Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/117/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200375 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3017200375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. O. W., členov JUDr. K. I. a JUDr. W. A., PhD., v právnej veci žalobcu: T. N., bytom XXX XX T. T. č. XXX, právne zastúpený JUDr. D. D., advokátka so sídlom H. č. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Poľovnícke združenie Q. so sídlom XXX XX T. T. č. XXX, IČO: XX XXX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. K. A., advokát so sídlom N. č. XXX/ XX, XXX XX T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia F. schôdze N. združenia Q. č. X/XXXX/CS-XX zo dňa 08.09.2016 v spojení s rozhodnutím C. N. združenia Q. č. X/XXXX/V-XX zo dňa 24.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Členskej schôdze Poľovníckeho združenia Q. č. X/XXXX/CS-XX zo dňa 08.09.2016 a rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia Q. č. X/XXXX/V-XX zo dňa 24.06.2016 a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 09.10.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Členskej schôdze Poľovníckeho združenia Q. č. X/XXXX/CS zo dňa 08.09.2016 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia Q. č. X/XXXX/V-XX zo dňa 24.06.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný za vinného z celkom 82 skutkov opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorými sa dopustil porušenia povinností člena Poľovníckeho združenia Q. podľa § 6 ods. 2 písm. c) Stanov Poľovníckeho združenia Q., za čo mu Výbor Poľovníckeho združenia Q. uložil kárne opatrenie podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d) Stanov Poľovníckeho združenia Q. - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Q.. 2. Žalobca sa v petite správnej žaloby domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nedostatočné zdôvodnenie. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namieta aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 3. Žalobca v správnej žalobe namietal, že Výbor Poľovníckeho združenia Q. začal voči nemu správne konania bez prihliadnutia na to, že aj iní členia poľovníckeho združenia Knihu návštev poľovníckeho revíru nevypisujú pravidelne, vypisujú ju nesprávne alebo ju nevypisujú vôbec podľa predstáv predsedu poľovníckeho združenia. Zdôraznil, že v súčasnosti nie je žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom ani žiadnym interným normatívnym aktom Poľovníckeho združenia Q. stanovené, ktoré kolónky v Knihe návštev poľovného revíru je potrebné vypisovať povinne, ktoré sú len informačné, resp. nepovinné. 4. Rozhodnutie vydané odvolacím správnym orgánom nemá podľa žalobcu náležitosti vyžadované Správnym poriadkom a je v rozpore s ustanovením § 11 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, podľa ktorého sa každé rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu a rozhodnutie o odvolaní musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s opisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie disciplinárneho trestu, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným opisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. Prvostupňový správny orgán ani odvolací správny orgán podľa žalobcu pri skutkoch, ktoré mu dávali za vinu, vôbec nekonkretizovali, ktoré ustanovenia zákona či platných Stanov Poľovníckeho združenia Q., alebo iného predpisu, boli žalobcom porušené a v čom konkrétne. Správne orgány sa obmedzili iba na strohú citáciu príslušných ustanovení bez zdôvodnenia a objasnenia previnenia zo strany žalobcu. 