Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 27CoP/36/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202201 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3215202201.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. U., v konaní zast. kolíznym opatrovníkom L., dieťa rodičov, matky: O. a otca: P. o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 22.februára 2018, č.k. 3P/54/2015-948, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že otcovi uložil platiť výživné na mal. U. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 500,- eur mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred za obdobie od 21.05.2015 do 30.09.2016 a vo výške 600,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2016. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.05.2015 do 28.02.2018 pre mal. U. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 5.035,48 eur sa otcovi povolil splatiť v splátkach po 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, čím sa zmenila rodičovská dohoda uzavretá pred súdom v V., I. v časti vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa svojím návrhom domáhala úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, tiež žiadala upraviť styk otca s mal. dieťaťom a v konečnom dôsledku požadovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 400,- eur mesačne, na plnenie ktorého výživného bol zaviazaný otec rozhodnutím súdu v V. v I., ktorý schválil dohodu rodičov dňa 22.01.2014, predmetom ktorej bola takto stanovená výška vyživovacej povinnosti otca a podieľanie sa rodičov na mimoriadnych výdavkoch. Toto výživné požadovala zvýšiť na sumu 1.000,- eur mesačne dôvodiac, že od doby tohto rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj na strane jej a otca maloletého dieťaťa. 3. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom pod č. k. 3P/54/2015-603 zo dňa 09.11.2016 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý U. O., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Upravil tiež styk otca s dieťaťom. O navrhovanej zmene vyživovacej povinnosti otca rozhodol tak, že otec dieťaťa je povinný platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 21.5.2015. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.5.2015 do 31.10.2016 vo výške 1835,48 eur súd otcovi povolil splatiť v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s prvým bežným výživným po právoplatnosti rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok. Súčasne vyslovil, že uvedeným rozhodnutím sa mení rodičovská dohoda uzavretá pred súdom v V., I.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 4. V dôsledku matkou podaného odvolania proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 25.04.2017 pod č.k. 27CoP/13/2017-664 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom a v časti o zmene vyživovacej povinnosti otca v prospech dieťaťa a s tým súvisiacej časti o zročnom výživnom a nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie v intenciách daných odvolacím súdom, doplní dokazovanie. 5. Predmetom konania a rozhodovania súdu prvej inštancie tak zostal návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v prospech dieťaťa. 6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie dokazovaním (po jeho doplnení) zistil a to zo spoločnej žiadosti rodičov mal. dieťaťa o zverenie a výživu mal. dieťaťa zo dňa 21.12.2013, že rodičia mal. dieťaťa sa so svojou žiadosťou obrátili na súd v V. v I. a žiadali zveriť mal. U. do spojenej výchovy oboch rodičov, upraviť stretávanie otca s mal. dieťaťom a určiť výživné otcovi mal. dieťaťa vo výške 400,- eur mesačne a podieľanie sa rodičov na mimoriadnych výdavkoch. Súdom v V. v I. dňa 22.01.2014 bola schválená spoločná dohoda rodičov, súd nariadil, aby sa zverenie maloletého, právo na navštevovanie a ekonomické vzťahy medzi rodičmi, upravili v zmysle dohody rodičov na základe podanej žiadosti. Matka v priebehu konania uvádzala, že v tom čase v I. žili v byte otca dieťaťa, ktorý vlastnil. Náklady na bývanie uhrádzal otec dieťaťa. Výdavky na elektriku boli asi 90,- eur na dva mesiace, k ostatným nákladom sa nevedela presne vyjadriť. Stravu zabezpečoval otec dieťaťa, oblečenie bolo zakupované otcom dieťaťa v značkových obchodoch v nákupných centrách. Dieťaťu sa zakupovali plienky, protialergické vlhčené obrúsky, špeciálny sprchový gél v lekárni, špeciálne protikolikové mlieko, nakoľko mal problémy s trávením, bol v súvislosti s tým aj v I. hospitalizovaný. Celkové náklady na potreby mal. dieťaťa vtedy boli možno 600,- eur mesačne. Otec dieťaťa, aj keď si na to nespomína, zaplatil sumu 200,- eur za prednostné vyšetrenie srdca u maloletého, inak musel na uvedené vyšetrenie čakať cca pol roka. V tom čase pracovala na čiastočný úväzok na 2 hodiny denne, po narodení dieťaťa cca 9 mesiacov dostávala príspevok od štátu, zodpovedajúci približne materskému príspevku. Na dve hodiny denne pracovala až do februára 2014. Iný príjem nemala, všetky ostatné náklady hradil otec dieťaťa. Dieťa už v čase dohody v V. malo respiračné problémy, bralo lieky, a už v tom čase sa mu zdravotný stav začal zhoršovať. Bral aj lieky na imunitu. Otec im zaplatil dovolenku v I.. Čo sa týka prenájmu bytov v čiastočnom, či úplnom vlastníctve uvádzaných otcom dieťaťa, tento to mal so sestrou dohodnuté tak, že jemu bol donášaný nájom za dva byty, v treťom byte býval, spolu dostával od nájomcov sumu 800,- eur mesačne. Sestra užívala alebo prenajímala ostatné tri byty. Syn navštevuje kreatívny krúžok, platí sa 10,- na rok. Jej príjem v súčasnosti vzhľadom na PN je 520,- eur. Náklady na domácnosť hradí sama, musela si požičiavať od matky a od dcéry. Jej mesačné výdavky sú cca 1.000,- eur. K svojim osobným nákladom uviedla, že tieto predstavujú sumu 10,- eur mesačne. Má problémy s krčnou chrbticou, má kalcifikáty v oboch ramenách, ďalej má časté migrény, má nálezy podľa magnetickej rezonancie na krčnej chrbtici a pravom ramene. Jej stav a finančné možnosti jej nebudú umožňovať vykonávať pôvodnú prácu, hľadá si preto novú prácu. Otec mal. dieťaťa uviedol, že v čase, keď uzatváral rodičovskú dohodu v I., žila matka s ním v spoločnej domácnosti. Náklady na byt hradil sám, byt bol v polovičnom spoluvlastníctve s jeho sestrou. Nevie presne vyčísliť náklady v tomto období, od toho obdobia vzhľadom na krízu klesli jeho príjmy a znížili sa aj náklady. Všetky nehnuteľnosti nadobudol pred obdobím dohody v V., v čase dohody v V. matka dieťaťa pracovala na čiastočný úväzok ako sekretárka v jeho firme v rozsahu 2 hodiny denne. Všetky náklady uhrádzal sám včítane nákladov na maloletého, matka dieťaťa odosielala peniaze na W.. Náklady na maloletého v tom čase boli 200-250,- eur. V tom čase prenajímal so sestrou 5 bytov, nakoľko v šiestom byte býval, nájom za byt bol 200,- eur, spolu príjem z prenájmu pre neho a sestru bol 1.000,- eur, jeho podiel bol 500,- eur. V súčasnosti sa jeho príjem zmenil, prepustil ďalších zamestnancov, vo firme je už iba sám a jeden zamestnanec. Kočiar pre mal. dieťa zakupoval on a to sa týka aj ostatnej výbavy - postieľky. Matke uhradil výživné v mesiaci júl 2017, v auguste 2017 neplatil, nakoľko dieťa bolo u neho. Za mesiac september 2017 dal matke 50,- eur, zvyšok jej zaplatí v najbližších dňoch. Pre mal. syna vždy donesie oblečenie a potrebné veci v hodnote cca 150-300,- eur, naposledy mu kupoval veci za 130,- eur. Nesúhlasil, že dlh na výživnom by mal byť v matkou uvádzanej výške. Vždy, keď ide na W., synovi kúpi nejaké veci. Dáva matke peniaze aj v hotovosti. K záľubám maloletého otec uviedol, že maloletý chodieva hrávať futbal, v I. chodieval s ním na stavbu, chcel vidieť stroje, žeriav a podobne, zaujímalo ho to. Chcel vidieť, ako pracuje. Hrali aj tenis. Boli pri mori, hral sa pri vode s pieskom. Za 4 týždne v I. sa slušne podučil I.. Vždy, keď príde na W., ide syna navštíviť, to je jediný dôvod, prečo chodí na W.. Čo sa týka financovania krúžkov mal. dieťaťu, tak je ochotný tieto financovať po predložení dokladov. Minul tiež pri návšteve dieťaťa sumu 260,- eur na oblečenie dieťaťa na základe sms správy od matky. Výživné 400,- eur je veľmi slušná suma na pomery v W.. Nechce dávať žiadne peniaze navyše matke, lebo s tými peniazmi dokáže prežiť aj ona. Zároveň má obavy o svojho syna z pohľadu jeho výchovy. Otec uviedol, že dodržiava dohodu o výživnom, ale matka ju nedodržiava. Každý deň volá, avšak matka na telefonáty neodpovedá, len 2-3 krát do mesiaca. Na Vianoce chcel vziať syna do I., pretože 3-4 roky nebol na Vianoce v I., syn chcel ísť, ale jeho matka to nechcela. Dohodu z V. dodržiava. V decembri dal 1.650,- eur matke, podľa bločkov minula na dieťa 200,- eru, zvyšok minula na odevy pre seba. Suma 1.650,- eur bola na zameškané výživné, má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, nie