Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/306/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715201848 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3715201848.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: Q., a.s., so sídlom V., Ul. 1. Q. XXX/ XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpená U. kanceláriou JUDr. P. O., s.r.o., so sídlom v I., V. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: W. Y. o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. marca 2016, č. k. 3C/77/2015-136 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 172.997,31 eur titulom škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného; zároveň žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej s poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, § 19 ods. 2 písm. a/, § 20 ods. 2 písm. b/, § 21 ods. 1 písm. a/, § 23 ods. 1, 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, § 250h ods. 2 a § 250zfa ods. 1 O.s.p. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že podal podnet na R. o preskúmanie VZN (Všeobecné záväzné nariadenie) č. X/XXXX o miestnych daniach pre mesto V., účinného od 01.01.2013, pričom okresná prokuratúra na základe podnetu podala 10.05.2013 protest prokurátora proti VZN. Mestské zastupiteľstvo protest prerokovalo, uznesením č. XX/XXXX tomuto nevyhovelo a napadnuté VZN nezrušilo. Následne okresná prokuratúra podala na Krajský súd v Trenčíne návrh na vyslovenie nesúladu VZN so zákonom. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.11.2013, č. k. 13S/127/2013-42 bolo konanie o návrhu okresnej prokuratúry o vyslovenie nesúladu bodu 6.2.5, 6.2.6 a 6.2.7 VZN Mesta V. č. X/XXXX o miestnych daniach pre mesto V. zastavené, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že okresná prokuratúra vzala návrh späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že na zasadnutí dňa 28.08.2013 zrušilo Mestské zastupiteľstvo mesta V. uznesením č. XX/XXXX protestom napadnuté VZN a schválilo VZN č. X/XXXX v intenciách protestu prokurátora, teda schválilo daň zo stavieb v maximálnej výške 10 násobku najnižšej ročnej sadzby. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že späťvzatím návrhu prokurátor porušil najmä základné ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu a to tým, že mu znemožnil, aby o veci spravodlivo rozhodol súd, keďže v tomto prípade nebol daný relevantný dôvod na zastavenie konania a nápravu už nie je možné inak dosiahnuť. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca požiadal F. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., keďže jeho žiadosti nebolo vyhovené, bol splnený základný predpoklad k uplatneniu si svojho nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu na súde. V súdnom konaní bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany prokurátora okresnej prokuratúry v súvislosti so späťvzatím správnej žaloby, že žalobcovi vznikla škoda a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Súd poukázal na ustanovenia zákona o prokuratúre, ktoré špecifikujú oprávnenia prokurátora na zabezpečenie prokurátorského dozoru nad dodržiavaním zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov. Je na konkrétnom prokurátorovi, aby zvážil, či takýto protest podá alebo nie. Rovnako tak je oprávnením prokurátora, aby v prípade, že orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora, podal na príslušný súd správnu žalobu. Uvedené svedčí o tom, že osoba, ktorá dala podnet na podanie protestu nemá právny nárok na to, aby prokurátor tento protest podal, resp. aby v prípade nevyhovenia protestu zo strany orgánu verejnej moci prokurátor obligatórne podal správnu žalobu. Ak prokurátor využije svoje oprávnenie podať správnu žalobu, vyplýva mu aj oprávnenie takúto žalobu v rámci zákonných ustanovení aj zobrať späť. V súdenom prípade za situácie, že prokurátor postupoval v zmysle zákona a využil svoje oprávnenie disponovať so žalobou (ktorú podal v procesnom postavení žalobcu) za stavu, že orgán verejnej moci - Mesto V., prijal VZN, ktoré bolo v súlade s predstavou