5. Žalobca v správnej žalobe zopakoval aj svoju námietku zaujatosti voči niektorých členom prvostupňového správneho orgánu a odvolacieho správneho orgánu, ktorí sú súčasne oznamovateľmi a svedkami skutku uvedeného v bode č. 82 výroku napadnutých rozhodnutí na podklade ich čestných vyhlásení a z povahy skutku tiež subjektmi poškodenými konaním žalobcu opísaným v bode č. 82 výroku napadnutých rozhodnutí. Nevylúčením namietaných osôb z konania a rozhodovania v správnom konaní vedenom proti žalobcovi došlo k porušeniu ustanovenia § 1 ods. 14 a ods. 15 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, keďže jednak rozhodovali o ňom členovia poľovníckeho združenia, pri ktorých so zreteľom na ich pomer k veci a ku stíhanému členovi možno mať pochybnosť o ich nezaujatosti a jednak preto, že tie isté osoby sa zúčastnili na rozhodovaní o žalobcovi ako členovia prvostupňového správneho orgánu a neskôr aj ako členovia odvolacieho správneho orgánu. 6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Aj zo samotného textu správnej žaloby je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca nijak nevyvracia tú skutočnosť, že opakovane porušoval svoju povinnosť vykonať záznam do Knihy návštev poľovného revíru, keď uvádza, že túto svoju povinnosť si nemali plniť aj iní členovia Poľovníckeho združenia Q.. Podľa žalovaného opakované neplnenie si povinnosti žalobcom vykonať záznam do knihy návštev bolo v konaní dostatočne preukázané, a to Knihou návštev poľovného revíru Poľovníckeho združenia Q.. Povinnosť vedenia Knihy návštev vyplýva z ustanovenia § 54 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) a samotný spôsob vedenia Knihy návštev poľovného revíru výslovne upravuje ustanovenie § 23 vyhlášky č. 344/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve, podľa ktorej Kniha návštev poľovného revíru musí obsahovať najmenej dátum návštevy, čas príchodu a odchodu, meno a priezvisko poľovníka, názov lokality, druh, pohlavie a počet ulovenej alebo nájdenej uhynutej zveri, čas a miesto lovu alebo nájdenia uhynutej zveri, číslo použitej značky a ostatné zistenia. Rovnako je povinnosť evidencie dochádzky do revíru zakotvená v Domácom poriadku Poľovníckeho združenia Q. v časti „Dochádzka do revíru.“ Taktiež je spôsob vypĺňania Knihy návštev poľovného revíru podrobne rozpísaný na prvej strane Knihy návštev poľovného revíru Poľovníckeho združenia Q.. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že vylúčenie žalobcu z Poľovníckeho združenia Q. nemožno považovať za účelové a osobné, nakoľko žalobca ako člen tohto poľovníckeho združenia si pravidelne neplnil jednu zo svojich základných povinností, a to evidenciu návštev poľovného revíru v predpísanom rozsahu. Táto povinnosť je zavedená z dôvodu zamedzenia nelegálneho lovu zveri. Tento postup je potrebný z hľadiska prevencie proti pytliactvu, ako aj z hľadiska bezpečnosti osôb, vykonávajúcich právo poľovníctva v poľovnom revíri. 7. Rozporujúc ďalšiu žalobnú námietku žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie ako i druhostupňové rozhodnutie obsahujú všetky zákonné náležitosti a boli vydané v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku, ako i podľa § 13 Stanov Poľovníckeho združenia Q.. Obe rozhodnutia obsahujú povinné náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní a všetky tieto náležitosti sú v rozhodnutiach dostatočne jasne a zrozumiteľne vyčlenené tak, aby nedošlo k pochybnostiam, ktorá časť je autoritatívnym výrokom a ktorá len odôvodnením výroku, prípadne poučením o možnosti podať opravný prostriedok. Obe napádané rozhodnutia boli vydané v predpísanej písomnej forme a boli účastníkovi konania riadne doručené. Vo všetkých 82 bodoch, ktoré sa žalobcovi, ako účastníkovi konania kládli za vinu je jasne, stručne a zrozumiteľne popísaný každý jeden skutok, ktorý žalovaný spáchal, to opísaním miesta (poľovný revír), času (dátum a presný čas), spôsob spáchania skutku, pričom sa vždy pri každom bode konkrétne popisuje samotný spôsob spáchania skutku spolu s odkazom na konkrétne predpisy a ich ustanovenia, ktoré mali byť každým jedným skutkom porušené. V závere výrokovej časti je uvedené čoho sa žalobca dopustil a aký trest sa mu za jeho konanie ukladá. 