voči matke. Počas rozhovoru so synom cez Vianoce zistil, že napriek tomu, že matka maloletého je nezamestnaná, syn chodí na doučovanie v písaní za učiteľkou, ďalej že matka pre syna nevarí, nakoľko syn sa stravuje v škole. Podľa jeho názoru sa matka o neho nestará dostatočne a má záujem iba o finančnú stránku a myslí hlavne na seba. Právny zástupca matky mal. dieťaťa na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti považuje za neuhradené výživné za mesiace január a február 2018, ostatné výživné vo výške po 400,- eur mesačne uhradené je. Otec napriek zneniu uzatvorenej dohody v jej zmysle neprispieva na zvýšené výživné z dôvodu inflácie, ako to vyplýva z uzavretej dohody, ani sa nepodieľa na zvýšených nákladoch ani na lieky, napriek tomu, že mu boli doručené bločky. Taktiež matka plánuje prerobiť detskú izbu maloletého, kde má predbežný rozpočet nákladov na prerobenie detskej izby vo výške 3.836,50 eur, pričom vzhľadom na zaviazanie sa na podieľanie sa na týchto nákladoch by sa mal otec na nich podieľať vo výške 70%. Matka mal. dieťaťa je naďalej nezamestnaná a poberá dávku v nezamestnanosti. Otcove pomery nielen v čase narodenia mal. dieťaťa, ale aj v súčasnosti sú nadštandardné, otec doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal jeho skutočné príjmy ani výdavky, nedoložil kópie z bankových účtov, ani iné relevantné doklady, čím by vedel riadne preukázať svoje majetkové pomery, matka v čase, keď žila s otcom v spoločnej domácnosti, mala vedomosť o tom, že pomery otca boli vysoko nadštandardné, o čom doložila aj doklady o kúpe osobných vecí pre mal. dieťa, ako aj ďalšiu výbavu pre maloletého. Otec momentálne zmenil svoj postoj k maloletému, neplatí riadne ani výživné, čo spôsobilo, že matka je často nútená si požičiavať finančné prostriedky, aby mohla pokrývať výdavky maloletého. Od uzavretia talianskej dohody prišlo preukázateľne k zmene pomerov, odôvodňujúcej vyhovenie návrhu matky. Otec prezentoval, že si požičiava od svojho otca finančné prostriedky, údajne na jeho podnikanie, avšak otca ani nenapadne si požičať na zaplatenie výživného na maloletého. Otec má spoločnosť, ktorá dosahuje ročné obraty do výšky aj milióna eur, je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností a motorových vozidiel a má iba jednu vyživovaciu povinnosť a to na mal. U.. Má za to, že pomery otca odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 800,- eur k rukám matky mal. a 200,- eur mesačne na sporiaci účet mal. dieťaťa s účinnosťou odo dňa podania návrhu. Právny zástupca otca mal. dieťaťa na pojednávaní uviedol, že absentujú akékoľvek dôkazy o tvrdeniach matky. Čo sa týka neuhrádzania mimoriadnych nákladov, opäť ide o tvrdenie bez akéhokoľvek dôkazu a teda nepreukazujúce plnenie, či neplnenie otca. Čo sa týka neuhradených mesačných platieb výživného, otec už dlhodobo na pojednávaniach aj prostredníctvom listinných dôkazov prezentuje, že sa mu v podnikaní nedarí a teda aj momentálne omeškanie splátok, bolo spôsobené jeho nepriaznivou finančnou situáciou. Nejde teda o úmyselné neplnenie, ale neplnenie spôsobené momentálnou finančnou situáciou. V konaní bolo preukázané, že k zmene pomerov na strane otca od dátumu uzavretia rodičovskej dohody v V. k dnešnému dňu skutočne došlo, ale takým spôsobom, že sa pomery otca a to majetkové aj finančné, zhoršili. Aj napriek tomu otec podľa svojich možností výživné plní, rovnako tak aj iné výdavky nad rámec výživného, čo v konaní nebolo spochybnené. Otec nie je žiadny milionár, je to samostatný živnostník, ktorý si zarába vlastnými rukami v rámci stavebnej činnosti, nie je manažér, ktorý má pod sebou značný počet zamestnancov, preto tvrdenia matky o finančných pomeroch otca, považuje za domnienky a výmysly. Záverom otec navrhuje, aby vo veci výživného pre mal. U. O. súd rozhodol vzhľadom na jeho zhoršené finančné pomery, že je povinný mesačne k rukám matky, resp. na účet stanovený matkou uhrádzať sumu 200,- eur. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že na základe vykonaného dokazovania doporučuje, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť otcovi s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa, tiež zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti odporúča zohľadniť sústavnú osobnú starostlivosť matky o dieťa, zabezpečenie jeho výživy, výchovy a celkového zaopatrenia. Neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti, nebolo avizované žiadne zanedbanie starostlivosti zo strany školského zariadenia alebo od detskej lekárky, od poslednej dohody uzavretej medzi rodičmi v I. z roku 2013 došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, v tom čase bolo dieťa v priamej starostlivosti matky, v súčasnosti navštevuje MŠ, čím sa zvýšili náklady na jeho výživu a výchovu. Na strane matky došlo taktiež k zmene pomerov, matka je v súčasnosti nezamestnaná, znížil sa jej príjem, otec dieťaťa argumentuje tým, že sa mu nedarí v podnikateľskej činnosti a jeho finančná situácia sa zhoršila. V zmysle Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť je prioritnou povinnosťou, dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a vyživovacia povinnosť voči mal. dieťaťu je vzájomná. 7. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.10.2017, (č. l. 765) súd zistil, že matka mal. dieťaťa na základe dohody so zamestnávateľom skončila pracovný pomer ku dňu 09.10.2017. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. zo dňa 18.10.2017, (č. l. 766) zistil, že matka mal. dieťaťa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 10.10.2017. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka I. zo dňa 21.11.2017, (č.l.831) zistil, že matke mal. dieťaťa bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 35,6114 eur od 10.10.2017 na obdobie 6 mesiacov. 8. Matka mal. dieťaťa predložila súdu doklady týkajúce sa ňou tvrdených výdavkov na domácnosť a odôvodnené potreby mal. dieťaťa tvrdiac, že súčasné výdavky na dieťa predstavujú mesačne sumu 1.022,70 eur, plánované výdavky na maloletého spolu 76,80 eur mesačne, po zohľadnení ktorých budú priemerné mesačné výdavky na dieťa predstavovať sumu 1.099,50 eur. Súčasne poukázala na svoje mesačné výdavky. Výdavky na dieťa špecifikovala ako bežné mesačné výdavky na maloletého a to strava škôlka 24,50 eur, poplatky v škôlke mesačne 1,50 eur, poplatok za športový krúžok 8,- eur, hygienické potreby a drogéria ( telové mlieka, krém, opaľovacie krémy, šampón, sprchový šampón, zubná pasta, kefka, hrebene) 25,- eur, strihanie 3,- eurá, lieky 40,- eur, vychádzky na ihrisko, prechádzky, návšteva zoo, hrady, zámky, parky, detské 120,- eur. Náklady na stravu dieťaťa uvádzala spolu 241,- eur (čerstvé ryby losos, pstruh 50,- eur, mäso 20,- eur, saláma a šunka 13,- eur, detské párky 5,- eur, jogurty 28,- eur, džús a minerálka 59,- eur, ovocné sirupy 12,- eur, pečivo a chlieb 4,- eurá, tuniak, cestoviny, kekse, kinder mliečne rezy, čokoláda, cukríky, žuvačky, slané tyčinky, detské čaje, med, kečup, olej, cukor, soľ, ocot atď. 30,- eur, ovocie 10,- eur, zelenina 10,- eur. Ako ďalšie výdavky uvádzala cestovné (taxík, návšteva príbuzných a iné) 63,- eur, športové potreby 20,- eur mesačne (240,- eur/rok) a to na korčule, sánky, lyže, lyžiarky, prilba atď., ostatné hračky (dvd, knižky, atď.) 50,- eur, hračky ( autíčka, plyšáky, spoločenské hry, lopta, omaľovánky, pastelky, výkresy, plastelina) 40,- eur, ošatenie podľa ročného obdobia (sezónne bundy, tričká, svetre, mikiny, spodné prádlo) 150,- eur, obuv (sezónna obuv, športová obuv, papuče atď.) 100,- eur, spolu tieto ďalšie náklady 866,- eur. Ako mimoriadne výdavky matky na maloletého uvádzala náklady na športové ruksaky, športové rukavice, karnevalové oblečenie, predmety 10,- eur, poplatok ročný v škôlke, poplatok za zošity, kreatívny krúžok, exkurzie spolu mesačne 17,83 eur. Ostatné mimoriadne výdavky na závesy, uteráky, osvetlenie, nábytok nové omietky do izby a pod. uvádzala vo výške 28,60 eur mesačne. Svoje mesačné výdavky matka špecifikovala v zložení strava 210,- eur, ošatenie 30,- eur, lieky 30,- eur, hygienické potreby 25,- eur, cestovné 40,- eur, výlety s dieťaťom 100,- eur, telefón 25,- eur spolu 460,- eur mesačne. Spoločné náklady na domácnosť špecifikovala ako mesačné platby za nájom bytu 132,- eur, rozhlas a televízia 4,64 eur, zálohová platba na plyn 15,- eur, elektrika 23,- eur, čistiace a pracie prostriedky 20,- eur, komunálny odpad ročne 25,91 eur, spolu 220,55 eur, čo na osobu je 110,27 eur. Výdavky na maloletého tak podľa matky predstavujú mesačne sumu vo výške cca 1.022,70 eur. Plánované ďalšie výdavky sú podľa matky ďalších 76,- eur (prilba na bicykel, svetlá, kurz taliančiny, cesta na kurz, letný pobyt pri mori). Po zohľadnení súčasných mesačných výdavkov s ďalšími plánovanými mimoriadnymi výdavkami budú priemerné mesačne výdavky na maloletého U. podľa matky predstavovať sumu cca 1.099,50 eur. 9. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 62 ods. 1-5, § 78 ods. 1-3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že u maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s jeho fyzickým vývojom, predškolským vzdelávaním, s potrebami súvisiacimi s jeho záujmami. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie. Väčšinu výdajov, ktoré v konaní vyčíslila matka je potrebné považovať za primerané životnej úrovni otca maloletého dieťaťa, zodpovedajúce veku, a do istej miery zhoršenému zdravotnému stavu maloletého, ako aj jeho rozvíjajúcim sa záujmom. Súd za neprimerané považoval vyčíslené náklady na mimoškolské výlety vo výške 120,- eur mesačne, ktoré jednak neboli v dostatočnom rozsahu preukázané, ako aj čiastočne podľa obsahu boli pokrývané aj samostatnou položkou cestovné. Obdobne súd za neprimerané a nepreukázané v dostatočnom rozsahu považoval náklady maloletého spojené s ošatením a obutím maloletého vyčíslené spolu v sume 250,- eur mesačne. Aj keď súd akceptuje právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorá zahŕňa aj nadštandardnú voľbu oblečenia a obutia, na druhú stranu v prípade zakupovania primeraného rozsahu a počtu týchto potrieb a aj vzhľadom na vek maloletého a podieľanie sa otca na týchto nákladoch súd sumu 3.000,- eur ročne (12*250,- eur) na tieto potreby u X ročného dieťaťa považoval za neprimeranú. Taktiež z pohľadu stravy súd bol toho názoru, že uvádzané náklady na stravu maloletého čiastočne zahŕňajú aj náklady spojené so zabezpečovaním osobných potrieb matky ( napr. náklady na minerálku a džúsy vo výške skoro 60,- eur mesačne a mäso a čerstvé ryby spolu 70,- eur mesačne), a to popri stravovaní v predškolskom zariadení, čo by cenou zodpovedalo cca 7 kg kvalitného mäsa a rýb mesačne, ktoré mal. nie je objektívne schopný skonzumovať! Otec pritom nemá vyživovaciu povinnosť k matke mal. dieťaťa ale iba k mal. dieťaťu. Matka v čase rozhodovania súdu o schvaľovaní rodičovskej dohody v H. v V. zo dňa 21.12.2013 bola zamestnaná na čiastočný úväzok s priemerným príjmom vo výške 350,- eur netto. Po príchode na územie SR bola zamestnaná v spol. G., s mesačným príjmom na úrovni 735,99 eur, následné od 23.09.2016 bola matka práceneschopná a bola jej vyplácaná nemocenská dávka zo sociálnej poisťovne vo výške cca 500,- eur mesačne. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.10.2017, (č. l. 765) vyplýva, že matka mal. dieťaťa na základe dohody so zamestnávateľom skončila pracovný pomer ku dňu 09.10.2017. Matka ako aj maloletý svoje náklady v zmysle vyjadrení oboch strán v čase dohody z V. mali uhrádzané otcom maloletého, ktorý jednak hradil náklady domácnosti, ako aj osobné náklady maloletého a čiastočne aj osobné náklady matky. V súčasnosti náklady domácnosti, maloletého, ako aj svojej osobné náklady znáša matka v podstate výlučne sama, aj keď v konaní bolo preukázané, že otec v istej miere prispieva nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti zakupovaním ošatenia pre maloletého. Na druhú stranu v konaní bolo tak isto preukázané, že otec mal. dieťaťa sa nepodieľa na mimoriadnych výdavkoch spojených so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého a to napriek skutočnosti, že k takejto povinnosti sa sám v rámci dohody z V. zaviazal. Z pohľadu stanovenia vyživovacej povinnosti je preto potrebné prihliadnuť na to, že matka maloletého sa osobne o mal. stará, zabezpečuje mu bývanie, stará sa o spoločnú domácnosť, finančne zabezpečuje jeho materiálne potreby. Otec v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia podnikal v oblasti stavebníctva. V uvedenej oblasti naďalej podniká s tým, že tvrdí, že vzhľadom na krízu klesli jeho príjmy a znížili sa aj náklady. Súd však nemal možnosť z pohľadu nákladov otca mal. dieťaťa vyhodnotiť reálny pokles, alebo vzrast osobných nákladov, nakoľko otec v rámci konania napriek výzve súdu osobné náklady vznikajúce mu v období roku 2013 ( dohoda z V.) žiadnym spôsobom nepreukázal. V súčasnosti sa príjem otca mal. dieťaťa mal zmeniť, prepustil ďalších zamestnancov, vo firme je už iba sám a jeden zamestnanec, pričom obdobné skutočnosti vyplývajú aj z predložených daňových priznaní. Súd poukázal aj na nedôveryhodne odôvodnené finančné toky v rámci výpisov z účtov otca mal. dieťaťa, kde otec si mal za účelom dokončenia projektu v priebehu roku augusta až decembra 2017 od svojho otca požičiavať finančné prostriedky v celkovej výške presahujúcej 105.000,- eur na dokončenie projektu, ktorý mu však podľa jeho vyjadrenia nebol vyplatený. Táto skutočnosť aj v prípade, ak by nebol pochybný dôvod použitia finančných prostriedkov ( ktorý vyplýva výlučne z poznámky pre príjemcu transakcie, pričom napriek celkovej poskytnutej čiastke žiadna zmluvná dohody súdu predložená nebola), by súd takéto hospodárenie musel vyhodnotiť ako neprimerané majetkové riziko (vynaloženie prostriedkov vo výške presahujúcej 100.000,- eur zo strany otca) bez dostatočnej zábezpeky na protiplnenie z druhej strany). Súd tak isto prihliadal na skutočnosť, že v čase rozhodovania o schvaľovaní dohody v V. majetkové pomery otca boli nielen také, že dokázal okrem svojich potrieb uspokojovať v značnom rozsahu potreby mal. dieťaťa, ako aj jeho matky, ale aj zasielať ďalšie finančné prostriedky osobe, ku ktorej nemal vyživovaciu povinnosť ( F. S. - cca 2.000,- eur v mesiaci 10/2013). Za takýchto okolnosti súd mal za to, že otec je spôsobilý uhrádzať stanovené výživné. Súd z pohľadu zmeny pomerov na strane matky mal za preukázané, že na jej strane došlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v čase dohody v V. k podstatnej zmene pomerov, ktoré možno diferencovať v dvoch obdobiach. Jednak v prvotnom období jej vzrástli náklady na bývanie a stravu, ktoré predtým zabezpečoval otec, na druhú stranu príjem matky vzrástol jej zamestnaním sa na území SR v spoločnosti G.. zo sumy 350,- eur na sumu cca 740,- eur mesačne, čo zo značnej miery pokrývalo nárast mesačných nákladov spojených s potrebami mal. ako aj jej osobnými potrebami. V tomto období však došlo k mimoriadnym výdavkom u dieťaťa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu mal. dieťaťa, ako aj jeho nástupu do materskej školy, čo odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 400,- eur na sumu 500,-eur, ktorá v dostatočnej miere pokrývala odôvodené potreby mal. dieťaťa v tomto období s prihliadnutím na potrebu zachovania primeraného podieľania sa matky na vyživovacej povinnosti k mal. U.. Tieto skutočnosti boli v primeranom rozsahu dané už v čase podania návrhu matkou a preto bolo na mieste stanoviť prvotné zvýšenie vyživovacej povinnosti s účinnosťou odo dňa podania návrhu, teda od 21.5.2015. Ďalšou podstatnou zmenou okolností, ku ktorej došlo v priebehu konania, bola dlhodobá práceneschopnosť na strane matky a následné ukončenie pracovného pomeru, ktoré spôsobili vyše 30 percentné zníženie mesačných príjmov na strane matky, v období od 1.10.2016, pričom v tomto období náklady na domácnosť matky nepoklesli, ba dokonca sa mierne zvýšili o cca 10,- eur mesačne. Za týchto okolností s poukazom na skutočnosť, že súd mal za dané, že životná úroveň otca, jeho mesačné náklady a spôsob hospodárenia naďalej umožňujú uhrádzať vyživovaciu povinnosť spojenú s maloletým v potrebnom rozsahu, bolo na mieste rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu za obdobie od 1.10.2016 na sumu 600,- eur mesačne. 10. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo určené spätne odo dňa podania návrhu, t.j. od 21.5.2015 (keďže rozhodné okolnosti pre úpravu vyživovacej povinnosti boli dané už v čase podania návrhu) a otec v tomto období výživné na mal. dieťa zasielal iba v rozsahu 400,- eur mesačne (t.j. iba vo výške základného výživného stanoveného dohodou v V.), vyčíslil súd výšku dlžného výživného zo strany otca vo výške 5.035,48 eur na mal. U., ktoré je tvorené rozdielom medzi pôvodným a novostanoveným výživným za alikvotnú časť mesiaca máj 2015 (25.5 - 31.5 ) t.j. 11/31*100 = 36,67 eur a nasledujúce mesiace, ktoré v čase rozhodnutia boli už splatné (jún 2015 - september 2016) t.j. 16 mesiacov po 100,- eur a október 2016 - február 2018 t.j 17 mesiacov po 200,- eur (nakoľko súd rozhodoval po splatnosti výživného za mesiac február 2018) teda 35,48+ 1600,-+ 3400,- = 5.035,48 eur. Spolu nedoplatok na zročnom výživnom vyčíslil na sumu 5.035,48 eur, ktorý otcovi povolil splácať v splátkach po 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok. Uvedeným rozhodnutím došlo k zmene rozhodnutia - rodičovskej dohody uzatvorenej pred súdom v V. v I. dňa 21.12.2013. 11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka mal. dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc jeho zmenu tak, aby jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti bolo v celom rozsahu vyhovené. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. h/, f/ a b/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery a tiež porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie) a v konečnom dôsledku aj dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine (neúplne zistený skutočný stav veci) namietala, že súd prvej inštancie si nesplnil dostatočne svoju povinnosť vo vzťahu k zisteniu skutočného príjmu otca mal. dieťaťa a tým nesprávne určil vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v pomere k jeho zistenej životnej úrovni. Otec predložil daňové priznania za roky 2013, 2014 a 2015, ktoré podľa jeho tvrdenia mali byť podané na príslušnom orgáne v I., ani jedno z potvrdení však neobsahuje doklad o jeho skutočnom podaní na príslušný úrad a rovnako tak ani nepreukázal, že skutočne uhradil daň vo výške, ktorú prezentuje v daňových priznaniach. Podľa týchto priznaní otec vykazuje minimálny ročný príjem za rok 2015, dokonca stratu, pričom dosahuje ročný obrat medzi 700.000,- až 1.000.000,- eur. Údajnú stratu deklaroval aj za roky 2016 a 2017, ktoré ani nepreukázal. V jeho vlastníctve sa však nachádza hnuteľný a nehnuteľný majetok v odhadovanej minimálnej hodnote 500.000,- eur (podľa vyjadrenia samotného otca vlastní 3 byty, luxusné motorové vozidlo, dodávku a stavebné stroje). S poukazom na nepomer obratu majetku vo vzťahu ku konečnému stratovému výsledku matka namietala v konaní výdavky, ktoré nemusel otec vynaložiť v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine a navrhla bližšie preskúmať skutočnosti plynúce z daňových priznaní s tým, aby otec preukázal ich pravdivosť prostredníctvom predloženého vyúčtovania a tiež predložila námietky k daňovému priznaniu. Navrhovala súdu, aby pri svojom rozhodovaní vychádzal z domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, vychádzajúc z ktorej bolo potrebné ustáliť mesačný príjem otca ako 20-násobok životného minima, čo je v súčasnosti 3.989,60 eur. Podľa jej názoru pre takýto postup boli splnené všetky podmienky. Súd však týmto spôsobom nepostupoval, ani sa v rozhodnutí s dôvodom neaplikácie uvedeného ustanovenia nezaoberal. Rozporné sú tiež tvrdenia otca ohľadne počtu bytov, ktoré vlastní a prenajíma. Otec v súvislosti s týmto si ani nesplnil povinnosť uloženú mu súdom prvej inštancie, aby predložil príslušné listy vlastníctva, preukazujúce koľko bytov vlastní. Samotný súd v odôvodnení uvádza, že otec prenajíma 5 bytov a v šiestom býva. Z tvrdení otca možno vyvodiť, že otec je výlučným vlastníkom 3 bytov a ďalšie 3 byty má v polovičnom podielovom spoluvlastníctve so svojou sestrou, pričom mimo toho, v ktorom býva, mu z nich plynú príjmy z prenájmov. Súd nedostatočne zohľadnil aj zistenú skutočnosť, ktorú preukázala matka, spočívajúcu v nadštandardných výdavkoch otca na jeho priateľku, keď vzal do úvahy len platbu vo výške 2.000,- eur, ktorú otec v mesiaci október 2013 tejto zaslal. Táto priateľka otca však v telefonickom rozhovore v priebehu leta 2018 matke uviedla, že otec jej v súčasnosti vypláca odmenu vo výške 600,- eur. Súd sa tiež nezaoberal SMS komunikáciou medzi otcom a jeho priateľkou, v ktorej tento uvádzal, že má dlhy, ktoré musí splatiť, aby platil jej veci, na čo mu mal poskytnúť peniaze aj jeho otec. Pokiaľ otec predložil v konaní výpisy z bankového účtu, ktoré mali preukázať jeho zlú finančnú situáciu, a to, že mu jeho otec musel od júna 2017 do decembra 2017 celkovo zaslať na jeho bankový účet sumu vo výške 105.000,- eur, tieto platby len preukazujú pravdivosť SMS komunikácie otca a jeho priateľky. Napriek tomu, že otec mal k dispozícii viac ako 105.000,- eur, tak niekoľko mesiacov bol v omeškaní s platením výživného na dieťa, ktoré doplatil až v decembri 2017. Od tej doby už zase výživné riadne neplatí, v súvislosti s čím podala na neho trestné oznámenie. Z hľadiska týchto aspektov nie je možné obhájiť určenú výšku výživného. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považovala za nepreskúmateľné, poukazujúc na rozhodnutie vyššieho a ústavného súdu. Pre výšku vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča, keďže platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. S poukazom na majetok, ktorý vlastní otec a výdavky na jeho priateľku, tieto skutočnosti súdom prvej inštancie neboli dostatočne zohľadnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu v hmotnom práve. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy na preukázanie možností, schopností, majetkových pomerov a životnej úrovne otca, čím nedostatočne zistil skutočný stav veci. Poukázala na to, že náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa v rozsahu tých základných je dôvodné zabezpečovať len vtedy, keď viac príjmy rodičov neumožňujú. Pokiaľ to však dovoľujú, treba zohľadniť tak náklady na voľno-časové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory a tiež ďalšie, aby sa tak deti mohli podieľať na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Nesporne je rozdielna životná úroveň otca a matky. Matka žije s dieťaťom v družstevnom byte, ktorý nevlastní, nevlastní motorové vozidlo, ani žiadnu nehnuteľnosť. V súčasnosti poberá dávku v nezamestnanosti, ktorá jej uplynie dňa 09.04.2018. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa s tým, že druhý rodič kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti o dieťa. V tomto kontexte mal tak súd prvej inštancie vyčísliť preukázané oprávnené potreby dieťaťa v sume 1.022,70 eur bez zarátania plánovaných ďalších výdavkov, keďže životná úroveň otca je nadpriemerná. A na výživné v tejto výške mal zaviazať otca. Súd však zohľadnil iba základné potreby dieťaťa, pričom otec žije v blahobyte. Z týchto dôvodov nad rámec zvýšeného výživného mal určiť povinnosť otcovi prispievať aj na tvorbu úspor po ďalších 200,- eur na dieťa. Pokiaľ otcovi súd priznal výhodu uhradiť zročné výživné v splátkach po 200,- eur mesačne, podľa jej názoru rozhodol nesprávne, keďže nové procesné predpisy Civilný sporový, ani Civilný mimosporový poriadok takúto možnosť nepoznajú a súd mohol rozhodnúť len o tom, že paričná lehota bude dlhšia, ako zákonom určené 3 dni. Podľa jej názoru vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa a nadštandardné majetkové pomery otca, mu nemala byť poskytnutá dlhšia lehota na zaplatenie zročného výživného. Na strane matky príde po 09.04.2018 k podstatnej zmene, keďže jej uplynie nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá jej bola určená vo výške 50% denného vymeriavaceho základu na obdobie 6 mesiacov. Táto vzhľadom na dlhodobé zdravotné problémy s krčnou chrbticou, je značne znevýhodnená na trhu práce. Hľadá si také zamestnanie, aby mohla plnohodnotne vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. S dieťaťom pravidelne navštevuje pedagogicko-psychologické poradenstvo a prevenciu, keďže u dieťaťa je podozrenie na ADHD, aby sa predišlo tomu, že mu bude musieť byť posunutý nástup do základnej školy. Dieťa má tiež šelest na srdci, a tak je potrebné s ním navštevovať imunologicko-alergologickú ambulanciu. Uvedená skutočnosť je ďalšou podstatnou zmenou okolností na strane matky. Záverom uviedla, že sa vyhradzuje voči klamstvám, ktoré otec uviedol vo vzťahu k nej v záverečnej reči. Nie je pravdou, že by sa o dieťa nestarala, alebo toto akýmkoľvek spôsobom zanedbávala. V tomto smere poukazuje na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky o tom, že sa o dieťa riadne stará a neboli v jej výchove zistené žiadne nedostatky, ani voči nej kolízny opatrovník nevzniesol výhrady. Nie je pravdou, že by otec dieťaťu telefonoval každý deň, volá mu v priemere 2x do mesiaca. Nie je tiež pravdou, že by dodržiaval dohodu z V., keďže si riadne vyživovaciu povinnosť neplní. Pokiaľ právny zástupca matky nezmyselne od nej žiadal, že ona má preukázať neplnenie vyživovacej povinnosti otca v rámci spolupodieľania sa na mimoriadnych výdavkoch, toto matka nemá ako preukázať, naopak, pokiaľ otec tvrdí, že prispieva aj nad rámec výživného, je na ňom, aby to preukázal. 13. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol tiež otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že pôvodne určená vyživovacia povinnosť otca vo výške 400,- eur mesačne voči mal. dieťaťu zostane nezmenená, teda vo svojej podstate požadoval zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti bude zamietnutý. