykovou bariérou, keďže dieťa dostatočne neovláda taliansky jazyk. Ani matka nespochybňuje, že vzťah otca s dieťaťom je dobrý. 29. Preskúmaním všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozsah úpravy styku otca s dieťaťom tak, ako je vymedzený rozhodnutím súdu prvej inštancie, korešponduje jednak so zmyslom a účelom rodičovských práv, ako aj s rozhodujúcimi zákonnými kritériami, takéto rozhodnutie vymedzujúcimi. Význam stretávania sa rodiča s dieťaťom nemožno vnímať iba na strane rodiča, ale prinajmenšom rovnako sa jedná aj o právo dieťaťa, ktoré by mu malo zabezpečiť, aby neprišlo o vzťah s jednou z najbližších osôb svojho detského života. Je v záujme dieťaťa, aby v jeho blízkosti (samozrejme s prihliadnutím na okolnosti) zostali obaja rodičia s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj potom, ako medzi rodičmi samotnými dôjde k narušeniu ich vzťahov. Dieťa má k otcovi pozitívny vzťah, nemá z neho strach a ako uvádza správne tiež kolízny opatrovník, na prekážku stretávania dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky nemôže byť ani určitá jazyková bariéra, keďže dieťa je veku, keď je flexibilné a schopné naučiť sa tiež cudzí jazyk. S otcom komunikuje (v rámci daných jazykových možností aj telefonicky), o vzájomných vyvíjajúcich sa pozitívnych citových väzbách, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, nie je dôvod pochybovať. Z uvedeného dôvodu aj podľa názoru odvolacieho súdu, s čím korešpondujú tiež závery správy z poradenského procesu zo dňa 15.02.2016, nie je aktuálne daný dôvod k tomu, aby sa styk otca so synom realizoval v prítomnosti matky dieťaťa. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na obsah správy z psychologického vyšetrenia W. zo dňa 05.12.2014, ktorá podľa jej názoru záverom vyvodeným súdom prvej inštancie nenasvedčuje (naopak podľa nej si s nimi protirečí), ani v tejto odvolacej námietke nemožno vzhliadnuť udržateľný dôvod na zmenu tejto časti rozhodnutia. Matkou uvádzaná správa jednak nevylučuje možnosť realizácie styku otca s dieťaťom bez jej prítomnosti (má odporúčací charakter na stretávanie dieťaťa s otcom v známom prostredí, alternatívne za prítomnosti matky počas výletov), pričom však akcentuje úpravu v súlade so záujmom dieťaťa, teda ju nemožno označiť za protirečivú, jednak táto bola vypracovaná 14 mesiacov pred psychologickým vyšetrením, ktorého výsledky vzal súd prvej inštancie za relevantné pri svojom rozhodovaní, čím ju vzhľadom na časový odstup a s ním spojený vývin okolností, ako aj vývoj vzájomných vzťahov medzi otcom a dieťaťom, ako aj s vekom postupujúcu rozumovú a adaptačnú schopnosť samotného dieťaťa, nemožno považovať za aktuálnu. V prospech správnosti týchto záverov v konečnom dôsledku nasvedčuje aj fakt, že samotná matka mala vôľu v priebehu konania s otcom o úprave styku uzatvoriť dohodu v rozsahu v konečnom dôsledku vymedzenom súdom s tým, že styk s dieťaťom bude prebiehať bez jej prítomnosti, dokonca v určitej fáze konania navrhovala osobitnú úpravu počas sviatkov, kedy by dieťa s otcom mohlo vycestovať do I.. Zmenu svojho postoja nepodporila žiadnymi v súlade so záujmom dieťaťa korešpondujúcimi argumentami. Pravdou je, že napriek uvedenej mimoriadnej dôležitosti stretávania sa dieťaťa s rodičom, môžu výnimočne nastať situácie, kedy nie je stretávanie sa rodiča s dieťaťom v širšom rozsahu v záujme dieťaťa, pretože môže či už ohrozovať jeho priaznivý vývoj, alebo narušovať jeho denný režim. V konaní však neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce v prospech záveru, že otec by nebol schopný vo vymedzenom rozsahu styku starostlivosť o dieťa zabezpečiť, či dôvodnosť obavy z ohrozenia dieťaťa otcom. V konaní neboli preukázané, ale ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by svojou závažnosťou vyvolávali potrebu obmedzenia prirodzeného kontaktu otca s dieťaťom z hľadiska možného ohrozenia záujmov dieťaťa. Obmedzenie, či dokonca zákaz styku upravený v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine, na ktorý sa odvoláva matka prostredníctvom vznesených odvolacích námietok, predstavuje výnimočné riešenie, pretože ide o vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, v prospech dôvodnosti ktorého výsledky vykonaného dokazovania nenasvedčujú. Je potrebné si uvedomiť, že nie predstavy jedného z rodičov, ale prioritne záujem dieťaťa, je určujúcim pri akomkoľvek rozhodovaní o jeho právach a tiež povinnostiach vo vzťahu k nemu. 30. Odvolací súd do pozornosti obom rodičov dáva, že z hľadiska záujmu dieťaťa nie je možné zmiešavať konfliktné vzťahy medzi rodičmi so vzťahmi medzi jednotlivými rodičmi a dieťaťom. Povinnosťou každého rodiča je svojmu dieťaťu vytvárať v rámci svojich možností prostredie citového a bezpečného zázemia a istoty, na čom sa musia podieľať vo vzájomnej zhode obaja. Akékoľvek iné konanie, nemôže byť v súlade so záujmom mal. dieťaťa, o ktorý by sa mali ako prioritný cieľ pokúšať obaja rodičia. Je potrebné dôsledne oddeliť rovinu vzájomných vzťahov od roviny vzťahu rodičov s dieťaťom, pretože v konečnom dôsledku to bude jedine dieťa, ktoré v všetky tieto okolnosti citlivo vníma, vo vzťahu k čomu nemožno potom ani vylúčiť negatívny dopad na jeho psychické a fyzické zdravie. 31. Z vyššie uvedených dôvodov, preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou tento upravil rozsah styku otca s mal. dieťaťom je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP čo do tejto časti potvrdil. 32. V dôsledku vykonaného prieskumu, k odlišnému záveru však odvolací súd dospel vo vzťahu k tej časti rozhodnutia, ktorým bola zmenená výška vyživovacej povinnosti a s ním súvisiacej časti o splatnosti (samozrejme tým aj výške) nedoplatku dlžného zročného výživného. 33. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 34. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. 35. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. 36. Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). 37. Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 38. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nevyhnutným predpokladom pre posúdenie dôvodnosti zmeny už raz určenej vyživovacej povinnosti z hľadiska určujúcich zákonných kritérií je vykonanie dokazovania, výsledkom ktorého je existencia skutkových zistení preukazujúcich pomery, potreby a odôvodnené náklady na ich zabezpečenie tak na strane dieťaťa, ako aj oboch rodičov v oboch rozhodujúcich obdobiach, t.j. v čase, kedy bolo o výške výživného naposledy rozhodované, ako aj v čase, kedy súd rozhoduje o jej zmene, pretože len ich porovnaním možno dospieť k záveru o ne(existencii) takej kvalifikovanej zmeny pomerov, či už na strane z vyživovacej povinnosti oprávnenej osoby, ako aj povinných osôb, ktorá opodstatňuje jej zmenu a tiež aj rozsah tejto zmeny. 39. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca v prospech maloletého dieťaťa bola stanovená vo výške 400,- eur mesačne s povinnosťou podieľania sa na mimoriadnych výdavkoch dieťaťa a to prostredníctvom súdom v V. v I. republike dňa XX.XX.XXXX schválenej spoločnej dohody rodičov. Keďže revízia uvedeného posledného rozhodnutia o výživnom nie je možná, je potrebné vychádzať z toho, že v tom čase stanovené výživné (400,- eur ) zodpovedalo v tom čase existujúcim pomerom na strane oboch rodičov, rovnako ako odôvodneným nákladom na pokrytie potrieb dieťaťa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nedôvodnosť odvolacej námietky otca, že suma 400,- eur v tom čase nezodpovedala