8. K argumentácii žalobcu na porušenie Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu uložením žalobcovi disciplinárneho trestu vylúčenie z Poľovníckeho združenia Q. žalovaný uviedol, že na konanie vo veci porušenia povinností vyplývajúcich z členstva v Poľovníckom združení Q., ktoré je upravené v priamo Stanovách Poľovníckeho združenia Q., sa Disciplinárny poriadok nevzťahuje. Disciplinárny poriadok upravuje postup pri objasňovaní a riešení disciplinárnych previnení disciplinárnymi orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu a tieto orgány a ich príslušnosť sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 4 Disciplinárneho poriadku. Z obsahu Disciplinárneho poriadku je zrejmé, že ide o osobitný predpis Slovenského poľovníckeho zväzu, podľa ktorého postupujú príslušné orgány pri riešení disciplinárnych previnení, ktorý aj vylučuje všeobecne záväzné právne predpisy o správnom konaní a o priestupkoch, a teda sa nevzťahuje na konanie výboru Poľovníckeho združenia Q. vo veci porušenia povinností vyplývajúcich členovi Poľovníckeho združenia Q.. Poľovnícke združenie Q. postupovalo v danej veci podľa Stanov Poľovníckeho združenia Q., ktoré sú preň záväzné, a pomerne obsiahlo danú problematiku upravujú a podľa Správneho poriadku, ako všeobecného predpisu, ktorý sa na toto konanie vzťahuje. V súlade so Stanovami Poľovníckeho združenia Q. a Správnym poriadkom Poľovníckeho združenia Q. vykonal dôkazy, ktoré jednoznačne preukázali všetky porušenia, ktoré sa účastníkovi konania kladú za vinu. 9. K námietke, že niektorí členovia Výboru Poľovníckeho združenia Q. mali byť vylúčení v konaní o žalobcovej veci, žalovaný uviedol, že o tejto otázke bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným orgánom - Regionálnou organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorá rozhodla, že namietaní členovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej proti žalobcovi. 10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 12. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, prihliadnúc na ust. § 134 ods.1, 2 a § 195 SSP. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho doručení žalobcovi, vykonal vo veci pojednávanie, nakoľko to požadoval žalobca aj žalovaný. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na obsahoch svojich písomných podaní. 14. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Členskej schôdze Poľovníckeho združenia Q. č. X/XXXX/CS zo dňa 08.09.2016, zamietajúce odvolanie žalobcu a potvrdzujúce rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia Q. č. X/XXXX/V-XX zo dňa 24.06.2016, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z porušenia povinností člena Poľovníckeho združenia Q. podľa § 6 ods. 2 písm. c) Stanov Poľovníckeho združenia Q. na skutkovom základe vyplývajúcom z uvedených rozhodnutí, za čo mu Výbor Poľovníckeho združenia Q. uložil (a Členská schôdza druhostupňovým rozhodnutím potvrdila) kárne opatrenie podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d) Stanov Poľovníckeho združenia Q. - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Q.. 15. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že podaním sp. zn. X/ XXXX/V zo dňa 09.03.2016, doručeným žalobcovi dňa 29.03.2016, Výbor Poľovníckeho združenia Q. oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci porušenia povinností vyplývajúcich žalobcovi z členstva v Poľovníckom združení Q. - členskej disciplíny podľa § 13 Stanov Poľovníckeho združenia Q., ktorého sa mal dopustiť konaním opísaným celkom v 82 bodoch. Skutky č. 1 až č. 80 sa týkali porušenia záznamovej povinnosti do Knihy návštev poľovného revíru, skutok č. 81 porušenia povinnosti odovzdať povolenie na lov zveri za rok 2014 v určenej lehote a skutok č. 82 porušenia poľovníckej etiky tým, že dňa 21.03.2015 na výročnej členskej schôdzi Poľovníckeho združenia Q. verbálne zaútočil na členov Poľovníckeho združenia Q., a to na MUDr. C., S.. N., X.. H., X.. C. a pána S.. V oznámení o začatí správneho konania bol žalobca poučený o možnosti uplatniť svoje pripomienky a námietky, navrhovať a dopĺňať dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým opísaným porušeniam povinností vyplývajúcich z členstva v Poľovníckom združení Q.. Súčasťou oznámenia bola pozvánka na zasadnutie Výboru Poľovníckeho združenia Q. na deň 05.04.2016. 