Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 18Sa/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200220 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200220.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobkyne: E.. Z. T., bytom H. H. XXX, H. T., právne zastúpená advokátom Mgr. Vladimírom Karáskom, so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 37045-2/2017-BA zo dňa 04.05.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 37045-2/2017-BA zo dňa 4.5.2017, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica č. 379-20/2017-PB zo dňa 15.3.2017, podľa ktorého žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.5.2009, ale zaniklo až dňa 31.12.2010. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala aj po 31.5.2009 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria a dorastové lekárstvo (licencia typu A) a jej príjem za roky 2007 až 2009 presiahol sumu ustanovenú zákonom. 2. Žalobkyňa v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Z obsahu žaloby vyplynulo, že prvostupňové rozhodnutie na charakter rozhodnutia po obnove konania, ktorým sa mení skoršie rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia v nesporových veciach, ktoré sa len vyznačuje v spise. K jeho zmene, a teda k nariadeniu obnovy konania, môže dôjsť za splnenia zákonných podmienok len do jedného roka od jeho právoplatnosti. Účasť na povinnom sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) jej zanikla prihlásením do Sociálnej poisťovne od 1.6.2009 na podklade pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou BOMED, s.r.o. s poukazom na znenie ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b/ a § 5 písm. c/ zákona účinného k 31.5.2009. Zrušujúce rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 21.4.2009 a odhlášku z povinného poistenia SZČO ku dňu 31.5.2009 označila za vyhlásenie o nevykonávaní samostatne zárobkovej činnosti. V dôsledku týchto skutočnosti jej zaniklo poistenie k 31.5.2009 bez ohľadu na držbu licencie SLK typu A. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.), ktorá jej podľa § 5 písm. c/ zákona zakladala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia do 31.12.2010. Predmetná licencia L1A sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, na rozdiel od licencie L1C podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z., ktorá sa vyžaduje na výkon funkcie odborného zástupcu v pracovnom pomere a ktorá nezakladá postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Nakoľko žalobkyňa ako SZČO dosiahla za roky 2007 až 2009 požadovaný príjem, vzniklo jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a toto trvalo aj po 31.5.2009. Od 1.1.2011 bolo postavenie SZČO viazané na registráciu zdaniteľných príjmov, čo žalobkyňa nespĺňala. Preto z dôvodu, že žalobkyňa sa týmto dňom nepovažovala za SZČO, zaniklo jej zo zákona povinné sociálne poistenie. Žalovaná sa vyjadrila aj k procesným žalobným dôvodom. Poukázala na § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona, podľa ktorého sa o vzniku, trvaní a zániku sociálneho poistenia rozhoduje len v sporných prípadoch. Nakoľko však žalobkyňa pri podaní odhlášky ku dňu 31.5.2009 neoznámila, že aj držiteľkou licencie L1A, o čom žalovaná nemala vedomosť, vec bola považovaná za nesporovú a nebol dôvod vo veci rozhodovať. Vydaním napadnutého rozhodnutia preto nemohla byť povolená obnova konania. 4. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení zo dňa 28.8.2017 zdôraznila, že prípadná držba viacerých licencií, ak spĺňa výnimku uvedenú v § 5 písm. c/ zákona, z nej nerobí SZČO, ak je zánik postavenia SZČO a tým pádom aj zánik poistenia viazaný na vznik pracovného pomeru a licencie L1C. 5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 7. Prihláškou zo dňa 29.3.1995 sa žalobkyňa od 1.4.1995 prihlásila do systému nemocenského a dôchodkového zabezpečenia. 8. Rozhodnutím č. TSK/2009/02340/zdrav.-2 zo dňa 21.4.2009 Trenčiansky samosprávny kraj na návrh žalobkyne dňom 31.5.2009 zrušil povolenie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2008/04987/ zdrav.-2 zo dňa 23.9.2008 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. V odôvodnení uviedol, že od 1.6.2009 bude v poskytovaní špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pokračovať spoločnosť Bomed, s.r.o. 9. Žalobkyňa doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, 2.6.2009 registračný list FO - odhláška, ktorým ohlásila zánik poistenia ku dňu 31.5.2009. 10. V roku 2007 žalobkyňa vykázala príjmy vo výške 877.356 Sk. V zdaňovacom období roka 2008 dosiahla žalobkyňa celkové príjmy 1.048.960 Sk (34.819,093 €). Za rok 2009 mala žalobkyňa evidované celkové príjmy vo výške 22.791,22 €. 11. Žalobkyňa bola evidovaná pre daň z príjmov fyzickej osoby do 1.6.2009. 12. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.3.2017 rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby MUDr. Oľga Bašová dňa 31.5.2009, ale že zaniklo až dňa 31.12.2010. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že žalobkyni bola dňa 25.11.2005 vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TN/0415/05. 13. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonom lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 4.5.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom od 1.8.2006 do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21). 17. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona účinného od 1.1.2008 do 31.12.2010 povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 18. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 19. Podľa § 21 ods. 1 zákona účinného od 1.8.2008 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona účinného od 1.8.2008 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/. 21. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 22. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti (ďalej len zákon č. 578/2004) zdravotnícke povolanie sa vykonáva : a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 7) b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, 8) c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. 9 23. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)]. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 24. Podľa § 68 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007 licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér, b) na výkon zdravotníckeho povolania [(§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg, biológ, verejný zdravotník, fyzik, chemik, genetik, technik laboratórnej medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienička, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy, c) na výkon odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaniach ustanovených v § 27, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár. Slovenská lekárska komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár. 25. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v medziach žalobných dôvodov a dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP § v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. 26. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným právne posúdenie postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.5.2009. Žalobkyňa mala za to, že v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom k uvedenému dňu stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby. Naďalej však bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolania lekár, ktorá ju oprávňovala na výkon podnikania, pre ktorú skutočnosť žalovaná na rozdiel od žalobkyne zastávala názor, že žalobkyňa je stále samostatne zárobkovo činnou osobou pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia, ktoré u nej naďalej trvalo aj po 31.5.2009 pre dosiahnutie príjmu za rok 2007 prevyšujúceho zákonnú hranicu vymeriavacieho základu. 27. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou sa podľa § 5 písm. c/ zákona účinného k 31.12.2010 (presnejšie od 1.8.2006 do 31.12.2010) za SZČO považovala len tá fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Súčasne platí, že len takto definovanej SZČO vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Na strane druhej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, prípadne aj zánikom oprávnenia na výkon činnosti SZČO alebo vznikom pracovného pomeru pri súčasnom podaní vyhlásenia o nevykonávaní činnosti SZČO (§ 21 ods. 1 a 4 písm. b/). To znamená, že status SZČO v sociálnom poistení počas uvedeného rozhodného obdobia sa zakladal výlučne na držbe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu bez ohľadu, či táto činnosť sa aj reálne vykonávala. Výnimku z uvedeného predstavovalo jedine oprávnenie na činnosť vykonávanú v rámci pracovného pomeru. 28. Pre správne pochopenie veci je potrebné vziať v úvahu fakt, že zdravotnícke povolanie lekára je možné podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 vykonávať jedine buď v rámci pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu (písm. a/) alebo ako podnikanie (písm. b/ až e/) na základe príslušného povolenia alebo licencie. A práve povolenie alebo licencia podľa § 3 ods. 4 písm. b/ až e/ zákona č. 578/2004 treba chápať ako oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona, ktoré je upravené v § 5 písm. c/ zákona, a ktoré jeho držiteľovi zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. To je aj dôvod, pre ktorý licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu (L1C), ktorej vydávanie upravuje zákon č. 578/2004, nemožno považovať za oprávnenie zakladajúce postavenie SZČO, nakoľko nie je výslovne uvedené v ustanovení § 3 ods. 4 písm. b/ až e/ zákona č. 578/2004. 29. V súlade s vyššie uvedeným žalobkyňa bola považovaná za SZČO nielen počas trvania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené dňom 31.5.2009, ale aj po tomto dátume, pretože bola naďalej držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktoré sa považuje za oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona (§ 3 ods. 4 písm. c/ v spojení s § 10 a § 68 ods. 1 písm. a/ zákona 578/2004) zakladajúce status samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 5 písm. c/ zákona). A pretože žalobkyňa za roky 2007 až 2009 dosiahla potrebný kvalifikovaný príjem, v súlade s § 21 ods. 1 zákona jej vznikla, resp. trvala povinná účasť na sociálnom poistení aj po 31.5.2009 z dôvodu dosiahnutého príjmu. 