a právnym názorom prokurátora, akým spôsobom má mesto protestu vyhovieť, aby sa nevystavilo prípadnej hrozbe podania správnej žaloby, nemožno takéto konanie hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Žalobca nepreukázal ani ďalšiu základnú podmienku pre vznik nároku na náhradu škody, konkrétne vznik škody práve vo výške 172.997,31 eur. Súd poukázal na to, že žalobca je nepochybne vlastníkom nehnuteľností v k. ú. V. a ako taký má jednoznačne povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti. Nemožno vylúčiť, že pokiaľ by VZN neprekročilo koeficienty upravené zákonom, že v takomto prípade by daňová povinnosť žalobcu bola nižšia, sotva by však bola nulová. Keďže žalobca nepreukázal, aká by bola jeho daňová povinnosť v prípade aplikácie maximálne prípustných koeficientov, súd vychádzal z toho, že nepreukázal ani to, že mu vznikla škoda v žalovanej sume. Súd dodal, že nakoľko k zamietnutiu takejto žaloby stačí, ak absentuje hoci aj jedna podmienka zo štyroch (predbežné prerokovanie nároku, existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody), pričom v danom prípade neboli preukázané tri zo štyroch podmienok, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v danom spore plne úspešný náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadnu neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolania žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie, prípadne sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že nedôvodným späťvzatím návrhu na vyslovenie nesúladu VZN so zákonom, konkrétne v častiach 6.2.5, 6.2.6 a 6.2.7 VZN X/ XXXX, vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/127/2017 prokurátor porušil najmä jeho základné ústavné právo na súdnu ochranu a to tým, že mu znemožnil, aby o veci spravodlivo rozhodol súd, keďže v tomto prípade nebol daný relevantný dôvod na zastavenie konania a nápravu už nie je možné inak dosiahnuť. Poukázal na odôvodnenie predmetného uznesenia o zastavení konania, v ktorom je uvedené, že „na zasadnutí dňa 28. augusta 2013 zrušilo mestské zastupiteľstvo žalovaného uznesením č. XX/XXXX protestom napadnuté VZN a schválilo VZN č. X/XXXX v intenciách protestu prokurátora, teda schválilo daň zo stavieb v maximálnej výške 10 násobku najnižšej ročnej sadzby, čím v podstate bolo vyhovené protestu prokurátora“. Podľa jeho názoru je potrebné poukázať na to, že VZN č. X/XXXX bolo prijaté účelovo a špekulatívne. O špekulatívnosti postupu mesta V. svedčí skutočnosť, že vo VZN X/XXXX účelovo zvýšilo sadzbu minimálnej dane z 0,161 eur/m2 na 0,696 eur/m2 a týmto viac ako 4 násobným zvýšením sadzby dane sa mesto V. snažilo naplniť zákonom stanovený maximálny 10 násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane. Špekulatívnosť mesta potvrdzuje aj jeho ďalší postup, keď dňa 16.12.2013 zrušilo VZN X/XXXX a schválilo VZN X/XXXX, kde zase špekulatívne stanovilo sadzbu minimálnej dane pre rok 2014 na úroveň 0,161 eur/m2. Je toho názoru, že v danom prípade argumenty prokurátora neobstoja, keďže nové VZN č. X/XXXX nadobudlo účinnosť až 01.01.2014, to znamená, že do konca roka 2013 zostalo účinné VZN č. X/XXXX, pretože v opačnom prípade by nastala situácia, že odo dňa schválenia nového VZN X/XXXX až do dňa jeho účinnosti, t. j. 01.01.2014 by oblasť miestnych daní nebola upravená žiadnym účinným a záväzným právnym predpisom. Ďalej uviedol, že zdaňovacím obdobím miestnych daní z nehnuteľnosti je v zmysle § 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady kalendárny rok. Na základe toho aj obec, resp. mesto vydáva VZN o miestnych daniach vždy s účinnosťou pre konkrétne zdaňovacie obdobie. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že schválenie VZN X/XXXX s účinnosťou až od 01.01.2014 nemožno teda považovať za dôvod späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania. Ďalej žalobca citoval ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 21 ods. 2 písm. c/ zákona o prokuratúre a uviedol, že okresná prokuratúra nepostupovala v konaní o vyslovenie nesúladu VZN so zákonom v intenciách zákona a jej prináležiacich oprávnení. Svojim nesprávnym úradným postupom vzala svoj návrh späť bez akejkoľvek právnej argumentácie a relevantných zákonom podložených dôvodov a samotným späťvzatím tak zároveň porušila aj základné právo žalobcu na súdu ochranu ako aj právo domáhať sa spravodlivého rozhodnutia súdu, keďže jedine v prípade existencie riadneho meritórneho súdneho rozhodnutia by sa on mohol domáhať opravného prostriedku na Najvyššom súde SR. Tvrdenia, že dôvodom späťvzatia návrhu je fakt, že Mestské zastupiteľstvo v V. novo schváleným VZN X/XXXX zrušilo dovtedy platné a účinné VZN X/XXXX, je podľa jeho názoru iba svojvoľným tvrdením prokuratúry, keďže účinnosť nového VZN vzniká až od 01.01.2014. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom S. a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v prvom rade je potrebné uviesť, že za nesprávny úradný postup sa podľa zákona č. 514/2003 Z.z. považuje porušenie povinnosti zo strany orgánov verejnej správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie, nečinnosť orgánu verejnej správy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv fyzických a právnických osôb. Protest prokurátora je prostriedkom prokurátorského dozoru, je návrhovým oprávnením prokurátora smerujúcim k náprave nezákonného stavu. V zmysle ustálenej judikatúry je prokurátor oprávnený podať protest prokurátora, nie je to však jeho povinnosť, podanie protestu prokurátorom závisí od jeho úvahy. V nadväznosti na to je podanie návrhu na preskúmanie zákonnosti VZN po nevyhovení protestu oprávnením prokurátora, prokurátor môže ale nemusí podať takýto návrh. Prokurátor preto disponuje s návrhom v celom priebehu konania a nie je teda ani jeho povinnosťou zotrvať v konaní, ak dôjde k záveru, že na to nie sú dôvody. Postupom prokurátora teda nedošlo k porušeniu jeho povinnosti, využil iba oprávnenie disponovať návrhom, vyplývajúce mu z O.s.p. V danej veci teda v prípade správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti VZN bola účelom podania návrhu náprava nezákonného stavu, pričom túto nápravu bolo možné dosiahnuť len k 01.01. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Takýto záver vyplýva aj z ust. § 98 zákona o daniach, podľa ktorého sa sadzbu dane možno zmeniť len k 01.01. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Keďže došlo k prijatiu nového VZN, v ktorom bola sadzba dane upravená v zákonných medziach, nebolo potrebné trvať v konaní o preskúmanie zákonnosti VZN, nakoľko náprava bola dosiahnutá práve prijatím nového VZN. V tejto súvislosti uviedol, že aj prípadné meritórne rozhodnutie súdu a vyslovenie nezákonnosti príslušných ustanovení VZN by nemalo žiaden vplyv na daň z nehnuteľností, ktorú si žalobca uplatnil ako náhradu škody, keďže vyslovenie nezákonnosti VZN nespôsobuje zrušenie platobných výmerov vydaných na základe tohto VZN. Platobný výmer by teda zostal v platnosti a tým aj povinnosť žalobcu zaplatiť daň z nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že z ust. § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že právo na náhradu škody vzniknutú z dôvodu nesprávneho úradného postupu má ten, komu táto škoda bola spôsobená. Je toho názoru, že žalovaná suma predstavuje daň z nehnuteľností, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť. Povinnosť zaplatiť daň vyplýva z platobného výmeru a nie z „údajného“ nesprávneho úradného postupu prokurátora. Hypotéza, ktorú rozoberá žalobca, že v prípade vyslovenia nezákonnosti prijatého VZN mohol požiadať o obnovu konania o vydaní platobného výmeru, je len jeho konštrukciou bez toho, aby takýto výsledok bolo možné zaručiť. Koncepcia zákona č. XXX/XXXX Z. z. vychádza z toho, že nesprávnym úradným postupom bola spôsobená škoda a nie z domnienok, že v prípade postupu, aký by si žalobca želal, mohol tento možno dosiahnuť zníženie dane z nehnuteľností, ktorá mu bola vyrubená platobným výmerom. Dodal, že postupom prokurátora nedošlo k porušeniu povinnosti a teda sa nejedná o nesprávny úradný postup. Týmto postupom nebola žalobcovi spôsobená škoda, keďže povinnosť zaplatiť daň z nehnuteľnosti vyplývala z platobného výmeru, na ktorý nemal postup prokurátora v konaní o správnej žalobe žiaden vplyv. Žalobca v konaní nepreukázal, že postupom prokurátora boli naplnené ustanovenia definujúce nesprávny úradný postup a že týmto postupom v priamej príčinnej súvislosti bola spôsobená škoda. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb.). 6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu sú v podstate totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa v dostatočnom rozsahu už vyporiadal súd prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia a vo veci aj správne rozhodol. Odvolací súd si preto osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné: 8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci : a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. 9. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 10. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 11. Zákon č. 514/2003 Z.z. explicitne nedefinuje pojem "nesprávny úradný postup". Z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Za nesprávny postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon, alebo vydať určité rozhodnutie v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. 12. Žalobca v odvolaní považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ v postupe prokurátora, ktorý vzal späť návrh na vyslovenie nesúladu VZN č. X/XXXX so zákonom, vo veci vedenej na Krajskom súde Trenčín pod sp. zn. 13S/127/2013, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania, nevzhliadol nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, keď nápravu už nie je možné dosiahnuť inak. 13. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že oprávnenia prokurátora vyplývajú zo zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Ako správne uviedol v danej veci aj súd prvej inštancie, protest prokurátora je návrhovým oprávnením prokurátora, ktoré smeruje k náprave nezákonného stavu. Je na prokurátorovi, či konkrétny protest podá alebo nie a rovnako je na prokurátorovi, či v prípade nevyhovenia jeho protestu podá na príslušný súd správnu žalobu, pričom následne mu po podaní žaloby vyplýva aj oprávnenie disponovať s touto žalobou, teda aj oprávnenie vziať žalobu späť, ak po podaní žaloby nastanú na to dôvody. Dôvod pre späťvzatie žaloby v uvádzanej správnej veci prokurátor vzhliadol v tom, že mesto V. prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým v podstate došlo k vyhoveniu jeho pôvodného protestu - bolo zrušené VZN č. X/XXXX a prijaté VZN č. X/XXXX, vrátane jeho doplnku. 14. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že týmto postupom prokurátora nedošlo k žiadnemu porušeniu jeho povinností a oprávnení, vyplývajúcich mu zo zákona a jeho konanie nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, ako sa žalobca myľne domnieva. Ako už bolo uvedené, prokurátor bol oprávnený disponovať s podanou žalobou a za situácie, že nevidel dôvod na zotrvanie v predmetnom súdnom konaní, keď došlo k zrušeniu namietaného VZN, mohol vziať aj žalobu späť. Naviac postupom prokurátora nedošlo u žalobcu k vzniku žiadnej škody, už vôbec nie práve vo výške 172 997,31 eur, ktorá výška predstavuje jeho daňovú povinnosť, uloženú mu platobným výmerom mesta V.. Ani prípadné vyslovenie nezákonnosti VZN pritom nespôsobuje zrušenie platobného výmeru ohľadne daňovej povinnosti žalobcu voči mestu V. (ako sa nesprávne žalobca domnieva), na základe ktorého výmeru má žalobca daň zaplatiť a na ktorú povinnosť žalobcu nemal postup prokurátora vplyv. Žalobcom uvádzané „ konštrukcie možného postupu“ v prípade vyslovenia nezákonnosti prijatého VZN sú iba jeho hypotetickými názormi a nemožno jednoznačne konštatovať, aký záver by v danej veci priniesli. 15. Za situácie, že v spore nebolo preukázané, že postupom prokurátora boli naplnené ustanovenia definujúce nesprávny úradný postup a že týmto postupom v priamej príčinnej súvislosti bola spôsobená škoda, súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatnil. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).