Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/7/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200038 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200038.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nad B. č. XXX, podnikajúcim pod obchodným menom B. S., s miestom podnikania Z. nad B. č. XX, IČO XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/2019 zo dňa 21. novembra 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101360715/2019 zo dňa 05. júna 2019, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel v sume 8.358,- € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2015. Zároveň žiadal zrušiť aj uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie. 2. Žalobca rozhodnutie a postup žalovaného považoval za nezákonné, vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH. Mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1. Žalobca považoval výrok prvostupňového rozhodnutia za nezákonný, nepreskúmateľný, neodôvodnený a nevykonateľný. Podľa žalobcu výrok neobsahuje konkrétne ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého správca dane postupoval a rozhodol a na základe ktorého konkrétneho ustanovenia zákona správca dane určil predmetný rozdiel dane v sume 8.358,- €. Správca dane neuviedol akými výpočtami sa dopracoval k sume 8.358,- € a ktorý riadok daňového priznania bol opravený - zmenený a v akej výške. Ďalej uviedol, že neporušil žiadnu zákonom alebo iným predpisom uloženú povinnosť pri uzatváraní obchodných vzťahov a spolupráci so spoločnosťou O. s.r.o.. Skutočnosť, že nedošlo k vystaveniu žiadnej písomnej objednávky ako aj k uzavretiu žiadnej písomnej zmluvy nemožno vytýkať ako porušenie zákona. Pokiaľ daňový subjekt takúto povinnosť uloženú nemal, nemožno jej nevykonaním zakladať a odôvodňovať nedostatky v unesení dôkazného bremena. Potvrdil, že si nedostatočne preveril dodávateľa, avšak na to ani nemal dôvod, nakoľko všetky fakturované práce boli riadne vykonané, dodané. Nemal dôvod pochybovať o serióznosti dodávateľa. Správca dane nespochybnil uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných plnení fakturovaných dodávateľom, nakoľko z predmetu a charakteru činnosti žalobcu vyplýva, že tieto fakturované práce a služby boli a museli byť nevyhnutne zrealizované. Spôsob účtovania u žalobcu nebol správcom dane žiadnym spôsobom spochybnený. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že zabezpečenie tovaru a služieb, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, preukázateľne nebolo dodané spoločnosťou O. s.r.o., O.. Vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti malo za cieľ získať neoprávnený daňový únik tým, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z deklarovanej transakcie, z ktorej daň nebola odvedená v spoločnosti O. s.r.o.. Z evidencie Finančnej správy je zrejmé, že spoločnosť O. s.r.o. podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacieho obdobie júl 2015, v ktorom oproti vykázaným obratom za prijaté a dodané zdaniteľné obchody vykázala nízku výslednú daňovú povinnosť. Podľa predložených kontrolných výkazov si daňovú povinnosť uvedenú na faktúrach pre žalobcu ponížila faktúrami od spoločnosti W. s.r.o., B., ktorá v tom čase už nebola registrovaným platiteľom dane, jej konateľom bol I. E., bezdomovec, ktorý nemal vedomosť o žiadnej ekonomickej činnosti v tejto spoločnosti. V súčasnosti je v spoločnosti O. s.r.o. konateľom Q. S., bezdomovec. Žalobca tak nevyvinul potrebnú mieru opatrnosti v obchodných vzťahoch, keď nevedel s akou osobou za spoločnosť O. s.r.o. jednal, s kým uzatváral zdaniteľné obchody, aké osoby mu doručovali faktúry a aké postavenie mali mať v dodávateľskej spoločnosti. Napriek tomu, že podľa vyjadrenia žalobcu preberali jednotlivé zdaniteľné obchody osobne, nepoznal mená osôb, ktoré ich mali uskutočniť a do starostlivosti ktorých zveril vlastný majetok. Správca dane vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že žalobca nenadobudol zdaniteľné obchody od dodávateľa O. s.r.o., tento dodávateľ bol do zdaniteľných obchodov umelo vložený z dôvodu zabezpečenia neoprávneného prospechu pre žalobcu. Žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní podnikateľských subjektov, mal byť pri uskutočňovaní svojich obchodných transakcií obozretný a vyberať si