potrebám dieťaťa a tiež finančným možnostiam otca. Aké však boli v tom čase náklady na pokrytie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, či osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov, z odôvodnenia rozhodnutia zistiť nemožno, napriek tomu, že sú rozhodujúce z hľadiska posúdenia, či a v akom rozsahu, došlo k ich zmene. Na zistenie týchto skutočností bude potrebné zamerať ďalšie dokazovanie. Bude potrebné dopočuť oboch rodičov na okolnosť, či v tom čase žili v spoločnej domácnosti, ak áno, aké náklady na bývanie mali a v akom pomere sa na nich podieľali. V prípade negatívneho zistenia, aké boli ich diferentné náklady na bývanie, ktoré v tom čase museli vynakladať. Bude potrebné z ich strany sa vyjadriť tiež k prípadným ich ďalším vyživovacím povinnostiam a tieto identifikovať. Nemožno opomenúť zistenie ich vtedajších príjmov, podložených hodnovernými dokladmi, ako aj ďalších nákladov, ktoré v tom čase mali. Pozornosť je potrebné venovať času nadobudnutia nehnuteľností, ktoré podľa vyjadrenia otca tento vlastní a ktoré majú značnú hodnotu, a zamerať dokazovanie aj na výšku príjmov z týchto plynúcich (samotný otec nerozporuje, že mu príjmy z nich plynú), ako aj prípadnému ďalšiemu hnuteľnému majetku, či nehnuteľnému majetku na strane oboch rodičov a tiež zisťovať príjem matky, či výšku dávky, ktorú v tom čase prípadne poberala. Nemožno opomenúť kvantifikáciu nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa v tom čase, ako aj zistenie ktorý z rodičov a v akej miere tieto znášal (matka tvrdí, že v tom čase v prevažnej miere otec, v dôsledku čoho jej príchode na územie SR značne stúpli náklady). Z hľadiska matkou namietanej hodnovernosti otcom predkladaných dokladov, je potrebné sa tiež zaoberať ich autenticitou. Produkované skutkové tvrdenia otca týkajúce sa jeho majetkových pomerov v uvedenom období, boli z hľadiska vierohodnosti matkou namietané v konaní, súd prvej inštancie sa však v odôvodnení s týmito námietkami žiadnym spôsobom nevysporiadal, pričom za súčasnej absencie potrebného dokazovania vo vyššie uvedenom smere, matka dôvodne namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav. Je pravdou, že obsahom spisového materiálu sú niektoré listinné doklady (daňové priznanie, výpisy z LV) týkajúce sa otca, vzťahujúce sa k rozhodnému obdobiu, z odôvodnenia rozhodnutia však nemožno zistiť, ako sa s tým ktorým dôkazom súd vysporiadal a aké závery z nich vyvodil, na ktoré z nich prihliadol a ak nie, z akých dôvodov. 40. Matka sa svojím návrhom domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti na dieťa, dôvodiac zmenou pomerov na strane dieťaťa v dôsledku zvýšenia nákladov na zabezpečenie jeho potrieb, ku ktorému došlo plynutím času, jeho zdravotnými problémami, nástupom do predškolského zariadenia. Odvolací súd nespochybňuje, že od doby určenia vyživovacej povinnosti z hľadiska určujúcich zákonných kritérií došlo už len uplynutím času k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré je staršie, oproti predchádzajúcemu obdobiu navštevuje predškolské zariadenie, má zdravotné problémy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na jeho strane, pričom v princípe už len tieto skutočnosti, odôvodňujú zvýšenie výživného zo strany povinného rodiča vo vzťahu k nemu. Ide o uplatnenie tzv. valorizačnej klauzuly zakotvenej v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, na ktorú je súd povinný pri rozhodovaní obligatórne prihliadnuť. Niet dôvodu, (pokiaľ sa preukáže, že zvýšenie výživného korešponduje s osobnými, majetkovými a zárobkovými možnosťami povinného rodiča), pre ktorý by tieto zvýšené výdavky mala znášať výlučne matka, naviac za situácie, že výživné z jej strany je kompenzované výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, čo však nič nemení na tom, že nevyhnutným predpokladom pokiaľ ide o terajšie odôvodnené náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa, tieto je potrebné konkretizovať a kvantifikovať, aby bolo možné rozlíšiť pravidelné a mimoriadne náklady a tým aj posúdiť dôvodnosť a rozsah navrhovanej zmeny. Aj takéto skutkové zistenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú, v ktorom smere bude potrebné rovnako dokazovanie doplniť. 