Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200959 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:5016200959.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: COSMO, s.r.o., so sídlom Žilina, Kuzmányho 100, IČO: 43 823 351, právne zastúpeného Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom Žilina, Hodžova 13, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. novembra 2016, č. 104273859/2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 104273859/2016 zo dňa 10. novembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103515711/2016 zo dňa 14.07.2016. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi určený rozdiel v sume 13.892,98 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Správca dane žalobcovi zároveň nepriznal nadmerný odpočet na DPH v sume 12.498,14 eur a vyrubil mu daň v sume 1.394,84 eur za zdaňovacie obdobie jún 2014. Správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa Mima Market s.r.o., Žilina, za dodanie tovaru kuracie prsia BRAZIL zn. AURORA solené v množstve 21 000 kg (faktúra č. 2014081 zo dňa 04.06.2014). 2. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, keď toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodovania je v rozpore s administratívnym spisom a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca zároveň namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že v konaní bolo nesporné, že 1) predložil faktúru vystavenú platiteľom, 2) kúpna cena za predmet dodávky bola uhradená a dodanie tovaru potvrdil na ústnom pojednávaní konateľ dodávateľa, preverované doklady boli riadne zaúčtované, DPH bola priznaná a odvedená, 3) žalobca tovar kuracie prsia v rovnakom množstve a rovnakého druhu tak ako tento nadobudol od svojho dodávateľa spol. Mima Market s.r.o. dodal svojmu odberateľovi AO DA Handels GmbH., do Rakúska, 4) tovar bol do skladu spoločnosti Mima Market s.r.o. v Nitrianskom Právne dodaný priamo z ČR od spoločnosti TRADECO spol. s r.o., tak ako to preukazujú údaje na medzinárodnom nákladnom liste. 3. Žalobca poukázal na znenie ust. §§ 49, 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH, ako i na ust. §§ 3, 44 ods. 1, 24 a 68 ods. 3 zák.č. 563/2009 Z.z. Vyslovil názor, že žalovaný nesprávne interpretuje príslušné ustanovenia zák.č. 222/2004 Z.z., keď vyslovil záver o nesplnení podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH a porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH. Nesplnenie podmienok žalovaný odôvodňuje iba od pochybností o nadobudnutí tovaru, resp. nenadobudnutí práva nakladať s tovarom ako vlastník u predchádzajúceho podnikateľského subjektu v reťazci, a to spoločnosti N&Y s.r.o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti Mima Market s.r.o. (dodávateľ žalobcu). Žalobca uviedol, že nárok na nadmerný odpočet podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. je viazaný na splnenie formálnej a materiálnej podmienky, pričom právo odpočítať daň vzniká po splnení týchto podmienok. Pokiaľ sa týka vzniku daňovej povinnosti, táto s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. je viazaná na deň dodania tovaru, ktorý zákon jednoznačne vymedzuje ako deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, teda nadobudne ekonomické vlastníctvo k tovaru. Nejde teda o vlastníctvo v zmysle Občianskeho zákonníka, ale analogicky mu zodpovedá inštitút oprávnenej držby. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora ESD C-78/12. Namietal, že pokiaľ správca dane a žalovaný nepriznanie nároku podmieňujú zisteniami, že predchádzajúci subjekt si v reťazci nesplnil niektorú zo svojich povinností, tieto zistenia nemajú žiadny vplyv vo vzťahu k existencii hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu u žalobcu. Zopakoval, že výsledky dokazovania preukázali, že tovar fyzicky prevzal v sklade v Nitrianskom Pravne a za tento zaplatil kúpnu cenu, pričom prevzatím tovaru nadobudol oprávnenie s ním nakladať ako vlastník a to pre účely uskutočnenia svojich zdaniteľných plnení (dodanie tovaru do Rakúska). Taktiež nebolo sporné, že tovar bol do skladu dodávateľa dodaný priamo z Českej republiky spoločnosťou TRADECO s.r.o., a s týmto tovarom sa skutočne manipulovalo (bol naložený a odvezený do Rakúska). 