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávne procesného postupu súdu, nevykonanie dôkazov na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, a tiež nesprávne skutkové závery) a tiež dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 62 ods. 1 CMP (nesprávne či neúplne zistený skutkový stav veci) namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so zmenou pomerov na strane otca mal. dieťaťa, pretože pokiaľ z predložených dôkazov nemohol vyhodnotiť majetkové pomery otca v roku 2013, mal to vykonať ex offo prostredníctvom ďalších konkrétnych dôkazov. Otec predložil svoje daňové priznania, vrátane priznaní za rok 2013, ktoré preukazujú jeho majetkovú situáciu vrátane výdavkov na podnikanie za rok 2013. Pokiaľ súd považoval finančné toky od otca klienta vo výške presahujúcej 105.000,- eur titulom pôžičky na podnikateľskú činnosť otca za nedôveryhodné, mal na to vykonať dokazovanie. Neobstojí, ak súd uzavrie, že o uvedenej transakcii nebola predložená zmluva. Ak boli pochybnosti, bolo potrebné si takúto zmluvu vyžiadať, alebo vypočuť relevantných svedkov. K tomu však nedošlo. Rovnako záver o tom, že hospodárenie otca hodnotil súd ako neprimerané riziko spočívajúce vo vynaložení finančných prostriedkov bez dostatočnej zábezpeky na protiplnenie, je bez ďalšieho podrobného odôvodnenia arbitrárny. Odôvodnenie rozhodnutia nedáva odpoveď na všetky otázky, ktoré sú rozhodujúce a pre určenie výšky výživného zásadné. Tvrdenie matky, že otec neprispieva na mimoriadne výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého, ktoré v podstate výlučne znáša matka, nebolo zo strany matky preukázané. Jeho finančné a majetkové pomery sa nie jeho zavinením od roku 2013 zhoršili, pričom už v tom čase bolo výživné vo výške 400,- eur na hranici, ak nie za hranicou jeho možností. Tieto skutočnosti podporil dôkazmi predloženými v konaní, preto je tu dôvod nie na zvýšenie, ale naopak na zníženie vyživovacej povinnosti. V roku 2017 sa opakovane dostal do omeškania s úhradou mesačného výživného, čo viedlo až k trestnému stíhaniu. Preto nesprávne súd prvej inštancie uzavrel, že otec má vyšší životný štandard a je schopný platiť zvýšené výživné. 14. Matka mal. dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu toto považovala za nedôvodné. Súd otca viackrát vyzval, aby riadne osvedčil jeho majetkové pomery a taktiež preukázal a riadne zdokladoval, aké boli jeho majetkové pomery v období schválenia dohody v V.. Napriek viacerým výzvam však otec dané dôkazy nedoložil, čo skonštatoval aj samotný súd. Taktiež bol viackrát vyzvaný na vyjasnenie rozporu z predloženého daňového priznania, kde vyplynulo, že otec je vlastníkom až šiestich nehnuteľností, pričom počas výpovede priznal vlastníctvo len k trom nehnuteľnostiam. Napriek výzve však doklady z talianskeho katastra nehnuteľností nepredložil. Nie je možné, aby otec nesplnenie svojej povinnosti prenášal na súd v podobe spochybnenia jeho rozhodnutia. Matka počas konania opakovane navrhovala súdu, aby postupoval v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Matka nemá ako tiež dokázať, že otec neprispieva na mimoriadne výdavky spojené so zabezpečením odôvodnených potrieb dieťaťa. Pokiaľ otec tvrdí, že tomu tak nie je, bolo na ňom, aby toto svoje tvrdenie preukázal. V zmysle dohody z V. sa mala pôvodná výška mesačného výživného 400,- eur každoročne navýšiť o infláciu, ani túto svoju povinnosť si však otec nesplnil. Až ku koncu konania tento začal uvádzať, že sa zhoršili jeho majetkové pomery. Toto však nepreukázal. Práve naopak, ním vydržiavaná priateľka preposlala matke vzájomnú komunikáciu s otcom dieťaťa, v ktorých správach otec uvádza, koľko peňazí na svoju priateľku vynaložil, dokonca si za týmto účelom požičiaval aj od otca. Pokiaľ predložil výpisy z účtu, kde mu jeho otec v rozhodnom období požičal celkovo cez 100.000,- eur, jeho tvrdenie o tom, že túto sumu pôžičky investoval do podnikania nepreukázal, rovnako ako skutočnosť, že mu jeho zákazník nezaplatil viac ako 100.000,- eur, v dôsledku čoho s ním má viesť súdny spor. 15. Otec nevyužil svoje právo písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu matky. 16. Kolízny opatrovník nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k odvolaniu otca ani k odvolaniu matky. 17. Dňom 01.07.2016 ( pred rozhodnutím súdu prvej inštancie) nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“ / a zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§111 a nasl.). 18. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané v lehote (§ 362 CSP) a majú predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdiť. 20. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. 21. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v prospech mal. dieťaťa na sumu 500,- eur mesačne v období od 21.05.2015 do 30.09.2016 a s účinnosťou od 01.10.2016 na sumu 600,- eur mesačne s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom povolil otcovi splácať v 200,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným. 22. Posúdením obsahu odvolaní považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky matky, a to jej tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne premietol záver o splnení zákonných predpokladov pre zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k mal. dieťaťu do rozsahu ním zvýšenej vyživovacej povinnosti, keď pri rozhodovaní nevzal do úvahy a neaplikoval na danú vec ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom právnom režime bolo podľa jej názoru potrebné príjmy otca vzhľadom k tomu, že tieto relevantným spôsobom nepreukázal posudzovať, v dôsledku čoho rozsah zvýšeného výživného nezohľadňuje majetkové pomery otca a právo dieťaťa podieľať sa zodpovedajúcou mierou na životnej úrovni otca. Z hľadiska odvolania otca za podstatné odvolacie námietky odvolací súd považoval jeho tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil (ne)splnenie zákonných predpokladov pre zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti so zreteľom na zmenu pomerov na jeho strane (zníženie príjmov a zvýšenie výdavkov), ktoré podľa jeho názoru zvýšenie vyživovacej povinnosti s prihliadnutím tiež na vek a odôvodnené potreby dieťaťa k matkou požadovanej, v rozsahu súdom prvej inštancie vykonanej zmene vyživovacej povinnosti neindikujú. Teda podľa názoru oboch odvolateľov sa súd nespravoval dôsledne zákonnými kritériami určujúcimi pre rozhodovanie o takomto nároku, vyplývajúcimi z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, čo malo podľa ich názoru za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 23. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisového materiálu z hľadiska rozhodujúcich aspektov bez viazanosti rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP) odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolacej námietky matky, že príjem otca je potrebné posudzovať v právnom režime ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, vychádzajúc z ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, pričom ak si túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima podľa osobitného predpisu. 24. Keďže súd prvej inštancie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine na zistený skutkový stav neaplikoval, a tento napriek v konaní produkovaným skutočnostiam neposudzoval ani vo svetle ust. § 63 odsekov 2 a 3 Zákona o rodine, odvolací súd postupom podľa § 382 Civilného sporového poriadku vyzval rodičov mal. dieťaťa ako účastníkov konania prostredníctvom ich právnych zástupcov, a rovnako aj kolízneho opatrovníka zastupujúceho záujmy mal. dieťaťa v konaní (výzva zo dňa 20.07.2018), aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k možnému použitiu ust. § 63 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, ktoré pri doterajšom rozhodovaní o veci nebolo súdom prvej inštancie použité. 25. Na základe výzvy odvolacieho súdu matka mal. dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na to, že aplikácie ust. § 63 Zákona o rodine sa domáhala už pred súdom prvej inštancie, s poukazom na to, že otec svoje príjmy nepreukázal napriek výzvam súdu, a preto s aplikáciou tohto ustanovenia na zistený skutkový stav súhlasí. Uviedla tiež, že si aktívne hľadá zamestnanie, jej zhoršujúci sa zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať doterajšie pracovné činnosti a navyše celodenná starostlivosť o dieťa je náročná. Naviac dňom 09.04.2018 jej skončil nárok na poberanie dávky v nezamestnanosti. Poukázala tiež na to, že otec nezasiela výživné na dieťa riadne a včas, platí len výživné podľa dohody uzatvorenej v I. vo výške 400,- eur, bez akýchkoľvek príspevkov na mimoriadne výdavky. V poslednej správe jej oznámil, že do konca roka 2018 už nemá od neho očakávať žiadne výživné. 