30. Na veci nič nemení ani fakt zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom, podanie odhlášky zo sociálneho poistenia k dátumu 31.5.2009 a následného vykonávania funkcie zodpovedného zástupcu v pracovnom pomere k spoločnosti BOMED, s.r.o. Podstatnou skutočnosťou pre ďalšie trvanie poistenia bola existencia platnej licencie L1A, ktorej sa zrušenie povolenia žiadnym spôsobom nedotklo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v súlade s právnou úpravou podľa § 21 ods. 4 písm. b/ druhá alternatíva, resp. alinea zákona sa odhláška zo sociálneho poistenia vzťahovala jedine na rozhodnutie o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Aby súčasne mohlo dôjsť k uplatneniu tohto zákonného ustanovenia aj vo vzťahu k licencii L1A, muselo by byť naplnené toto ustanovenie v plnom rozsahu, t.j. vrátane podania vyhlásenia žalobkyňou, že nevykonáva činnosť SZČO na základe tejto licencie, čo sa však nestalo. Za takého vyhlásenie nemožno považovať ani už spomínaný registračný list - odhlášku z poistenia zo dňa 2.6.2009, ktorej dôvodom podania bolo zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a ktorá sa preto mohla vzťahovať len na toto povolenie. 31. Ani následný výkon činnosti zodpovedného zástupcu žalobkyňou v pracovnom pomere pre spoločnosť BOMED, s.r.o. z titulu novo vystavenej licencie L1C nemohol viesť k zániku poistenia tak ako to bolo prezentované v žalobe s odkazom na § 21 ods. 4 písm. b/ druhá alinea zákona v spojení s § 5 písm. c/ zákona. Jeden z dôvodov správny súd rozobral už v bode 30 tohto rozsudku. Druhým dôvodom je znenie ustanovenia § 5 písm. c/ zákona, ktoré treba vykladať v nadväznosti na znenie § 21 ods. 4 účinného od 1.8.2006 do 31.12.2010, ktoré predstavuje osobitný spôsob zánik poistenia vo vzťahu k § 21 ods. 1 zákona. Treba vychádzať z toho, že zákon rozlišuje právnu formu, v rámci ktorej sa oprávnenie na činnosť vykonáva. Preto držba oprávnenia vykonávaného v pracovnom pomere podľa druhej alinei nevylučuje súčasne postavenie SZČO, ak je tá istá osoba držiteľom ďalšieho oprávnenia, ktoré sa nevykonáva v pracovnom pomere, ale ako podnikanie (§ 3 ods. 4 písm. b/ až e/ zákona č. 578/2004). Možno preto uzavrieť, že v prejednávanej veci žalobkyňa na základe dvoch rôznych právnych titulov (oprávnení) mala dva rôzne statusy, t.j. ako SZČO podľa licencie L1A a aj ako zamestnanec s.r.o.-čky v pracovnom pomere na základe licencie L1B v postavení odborného zástupcu. Výnimka spočívajúca v existencii pracovného pomeru a upravená v § 5 písm. c/ zákona v spojení s § 21 ods. 4 písm. b/ druhá alinea zákona preto podľa názoru správneho súdu nevylučuje, aby tá istá osoba bola považovaná súčasne za SZČO na základe iného oprávnenia. Nepriamo tento výklad podporuje znenie § 21 ods. 4 písm. b/ zákona, podľa ktorého u SZČO, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu aj v pracovnom pomere, sa pre zánik poistenia vyžaduje osobitné vyhlásenie o nevykonávaní činnosti SZČO. Z týchto dôvodov preto správny súd námietku žalobcu čo do zániku poistenia pre výkon činnosti v pracovnom pomere vyhodnotil ako nedôvodnú. 32. V súdenom prípade sa preto uvedený právny výklad premietol do prijatia správneho záveru prvostupňového administratívneho orgánu o nezániku poistenia u žalobkyne dňa 31.5.2009. Aj v ďalšej časti správny súd výrok prvostupňového správneho rozhodnutia vyhodnotil za súladný so zákonom. Poistenie žalobkyne za splnenia zákonných podmienok (mala postavenie SZČO a dosiahla kvalifikovaný príjem) trvalo až do 31.12.2010, nakoľko od 1.1.2011 vstúpila do účinnosti nová právna úprava postavenia SZČO (§5), podľa ktorej žalobkyňa už nezdieľala status SZČO, ktorý bol podmienený registráciou zdaniteľných príjmov. 33. K namietanému procesnému pochybeniu správny súd dodáva, že zákon neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinný rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a preto námietka žalobcu ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu I. stupňa nie je dôvodná. Naviac, správny súd nemá preukázané, že prvostupňový správny orgán disponoval informáciami o platnej licencii žalobkyne pred, resp. v čase podania odhlášky z poistenia. Do predloženia licencie L1A správny orgán nemal dôvod považovať vec za sporný prípad (a vo veci rozhodovať), ktorým sa stal až získaním informácie, že žalobkyňa je držiteľom licencie L1A, z ktorého dôvodu následne prvostupňový správny orgán rozhodol o nezániku povinného poistenia SZČO ako v spornom prípade podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona a nie v konaní o obnove konania, ako nesprávne tvrdí žalobca. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za týchto okolností tak predstavuje v poradí prvé rozhodnutie vo veci, čo vylučuje žalobné tvrdenia žalobkyne. 34. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP). 35. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. 36. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.