4. Žalobca poukázal i na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, a to konkrétne rozsudok C-277/14 PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslaw Stefanek, v ktorom sa súd vyjadril aj výkladu pojmu dodanie tovaru. 5. Žalobca ďalej namietal, že záver, ktorý žalovaný a správca dane na podklade zistených skutkových okolností vyslovili, nezodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a nie je v súlade s ust. zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, preukázal ním tvrdené skutočnosti, preukázal splnenie materiálnej podmienky - dodanie tovaru spoločnosťou Mima Market s.r.o. a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník a súčasne predloženými dokladmi - faktúrou, dodacím listom, CMR splnil aj formálnu podmienku na priznanie práva na odpočet DPH. Žalobcovi tak vzniklo právo odpočítať daň, ktorú zaplatil za tovar, ktorý následne použil na dodávku ako platiteľ, pričom zaplatená daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom (dodávateľom), ktorý bol uvedený na faktúre. Žalovaný priznanie nároku na odpočet podmienil i preukázaním skutočností o pôvode tovaru a splnením si povinností podľa zák.č. 152/1995 Z.z., čím sám nad rámec svojej právomoci rozšíril zákonom stanovené podmienky práva na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. 6. Žalobca namietal i procesné pochybenia v priebehu daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní, keď žiadal o vykonanie dôkazov, ktoré by preukázali správnosť jeho tvrdení a to výsluch svedkov, preverenie prepravy tovaru a pod. Správca dane dôkazy nevykonal a žalovaný sa s ním stotožnil, keď z rozhodnutia vyplýva, že žalobcom tvrdené skutočnosti (existencia tovaru, jeho pohyb v skladovacích priestoroch, dodanie tovaru do Rakúska) mal za preukázané. Uvedené zistenia však žalovaný vo vzájomných súvislostiach nehodnotil, keď vyslovil, že žalobca nadobudnutie tovaru nepreukázal. Žalobca tiež namietal, že nebol oboznámený o vypočutí konateľa dodávateľskej spoločnosti - M. Z.. Správca dane na ústnom pojednávaní kládol M. Z. otázky a tento sa vyjadroval k podstatným skutočnostiam týkajúcich sa zdaniteľného obchodu a preto žalobca mal právo sa tohto úkonu zúčastniť, klásť svedkovi otázky. Správca dane je povinný vždy daňový subjekt informovať o vykonaných úkonoch, ak zákon osobitne priznáva procesné právo daňovému subjektu byť prítomný pri úkone, správca dane v dostatočnom predstihu daňový subjekt o úkone upovedomí. 7. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže na základe výsledkov daňovej kontroly bolo zistené, že v predmetnej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Uviedol, že obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom spoločnosťou Mima Market s.r.o. bol spochybnený. Hoci bol tento tovar dodávateľom formálne potvrdený, nebolo preukázané, že by bol skutočne dodaný práve spoločnosťou Mima Market s.r.o. uvedenou na faktúre. Zdôraznil, že správca dane preveroval tok tovaru v reťazci obchodníkov a z neho mal preukázané, že žalobcov priamy dodávateľ nenadobudol právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník, preto nemohol toto právo previesť na svojho odberateľa- žalobcu. Momentom prechodu vlastníckeho práva k tovaru je jeho fyzické dodanie a prevzatie, avšak len za predpokladu, že dodávateľ sám disponuje s tovarom. Ak bol žalobcovi tovar fyzicky dodaný, avšak na základe faktúry od dodávateľa Mima Market s.r.o., ktorá vzhľadom na predchádzajúci obchodný článok reťazca, nepreukázala právo disponovať s tovarom ako vlastník, jednalo sa len o presun tovaru. Nemôže nastať prevod práva od jednej osoby na inú za stavu, že týmto právom nedisponuje. Nakoľko nebolo preukázané nadobudnutie práva disponovať s tovarom ako vlastník už pri spoločnosti N&Y s.r.o., následne potom toto právo v reťazci ďalších obchodných partnerov nemohla nadobudnúť ani spoločnosť Mima Market s.r.o., ktorá mala byť za týchto okolností dodávateľom žalobcu. 