16. Podaním zo dňa 01.04.2016 sa žalobca písomne vyjadril k správnemu konaniu vedenému proti nemu. Vzniesol námietku zaujatosti voči X.. I. H., S.. S. N., X.. S. C., C. S. a K.. K. C., ktorí podľa jeho názoru v konaní vystupujú ako správny orgán a súčasne aj ako svedkovia skutku označeného v bode č. 82 oznámenia o začatí správneho konania. Žalobca zároveň oznámil svoju neúčasť na zasadnutí Výboru Poľovníckeho združenia Q., nakoľko mu neboli doručené písomné podklady a dôkazy, ku ktorým by sa mohol vyjadriť. Konanie vedené voči nemu vníma ako šikanózne. 17. Dňa 05.04.2016 zasadol Výbor Poľovníckeho združenia Q. a rozhodol o predložení námietky zaujatosti vznesenej žalobcom na rozhodnutie nadriadenému orgánu. Rozhodnutím zo dňa 08.04.2016 Výbor Poľovníckeho združenia Q. správne konanie vedené proti žalobcovi prerušil z dôvodu potreby rozhodnutia o námietke zaujatosti žalobcu vznesenej voči členom Výboru. 18. Rozhodnutím č. XX/XXXX zo dňa 19.05.2016 Regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu so sídlom v T. rozhodla o tom, že namietaní členovia Výboru Poľovníckeho združenia Q. - X.. I. H., S.. S. N., X.. S. C., C. S. a K.. K. C. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej proti žalobcovi pod sp. zn. X/XXXX/V, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by mali k žalobcovi alebo k veci samej taký vzťah, aký ako podmienku na vylúčenie z konania predpokladá ustanovenie § 9 ods. 1 Správneho poriadku. Regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu so sídlom v T. ďalej vo svojom rozhodnutí doplnila, že skutočnosti uvádzané žalobcom nie sú objektívne spôsobilé vyvolať dojem o zaujatosti namietaných osôb voči žalobcovi. Vzťah členov Výboru Poľovníckeho združenia Q. je k veci samej a k žalobcovi zásadne vzťahom úradným, charakterizovaný tým, že členovia poľovníckeho združenia sú viazaní len stanovami, domácim poriadkom všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom iný ako takýto vzťah zistený nebol. Námietka zaujatosti žalobcu bola vyhodnotená ako všeobecná, bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov, ktoré by nasvedčovali existencii pomeru namietaných osôb k veci alebo k žalobcovi. 19. Podaním doručeným dňa 27.05.2016 oznámil Výbor Poľovníckeho združenia Q. žalobcovi pokračovanie v správnom konaní a súčasne zaslal žalobcovi pozvánku na zasadnutie Výboru Poľovníckeho združenia Q. na deň 21.06.2016. Z účasti na zasadnutí výboru sa žalobca ospravedlnil podaním zo dňa 15.06.2016, a to z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu a tiež z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, potom ako obdržal výhražné listy súvisiace s jeho pôsobením v Poľovníckom združení Q.. 20. Výbor Poľovníckeho združenia Q., v zložení X.. I. H., T. J., X.. S. C., X.. S. K., C. S. a K.. K. C., na zasadnutí dňa 21.06.2016 skonštatoval možnosť prejednať vec aj v neprítomnosti žalobcu. Následne došlo na zasadnutí Výboru Poľovníckeho združenia Q. k prejednaniu veci a oboznámeniu dôkazov - fotokópie Knihy návštev poľovného revíru za obdobie od 03.01.2014 do 30.09.2014, Knihy návštev poľovného revíru za obdobie od 01.10.2014 do 21.02.2015, čestných vyhlásení X.. I. H., K.. K. C., X.. S. C., C. S., S.. S. N., ktorými uvedené osoby potvrdili, že boli svedkami toho, ako žalobca na výročnej členskej schôdzi Poľovníckeho združenia Q., ktorá sa konala dňa 21.03.2015 v priestoroch PD I., verbálne útočil na členov Poľovníckeho združenia Q. K.. K. C., S.. S. N., X.. I. H., X.. S. C. a C. S., označiac ich za „bezzemkov so špinavými nohami“, že „sa postará o to, aby ste odtiaľto zmizli“ a že „keď vstúpia na turnanské pozemky, už sa z nich nevrátia.