Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/48/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010146 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3818010146.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému B. V., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom T., Q. XXX/XX, okres Prievidza, t.č na slobode, trestne stíhanému pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr.zák. v spojení s § 138 písm. d/ Tr.zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., § 127 ods. 4 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. augusta 2018, prejednal odvolanie obžalovaného B. V. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/29/2018, zo dňa 23. apríla 2018 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný B. V. odsudzuje podľa § 360 ods. 2, § 36 písm. l/, n/, § 38 ods. 3 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr.zák. sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/29/2018 zo dňa 23. apríla 2018 bol obžalovaný B. V. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr.zák. v spojení s § 138 písm. d/ Tr.zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., § 127 ods. 4 Tr.zák. na skutkovom základe, že dňa 12. 12. 2017 okolo 20. 15 h v T., v dome na Q. ulici XXX/XXX sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím svojmu bratovi C. V., pričom uviedol, že ho zabije v spánku a že mu zlomí väzy, následne ho sotil zo schodov, chytil ho oboma rukami a škrtil ho na krku, počas čoho mu opakovane povedal, že ho zabije, čo u poškodeného vzbudilo dôvodnú obavu, že vyhrážky uskutoční a mal strach o svoj život a zdravie. Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním obžalovaného, písomne podaným prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode písomného odvolania obžalovaný poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, pričom podaným odvolaním sa domáha, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák., t.j. aby mu uložil trest pod spodnú hranicu zákonom upravenej trestnej sadzby, vo výmere ktorej sa nachádzal vo väzbe, ktorý trest by pre jeho nápravu a ochranu spoločnosti, teda pre naplnenie účelu trestu postačoval. Poukázal i na ochranné opatrenie - ochranné protialkoholické liečenie, ktoré mu bolo uložené ambulantnou formou a ktoré podľa jeho názoru nepochybne prispeje k naplneniu účelu trestu. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, zdôraznil, že od samého začiatku trestného stíhania napomáhal objasneniu trestnej činnosti, ku skutku sa doznal, či už ako zadržaný, tak i obvinený a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Skutok, ktorého sa dopustil, úprimne oľutoval. Poškodenému, ktorý je jeho bratom, sa ospravedlnil a brat mu odpustil. Skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu a v budúcnosti sa už vyvaruje požívania alkoholu. K svojej osobe uviedol, že doposiaľ nebol súdne trestaný, z miesta bydliska je hodnotený kladne. Rovnako nemali výhrady k jeho správaniu ani v ústave na výkon väzby. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody za použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. pod spodnú hranicu trestnej sadzby, vo výmere v ktorej sa nachádzal vo väzbe so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Výrok súdu prvého stupňa o uložení ochranného opatrenia - protialkoholického liečenia ambulantnou formou navrhol ponechať nezmenený. Na verejnom zasadnutí, predmetom ktorého bolo prejednanie podaného odvolania obžalovaného odvolacím súdom, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. Obžalovaný navrhol rozhodnúť tak, ako to uvádzal obhajca v dôvodoch odvolania. Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania obžalovaného na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Odvolací súd vzhľadom na odvolaním napadnutý rozsah rozsudku mohol pristúpiť len k preskúmaniu správnosti výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste. Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu podaného odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nedostatočne vyhodnotil prístup obžalovaného k trestnému stíhaniu, keď napriek všemožnej súčinnosti obžalovaného, vrátane vyhlásenia svojej viny na hlavnom pojednávaní, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal, nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. V tejto súvislosti tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe v otázke aplikácie uvedeného ustanovenia naďalej zotrváva na právnom názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom podľa zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák., keď v prejednávanom prípade nepriznal obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť, čím je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal jasnú odpoveď, prečo považoval za nevyhnutné uložiť obžalovanému v prípade spáchania najmenej závažného druhu trestného činu - prečinu práve najprísnejší druh trestu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k ukladaniu trestu uviedol nasledovné: „Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov doteraz nebol súdne trestaný. Z výpisu z evidencie priestupkov je preukázané, že bol postihnutý v období po 26. 06. 2013 za 2 priestupky. V jednom prípade sa jednalo o dopravný priestupok, v prípade priestupku z 19. 12. 2013 išlo o priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, v prípade tohto priestupku bol poškodeným aj brat obžalovaného C. V.. Podľa správy z miesta bydliska obžalovaného, obec neeviduje žiadne sťažnosti od spoluobčanov na obžalovaného. Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu, berúc do úvahy existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti v prípade obžalovaného podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), súd uložil obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, pričom pre výkon trestu tohto zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. V prípade uloženia nepodmienečného trestu súd prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa verbálneho protispoločenského konania, v prejednávanom prípade trestnej činnosti voči svojmu bratovi poškodenému C. V.. Svedčí o tom tá skutočnosť, že už v decembri 2013 sa dopustil voči nemu priestupku, taktiež tá skutočnosť, že skutku z 12. 12. 2017 okolo 20. 15 hodine predchádzal, ako vyplýva zo spisu, zásah polície voči obžalovanému v ten istý deň 12. 12. 2017 v čase okolo 13. 10 hodine, keď poškodený C. V. mal konflikt s obžalovaným a tento bol nútený kontaktovať políciu. Obžalovaný napriek dohovoru zo strany polície pokračoval vo večerných hodinách toho istého dňa v protiprávnom konaní voči svojmu bratovi, ktoré je predmetom tohto rozsudku. Z uvedeného je možné ustáliť záver, že nie je možné na prevýchovu obžalovaného vplývať iným druhom trestu ako nepodmienečným, je potrebné aby si obžalovaný uvedomil, že takýmto spôsobom nie je možné riešiť rodinné problémy. Podľa názoru súdu uložený trest dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti. Keďže trestná činnosť obžalovaného bola spáchaná pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním, obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti bol pod vplyvom alkoholu, súd uložil obžalovanému, aj vzhľadom na závery znaleckého posudku V.. R. H., ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.“ Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie citovaná časť odôvodnenia napadnutého rozsudku svedčí záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu prihliadal len na okolnosti svedčiace v neprospech obžalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že podľa ustálenej súdnej praxe súdov Slovenskej republiky pri prvotrestaných osobách nebýva obvyklou praxou ukladať nepodmienečné tresty odňatia slobody za prečiny s trestnou sadzbou šesť mesiacov až tri roky, ustanovenou v Osobitnej časti Trestného zákona. Opačný postup býva odôvodnený len výnimočnými okolnosťami, pričom takouto výnimočnou okolnosťou v danom prípade nemôže byť len predchádzajúci útok obžalovaného na poškodeného dňa 19.12.2013, kvalifikovaný ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch a sankcionovaný len pokarhaním. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je daný aj dôvod pre rozhodnutie odvolacieho súdu podľa 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. je možné rozhodnúť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, pristúpil sám k rozhodnutiu o uložení trestu obžalovanému. Na základe preskúmania veci odvolací súd nezistil žiadne skutkové okolnosti podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., ktoré by zvyšovali závažnosť obžalovaným spáchaného prečinu nad mieru, predpokladanú v jeho skutkovej podstate, uvedenej v Osobitnej časti Trestného zákona, dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je možné u obžalovaného dosiahnuť aj trestom odňatia slobody, uloženým na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, majúc na zreteli aj okresným súdom správne uložené ochranné liečenie. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. počas skúšobnej doby bude správanie obžalovaného sledované. Ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život, po uplynutí skúšobnej doby súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.