8. Žalobca následne podal ďalšie písomné stanovisko, v ktorom zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a tvrdeniach a v nadväznosti na ne poukázal na ustálenú judikatúru ESD k otázke dodania tovaru, a to rozsudok vo veci Evita-K EOOD C-78/12, rozsudok ESD C-277/14, rozsudok Mahagében kft. a O. V. C XX/XX a C-142/1, rozsudok ESD C -285/11. 9. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako súd vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednomyseľne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a z tohto dôvodu je potrebné jej priznať úspech. Správny súd rozhodol, že zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 191 písm. c) a g) Správneho súdneho poriadku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP), nakoľko ani jeden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania. 10. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 104273859/2016 zo dňa 10.11.2016, ktorým bolo potvrdené podľa § 74 ods.4 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103515711/2016 zo dňa 14.07.2016. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi určený rozdiel v sume 13.892,98 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014, správca dane žalobcovi tiež nepriznal nadmerný odpočet na tejto dani v sume 12.498,14 eur a vyrubil mu daň v sume 1.394,84 eur všetko za zdaňovacie obdobie jún 2014. Správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa Mima Market s.r.o., Žilina za dodanie tovaru kuracie prsia BRAZIL AURORA solené v množstve 21 000 kg. 11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutočnosti, že žalobca podal dňa 24.07.2014 riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2014, v ktorom vykázal odpočítanie dane vo výške 14.905,85 eur. Nadmerný odpočet zahŕňal odpočítanie dane vo výške 12.894,- eur z faktúry od dodávateľa Mima Market, s.r.o., fa. č. 2014081 zo dňa 04.06.2014 za nákup tovaru - kuracích pŕs BRAZIL, značka AURORA solené, množstvo 21 000 kg. Táto dodávateľská faktúra bola vystavená na celkovú sumu 77.364,- eur, z toho základ dane 64.470,- eur, DPH 20% v sume 12.894,- eur na základe dodacieho listu č. 20140026. Celú dodávku potom žalobca predal ďalej odberateľovi AO DA Handels GmbH., Viedeň v režime intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu, oslobodené od DPH podľa § 43, čo žalobca preukázal faktúrou č. 201408 zo dňa 04.06.2014 a CMR č. SK 1907831, dodacím listom č. 201408. 12. Správca dane a žalovaný vychádzali zo zistenia, že dodávateľom spoločnosti Mima Market s.r.o. mala byť spoločnosť N&Y s.r.o., Olšovany. Dňa 25.03.2015 spoločnosť zanikla dobrovoľným výmazom, a to zlúčením so spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o., ktorá bola zrušená bez likvidácie ku dňu 23.04.2015 zlúčením so spoločnosťou K-2-R-A s.r.o., Dubnica nad Váhom a táto bola dňa 02.06.2015 zrušená ex offo výmaz. 13. Konateľom dodávateľa N&Y s.r.o. v čase zdaniteľného obchodu bol E. C., ktorý mal vyhotoviť faktúru pre dodávateľa žalobcu (konateľ v čase od 22.05.2014 do 19.08.2014), ktorý pri vypočutí dňa 09.01.2015 za prítomnosti konateľa žalobcu uviedol, že konateľom sa stal prostredníctvom svojho známeho, vystavoval doklady, zabezpečoval obchody, nemal žiadnych zamestnancov, ani nikoho nesplnomocnil zastupovaním spoločnosti. Všetky doklady odovzdal B. I., ktorý bol následne v období od 20.08.2014 do 24.03.2015 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti. Svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Svedok potvrdil, že faktúru vystavil on, obchod zabezpečovala spoločnosť TRADECO