26. Otec mal. dieťaťa sa vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu k výzve odvolacieho súdu vyjadril tak, že sa pridržiava argumentácie uvedenej v odvolaní, pričom podľa jeho názoru aplikácia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine tu podľa jeho názoru nie je dôvodná. Už v konaní pred súdom prvej inštancie extenzívnym spôsobom preukázal svoje majetkové pomery vrátane výsledkov hospodárenia za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, keď predložil daňové priznania, čo urobil napriek tomu, že s ich prekladom mal extrémne problémy. Jasne deklaroval, že ide o pravé doklady, ktoré boli podané na daňovom úrade v I.e. Účtovníctvo vedie v súlade s právnymi predpismi aplikovateľnými v I.. Náklady uvedené v daňových priznaniach sú nákladmi skutočnými. Podľa jeho názoru odvolací súd nemá ako sám hodnoverne posúdiť, resp. spochybniť mieru nevyhnutnosti vynaloženia nákladov na jeho podnikateľskú činnosť v I.. Rovnako toho nie je schopná ani matka, ktorá v doterajšom konaní len náhodne vyberala účtovné položky z daňových priznaní, bez bližšieho pochopenia fungovania podnikania otca, a tieto len svojimi tvrdeniami, nie však dôkazmi namietala. Preto nie sú dôvody ani pre aplikáciu ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine. V konaní jasne preukázal, že jeho majetkové pomery v žiadnom prípade nedovoľujú tvorbu úspor pre dieťa, a preto neexistujú dôvody ani pre aplikáciu ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. 27. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že odporúča odvolaciemu súdu primeranú aplikáciu ust. § 63 Zákona o rodine, pričom podľa jeho názoru výška vyživovacej povinnosti určená rozsudkom súdu prvej inštancie je primeraná veku a potrebám dieťaťa a preukázaným reálnym nákladom matkou na dieťa. V prípade ďalšieho zvýšenia doporučuje časť výživného poukazovať na vinkulovaný účet dieťaťa. 28. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. 29. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 30. Rodič, ktorý má príjem z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima (zák.č. 601/2003 z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov). U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (§ 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine). 31. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, § 62 Zákona o rodine, vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných právo a slobôd garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Teda každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. 32. Vodiacim pravidlom na určenie výšky výživného povinnému rodičovi je miera jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia. V súlade s týmito právami dieťaťa, Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, čo je práve cieľom ust. § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, z ktorej právnej domnienky možno vychádzať v prípadoch, keď rodič vôbec nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. nepreukáže ich vierohodnosť, prípadne ich nesprístupní. Okrem daňového priznania sú to v prípade pochybností tiež doklady účtovnej evidencie. V prípade, ak takéto relevantné doklady nie sú predložené, môže súd prezumovať výšku mesačného príjmu povinného rodiča ako 20-násobok sumy životného minima. Použitie tejto nevyvrátiteľnej právnej domnienky, vylučuje súčasnú modifikáciu výpočtu príjmu povinného ktorýmkoľvek smerom. Ak súd výšku príjmu posudzuje v právnom režime ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nemôže už ďalej vyvodzovať výšku príjmov z iných skutočností, a to aj v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že výdavky povinného poukazujú na vyšší príjem. Povinnosť súdu pri každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa skúmať dôvodnosť výdavkov uplatnených v daňovom priznaní (§ 63 ods. 2 Zákona o rodine) je možná len vtedy, keď povinný rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti predloží súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a ich hodnovernosť aj preukáže. 33. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojitosti s ust. § 121 CMP (aj bez návrhu) zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojená strata, či zníženie príjmu, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 34. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Zmena vyživovacej povinnosti, je zákonom prípustná výnimka z tejto zásady, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ktoré sa môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. 35. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní tak matkou, ako aj otcom, bolo preto potrebné posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti, teda existencia podstatnej zmeny pomerov, odôvodňujúca doposiaľ určené výživné otca na mal. dieťa zvýšiť vôbec, či zvýšiť nad rozsah zvýšenia výživného súdom prvej inštancie. Matka zmenu pomerov odôvodňujúcich ňou požadovaný rozsah zvýšenia výživného vzhliadala v zvýšení nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa v dôsledku plynutia času, zdravotných problémov dieťaťa a s tým súvisiacou zdravotnou starostlivosťou, v nástupe dieťaťa do predškolského zariadenia, ako aj na svojej strane v dôsledku zníženia a následnej straty príjmu a na strane otca jeho životnou úrovňou. Otec dôvodil, že jeho príjem mu neumožňuje bez problémov ani platenie doposiaľ určeného výživného. 36. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca v prospech maloletého dieťaťa bola stanovená vo výške 400,- eur mesačne s povinnosťou podieľania sa na mimoriadnych výdavkoch dieťaťa a to prostredníctvom súdom v V. v I. dňa 22.01.2014 schválenej spoločnej dohody rodičov. Vychádzajúc zo zásady uplatňovanej súdnou praxou, revízia uvedeného posledného rozhodnutia o výživnom nie je možná, preto je potrebné vychádzať z toho, že takto upravené výživné (400,- eur mesačne) zodpovedalo v tom čase existujúcim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom na strane oboch rodičov, rovnako ako aj nákladom na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek s tým, že táto výška zohľadňovala tiež v tom čase otcom dosahovanú životnú úroveň, ako naplnenie práva dieťaťa sa na tejto životnej úrovni v zodpovedajúcej miere podieľať. V tom čase malo dieťa necelé tri roky, spolu s matkou bývali v spoločnej domácnosti u otca dieťaťa v byte, ktorý je jeho vlastníctvom, náklady s užívaním ktorého, ako aj náklady na stravu hradil otec dieťaťa. Príjem matky bol v priemere 350,- eur netto. Dieťa už v tom čase podľa vyjadrenia matky malo zdravotné problémy (respiračné, imunitné). Otec už v tom čase vlastnil tri byty, ďalšie tri mal v podielovom spoluvlastníctve so svojou sestrou, pričom okrem jedného, v ktorom býval s matkou a dieťaťom, mu z ostatných plynuli príjmy z prenájmu. Otec v tom čase (ako aj v následnom rozhodnom období a tiež v súčasnosti) podnikal v oblasti stavebníctva. Jeho zákonnou povinnosťou tak bolo, vychádzajúc priamo z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, predložiť hodnoverné doklady umožňujúce súdu zhodnotiť jeho majetkové pomery. Pravdou je, že otec predložil daňové priznania za rok 2013 a niektoré ďalšie, nie však všetky rozhodujúce nasledujúce roky, z obsahu ktorých vyplýva, že jeho podnikateľská činnosť by mala vykazovať stratu. Súd prvej inštancie opodstatnene, vzhľadom na životnú úroveň, ktorú otec dosahuje (odrazom ktorej je tiež jeho majetkové zabezpečenie pokiaľ ide o vlastníctvo nehnuteľných a hnuteľných vecí nezanedbateľnej hodnoty, ako aj v konaní preukázané čiastky poukazované jeho priateľke), dôvodne vo vzťahu k údajom, ktoré tieto obsahujú vyslovil pochybnosti (naviac tieto spochybňovala aj matka mal. dieťaťa) a v konečnom dôsledku, keďže tieto neboli verifikované príslušným daňovým úradom v I. a otec k nim nepriložil ani žiaden doklad preukazujúci, že skutočne tomuto orgánu aj boli doručené, tieto z hľadiska údajov, teda príjmov aj výdavkov, ktoré sú v nich uvádzané, vyhodnotil ako nedostatočné (nepreukazné) tiež odvolací súd (ako vyplýva z predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu). Povinnosťou otca, ktorú mu ukladá priamo zákon v cit. ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine tak bolo jednak predložiť daňové priznania za všetky rozhodné obdobia, tieto zobjektivizovať buď pripojením verifikačnej doložky preukazujúcej, že tieto skutočne s identickým obsahom boli doručené aj príslušnému daňovému úradu, prípadne predložiť ďalšie doklady účtovnej evidencie, ktoré by nasvedčovali v prospech záveru, že údaje v daňových priznaniach sú vierohodné. Otec však nad rámec predložených daňových priznaní, si svoju povinnosť, ktorú mu ukladá priamo zákon nesplnil. Nedôvodne teda otec namieta, že súd mu takúto povinnosť neuložil, táto mu ako bolo uvedené plynie priamo zo zákona. Táto jeho námietka naviac ani nezodpovedá skutočnosti, keďže z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd opakovane a to aj po doručení zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v rámci prípravy na ďalšie pojednávanie otca na hodnoverné preukázanie svojich príjmov a majetkových pomerov vyzýval. Keďže otec si svoju zákonnú povinnosť nesplnil a nesplnil si ju ani napriek výzve súdu (nepredložil verifikované daňové priznania ani iné doklady účtovnej evidencie preukazujúce hodnoverne jeho príjmy), bolo potrebné prisvedčiť námietkam matky, že príjem otca je potrebné posudzovať podľa domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, vychádzajúc z ktorej je potrebné mať za to, že mesačný príjem otca predstavuje 20-násobok životného minima (zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov) avšak, a to je potrebné z hľadiska skúmania hmotnoprávnych predpokladov na požadované zvýšenie výživného zdôrazniť, nielen v obdobiach, s účinnosťou od počiatku ktorých diferentne súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca zvýšil (teda od 21.05.2015 a od 01.10.2016), ale v identickom právnom režime vzhľadom na identické okolnosti týkajúce sa nečinnosti otca tiež v období, kedy tomuto bola naposledy vyživovacia povinnosť v prospech dieťaťa upravovaná prostredníctvom schválenej dohody súdom v V.. Zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov definuje a ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze, ktorá suma má vplyv na mnoho iných veličín používaných v právnych predpisoch, v tomto prípade tiež na záver o výške príjmu otca. Výška životného minima v období poslednej úpravy výživného bola upravená Opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR“) č. 186/2003 Z.z. na sumu 198,09 eur mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu, 20-násobkom čoho je suma 3.961,80 eur, ktorú je potrebné považovať za aplikácie domnienky vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine za príjem otca v čase posledného rozhodovania o výživnom. Keďže výška životného minima bola následne upravovaná až k 01.07.2017 Opatrením MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. na sumu 199,48 eur mesačne na jednu plnoletú fyzickú osobu, 20-násobkom čoho je suma 3.989,60 eur, je potrebné vychádzať z toho, že príjem otca sa v rozhodných obdobiach dotknutých počiatkom zmeny vyživovacej povinnosti nezmenil (až od 01.07.2017 možno uvažovať o zvýšení príjmu o rozdiel vo výške 27,80 eur). Aktuálne tak nebolo možné konštatovať zmenu pomerov na strane otca zmenené (pokiaľ tento tvrdil pokles príjmov z podnikateľskej činnosti, tak toto tvrdenie hodnoverným spôsobom nepreukázal, a hnuteľný a nehnuteľný majetok, od ktorého matka odvodzovala dôvodnosť ňou požadovaného výživného nad rozsah priznaný súdom prvej inštancie, otec vlastnil už v čase posledného rozhodovania o výživnom dieťaťa), teda pokiaľ ide o pomery otca nebola zistená zmena spôsobilá sa premietnuť do finančného vyjadrenia zmeny pomerov na jeho strane okrem výdavkov na stravu dieťaťa a matky, ktoré hradil v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o matku, táto v období predchádzajúcom podaniu návrhu, teda dňu 21.05.2015, ku ktorému dňu je datovaná tiež prvá etapa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca (aj následne), pracovala s priemerným mesačným netto príjmom 735,99 eur mesačne. Matka v dôsledku zdravotných ťažkostí (problémy s krčnou chrbticou a ramenom) bola práceneschopnou od 23.09.2016 (a následne dlhodobo) a poberala nemocenskú dávku vo výške 500,- eur mesačne. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.10.2017 vyplýva, že neskončila pracovný pomer so svojím zamestnávateľom na základe právneho dôvodu vzťahujúceho sa k nemožnosti na jej strane dohodnutú prácu vykonávať, ale dohodou bez uvedenia dôvodu dňom 09.10.2017 a následne poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu v období 6 mesiacov, ktoré obdobie jej uplynulo dňa 09.04.2018. Ani jednému z rodičov nepribudla v rozhodnom období vyživovacia povinnosť, obaja ju mali a tiež majú len k mal. U.. Podľa tvrdenia matky preukázané oprávnené potreby dieťaťa sú vo výške 1.022,70 eur v špecifikácii uvádzanej v odôvodnení súdom prvej inštancie. Dieťa navštevuje predškolské zariadenie. Podľa matky má identické zdravotné problémy ako v čase, keď žili spolu s otcom v I., avšak tieto sa podľa nej zhoršili. 37. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd ani v najmenšom nespochybňuje, že od doby určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu ku dňu podania návrhu matkou (ku ktorému dňu je datovaná súdom prvej inštancie účinnosť prvej etapy zvýšenia vyživovacej povinnosti), už len plynutím času došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa v tom, že dieťa bolo o takmer dva roky staršie a tak náklady na jeho potreby už len v dôsledku uplatnenia tzv. valorizačnej klauzuly zakotvenej v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, na ktorú je súd povinný obligatórne pri rozhodovaní prihliadnuť, boli vyššie. Zmena pomerov u dieťaťa bola zaznamenaná tiež v dôsledku toho, že dieťa začalo navštevovať predškolské zariadenie, čím matke vzrástli náklady na poplatky a úhradu stravy dieťaťa s navštevovaním tohto predškolského zariadenia spojenými a v zásade došlo pokiaľ ide o náklady na bývanie a stravu matky a dieťaťa k zmene v tom, že ich musela uhrádzať matka, keďže v čase dohody z V., tieto znášal otec. Možno prisvedčiť matke, že niet zákonného ani racionálneho dôvodu, pre ktorý by tieto dôsledky zmenených pomerov a z nich plynúce zvýšené výdavky mala znášať výlučne ona, o to viac, že z jej strany je výživné kompenzované výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, i keď samozrejme na strane druhej odvolací súd uvádza, že ju to nezbavuje povinnosti na potrebách dieťaťa sa podieľať podľa svojich možností tiež vo finančnom vyjadrení. Vezmúc teda do úvahy, že aj keď ku dňu podania návrhu, na strane otca nebola preukázaná zmena jeho príjmových a majetkových pomerov (okrem úbytku výdavkov na stravu a bývanie matky a dieťaťa), k významnej zmene odôvodňujúcej zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti otca preukázateľne, tak ako to správne konštatuje aj súd prvej inštancie, došlo na strane dieťaťa a tiež matky. Je síce pravdou, že príjem matky porovnaním uvedených dvoch rozhodných období vzrástol o 385,99 eur (čo je spôsobilé pokryť prevažnú časť výdavkov dieťaťa, ktoré predtým hradil otec) a pri príležitosti návštev dieťaťa otec tomuto zakupuje oblečenie (čo ani samotná matka nespochybnila a čo na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie hodnotí odvolací súd ako podieľanie sa otca touto formou na mimoriadnych výdavkoch dieťaťa) faktom však je, že nebola zistená žiadna právne významná skutočnosť, neumožňujúca zistené zmeny dôvodne premietnuť v adekvátnej miere do výšky vyživovacej povinnosti otca. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, z hľadiska zákonných určujúcich kritérií bolo zmeneným pomerom primerané navýšenie výživného v prvej etape o 100,- eur mesačne. Správne a dôvodne súd prvej inštancie reflektoval aj v nasledujúcom období, v ktorom vyživovaciu povinnosť otca zvýšil o ďalších 100,- eur mesačne (t.j. od 01.10.2016) na skutočnosť, že matka v dôsledku zdravotných ťažkostí bola dlhodobo práceneschopná, v dôsledku čoho jej poklesol príjem o cca 235,99 eur, ktorý reálny pokles bolo potrebné vo vzťahu k zabezpečeniu potrieb dieťaťa čiastočne suplovať zo strany otca prostredníctvom zvýšenia mu vyživovacej povinnosti ako odraz neznižovania životnej úrovne dieťaťa v dôsledku poklesu príjmu matky, keďže komplexné majetkové pomery otca to nepochybne dovoľujú. 38. Pokiaľ matka prostredníctvom odvolacích námietok požadovala zohľadniť (a do výšky vyživovacej povinnosti otca vo väčšej miere premietnuť) tiež skutočnosť, že v dôsledku ukončenia pracovného pomeru dohodou už poberala len dávku v nezamestnanosti a aktuálne po uplynutí podporného obdobia nepoberá ani túto, uvedené námietky nie sú spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia a to vo svetle dikcie ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keďže je potrebné objektivizovať, že i keď matka produkovala lekárske správy o existencii zdravotných ťažkostí ktorými trpí, tieto sa nepremietli (vychádzajúc z predloženej dohody o skončení pracovného pomeru) do právneho dôvodu ukončenia pracovného pomeru a túto stratu príjmu matky nemožno v ňou požadovanej miere premietnuť rozsahu zvýšenia výživného ani vo vzťahu k ňou ďalšiemu tvrdenému dôvodu skončenia pracovného pomeru, ktorým mala byť potreba celodennej starostlivosti o dieťa. V konaní nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že dieťa by si celodennú starostlivosť matky objektívne vyžadovalo (napr. z dôvodu zlého zdravotného stavu, na čiastočné kompenzovanie čoho je však existujúci systém sociálneho zabezpečenia, ktorý matka netvrdila že využíva, napr. inštitút opatrovateľského príspevku a pod.), ktorému záveru v konečnom dôsledku nasvedčuje aj fakt, že dieťa navštevuje predškolské zariadenie. 