Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/577/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814200536 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814200536.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. v konaní zastúpený opatrovníkom Simonou Plachou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Partizánske, za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 6.397,38 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. marca 2016, č. k. 18C/107/2015-128 takto r o z h o d o l : I. Návrh občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zo dňa 18.04.2017 na pribratie do konania pod procesným označením osobitný subjekt konania z a m i e t a . II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . IV. Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že žalovaný dňa 25.08.2006 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu ( Slovenskou sporiteľňou a.s. ďalej len SLSP, a.s.) zmluvu č. 372738276, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému peňažné prostriedky. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 9.160,03 EUR a pozostávala z istiny 8.413,55 EUR, riadneho úroku 263,63 EUR, úroku z omeškania 470,89 EUR a ostatného príslušenstva 11,96 EUR, ktorú sumu spolu s úrokom z omeškania 470,89 EUR si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Postupca poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 EUR , ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 96,93 EUR vždy k 1.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 01.03.2011 do 01.08.2016 v počte 66 a celkovej výške 6.397,38 EUR s úrokom z omeškania od 12.02.2012. 3. Právne vec posúdil podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka , podľa § 524 ods. 1 , 2 , § 39, § 100 ods. 1, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka , § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách . 4. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že v prejednávanej veci sa žalobca ako postupník domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5 082,88 EUR s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu , Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Zmluvu o postúpení pohľadávky z 27.09.2012 žalobca do konania predložil rovnako ako ním označené oznámenie o postúpení pohľadávky. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu , Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalovaným podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Súd vyvodil ten záver, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu , pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu, nakoľko súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca resp. jeho zástupca bol v rámci predvolania na pojednávanie súdom poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., tiež bol súdom vyzývaný na predloženie relevantných dôkazov v konaní, pričom relevantný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v konaní z titulu postúpenia pohľadávky súdu do rozhodnutia vo veci samej nepredložil. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nebolo možné zistiť, resp. vyvodiť ani z iných, žalobcom predložených listín, súd žalobný návrh z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietol v celom rozsahu ( s poukazom aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčína č.k. 5Co/460/2015 -138 z 13.01.2016 ). 5. Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách, možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou). Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky. 6. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. 7. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 15.12.2011 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.08.2006. V konaní nebolo hodnoverne preukázané, že SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, napriek oznámeniu SLSP, a.s. na č.l.70, že sa tak stalo dňa 06.12.2011, či však išlo o riadne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti alebo len o technické zosplatnenie nemožno ustáliť, nakoľko žiadny listinný dôkaz preukazujúci vyhlásenie SLSP, a.s. o mimoriadnom zosplatnení súdu predložený do konania nebol, v takémuto vyhláseniu došlo až zo strany žalobcu ku dňu 15.10.2012, čo na pojednávaní aj sám potvrdil. Súd tak skúmal súčasné splnenie oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 8 ( predtým ods. 7) zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní). Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia mal preukázané, že bol žalovaný písomne vyzvaný Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 výzvou z 25.11.2008 na úhradu dlžnej sumy, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva bola žalovanému skutočne aj zaslaná a doručená. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 8 ( v čase uzavretia zmluvy ods. 7) Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo svoje tvrdenia súdu preukázať, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Súd sa stotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, že je v spore aktívne legitimovaným subjektom. 8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v podaní doručenom súdu dňa 11.03.2016 v sume 1.381,00,- eur ako právny zástupca vedľajšieho účastníka. N8hrada za jeden úkon právnej služby vychádzala zo žalovanej sumy a bola vo výške 220,77,- eur ,-. Súd priznal právnemu zástupcovi náhradu trov konania nasledovne : - prevzatie veci a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm.a) cit. vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) = 220,77 EUR - vyjadrenie vo veci z 08.06.2015 = 220,77 EUR - vyjadrenie k odvolaniu 14.08.2015 = 220,77 EUR - vyjadrenie vo veci 10.03.2016 = 220,77 EUR - účasť na pojednávaní 11.03.2016 = 220,77 EUR - 1 x režijný paušál á 8,04 EUR 8,04 EUR - 2 x režijný paušál á 8,39 EUR 16,78 EUR - 2 x režijný paušál á 8,58 EUR 17,16 EUR Spolu: 1145,83 EUR Celkom trovy konania: 1145,83 EUR Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia za úkon „prevzatie veci a príprava zastúpenia“ režijný paušál len v sume 8,04 EUR, t.j. podľa vymeriavacieho základu za rok 2014, keďže podanie, ktorým vedľajší účastník oznámil súdu vstup do konania bolo datované dňa 23.09.2014. Súdu bolo doručené dňa 06.09.2014. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia cestovné náhrady a náhradu za stratu času za pojednávanie dňa 11.03.2016 cesta Bratislava - Prievidza a späť, 1 x 368 km, BMW 318d ako náhrada za spotrebované PHM 1 x 0,056 l x 368 km x 1,343 Eur/l = 27,68 EUR, náhrada za každý 1 km jazdy 1 x 368 km = 67,34 EUR a náhradu za stratu času: cesta Bratislava - Prievidza a späť dňa 11.03.2016 x 10 x polhodina á 13,40 EUR=139,80 EUR, s poukazom na to, že dňa 11.03.2016 sa právny zástupca vedľajšieho účastníka zúčastnil pojednávania vo veci 18C/112/2014, v ktorom konaní si právny zástupca uplatnil tieto náhrady v plnom rozsahu a boli mu súdom v plnom rozsahu aj priznané. Celkom trovy konania vedľajšieho účastníka predstavujú teda 1145,83 EUR, pričom tieto trovy konania je povinný zaplatiť žalobca ich spoločnému právnemu zástupcovi podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a nedostatočne zistený skutkový stav veci / odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP /.Ustanovenie § 92 ods . 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky a nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Len samotné nepreukázanie písomnej výzvy , keď banka v zmluve o postúpení pohľadávky vyhlasuje splnenie tejto povinnosti, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný v konaní nenamietal, že mu nebola doručená výzva. Ak súčet všetkých omeškaní žalovaného presiahne rok, postúpenie pohľadávky nie je viazané na písomnú výzvu banky. Zo znenie § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná . Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane príslušenstva / viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/163/2015 zo dňa 29.05.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015 zo dňa 04.11.2015/ . Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka, pričom postúpením pohľadávky banky na inú osobu dochádza len k zmene v osobe veriteľa / viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/34/2012 zo dňa 24.04.2014/. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušenstvom s príslušným úrokom z omeškania, pričom žalobca v konaní preukázal platné postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky spolu s príslušnou prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky. Nesúhlasil s priznanými trovami vedľajšieho účastníka s odôvodnením, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom spore a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec, pričom pre vstup nebol daný žiadny dôvod. V danom prípade ide zbytočne o navyšovanie trov, ktoré nie sú účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva / viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 6 M Cdo 5/2013/ . Dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za 3 vyjadrenia vo veci , ktoré neobsahujú rôznu argumentáciu a nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie úspechu v konaní. p a Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 275,22 eur / jeden úkon právnej služby vo výške 264,92,- eur s DPH a režijný paušál 10,30,- eur s DPH/. 10. Vedľajší účastník na strane žalovaného sa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Okresný súd správne rozhodol, že žalobca v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu / viď rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015-108 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/36/2016 zo dňa 16.02.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014/. Žalobca je nebanková spoločnosť , skupuje pohľadávky a následne podáva návrhy na súd, pričom v každom konaní je zastúpený advokátom. V prípade úspechu je spotrebiteľ zaviazaný aj k úhrade trov právneho zastúpenia. Žalobca využil svoje právo byť zastúpený advokátom, pričom v odvolaní poukazuje na neúčelnosť trov právneho zastúpenia žalovaných. Námietka žalobcu , že okresný súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných odmenu za dve vyjadrenia vo veci, ktoré boli obsahovo podobné , nie sú dôvodné. Vyjadrenia sú len reakciou na početné vyjadrenia žalobcu. Rovnako právny zástupca žalobcu používa obsahovo podobné vyjadrenia. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením je potrebné považovať za účelne vynaložené na uplatnenie resp. bránenie práva / Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 457/2014-27/. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške po á 220,77,- eur , režijný paušál 8,58,- eur, spolu vo výške 275,22,- eur s DPH. 11. Žalovaný nevyužil svoje zákonné právo písomne reagovať na podané odvolanie. 12. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ( s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), podaním zo dňa 18.04.2017 žiadalo o pribratie do konania , v zmysle ust. § 95 ods. 1 CSP, ako osobitný subjekt na strane žalovaných. 13. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). 14. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl.. 16. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). 18. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). 19. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 20. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len "CSP" ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 24. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované. 25. Podaním zo dňa 18.04.2017 občianske združenie- Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov navrhlo aby ho súd pribral do konania pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. V podaní uviedlo, že združenie spĺňa definíciu osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1CSP a teda má právo vystupovať v konaniach . Žiadal, aby súd zistil stanovisko žalovaného, či súhlasí s pribratím združenia ako osobitného subjektu do konania na ochranu jeho práv. 26. Odvolací súd považoval za potrebné primárne vyriešiť otázku procesného postavenia občianskeho združenia- Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov . 27. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. 28. Odvolací súd preskúmal návrh občianskeho združenia- Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, aby ho súd pribral do konania pod procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. Odvolací súd však dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, pretože Združenie k návrhu nepriložilo v zmysle § 95 ods. 1 CSP súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, čo viedlo k zamietnutiu návrhu. 29. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a nedostatočne zistenom skutkovom stave veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ OSP). 30. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. 31. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 32. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznania nároku na náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi. 33. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP). 34. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti. 35. Okresný súd na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách). 36. Ako správne uvádza okresný súd , aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009. 37. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. 38. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. 39. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky. 40. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 41. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. 42. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. 43. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 44. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva). 45. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná dňom 25.08.2006), avšak nepreukázal jej zaslanie, ani doručenie žalovanému. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Rovnako správne súd prvej inštancie uzavrel, že k platnému postúpeniu je spôsobilou len splatná časť pohľadávky. 46. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. 47. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku okresného súdu vo veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v v prejednávanej veci. 48. Ako nedôvodné, v konečnom dôsledku vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa (ne)účelnosti trov konania vzniknutých a priznaných pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný. 49. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do 30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vstúpilo do konania a účinne bránilo záujmy žalovaného za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej úpravy. V dôsledku nového procesného kódexu (§ 82 CSP) došlo k zmene právnej úpravy v zmysle ktorej, v postavení vedľajšieho účastníka mohla byť aj právnicka osoba, predmetom činnosti ktorej bola ochrana práv podľa osobitného predpisu), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 CSP ( zachovanie právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP ) účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.6.2016, zostali zachované. 50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. 52. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu, ktorú dôvodne uplatnil okresný súd aj v tomto prípade, je priznanie úspešnej strane náhrady trov konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie žaloby nepochybne považovať žalovaného, a tiež Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - do konania vstúpil dňa 26.09.2014), v prospech ktorého združenia súd prvej inštancie náhradu trov konania aj priznal. 53. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, teda každá strana sporu má zaručenú právnym poriadkom možnosť právnej pomoci. 54. Pôvodný vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto bolo potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. ("AT"). 55. Po ich preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že za účelné v prejednávanej veci je potrebné považovať trovy pôvodného vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia v rozsahu, ako mu boli priznané okresným súdom s tým, že okresný súd správne pri určení výšky trov z hľadiska ich jednotlivých položiek patriacich Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vychádzal z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež jasne vyplýva kto, komu a v akej výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť. Námietka žalobcu, že okresný súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za 3 vyjadrenia, bez riadnej argumentácie , nie je dôvodná. Ako vyplýva z obsahu spisu a písomných podaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, tieto obsahujú odlišnú argumentáciu reagujúc na ďalšie podania žalobca v priebehu konania. 56. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporu, v ktorom žalovaný a na jeho strane vystupujúci pôvodný vedľajší účastník dosiahli plný úspech. 57. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa neho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci (je charakterizované podľa neho typizovanými, formulárovými podaniami), a v prípade svojho procesného úspechu, by mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia (ktoré v konaní uplatňoval), môže si aj vedľajší účastník zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a pri splnení zákonných predpokladov mu rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočne ich nepriznanie (§ 257 CSP - predtým § 150 ods. 1 OSP, ktorého aplikácie sa žalobca odvolaním domáhal), pričom takéto okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené neboli. 58. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je. 59. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. 60. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jeho úspechu v odvolacom konaní žalovanému, ktorému trovy v odvolacom konaní nevznikli a vychádzajúc zo zásady úspechu nárok na ich náhradu priznal Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. 61. O výške náhrady trov odvolacieho konania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku okresný súd. 62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).