s.r.o. (CZ), ktorá spoločnosť bola ich dodávateľom. Nevedel uviesť, kde bola nakládka a vykládka tovaru. Obchod so spoločnosťou Mima Market s.r.o. dohodoval s p. Z., preprava spoločnosťou TRADECO s.r.o. bola fakturovaná spoločnosti N&Y s.r.o., doklady o tom nemá. Dodací list dodávateľskej spoločnosti TRADECO s.r.o. pre odberateľa N&Y s.r.o. č. 380/000281 zo dňa 04.06.2014 však potvrdila spoločnosť Mima Market s.r.o., rovnako aj medzinárodný nákladný list č. 100000202015 z 04.06.2014. Správca dane ďalej z odpovede RVPS v Košiciach a Žiline zistil, že v mesiaci jún 2014 spoločnosti N&Y s.r.o. a Cosmo s.r.o. neboli registrované na sprostredkovateľské operácie s produktmi živočíšneho pôvodu. 14. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočet z faktúry č. 2014081 zo dňa 04.06.2014 za fakturovaný tovar mrazené kuracie prsia BRAZIL, AURORA, solené. Žalobca mal porušiť § 49 ods.1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 tohto zákona tým, že odpočítal daň z nákupu tovaru od dodávateľa Mima Market s.r.o., ktorý nepreukázal vlastníctvo k tomuto tovaru. Uvedený dodávateľ nenadobudol právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník, preto nemohol toto právo previesť na žalobcu. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia konštatoval, že rozsiahlym preverovaním skutkového stavu o zdaniteľnom obchode bolo zistené, že dodávateľ nepreukázal nadobudnutie tovaru na predchádzajúcom stupni - od svojho subdodávateľa N&Y s.r.o.. Správny súd konštatuje, že žalovaný na strane 9 žalobou napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca porušil § 49 ods.1 zák. o DPH v nadväznosti na ust. § 19 ods.1, 2 DPH tým, že si odpočítal daň z nákupu tovaru od dodávateľa, ktorý nepreukázal vlastníctvo k tomuto tovaru. Súčasne uviedol, že v zmysle zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je pritom deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Súčasne uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Na strane 7 a 9 napadnutého rozhodnutia potom žalovaný výslovne spája preukázanie existencie resp. vzniku nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov s prevodom vlastníckeho práva k tovaru. Žalovaný uzavrel, že pri daňovej kontrole dodávateľ nepreukázal skutočné dodanie sporného tovaru, ktoré deklaroval na faktúre (nakoľko nebol potvrdený prechod vlastníckeho práva od deklarovaného subdodávateľa). 15. K námietke žalobcu v odvolaní týkajúcej sa procesného pochybenia spočívajúceho v tom, že žalobca nemohol byť prítomný pri výsluchu svedka M. Z.alovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tento nebol vypočúvaný ako svedok, podal len informácie, s ktorými bol daňový subjekt oboznámený. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 11.11.2014 prebehlo na základe dožiadania správcu dane na Daňovom úrade v Žiline ústne pojednávanie týkajúce sa preverenia zdaniteľných obchodov za jún 2014 pre spoločnosť žalobcu s konateľom dodávateľskej spoločnosti Mima Market s.r.o. - s M. Z.. Konateľ spoločnosti predložil doklady a odpovedal na otázky týkajúce sa zdaniteľného obchodu v mesiaci jún 2014 so žalobcom, prepravy tovaru. O tomto úkone žalobca nebol upovedomený. 16. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 17. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 18. Podľa § 19 ods. 1, 2 zák.č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 19. Správny súd konštatuje, že podstatou podanej správnej žaloby žalobcu bola námietka, že správca dane a žalovaný nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora interpretujú ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH v spojení s § 8 ods. 1 tohto zákona. V tomto smere žalobca správne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 22.10.2015 C-277/14, pričom uvedené rozhodnutie vychádza zo staršej judikatúry súdneho dvora, a to najmä rozhodnutia C- 320/88 zo dňa 8.2.1990 Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV. 