Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/341/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200722 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817200722.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: Ing. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., T. V. č. XXX/X, proti žalovanému W. E. B., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom A., W. č. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. P. E., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom A., K. č. XX, o zaplatenie 1.049,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. apríla 2017, č. k. 13Csp/10/2017-50, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.049,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.049,36 eur od 29.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 02.09.2013 uzavrela ako dlžníčka (spotrebiteľka) so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že žalovaný jej poskytol úver 1.500 eur s úrokom 70,01% ročne, RPMN 69,68%, priemernou RPMN 46,06%, počte mesačných splátok 42, výškou mesačnej splátky 80,37 eur, celkovou čiastkou splatenou spotrebiteľom 3.375,54 eur, poskytnutou čiastkou revolvingu 790,84 eur, úrokom 76,21% ročne a celkovou čiastkou revolvingu splatenou spotrebiteľom 1.928,88 eur. Žalobkyňa zaplatila v zmysle čl. 8 predmetnej zmluvy poplatok za službu možnosti odkladu splátky vo výške 215,73 eur v prípade úveru a sumu 112,08 eur v prípade revolvingu. Žalobkyňa od 04.10.2013 splácala splátku vo výške 80,37 eur mesačne a dňa 31.08.2014 zaplatila mimoriadnu splátku v sume 1.745,66 eur. Celkom zaplatila žalovanému sumu 2.549,36 eur, a to istinu v sume 1.500 eur a zmluvné úroky v sume 1.049,36 eur. Bola toho názoru, že uzavretá zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, preto sa proti žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.049,36 eur, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Konštatoval, že uzavretá zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Citoval ust. § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a), b) , d), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s čím mal za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve je nesprávne uvedená RPMN vo výške 169,68% a taktiež je v zmluve evidentne nesprávne uvedená ročná úroková sadzba 75,01%, hoci pri reálnej výške úveru 1.284,75 eur a sumy, ktorá mala byť splatená vo výške 3.375,54 eur, predstavuje pri dobe splácania 42 mesiacov výška ročnej úrokovej miery 31,78%. Na základe uvedeného uzavrel, že žalobkyňa mala povinnosť splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny v sume 1.284,75 eur a pokiaľ žalobkyňa zaplatila do podania žaloby na súd sumu 2.549,36 eur, zaplatila žalobkyňa žalovanému o 1.264,61 eur viac ako bola povinná. Žalobkyni tým vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, keďže si však žalobkyňa uplatnila podanou žalobou menej, súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1.049,36 eur s príslušenstvom. Ďalej súd uviedol, že žalovaný vzniesol vo veci námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadať a po posúdení jej dôvodnosti dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde dňa 20.01.2017, pričom k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo dňa 31.08.2014, kedy žalobkyňa zaplatila žalovanému mimoriadnu splátku v sume 1.045,66 eur, nie je jej nárok premlčaný v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keďže právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Súd mal za to, že koniec objektívnej trojročnej premlčacej lehoty v danom prípade pripadol na deň 31.08.2017 a koniec subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty rovnako pripadol na deň 31.08.2017, keďže začiatok subjektívnej premlčacej lehoty pripadol na deň 14.11.2016, kedy sa žalobkyňa od svojho právneho zástupcu dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovaného a začiatok objektívnej premlčacej lehoty pripadol na deň 31.08.2014, kedy žalovaný prijal prostriedky bez právneho dôvodu od žalobkyne. Keďže žaloba bola žalobkyňou podaná na súd dňa 20.01.2017, bol nárok uplatnený riadne a včas. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní namietal, že súdom uvádzaný dôvod bezúročnosti úveru - nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa nebol preukázaný a zistený zákonným spôsobom. Taktiež namietal, že súdom uvádzaný dôvod bezúročnosti úveru - nesprávne uvedená úroková sadzba, nie je výsledkom jednoznačne nesporných zistených záverov a nie je zrejmý ani postup súdu prvej inštancie pri určení ním prezentovaného „správneho údaja“ úrokovej sadzby. Zároveň súd neurčil žiadnu právnu normu, v súvislosti s ktorou vyvodzuje záver o bezúročnosti úveru z dôvodu nesprávneho určenia úrokovej sadzby. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 5. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou správneho právneho posúdenia otázky premlčania a zistil, že súd prvej inštancie túto otázku neposúdil správne, v dôsledku čoho vo veci nesprávne rozhodol. 6. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom takto: dňa 02.09.2013 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver, ktorého istinu žalobkyňa splatila do 31.08.2014 a od tohto dňa platila žalobkyňa žalovanému zmluvné plnenie nad rámec poskytnutej istiny. Žaloba bola podaná na súd dňa 20.01.2017. 7. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 8. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je významná skutočná vedomosť oprávneného a nielen možnosť vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z uvedeného, je potom skutočnú vedomosť žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia potrebné vidieť v inom okamihu ako v oboznámení sa so skutočnosťou, že úverová zmluva nie je v súlade s právom, v dôsledku čoho je bezúročná a bez poplatkov, s ktorou skutočnosťou mala byť žalobkyňa oboznámená zo strany jej právneho zástupcu až dňa 14.11.2016. 9. Pre uplatnený nárok založený na bezdôvodnom plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru sú podstatné tri zložky, o ktorých musela žalobkyňa vedieť, aby na jej strane mohlo byť usudzované na vedomosť o bezdôvodnom obohatení: 1. Vedomosť o tom, že v dôsledku neuvedenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.. z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu práva, 2. vedomosť o obsahu zmluvy, teda že zmluva niektoré údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, 3. vedomosť o tom, že zo strany žalobkyne došlo pri splácaní úveru k plneniu nad rámec poskytnutej istiny. 10. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „neznalosť práva neospravedlňuje“. Znalosť práva sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti, ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Pre uvedenú zložku vedomia oprávneného o bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní skutočnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z normatívnych konštrukcií právnych domnienok a nimi predpokladaný stav je potrebné považovať za daný aj z hľadiska skutočnej vedomosti oprávneného. V prípade právnej domnienky, akou je znalosť práva, dokonca nevyvrátiteľne. 11. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné na strane žalobkyne viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu. 12. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti žalobkyne o tom, že žalovanému uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy žalobkyňa preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istiny preplatí. V danom prípade začiatok platieb nad rámec poskytnutej istiny od 31.08.2014 prezentovala žalobkyňa priamo ako tvrdenie žaloby. 13. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného dozvedela až od svojho právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vznikla v zásade okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Rovnaký právny záver prijal odvolací súd už v rozhodnutí sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.04.2016. 14. Vychádzajúc v posudzovanom prípade zo skutočnosti, že žalobkyňa do 31.08.2014 splatila istinu poskytnutého úveru a od tohto dátumu plnila nad rámec istiny, je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ku dňu podania žaloby 20.01.2017 uplynula. 15. Vzhľadom na to, že uplynutie subjektívnej premlčacej doby je samo o sebe dostatočným dôvodom, pre ktorý nebolo možné žalobe vyhovieť, nezaoberal sa odvolací súd danosťou ďalších odvolacích dôvodov a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. 16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému z dôvodu plného úspechu v prvoinštančnom i odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).