“ Ďalej boli ako dôkaz oboznámené čestné vyhlásenie Ing. I. H. - predsedu Poľovníckeho združenia Q. - zo dňa 29.02.2016 a čestné vyhlásenie Ing. S. C. - poľovného hospodára Poľovníckeho združenia Q. - zo dňa 29.02.2016, podľa ktorých žalobca nesplnil do dňa vyhotovenia čestných vyhlásení povinnosť odovzdať povolenie na lov zveri za rok 2014 do 30 dní po skončení jeho platnosti poľovnému hospodárovi napriek tomu, že bol povinný tak urobiť podľa § 53 ods. 7 zákona o poľovníctve. 21. Rozhodnutím č. X/XXXX/V-XX zo dňa 24.06.2016 Výbor Poľovníckeho združenia Q., v zložení X.. I. H., T. J., X.. S. C., Ing. S. K., C. S. a K.. K. C., uznal žalobcu za vinného z celkom 82 skutkov opísaných vo výroku uvedeného rozhodnutia, ktorými mal žalobca v bodoch č. 1 až č. 80 porušiť ustanovenia § 54 ods. 3 zákona o poľovníctve, ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) Stanov Poľovníckeho združenia Q., Domáci poriadok Poľovníckeho združenia Q., povinnosti člena Poľovníckeho združenia riadiť sa domácim poriadkom vrátane povinností týkajúcich sa dochádzky do revíru na skutkovom základe majúcom pôvod v absencii predpísaných záznamov do Knihy návštev poľovného revíru, s uvedením skutkových okolností ku každému čiastkovému skutku. Konaním opísaným v bode č. 81 žalobca porušil ustanovenie § 53 ods. 7 zákona o poľovníctve neodovzdaním povolenia na lov zveri za rok 2014 v stanovenej lehote. Konaním opísaným v bode č. 82 žalobca porušil ustanovenia § 1 ods. 3 Stanov Poľovníckeho združenia Q. a tiež porušil poľovnícku etiku vo vzťahu poľovníka k poľovníctvu ako takému, vo vzťahu k zveri, prírode, poľovným psom a ku kolegom poľovníkom tým, že dňa 21.03.2015 na výročnej členskej schôdzi Poľovníckeho združenia Q. konanej v priestoroch PD I. verbálne útočil na členov Poľovníckeho združenia Q. MUDr. K., označiac ich za „bezzemkov so špinavými nohami“, že „sa postará o to, aby ste odtiaľto zmizli“ a že „keď vstúpia na turnanské pozemky, už sa z nich nevrátia“. 22. Konaním opísaným v bodoch č. 1 až č. 82 sa žalobca podľa Výboru Poľovníckeho združenia Q. dopustil porušenia povinností člena Poľovníckeho združenia Q. podľa § 6 ods. 2 písm. c) Stanov Poľovníckeho združenia Q., za čo mu Výbor Poľovníckeho združenia Q. uložil kárne opatrenie podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d) Stanov Poľovníckeho združenia Q. - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Q.. 23. Výbor Poľovníckeho združenia Q. v rozhodnutí zo dňa 24.06.2016 označil dôkazy, z ktorých vychádzal, ktorými sú Kniha návštev poľovného revíru od 03.01.2014 do 30.09.2014, Kniha návštev poľovného revíru od 01.10.2014 do 21.02.2015, čestné vyhlásenia X.. I. H., K.. K. C., Ing. S. C., C. S.. Vykonané dôkazy v odôvodnení rozhodnutia bližšie nevyhodnotil. Konštatoval závažnosť porušenia povinností vyplývajúcich žalobcovi z členstva v Poľovníckom združení Q. a preto za primerané kárne opatrenie považoval jeho vylúčenie z Poľovníckeho združenia Q.. 24. Proti rozhodnutiu Výboru Poľovníckeho združenia Q. č. X/XXXX/V-XX zo dňa 24.06.2016 podal žalobca odvolanie. Konanie vedené proti nemu označil za zmätočné, nejasné a právne nepodložené, rozhodnutie za obsahujúce množstvo právnych ako aj formálnych a vecných chýb. Opätovne namietol zaujatosť členov Výboru Poľovníckeho združenia Q. a žiadal ich vylúčenie z konania. Namietol tiež nedodržanie procesného postupu v zmysle Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. 25. Výbor Poľovníckeho združenia Q. na svojom zasadnutí dňa 08.08.2016 prejednal odvolanie žalobcu. Dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na to, aby odvolaniu sám v rámci autoremedúry vyhovel. Odvolanie preto spolu so stanoviskom k nemu a administratívnym spisom predložil na rozhodnutie Členskej schôdzi Poľovníckeho združenia Q. ako príslušnému odvolaciemu orgánu. 