Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 18Sa/48/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200499 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200499.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobkyne: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. A. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra 2019, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 09. 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.9.2019, ktorým bolo opätovne v celom rozsahu zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2018 o zamietnutí jej žiadosti o vdovský dôchodok zo dňa 29.02.2016 podľa § 293dm ods. 1 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko nespĺňa podmienky na priznanie nároku na vdovský dôchodok uvedené v ustanovení § 46 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. 2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukázala na to, že dňa 29.02.2016 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie vdovského dôchodku, s termínom priznania dávky od 01.01.2016, pričom jej žiadosť bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2016 zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolala v zákonnej lehote na Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom zo dňa 26.06.2017, č.k. 15Sd/124/2016-26, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2017 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2016 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodol dňa 21.06.2018 tak, že žiadosť o vdovský dôchodok opätovne zamietol. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 14Sa/27/2018-34 na jej odvolanie zrušil rozhodnutie SP GR č: XXX XXX XXXX zo dňa 21.6.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. GR SP opätovne rozhodnutím č: XXX XXX XXXX-X zo dňa 30.9.2019 moje odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil tak opäť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. 3. Žalobkyňa namietala, že by sa napadnutým rozhodnutím vykonával rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č: 14Sa/27/2018-34 zo dňa 11.3.2019. Žalovaný opätovne neberie do úvahy svoju povinnosť zodpovedne a objektívne vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo v rámci realizácie výsluchov svedkov, označuje ich znovu ako účelové a neobjektívne len z pomeru svedkov k žalobkyni. Rozhodnutie GR SP zo dňa 30.9.2019 sa mi javí ako účelové, neobjektívne, so snahou naťahovať konanie o priznanie vdovského dôchodku, snáď až do jej smrti. Nič nové v tomto rozhodnutí nie je, aby dokazovalo, že na vdovský dôchodok nemám nárok. Zdá jej to ako pohŕdanie rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne a voči jej osobe absolútne necitlivé až neľudské. Odôvodnenie rozhodnutia GR SP je absolútne nekompetentné, právne ničím nepodložené. Jediné, čo svedčí v prospech rozhodnutia SP je, že v žiadosti o priznanie sirotského dôchodku uviedla, že o priznanie vdovského dôchodku nežiada, nakoľko s manželom M. Z. nežila dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti. Bohužiaľ ako jednoduchá žena vtedy v tom čase vôbec nepoznala rozdiel medzi spoločnou domácnosťou a spoločným bývaním, spoločnou adresou. Sociálna poisťovňa nebola schopná nájsť jedného jediného svedka, ktorý by predložené dôkazy aspoň čiastočne spochybnil. Je absolútne smiešne, ba až primitívne stále opakovať, že svedecké výpovede a takisto potvrdenia Obecného úradu v Hornej Súči sú účelové a pridŕžajú sa jej čestného vyhlásenia. Veď svedkov si vybrala Sociálna poisťovňa a teraz ich spochybňuje. Manželstvo so zomretým M. Z. nar. XX.XX.XXXX uzavreté XX.XX.XXXX do jeho smrti t.j. do dňa XX.XX.XXXX nikdy neprestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, veď bez vzájomnej pomoci a spoločného hospodárenia by som nikdy sama nedokázala postaviť rodinný dom a bez pomoci manžela riadne vychovať naše štyri deti. Veď rodín, kde jeden z manželov žije a pracuje mimo svojho bydliska a tým ekonomicky zabezpečuje svoju rodinu je na Slovensku veľmi veľa. 4. Žalovaná