39. Matka ďalej namietala, že zvýšené výživné nezodpovedá nákladom, ktoré na dieťa dôvodne vynakladá. S matkou tvrdenou výškou mesačných odôvodnených nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa (1.022,70 eur), sa dostačujúcim spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 26, na ktoré závery odvolací súd poukazuje a s ktorými sa identifikuje v tom, že časť matkou tvrdených nákladov (napr. strava, ošatenie a pod.) je značne nadhodnotených, nezodpovedajúcich potrebám a reálnej spotrebe dieťaťa s prihliadnutím na to, že je vo veku sedem rokov, a to pri plnom reflektovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Odvolací súd v súvislosti s tým dáva do pozornosti, že výška matkou tvrdených nákladov dosahuje takmer úroveň zákonom stanoveného životného minima dvoch rodín, v každej s dvomi dospelými osobami a tromi nezaopatrenými deťmi, teda celkovo 8 osôb ( životné minimum dvojice s tromi nezaopatrenými deťmi je 611,82 eur). Nespochybňujúc možnosti otca, umožňujúce dieťaťu poskytnúť dosahovanú životnú úroveň vo všetkých sférach jeho života, nemožno však ignorovať, že aj tvrdenia matky v uvedenom smere musia mať svoje racionálne hranice. 40. Identické posúdenie o ich nedôvodnosti a iracionalite však postihuje tiež otcom produkované námietky, že zo svojho príjmu nie je schopný zvýšené (dokonca ani pôvodne určené ) výživné platiť. Pokiaľ by totiž aj odvolací súd príjem otca neposudzoval v právnom režime ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a bolo by pravdou, že jeho podnikateľské aktivity dlhodobo vykazujú stratu, čím by sa ako tvrdí zásadne znížili jeho príjmy (čo však hodnoverne ani nepreukázal), vo svetle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine by ani takáto skutočnosť nebola spôsobilá k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, keďže dlhodobo vykazované straty v podnikaní nemožno považovať za akceptovateľný dôvod, pre ktorý by si otec v zodpovedajúcej miere nemal vyživovaciu povinnosť plniť. Je totiž jeho zákonnou povinnosťou menovite vo vzťahu k vyživovacej povinnosti správať sa a konať tak, aby bol spôsobilý túto zabezpečiť, pričom dlhodobý podnikateľský neúspech nemožno v kontexte s vyššie uvedeným takto posudzovať a dieťa v podobe nedôvodne zníženého výživného týmto zaťažiť. Ak sa otec rozhodol napriek dlhodobému neúspešnému podnikaniu opätovne znášať riziko v podobe straty pokiaľ ide o hospodársky výsledok, je to výlučne on, koho tieto dôsledky môžu dôvodne postihnúť, pričom je bez právneho významu, aké okolnosti na takomto výsledku participujú. V neposlednom rade otcom požadovaný záver neumožňuje ani fakt, že tento vlastní niekoľko nehnuteľností nezanedbateľnej hodnoty, s ktorými pre prípad, ak nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov, je povinný naložiť tak, aby získal finančné prostriedky na pokrytie prednostnej a prioritnej zákonnej vyživovacej povinnosti. 41. Pokiaľ matka namieta nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k dôvodnosti výdavkov uvedených v predložených daňových priznaniach, tak dôvodnosť ich skúmania v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine prichádza do úvahy len v prípade, ak by tieto daňové priznania bol súd akceptoval ako hodnoverné podklady na preukázanie príjmov otca, teda ak by výšku jeho príjmu neposudzoval za aplikácie domnienky vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Keďže v posudzovanej veci však o takýto prípad nejde, postup podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia neprichádza do úvahy. 42. Pokiaľ na strane druhej otec dôvodí svojimi výdavkami, treba uviesť, že vyživovacia povinnosť je zo zákona prednostnou a až po jej zabezpečení, môže otec zostávajúce finančné prostriedky použiť ním zvoleným spôsobom. 43. Matka v odvolaní tiež navrhovala určenie výživného na tvorbu úspor avšak (ako vyplýva z obsahu odvolania) len pre prípad, ak súd vyhovie v plnom rozsahu jej odvolaciemu návrhu a zvýši vyživovaciu povinnosť otca nad rámec stanovený súdom prvej inštancie (celkovo požadovala zvýšiť výživné na sumu 1.000,- eur mesačne, z čoho na tvorbu úspor by bola určená suma 200,- eur mesačne). 44. Je pravdou, že v zmysle ust. § 63 ods. 3 vety prvej Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené pomery dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. 45. Citované ustanovenie ponecháva možnosť tvorby úspor z výživného ako právo oprávneného, avšak súd nemá zákonnú povinnosť využiť možnosť danú týmto ustanovením. 46. Matka tiež namietala umožnenie splatenia zročného výživného otcovi v celkovej výške 5.035,48 eur v splátkach po 200,- eur jednak z dôvodu, že podľa jej názoru takáto možnosť bola zakotvená len v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neúčinnom procesnom predpise (§ 160 O.s.p.), pričom nový procesný kódex takýto inštitút nepozná a tiež z dôvodu, že odôvodnené potreby dieťaťa a pomery otca neodôvodňujú poskytnutie mu dlhšej, ako zákonom stanovenej trojdňovej paričnej lehoty. 47. Ani vyššie uvedenú námietku matky, odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú. 48. Zameškané výživné za obdobie od 21.05.2015 do 28.02.2018 vo výške 5.035,48 eur určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne tiež povolil jeho zaplatenie v splátkach vo výške 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, ktorý záver odvolacieho súdu vychádza z nasledovného: 49. V zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 50. V zmysle § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 51. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu. 52. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku u svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross defalt, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. 53. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou povolil povinnému otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 200,- eur pod následkom straty výhody splátok, má oporu tiež v súčasnej právnej úprave ( § 232 ods.4 CSP). Zaplatenie zameškaného výživného povolil súd prvej inštancie vzhľadom na výšku dlhu 5.035,48 eur správne zaplatiť v splátkach po 200,- eur mesačne vzhľadom na to, že výživné určené podľa predchádzajúceho rozhodnutia vo výške 400,- eur a ktoré otec ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie aj podľa tvrdení matky (s výnimkou v tom čase dvoch mesiacov) zaplatil, vzhľadom na jeho výšku v pomere k veku dieťaťa neindikuje v prospech záveru, že povolením splátok rozdielu medzi ním a výživným zvýšeným, by mohlo byť reálne ohrozené zabezpečenie štandardných základných potrieb dieťaťa, pričom výška otcovi povolenej splátky je stanovená tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov, čo je súdnou praxou plne akceptovateľné. 54. V súhrne tak vo vzťahu k obom odvolaniam odvolací súd uvádza, že aj keď sa s niektorými skutkovými závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení nemohol plne identifikovať, pri absencii tiež správneho posúdenia príjmu otca podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré súd prvej inštancie neaplikoval, ktorý nedostatok však odstránil odvolací súd s poskytnutím priestoru účastníkom sa k tomuto vyjadriť, tieto nedostatky neboli spôsobilé vo výsledku mať dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v zásade dostatočne a správne zaoberal skúmaním naplnenia hmotnoprávnych predpokladov pre zmenu vyživovacej povinnosti z hľadiska ust. § 62, § 78 a § 75 Zákona o rodine a zo zistených skutočností vyvodil správny záver o ich naplnení, čo vo finančnom vyjadrení premietol do svojho rozhodnutia, pričom ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevykazuje z hľadiska kritérií ust. § 220 CSP také nedostatky, ktoré by boli spôsobilé viesť k odlišnému, v prospech ktoréhokoľvek z odvolateľov spôsobilému rozhodnutiu. 55. Odvolací súd tak zohľadnením všetkých rozhodujúcich skutočností, so zreteľom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov dospel k záveru, že rozsah súdom prvej inštancie v jednotlivých obdobiach zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, rešpektuje zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, teda je stanovené správne, rovnako ako vyčíslenie zročného výživného a povolenie jeho splnenia v splátkach, za súčasného záveru tiež o správnosti rozhodnutia v jeho súvisiacej časti o náhrade trov konania. 56. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny v celom rozsahu potvrdil, za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP. 57. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 58. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 59. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 60. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. 61. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP. 62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.