26. Rozhodnutím č. X/XXXX/CS-XX zo dňa 08.09.2016 Členská schôdza Poľovníckeho združenia Q., v zložení X.. I. H., T. J., Ing. S. C., C. S., K.. K. C., W. H., N. N., J. H., ako odvolací orgán hlasovaním v pomere 8:0 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia zrekapitulovala predchádzajúci procesný postup a vykonané dôkazy (ich vymenovaním) a skonštatovala, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s príslušnými predpismi, dodržal procesný postup, pričom náležite zistil skutkový stav veci. Prvostupňové rozhodnutie podľa odvolacieho orgánu obsahuje všetky predpísané náležitosti. Žalobca podľa odvolacieho orgánu neuviedol v odvolaní také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalobca v bodoch č. 1 až č. 82 výroku prvostupňového rozhodnutia „konal opakovane v rozpore so Stanovami Poľovníckeho združenia Q. a ostatnými internými predpismi Poľovníckeho združenia a tým ohrozil záujmy a ciele poľovníctva, zachovávanie tradícií a kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva našich predkov a zachovávanie poľovníckej etiky.“ K primeranosti sankcie odvolací orgán uviedol, že „s poukazom na hodnotenie pôsobenia pána T. N. ako člena PZ Q. a konštatovanú závažnosť jeho porušení povinností vyplývajúcich mu z členstva v PZ - členskej disciplíny, je primerané a zákonné mu uložiť kárne opatrenie v zmysle § 13 ods. 1 písm. d) Stanov PZ Q., a to vylúčenie z PZ Q.. Výbor PZ Q. ako prvostupňový orgán príslušný na rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia vzal pri vydávaní rozhodnutia správne do úvahy osobitný dôraz, ktorý PZ Q. kladie na povinnosť každého člena PZ Q. ako i každého hosťa, ktorý ide do poľovného revíru za účelom výkonu práva poľovníctva so zbraňou, zapísať sa do J. návštev (vychádzok) poľovného revíru.“ 27. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. 29. Podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 30. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Podľa § 13 ods. 1 Stanov Poľovníckeho združenia Q. so sídlom v T. (ďalej len „Stanovy PZ“) členovi PZ, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v PZ a na nápravu vzhľadom na závažnosť porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PZ podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť tieto druhy kárnych opatrení: a) pokarhanie pred výborom PZ , b) dočasné obmedzenia lovu zveri v revíri (druhu, pohlavia zveri alebo spôsobu lovu) na dobu 1 až 5 rokov, c) zníženie podielu na výsledku hospodárenia PZ za bežný rok na dobu 1 až 5 rokov, d) vylúčenie z PZ. 33. Podľa § 13 ods. 2 Stanov PZ vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne do piatich rokov od predchádzajúceho právoplatného kárneho opatrenia uloženého PZ porušil Stanovy SPZ, interné predpisy PZ, alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ. 34. Podľa § 13 ods. 3 Stanov PZ rozhodnutie výboru PZ o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní sa musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. 35. Preskúmaním veci dospel správny súd k jednomyseľnému záveru o dôvodnosti správnej žaloby. Správny súd za najzávažnejšiu skutočnosť zakladajúcu dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí považuje vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Nezákonnosť spočívala v tom, že v disciplinárnej veci žalobcu rozhodovali osoby, ktoré mali byť z konania vylúčené. Hoci ide o administratívne trestanie, je v zmysle § 195 písm. c) SSP potrebné naň aplikovať základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, v tomto prípade vo vzťahu k použiteľnosti judikatúry vzťahujúcej sa na otázku posudzovania kritérií nestrannosti sudcu v rámci ním vedeného súdneho procesu. Za nestranného možno považovať takého sudcu, u ktorého pri rozhodovaní a prejednávaní veci nie sú prítomné akékoľvek predsudky a zaujatosť voči účastníkom konania a vo vzťahu k prejednávanej veci. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) možno vyabstrahovať, že pri zisťovaní, či sudca je alebo nie je nestranný, je potrebné skúmať aspekt subjektívnej ako aj objektívnej nestrannosti. Subjektívna nestrannosť sa viaže k osobnému presvedčeniu sudcu a jeho vnútornej zaujatosti voči stranám. Skúma sa najmä z vonkajších prejavov sudcu, z jeho správania a vystupovania počas konania s tým, že existencia subjektívnej nestrannosti sa u sudcu prezumuje, pokiaľ nie je preukázaný opak. Sudca je však nestranný až vtedy, ak zároveň spĺňa aj kritérium objektívnej nestrannosti, pri ktorej sa berú do úvahy vonkajšie okolnosti mimo vnútorného presvedčenia sudcu, prípadne jeho správania, pri ktorých sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti. Judikatúra ESĽP vychádza z tzv. teórie zdania, podľa ktorej nestačí, ak spravodlivosť je poskytovaná, ale musí sa aj navonok javiť, že je poskytovaná (bližšie pozri napr. Q., C. Q. a De K. proti D. č. 6878/75 a č. 7238/75 zo dňa 23.06.1981, tiež N. proti D. č. 8692/79 zo dňa 01.10.1982 alebo A. proti D. č. 2689/65 zo dňa 17.01.1970). 36. Sudca má spravidla pomer k veci vtedy, keď má priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/85/2017) alebo takýto záujem u neho so zreteľom na okolnosti prípadu možno predpokladať. Priamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci má sudca vtedy, ak by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý na svojich právach, napr. ak je sám stranou v danom konaní. Za existenciu pomeru k veci sa považuje aj tá skutočnosť, že sudca získal o veci informácie inak ako predpísaným procesným spôsobom, t.j. inak ako procesom dokazovania a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo. Môže ísť o prípad, keď je sudca svedkom skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania alebo o prípad, keď sa oboznámil s listinnými dôkazmi ešte predtým, ako vôbec začalo samotné konanie. V týchto prípadoch by totiž pohľad sudcu na zistené skutkové okolnosti mohol byť ovplyvnený a deformovaný mimoprocesným spôsobom ich zisťovania. 37. Porušenie zásady nestrannosti sudcu sa v konaní vedenom proti žalobcovi najmarkantnejšie prejavilo vo vzťahu ku skutku č. 82, a to na oboch stupňoch administratívneho konania. X.. I. H., Ing. S. C., K.. K. C., C. S. boli osoby, proti ktorým mali smerovať verbálne útoky žalobcu na zasadnutí členskej schôdze Poľovníckeho združenia Q. dňa 21.03.2015, t.j. stali sa osobami poškodenými konaním žalobcu. Následne tieto osoby spísali čestné vyhlásenia, t.j. dobrovoľne sa nominovali do postavenia svedkov tejto udalosti a súčasne sa stali tvorcami dôkazných prostriedkov (čestných vyhlásení), neskôr použitých v konaní proti žalobcovi. Tie isté osoby sa potom stali väčšinovou súčasťou prvostupňového správneho orgánu konajúceho vo veci žalobcu a neskôr aj súčasťou odvolacieho správneho orgánu. Podľa názoru správneho súdu je v rozpore s elementárnymi zásadami spravodlivého procesu, aby o vine alebo nevine žalobcu za skutok majúci povahu disciplinárneho previnenia rozhodovali osoby, ktoré mali byť týmto skutkom dotknuté na svojich právach, keďže sa u nich dá prezumovať záujem na výsledku veci. O existencii uvedeného záujmu svedčí aj rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy, č.j. XX/XXXX-Ja zo dňa 10.03.2016, ktorým bolo prakticky pre ten istý skutok zastavené konanie proti žalobcovi vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s odkazom na § 76 ods. 1 písm. c) citovaného zákona z dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo, nebol obvinenému z priestupku preukázaný. Kumulácia procesného postavenia poškodeného, svedka, prvostupňového sudcu a sudcu odvolacieho súdu v tej istej osobe je aj v oblasti administratívneho trestania neprípustná. 