žiadala podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že nakoľko žalobkyňa k XX.XX.XXXX (ku dňu smrti manžela) nepožiadala o priznanie vdovského dôchodku, t. j. nebol jej priznaný vdovský dôchodok, nespĺňa podmienku nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu v súlade s § 293dm ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 407/2015 Z. z.. Keďže manžel žalobkyne zomrel XX.XX.XXXX, za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa tohto právneho predpisu. Podmienky nároku na vdovský dôchodok sú uvedené v ustanovení § 46 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobkyňa v žiadosti o priznanie sirotského dôchodku, spísanej dňa XX.XX.XXXX, výslovne uviedla, že o priznanie vdovského dôchodku nežiada, nakoľko s manželom dlhšiu dobu nežila v spoločnej domácnosti. Za spoločnú domácnosť sa na účely nároku na vdovský dôchodok nepovažuje len spoločné bývanie, ale aj spoločné vedenie domácnosti, jej financovanie, spoločné stravovanie, spoločná starostlivosť o deti a ich výchovu a podobne. Oddelené bývanie manželov samo osebe ešte nevylučuje pozostalú vdovu z nároku na vdovský dôchodok, napríklad sústavná osobná starostlivosť a záujem o výchovu detí. Naopak len platenie výživného, aj keď bolo zo strany manžela dobrovoľné, nenahrádza podmienku, že manželia žili v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa okrem čestných prehlásení príbuzných, ktoré sú obsahovo totožné a odvolávajúce sa jednotne len na čestné vyhlásenie žalobkyne a svojho čestného prehlásenia, žiaden hodnoverný doklad (dôkaz) preukazujúci skutočnosti, že žila spoločne so svojim manželom v spoločnej domácnosti nepredložila. Výpovede svedkov boli zabezpečené len zo strany žalobkyne a neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jej nároku na vdovský dôchodok. Nielen svedecké výpovede, ale aj žalobkyňou predložené potvrdenia vyznievajú účelovo, pridržiavajúce sa len vyjadrenia a výpovede žalobkyne. Aj po doplnení dokazovania má žalovaná na základe skutočnosti, že zomretý manžel žalobkyne nežil so svojou rodinou v spoločnej domácnosti a rodinu navštevoval len v určitých obdobiach, naďalej za to, že nespĺňalo manželstvo spoločenskú funkciu ani v oblasti spoločných záujmov, sústavnej osobnej starostlivosti o deti ani vedení domácnosti. Vzhľadom na dobu, počas ktorej žalobkyňa nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.) a vzhľadom na to, že svedecké výpovede (čestné prehlásenia) boli získané len zo strany žalobkyne a nie aj zo strany zomretého manžela, t. j. dodatočným dokazovaním nebolo hodnoverne a objektívne preukázané, že manželstvo žalobkyne s manželom spĺňalo spoločenskú funkciu, bola jej žiadosť o priznanie vdovského dôchodku zamietnutá. 5. Žalobkyňa v replike poukázala na skutočnosť, že stavebný pozemok mala darom od rodičov a preto stavebné povolenie znelo na ňu ako vlastníčku nehnuteľnosti. Pohreb manžela vystrojila sama, tento je pochovaný v spoločnej hrobke a žiadosť o pohrebné si neuplatnila po skúsenostiach s úradmi. 6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe a ustálil, že žaloba je dôvodná. 7. Z administratívneho spisu správny súd zistil tieto skutočnosti : 8. Žalobkyňa podala žiadosť o priznanie vdovského dôchodku dňa 29.02.2016. 9. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2016 v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku, nakoľko jej manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu. Sociálna poisťovňa, ústredie v tomto smere dôvodila, že žalobkyňa v žiadosti o sirotský dôchodok spísanej dňa 18.05.1994 nežiadala vdovský dôchodok, pretože dlhšiu dobu s manželom (ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX) nežili v spoločnej domácnosti a v čase smrti manžela nebola odkázaná výživou na manžela. 10. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 15Sd/124/2016-26 zo dňa 26.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2017 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2016 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal. 11. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2018 zamietla žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 29.02.2016 podľa § 293dm ods. 1 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 46 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil dobou, ktorú žalobkyňa nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti (od 27.01.1981 do 31.03.1994), ako aj tým, že dodatočným dokazovaním nebolo hodnoverne preukázané, že by manželstvo žalobkyne spĺňalo spoločenskú funkciu. 12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že manželstvo nikdy neprestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, bez spoločného finančného hospodárenia by nedokázali vychovať štyri deti a postaviť si rodinný dom. Trvala na skutočnosti, že v čase smrti manžela sa spoločne starali o ich štyri deti, spoločne hospodárili, viedli riadny manželský život, ich manželstvo plnilo riadne svoju spoločenskú funkciu, mali spoločnú domácnosť. 13. Podané odvolanie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 21.7.2018 zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa okrem čestných prehlásení príbuzných, ktoré sú obsahovo totožné a odvolávajúce sa jednotne len na čestné vyhlásenie žalobkyne a svojho čestného prehlásenia, žiaden hodnoverný doklad (dôkaz) preukazujúci skutočnosti, že žila spoločne so svojim manželom v spoločnej domácnosti nepredložila. Výpovede svedkov boli zabezpečené len zo strany žalobkyne a neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jej nároku na vdovský dôchodok. Nielen svedecké výpovede, ale aj potvrdenia obce Horná Súča vyznievajú účelovo, pridržiavajúce sa len vyjadrenia a výpovede žalobkyne. Na základe skutočnosti, že zomretý manžel žalobkyne nežil so svojou rodinou v spoločnej domácnosti a rodinu navštevoval len v určitých obdobiach, nespĺňalo manželstvo spoločenskú funkciu ani v oblasti spoločných záujmov, sústavnej osobnej starostlivosti o deti ani vedení domácnosti. Vzhľadom na dobu, počas ktorej žalobkyňa nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti (U. a vzhľadom na to, že svedecké výpovede (čestné prehlásenia) boli získané len zo strany žalobkyne a nie aj zo strany zomretého manžela, t. j. dodatočným dokazovaním nebolo hodnoverne a objektívne preukázané, že manželstvo žalobkyne s manželom spĺňalo spoločenskú funkciu, bola jej žiadosť o priznanie vdovského dôchodku zamietnutá. 14. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania druhostupňového rozhodnutia zo dňa 21.7.2018. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 14Sa 27/2018 zo dňa 11.3.2019 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi. Zaviazal žalovaného, aby v ďalšom konaní vyhodnotil všetky skutočnosti vo vzájomnej súvislosti ako aj jednotlivo, pričom skutočnosti, ktoré vyšli najavo v rámci realizácie výsluchov svedkov nie je možné vyhodnotiť ako účelové a neobjektívne len z dôvodu pomeru svedkov k žalobkyni, resp. z dôvodu, že ich správny orgán nedokázal konfrontovať s inými svedkami, ktorí by ich mohli buď potvrdiť alebo vyvrátiť. 15. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa doplnila dokazovanie a vykonala dopyty na obec Beckov a obec Horná Súča. Podľa oznámenia obce Horná Súča č. U. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 21. júna 2019 účastníčka konania má trvalý pobyt na adrese I. A. XXX. Účastníčka konania spolu s manželom postavili v roku 1982 rodinný dom. Ako vlastníčka pozemku aj s rodinným domom bola zapísaná účastníčka konania. K L. XXXX, tj. ku dňu smrti manžela účastníčky konania bola výlučným vlastníkom nehnuteľnosti na adrese I. A. XXX účastníčka konania. Po smrti manžela darovala polovicu rodinného domu synovi O. Z.. Podľa dostupných informácií pohreb zomretého manžela obstarala účastníčka konania. Je pochovaný v I. Nárok na pohrebné si uplatnila účastníčka konania. 16. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 21 júna 2019 sa účastníčka konania a jej zomretý manžel nenachádzajú v registračnom systéme úradu. 17. Podľa oznámenia obce Beckov č. U.