20. Správny súd uvádza, že smernica Rady 77/388/EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (Šiesta smernice) a Smernica Rady 2006/112/ES zavádzajú spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení. V tomto ohľade vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EU, že pojem „dodanie tovaru" stanovený v čl. 5 odst. 1 Šiestej smernice a v čl. 14 odst. 1 Smernice Rady 2006/112/ ES neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi, ktoré upravuje použiteľné vnútroštátne právo, ale zahŕňa akékoľvek prevody hmotného majetku jednou stranou, ktoré druhú stranu oprávňujú k faktickému nakladaniu s uvedeným majetkom, ako keby bola jej vlastníkom. 21. V zmysle rozhodnutia C- 320/88 zo dňa 8.2.1990 Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV je dodanie tovaru jedným z konceptov, ktoré musia mať univerzálny obsah platný vo všetkých členských štátoch, pretože je ním prakticky vymedzený predmet dane. Tento cieľ, t.j. jednotná definícia predmetu dane, by bol ohrozený, ak by sa obsah pojmu, ktorý je jednou z troch transakcii, ktoré tvoria predmet dane, v jednotlivých členských štátoch líšil na základe rôznych podmienok pre prevod vlastníckeho práva daných súkromným právom. 22. Vo veci C- 320/88 Súdny dvor riešil otázku, či musí byť čl. 5 odst. 1 Šiestej smernice interpretovaný tak, že dodanie tovaru sa uskutoční iba tam, kde prejde aj vlastnícke právo k majetku. Súdny dvor konštatoval, že termín dodanie tovaru sa nevzťahuje na prevod vlastníckeho práva, tak ako ho upravuje národná legislatíva, ale zahŕňa akýkoľvek prevod majetku jednou stranou, ktorý oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to i keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo. 23. Obdobne v rozsudku zo dňa 18. júla 2012, vo veci C-78/12, Evita-K" EOOD, posudzoval Súdny dvor otázku, či môžu byť ustanovenia Smernice Rady 2006/112/ES vyložené v tom zmysle, že v súvislosti s uplatňovaním nároku na odpočet DPH vyžaduje pojem „dodanie tovaru" a preukázanie uskutočnenia takého dodania, aby bolo formálne preukázané vlastnícke právo dodávateľa k predmetnému tovaru alebo v tomto ohľade postačí nadobudnutie vlastníckeho práva k tomuto tovaru držbou v dobrej viere. Súdny dvor v tomto rozhodnutí konštatoval, že Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že v kontexte uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pojem „dodanie tovaru" v zmysle tejto smernice a dôkaz o tom, že sa toto dodanie skutočne uskutočnilo, nezávisia od spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým tovarom. Okrem toho plnenie je možné kvalifikovať ako dodanie tovaru v zmysle čl. 14 odst. 1 smernice 2006/112, ak týmto plnením osoba povinná k dani prevedie hmotný majetok oprávňujúci druhú stranu k faktickému nakladaniu s uvedeným majetkom, ako by bola jeho vlastníkom, pričom v tomto smere nehrá žiadnu rolu spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru. Samozrejme z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora vyplýva, že plnenia predstavujúce dodanie tovaru podľa čl. 5 ods. 1 Šiestej smernice a čl. 14 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES nemôžu byť zaťažené podvodom s DPH (v tomto zmysle je možné odkázať na rozsudky Optigen, body 51,52, Halifax body 58, 59). Takýto podvod však žalovaný a ani správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí nekonštatovali. 24. Z vyššie uvedeného teda vyplynulo, že pojem nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle zákona o DPH teda nie je identický s právnym pojatím vlastníctva v zmysle občianskeho zákonníka. Tento termín zahŕňa akýkoľvek prevod hmotného majetku, pokiaľ je jednej strane umožnené s ním nakladať ako vlastník, a to aj keď k prevodu vlastníckeho práva podľa zmluvy nedošlo. Ak teda žalovaný vyložil pojem „dodanie tovaru" v rozpore s vyššie uvedeným výkladom podaným Súdny dvorom, tak zaťažil svoje rozhodovanie vadou nesprávneho právneho posúdenia. Z tohto dôvodu správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako nesprávne zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) zák.