38. Problematické a zásadu nestranného sudcu porušujúce sa správnemu súdu javí aj procesné postavenie X.. I. H. a X.. S. C. vo vzťahu ku skutku č. 81, podľa ktorého žalobca nesplnil povinnosť odovzdať povolenie na lov zveri za rok 2014 do 30 dní po skončení jeho platnosti poľovnému hospodárovi napriek tomu, že bol povinný tak urobiť podľa § 53 ods. 7 zákona o poľovníctve. Tu síce uvedení členia Výboru Poľovníckeho združenia Q. nevystupujú ako subjekty priamo poškodené konaním žalobcu, ide však o osoby v postavení svedkov a súčasne aj tvorcov dôkazných prostriedkov - čestných vyhlásení. Obaja sa tu následne ako sudcovia vo veci žalobcu dostávajú do pozície hodnotiteľov a posudzovateľov vierohodnosti a dôkaznej sily dôkazov priamo vyplývajúcich z nimi vytvorených dôkazných prostriedkov, čo znemožňuje úvahy o ich objektívnom prístupe k hodnoteniu dôkazov. 39. Napokon vo vzťahu ku všetkým 82 skutkom kladeným žalobcovi za vinu identifikoval správny súd porušenie zásady vyjadrenej v ustanovení § 9 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorej z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Keďže X.. I. H., X.. S. C., K.. K. C., C. S. sa na prejednaní a rozhodovaní žalobcovej veci zúčastnili ako členovia prvostupňového správneho orgánu aj ako členovia druhostupňového správneho orgánu, došlo týmto procesným postupom k porušeniu ustanovení § 9 ods. 2 Správneho poriadku, ktorého nerešpektovaním správny orgán druhého stupňa založil nielen dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, ale aj podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže ich procesne nekorektný postup v konaní bol výsledkom nesprávnej interpretácie právnych noriem upravujúcich vylúčenie osôb konajúcich za správny orgán z prejednávania a rozhodovania veci. 40. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, s touto sa správny súd stotožňuje čiastočne. Po formálnej stránke rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zodpovedajú ustanoveniu § 13 ods. 3 Stanov SPZ. Tzv. skutková veta výroku pri každom z 82 skutkov obsahuje popis miesta, času a spôsobu porušenia konkrétnych ustanovení dotknutých predpisov v miere umožňujúcej jednak dostatočnú konkretizáciu každého skutku v čase a priestore, jednak jeho nezameniteľnosť s iným podobným konaním žalobcu. Nedostatky rozhodnutí vidí však správny súd v obsahu ich odôvodnení. Správne orgány venujú priestor opisu procesného postupu a vymenovaniu vykonaných dôkazov, tieto dôkazy však relevantným spôsobom neposudzujú, t.j. nehodnotia ich vierohodnosť a ich dôkaznú silu. Nevysvetľujú, ktoré dôkazy a do akej miery preukazujú naplnenie jednotlivých znakov skutkových podstát deliktov, ktorých sa žalobca konaním opísaným vo výroku rozhodnutí mal dopustiť. Odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov neposkytujú odpoveď na to, „akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia,“ ako to vyžaduje ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Uvedeným postupom správne orgány svoje rozhodnutia zaťažili vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). 41. S poukazom na prezentované úvahy správny súd z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. g) SSP zrušil rozhodnutie Členskej schôdze Poľovníckeho združenia Q. č. X/XXXX/CS zo dňa 08.09.2016 a rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia Q. č. X/XXXX/V-XX zo dňa 24.06.2016 a vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení administratívneho spisu vykoná žalovaný od začiatku celé disciplinárne konanie proti žalobcovi pred orgánom zloženým v súlade s rešpektovaním zásad nestrannosti a nezaujatosti vyjadrených v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, konanie bude viesť v súčinnosti so žalobcom ako jeho účastníkom a o veci rozhodne spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti. 42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP. 43. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.