-XXXX/XXX-XXX zo dňa 24. júna 2019 bol dom súpisné číslo XXX v čase do roku 2008 vo vlastníctve C. O.K. 18. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. 19. Podľa § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj zákon) vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. 21. Podľa § 46 ods. 2 zákona po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok, ak a) je invalidná, b) stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c) vychovala aspoň tri deti, d) dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti, e) dosiahla vek 50 rokov alebo f) dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pred 1. januárom 1993 pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1 alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách. 22. Podľa § 46 ods. 5 zákona vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné. 23. Podľa § 126 zákona pokiaľ tento zákon alebo zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy. 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak - vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov 25. Nakoľko právna skutočnosť zakladajúca nárok na vdovský dôchodok, ktorou je úmrtie manžela žalobkyne, nastala dňa XX.XX.XXXX (podľa predpisov účinných pred 01.01.2004), nárok na vdovský dôchodok po zomrelom manželovi sa posudzuje podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. 26. V ustanovení § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. sú na druhej strane upravené zákonné podmienky umožňujú nepriznanie nároku na vdovský dôchodok deklaratórnym rozhodnutím správneho orgánu. Ak nemala vdova v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné, musia byť pre nepriznanie nároku na vdovský dôchodok kumulatívne splnené dve zákonné podmienky, t. j. „vdova nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti“ a „manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu.“ Samotná skutočnosť, že manželka (žalobkyňa) nežila s manželom pred jeho smrťou dlhší čas v spoločnej domácnosti pre nepriznanie vdovského dôchodku nepostačuje, ale musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka, že manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu. 27. Domácnosť (právny inštitút občianskeho práva) tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby (§ 115 Občianskeho zákonníka). Trvalé spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie, čo však nie je podmienkou. Pri nemožnosti získania spoločného bytu, výkone určitých povolaní, oddelenom bývaní prechodného charakteru, ako i pri iných životných situáciách, sa musí pojem trvalé spolužitie skúmať obzvlášť diferencovane. V tomto smere nie je rozhodujúce ani to, či člen domácnosti (manžel žalobkyne) bol v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. V nadväznosti na uvedené preto ani prípadné oddelené bývanie manželov ešte nemusí znamenať, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel. 28. Pri definovaní pojmu „spoločenská funkcia manželstva“ treba vychádzať z hmotnoprávnej úpravy zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádza predovšetkým zo vzťahov medzi manželmi (§ 18 a nasl. cit. zákona). Účelom manželstva je súčasne vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 cit. zákona), pričom hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí (Čl. I veta štvrtá cit. zákona). Dodržiavanie povinnosti vzájomne rešpektovať dôstojnosť má napomáhať naplneniu účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu. 29. Zákon o sociálnom zabezpečení v ustanovení § 126 upravoval podpornú platnosť všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. zákona č. 71/1976 Zb. Zákon č. 71/1967 Zb. (správny poriadok), ktorý upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy v § 32 ods. 1 ukladá správnemu orgánu povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. Zmyslom tohto ustanovenia je zabezpečiť spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci zo strany správneho orgánu, ktorý si sám zadovažuje a získava dôkazné prostriedky na zistenie skutkového stavu veci, pričom by mal postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi správneho konania. Nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, a preto je konajúci orgán z úradnej povinnosti (ex offo) v štádiu zisťovania podkladov na rozhodnutie zaviazaný zabezpečiť zaobstaranie podkladov pre svoje rozhodnutie. Účastník konania je síce povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Následne vykonanie dôkazov už prislúcha správnemu orgánu. Správny orgán pritom hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 30. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodňoval dobou, počas ktorej žalobkyňa nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), ako aj tým, že svedecké výpovede (čestné prehlásenia) boli získané len zo strany žalobkyne (nie aj zo strany zomretého manžela), t. j. dodatočným dokazovaním nebolo hodnoverne a objektívne preukázané, že manželstvo žalobkyne s manželom spĺňalo spoločenskú funkciu. 31. Správne orgány vykonali dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámením listinami obce Beckov a obce Horná Súča a inými podkladmi pre rozhodnutie. Z výpovede svedkov M. M., B. G., Q. W. (dcéry žalobkyne), U. (syna žalobkyne) vyplynulo, že manželstvo žalobkyne s jej manželom napriek rozdelenému bývaniu plnilo svoju spoločenskú funkciu, nakoľko nebohý manžel žalobkyne ju a ich spoločné deti pravidelne navštevoval (cez víkendy, štátne sviatky, pracovné voľno). Uvedení svedkovia potvrdili, že vzťahy medzi manželmi boli dobré, manžel sa podieľal na chode a financovaní domácnosti, pričom služobný byt využíval z dôvodu, že to mal bližšie do zamestnania. Ich svedecké výpovede však boli správnymi orgánmi vyhodnotené ako nedostatočné, a to vo svojej podstate len s poukazom na to, že ich zabezpečila samotná žalobkyňa alebo ide o osoby jej blízke. Správny súd však zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti samé o sebe nemôžu byť dôvodom, pre ktorý by na tieto svedecké výpovede správne orgány nemali prihliadať, resp. pre ktorý by ich mohli vyhodnotiť ako nepostačujúce, účelové resp. tendenčné. Samotný rodinný alebo iný blízky pomer svedkov k účastníkovi konania bez ďalšieho nediskvalifikuje podané svedecké výpovede a neznamená, že nemôžu byť jedným z podkladov rozhodovania správneho orgánu, a to najmä za situácie, keď dôkazné bremeno na preukázanie rozhodných skutočností zaťažuje práve žalobkyňu ako žiadateľku a súčasne predmetom dokazovania sú skutočnosti, o ktorých primárne môžu mať vedomosť práve osoby, ktoré mali blízky vzťah so žalobkyňou a jej manželom (napríklad ich deti pochádzajúce z ich manželstva). 32. Okrem toho nemôže byť na ťarchu žalobkyne ako primárnej nositeľky bremena tvrdenia a preukázania svojich tvrdení, ak správny orgány napriek určitému úsiliu nenašiel iné osoby, ako tie ktoré označila žalobkyňa, ktoré by sa mohli k existencii spoločnej domácnosti a k spolužitiu žalobkyne a jej nebohého manžela vyjadriť. Neschopnosť správneho orgánu inými dôkazmi vyvrátiť skutočnosti, ktoré vyplynuli zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorých označila žalobkyňa, nie je dôvodom, aby boli týmito svedkami zhodne tvrdené skutočnosti správnymi orgánmi odignorované, resp. aby na ne nebolo riadne v rámci posudzovania nároku prihliadnuté. Žalovaný opakovane konštatoval, že tieto skutočnosti nebolo možné verifikovať inými osobami, ako sú tie, ktoré označila žalobkyňa. Ani táto okolnosť však nemôže byť na jej ťarchu, ak je prioritnou povinnosťou správnych orgánov zistiť riadny a úplný skutkový stav veci, a to aj v súčinnosti so žalobkyňou, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniam, ktoré podľa názoru správneho súdu preukázala vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami. 33. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, keď v rozpore s povinnosťou správneho orgánu vyhodnotiť dôkazy objektívne (jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti), boli skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov označených žalobkyňou vyhodnotené ako účelové a neobjektívne, a to len s poukazom na pomer týchto svedkov k žalobkyni, bez toho, aby bol obsah ich výpovedí zo strany správneho orgánu vykonaným dokazovaním vyvrátený, alebo aspoň kvalifikovaným spôsobom spochybnený. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa a jej manžel nemali ako evidenčný údaj nahlásený pobyt na rovnakej adrese, bez ďalšieho neznamená, že nemohli tvoriť spoločnú domácnosť a ich manželstvo neplnilo svoju spoločenskú funkciu. Rovnako samotná skutočnosť, že manžel žalobkyne pracoval v inom meste, kde aj býval v služobnom byte neznamená, že ich manželstvo bolo nefunkčné a netvorili spoločnú domácnosť. 34. V tomto smere ani dôkazy obstarané žalovaným po ostatnom zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 30.9.2019 nepriniesli žiadnu zmenu čo do hodnotenia skutkového a právneho stavu. Skutočnosti plynúce z oznámení Obce Beckov a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín nemajú podľa správneho súdu podstatnú výpovednú hodnotu k predmetu sporu. Pre posúdenie splnenia podmienok na priznanie nároku na vdovský dôchodok je rozhodujúca skôr okolnosť kto sa postaral o samotný pohreb nebohého manžela ako skutočnosť, či si žalobkyňa uplatnila príspevok na pohrebné. Prvá skutočnosť viac vypovedá o vzťahu manželov a spôsobe ich spolužitia ako to, či si pozostalý manžel uplatnil uvedený príspevok, už len preto, že nárok naň nie je podmienený okolnosťami, na ktoré sa vzťahuje vdovský dôchodok. Ako vyplynulo z predchádzajúceho dokazovania, nebohý manžel žalobkyne žil v služobnom byte, čo znamená, že sa jednalo o byt vo vlastníctve, resp. v správe iného subjektu ako bol on sám. Nejde preto o novú skutočnosť a už v žiadnom prípade o skutočnosť, ktorá by mohla aj s poukazom na skôr uvedené spochybňovať nárok žalobkyne na vdovský dôchodok. V neposlednom rade správny súd poukazuje na fakt, že sám žalovaný sa s uvedenými skutočnosťami riadne nevysporiadal a neposkytol dostatočné vysvetlenie a hodnotenie predložených dôkazov z pohľadu ich relevantnosti k predmetu sporu. 35. Čo sa týka oznámenia obce Horná Súča, vyplynula z neho dôležitá informácia, podľa ktorej žalobkyňa s manželom postavili v roku 1982 rodinný dom. Vyjadrenie obce opäť svedčí o tom, že počas trvania manželstva sa tak žalobkyňa ako aj jej nebohý manžel spoločne podieľali na obstarávaní vecí, ktoré slúžili potrebám ich rodiny, a to bez ohľadu na vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam. Aj vo vzťahu k tomuto dôkazu však platí už skôr uvedené, že žalovaný okrem citácie odpovede obce túto žiadnym spôsobom nevyhodnotil a neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by tieto nové dôkazy mali svedčiť jeho nesprávnemu záveru, že žalobkyňa nežila s jej nebohým manželom pred smrťou v spoločnej domácnosti a že jej manželstvo neplnilo spoločenskú funkciu. 36. Vzhľadom na uvedené žalovaným novo zabezpečené dôkazy (doklady) opätovne nepreukazujú naplnenie znakov, podmienok podľa § 46 ods. 5 zákona, ktoré by vylučovali nárok žalobkyne na vdovský dôchodok. 37. Za tejto dôkaznej a právnej situácie nezostávalo správnemu súdu iné len konštatovať, že žalovaný svojim postupom opäť zaťažil konanie a rozhodovanie vadou nezákonnosti spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci a nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.9.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného prihliadať na dôkazy predložené žalobkyňou (svedecké výpovede) ako na zákonné dôkazy svedčiace o jej nároku na vdovský dôchodok a v tomto zmysle rozhodnúť o žiadosti žalobkyne, pokiaľ počas správneho konania nevzídu ďalšie dôkazy podstatne meniaci skutkový stav v prejednávanom prípade. Správny súd upozorňuje Sociálnu poisťovňu, že je viazaná vysloveným právnym názorom správneho súdu, ktorého nerešpektovanie môže byť sankcionované a postihované nielen podľa § 191 ods. 6 SSP, ale aj prostriedkami trestného práva. 38. Žalobkyňa bola v konaní úspešná a preto jej správny súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).