č. 162/2015 Z.z.. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať tak, že pri svojom rozhodovaní uplatní výklad ust. § 19 ods. 1 v spojení s ust. § 8 ods. 1 zák. o DPH, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora a v súlade s cieľmi Šiestej smernice a o veci opätovne rozhodne. 25. Záverom správny súd konštatuje, že okrem nesprávnej interpretácie ust. § 19 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 zák. i DPH, žalovaný opomenul a pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, že pri obchodných vzťahoch, na ktoré dopadá režim Obchodného zákonníka bol povinný prihliadnuť aj na ust. § 446 tohto zákona, ktorý umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva k veci aj od nevlastníka, s výnimkou situácie, že by kupujúci vedel (v čase keď mal vlastnícke právo nadobudnúť), že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je teda dobrá viera kupujúceho v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, s ktorou sa správne orgány vôbec nezaoberali. 26. Dôvodná bola i ďalšia námietka žalobcu týkajúca sa procesného pochybenia, keď žalobca nebol upovedomený o výsluchu konateľa dodávateľskej spoločnosti Mima Market s.r.o. - M. Z., nemohol si uplatniť právo klásť svedkovi otázky. 27. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. 28. V danej veci je zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.11.2014 nesporné, že M. Z. - konateľ dodávateľskej spoločnosti, na ústnom pojednávaní odpovedal na otázky správcu dane, týkajúce sa zdaniteľného obchodu so žalobcom. Správny súd sa preto nestotožňuje so stanoviskom žalovaného, že nešlo o výsluch svedka a poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej porušenie práva účastníka konania byť prítomný pri výsluchu svedka je závažným procesným pochybením, ktoré má za následok nezákonnosť postupu správnych orgánov a tým aj nezákonné rozhodnutie (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Sžf/15/2015). Pokiaľ teda konateľ dodávateľskej spoločnosti odpovedal na otázky v súvislosti s predmetom daňovej kontroly, nešlo len o podanie informácie, ako uzavrel žalovaný, ale išlo o výsluch svedka a žalobca mal právo byť prítomný pri takomto úkone a klásť svedkovi otázky. Žalobca o tomto úkone nebol upovedomený a preto správne orgány nepostupovali podľa príslušných ustanovení daňového poriadku a toto procesné pochybenie zakladá nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 29. Ďalšie namietané procesné pochybenia správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. V prvom rade správny súd konštatuje, že žalovaný riadne zdôvodnil prečo uvedená námietka v odvolaní bola nedôvodná, vzhľadom k vyjadreniam konateľa p. Z. vyhodnotil správca dane výsluch ďalších svedkov ako neúčelný. Žalobca však považoval za potrebné potvrdiť preukázané skutočnosti vykonaním týchto (ďalších) dôkazov. Je na správcovi dane, aby rozhodol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V danom prípade správca dane riadne odôvodnil svoj postup a to tým, že navrhované svedecké výpovede majú preukázať už preukázané skutočnosti a teda takéto dokazovanie sa javí ako nadbytočné. Ako bolo uvedené vyššie, správnosť týchto záverov vo svojej podstate nespochybnil ani samotný žalobca, ktorý uviedol, že preukázané skutočnosti chcel ďalším dokazovaním potvrdiť. Za tejto situácie sa postup správcu dane nejaví ako poškodzujúci práva žalobcu, naopak navrhované vykonávanie dokazovanie na preukázanie už dokázaných skutočností sa javí procesne neekonomické a zbytočne predlžujúce konanie. 30. Z uvedených dôvodov správny súd žalobe žalobcu priznal úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 31. Pokiaľ ide o trovy konania, správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).