Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/12/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219087 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814219087.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinným: 1/ R.. R. Y., bytom Y., C. Š. Q. XXX/X, 2/ R. Y., bytom Y., o vymoženie 3 083,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/3910/2014-31 zo dňa 25. septembra 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6 zákona č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb., § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.10.2014 domáhal voči povinným 1/,2/ vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 3 083,58 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. č.k. 1Zm/239/2009-15 zo dňa 10.07.2009 v spojení s uznesením č.k. 1Zm/239/2009-39 zo dňa 12.08.2011. Oprávnený doručil súdu doplnenie návrhu v zmysle § 243f Exekučného poriadku. Pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého právnym predchodcom oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) povinným na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.08.2006. K doplneniu návrhu predložil oprávnený zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.08.2006, z ktorej vyplýva, že ju uzavrel právny predchodca oprávneného ako veriteľ a povinní ako dlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V. len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Z exekučného titulu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. 3. Súd prvej inštancie uzavrel, že vlastný právny vzťah právneho predchodcu oprávneného s povinnými vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Pri uzatvorení zmluvy konal právny predchodca oprávneného ako podnikateľ poskytujúci služby - úvery (čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra), pričom povinní vystupovali a konali ako fyzické osoby nepodnikatelia, ktorí použili službu oprávneného pre svoju priamu osobnú spotrebu. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá právnym predchodcom oprávneného v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale využili službu právneho predchodcu oprávneného (poskytnutie úveru) pre svoju potrebu. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú na mysli ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z pripojených listín vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy tak ani nemohol robiť), plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku), a preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. o trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol o pokračovaní vo vykonávaní exekúcie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, pretože záväzok zo zmenky bolo možné uplatniť v špeciálnom, zákonom samostatne upravenom type súdneho konania. Jedným z osobitných znakov tohto konania bol koncentračný princíp. Postačujúcou podmienkou pre vydanie zmenkového platobného rozkazu bolo, okrem návrhu, predloženie prvopisu zmenky, o pravosti, ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva. Súd pred vydaním rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má formálne náležitosti vyžadované zákonom. Ak boli tieto predpoklady splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal. Vzhľadom k tomu je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi stranami, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval. Podkladom pre novelu Exekučného poriadku bolo pravdepodobne stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, pričom však nebola zohľadnená podstatná časť tohto stanoviska. Výklad a aplikácia zákona v tomto smere je v značnom rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je rozhodnutie nutné považovať za arbitrárne. Poukázal na stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu sp.zn. I . ÚS 547/2012, podľa ktorého všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu, a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Zavedenie ochrany spotrebiteľa malo pomôcť vyrovnať nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V predmetnej veci však ide o zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2014 na základe rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, vystavenej v roku 2006. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 5. Súdny exekútor ani povinní sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 01. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania oprávneného nariaďovať pojednávanie. 7. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku. 8. V zmysle týchto zákonných ustanovení je povinnosťou exekučného súdu z oprávneným predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a/ vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu; b/ či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal alebo súd v základnom konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Táto preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska Občianskoprávneho kolégia a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015. 9. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní, ale zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Dôvod na zastavenie exekúcie je daný aj vtedy, ak plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a to bez ohľadu na charakter vystaviteľa zmenky. Ak sú jednotlivé dôvody pre zastavenie exekúcie predpokladané právnou normou preukázané, exekučný súd exekúciu zastaví. Uvedené však musí exekučný súd skúmať na základe individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu samostatne, vychádzajúce zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. 10. V prejednávanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil svoju dôkaznú povinnosť a úlohou súdu prvej inštancie ako exekučného súdu bolo na základe tohto doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie alebo nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku alebo rozhodnúť o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Z obsahu spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných dôkazov neskúmal, či súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne existujúce obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmienky alebo na prípadný rozpor s dobrými mravmi, pretože len konštatoval, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy tak ani nemohol robiť), plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, z čoho vyplýva, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. 11. Na základe uvedeného postupu súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, pretože nemal zistené, či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie. 12. Popísané právne závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného v obdobnej veci vedenej pod sp.zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24.08.2017. 13. Na základe týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v naznačenom smere posúdi, či v rozhodovanej veci je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v zmysle vyššie popísaných právnych záverov a následne vo veci opätovne rozhodne. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).