41. Výška vyživovacej povinnosti, teda miera, akou sa povinný rodič môže podieľať na zabezpečovaní odôvodnených potrieb mal. detí, je však limitovaná jeho reálnymi schopnosťami, prostredníctvom ktorých si zabezpečuje výšku životného štandardu, ktorý dosahuje, na ktorom nepochybne sa dieťa má právo v zodpovedajúcej miere podieľať. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení vo vzťahu k aktuálnym pomerom označuje otcom predkladané doklady (daňové priznania), žiadnym spôsobom sa však nevyporiadava s námietkami matky o nedostatku ich autentickosti, tiež o výdavkoch otca ňou označovaných, ktoré nebolo potrebné z jeho strany vynaložiť, či existenciou ďalšieho jeho majetku, rizikovosti jeho podnikania, ako faktormi ovplyvňujúcimi zmenu výšky výživného zo strany otca, či návrhmi na doplnenie dokazovania za účelom zistenia týchto jeho pomerov. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené zistené nedostatky, nebolo možné podrobiť rozhodnutie v napadnutých častiach o výživnom odvolaciemu prieskumu z hľadiska jeho vecnej správnosti, keďže výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania, nie sú spôsobilé v tomto štádiu k záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre zmenu vyživovacej povinnosti otca a jej prípadný rozsah zodpovedajúci zákonným určujúcim kritériám. V ďalšom konaní bude preto potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere, keďže jedine skutkové zistenia z neho plynúce sú spôsobilé pre prípadný záver o naplnení zákonných predpokladov pre zmenu a tiež rozsah zmeny už určenej vyživovacej povinnosti zo strany otca. Pre prípad opätovného záveru o dôvodnosti zmeny vyživovacej povinnosti, odvolací súd dáva do pozornosti vzhľadom na vek dieťaťa aj otázku možnej diferenciácie priznaného výživného primerane určeného na bežnú spotrebu, prípadne na tvorbu úspor, keďže samotná matka zvýšenie výživného odôvodňuje o.i. tiež tým, že chce dieťaťu sporiť. V prípade rozhodovania o splatnosti dlžného zročného výživného je potrebné vziať dôsledne na zreteľ charakter tohto plnenia a možnosť jeho prípadného splácania len za výnimočných okolností, ktoré je nevyhnutné skúmať a následne tiež dostatočne zdôvodniť, čo rovnako v prípade napadnutého rozhodnutia absentovalo a čo dôvodne namieta v odvolaní matka. 43. Keďže rozhodnutie v týchto napadnutých častiach je čiastočne nepreskúmateľné a vykonané dokazovanie nie je dostatočné, v dôsledku čoho z neho vyvodené skutkové a právne závery sú predčasné a rozsah potreby doplnenia dokazovania presahuje účelnosť jeho vykonania odvolacím súdom, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie v časti zmeny vyživovacej povinnosti, dlžného zročného výživného a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania za použ. ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a za použ. ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 44. Súd prvej inštancie po vrátení veci bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, CSP a CMP, doplní dokazovanie v naznačenom smere, pričom sa bude zaoberať námietkami (aj odvolacími), argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania, vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. 45. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).