obchodných partnerov zodpovedne a s náležitou starostlivosťou. Posúdenie uzavretých obchodov však bolo povinnosťou správcu dane vo vzťahu k určeniu výšky dane, a to v ich vzájomnej súvislosti, najmä s ohľadom na to, či nedošlo k uzavretiu obchodov so snahou v konečnom dôsledku znížiť daňový základ. Dôvodom neuznania odpočítania dane je skutočnosť, že žalobca a ani správca dane vykonaným dokazovaním, nepreukázali tvrdenia žalobcu, že predmetné zdaniteľné obchody žalobcovi dodala spoločnosť O. s.r.o.. Žalobca, ani konateľ spoločnosti O. s.r.o. nedokázali označiť osoby, ktoré mali predmetné služby vykonávať a reálnosť vykonania týchto služieb. Žalobca bol so všetkými použitými dôkazmi riadne oboznámený a mal právo sa k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení. Mal zato, že výrok rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného obsahuje všetky náležitosti, ktoré musí obsahovať výrok rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol na nariadenom pojednávania tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa § 190 SSP ju zamietol. 5. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v konaní, na základe ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za obdobie júl 2015 z dôvodu neuznania uplatneného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa O. s.r.o., H. D. XX, O., H. XX XXX XXX za dodávku tovaru a služieb v celkovej sume 50.148,- €, DPH z toho predstavuje sumu 8.358,- €. 6. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné: - Správca dane oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2018 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia máj 2015, júl - december 2015 so začiatkom daňovej kontroly dňa 06.06.2018. - Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.07.2015 splatnou 14.08.2015 fakturoval žalobcovi dodávateľ O. s.r.o., O. služby - pasenie a kŕmenie dobytka za obdobie máj - júl v celkovej sume 11.520,- €, z toho DPH 1.920,- €. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX. - Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.07.2015 splatnou 14.08.2015 fakturoval žalobcovi dodávateľ O. s.r.o., O. tovar - káble AYKY 3 + 150 + 70 v celkovej sume 21.060,- €, z toho DPH 3.510,- €. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX. - Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.07.2015 splatnou 14.08.2015 fakturoval žalobcovi dodávateľ O. s.r.o., O. služby - ošetrovanie dobytka za obdobie máj - júl v celkovej sume 10.800,- €, z toho DPH 1.800,- €. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX. - Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.07.2015 splatnou 14.08.2015 fakturoval žalobcovi dodávateľ O. s.r.o., O. služby - pomocné práce Lidl - Holíč v celkovej sume 6.768,- €, z toho DPH 1.128,- €. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX. - výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2018 vyzval správca dane žalobcu na predloženie dokladov k daňovej kontrole DPH za obdobie máj 2015, júl - december 2015. - B. S. vo svojej výpovedi zo dňa 20.11.2018 uviedol, že v roku 2015 a 2016 bolo predmetom jeho činnosti elektromontážne práce, výroba rozvádzačov a predaj elektroinštalačného materiálu, zemné práce a poľnohospodárska výroba - SHR (chov dobytka). Prevádzku predajne materiálu má v I., v K. Q. nad B. a v Z. nad B. v prenajatých priestoroch. Má farmu v Z. v prenájme. V Z. nad B. má kancelárske priestory a montážnu dielňu. Má približne 24 zamestnancov na pracovnú zmluvu. Na spoločnosť O. s.r.o. sa nakontaktoval tak, že prišiel obchodník a oslovil ho s ponukou na spoluprácu, meno si nepamätal a neoveroval. Fakturované služby a tovar si kontroloval sám, podkladom faktúr bola ústna dohoda, nevedel uviesť meno osoby, ktorá mu odovzdával faktúry ani osôb vykonávajúcich fakturované práce. Spolupráca prebiehala tak, že pri osobnom stretnutí s osobou za spoločnosť O. s.r.o. dojednal požiadavky na poskytnutie pracovníkov a dodávku materiálu a táto osoba všetko zabezpečila. Osobu X. V. ani Q. S. nepoznal. Správca dane B. S. po podaní výpovede dňa 20.11.2018 oboznámil so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. - Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.08.2018 vyzval správca dane spoločnosť O. s.r.o. na predloženie daňových dokladov týkajúcich sa daňovej kontroly u žalobcu. Zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou adresát je neznámy. - X. V., ktorý bol od 12.03.2015 do 26.02.2016 konateľom spoločnosti O. s.r.o., odmietol pred správcom dane vypovedať. Uviedol, že doklady a účtovníctvo spoločnosti odovzdal novému konateľovi Q. S.. - Zo zmluvy o bežnom účte IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uzavretej medzi I. banka, a.s. a majiteľom účtu O. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zmluvu za majiteľa účtu podpisoval X. V.. Podľa výpisu z účtu X. V. s uvedeným účtom disponoval minimálne do 09.06.2017. - Q. S., ktorý bol od 27.02.2016 konateľom spoločnosti O. s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie o tom, že bol jej konateľom v roku 2016. Mal za to, že je jej konateľom od roku 2017, dal si urobiť pečiatku a robí si vo firme sám na seba. Na zastupovanie v spoločnosti nikoho nesplnomocnil, nemá zamestnancov a nevie, či spoločnosť mala zamestnancov. Nevedel, kde má spoločnosť sídlo, nevedel uviesť meno účtovníčky, ktorá mu vystavuje doklady, nemá žiadne priestory a činnosť vykonáva po celom Slovensku. Nevedel uviesť, či spoločnosť O. s.r.o. spolupracovala so žalobcom v rokoch 2015 a 2016. B. S. poznal, robil pre neho maštaľ pod inou spoločnosťou u X. Q. z O., u ktorého bol zamestnaný. B. S. za spoločnosť O. s.r.o. nikdy neoslovil. X. V. nepoznal, nevedel uviesť meno osoby, od ktorej spoločnosť O. s.r.o. kúpil. Nemal vedomosť o účte spoločnosti O. s.r.o. vedenom v I. banka a.s. IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, používal účet v W., s ktorým on jediný disponoval. - Z potvrdenia SR. pobočka O. zo dňa 11.07.2018 vyplýva, že spoločnosť O. s.r.o. je evidovaná v registri zamestnávateľov od 14.05.2018. - Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXX/XXXXXXXXX zo dňa 13.06.2017 ohľadom preverenia umiestnenia sídla daňového subjektu O. s.r.o. vlastník nehnuteľnosti uviedol, že spoločnosť O. s.r.o. ani jej predchádzajúci názov W. s.r.o. nepozná, súhlas s umiestnením sídla v jeho nehnuteľnosti nepodpísal, táto spoločnosť v jeho nehnuteľnosti nikdy sídlo nemala. - Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2018 vyzval správca dane spoločnosť W. s.r.o. na predloženie daňových dokladov týkajúcich sa daňovej kontroly u žalobcu. Zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou adresát je neznámy. - Z úradného záznamu správcu dane č. XXXXXXXXX zo dňa 12.11.2018 vyplýva, že z odpovede na súčinnosť KÚFS zistil, že konateľ spoločnosti W. s.r.o. I. E. je osobou bez domova, táto spoločnosť v kontrolovanom období máj - december 2015 bola jediným dodávateľom spoločnosti O. s.r.o., dňa 28.02.2015 jej bola zrušená registrácia pre DPH z čoho vyplýva, že v kontrolovanom období už nebola oprávnená vystavovať faktúry s daňou. - I. E., konateľ spoločnosti W. s.r.o. od 23.09.2014 uviedol, že si nie je vedomý toho, že by bol konateľom, meno bývalého konateľa O. D. mu nič nehovorí, nevie, kde má táto spoločnosť sídlo, protokol o prevzatí dokladov nemá a nevie akú činnosť táto spoločnosť vykonávala. V súčasnosti v tejto spoločnosti žiadnu činnosť nevykonáva. - O výsledkoch daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 29.04.2019 protokol č. XXXXXXXXX/XXXX, týkajúci sa zdaňovacieho obdobia máj 2015, júl - december 2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole doručil žalobcovi. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote nevyjadril. - Dňa 05.06.2019 vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2015 vyrubil podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. rozdiel v sume 8.358,- € na DPH, keď žalobcovi neuznal právo na uplatnené odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX od dodávateľa O. s.r.o., nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok na ich uplatnenie uvedené v § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07.06.2019, proti ktorému podal žalobca dňa 04.07.2019 odvolanie. - O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Žalovaný potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odôvodnil riadne zisteným skutkovým stavom a správnym vyhodnotením dôkazov správcom dane, správnym právnym posúdením veci v súlade so zákonom o DPH. Poukázal na skutkový stav zistený správcom dane a na ustanovenia zákona o DPH súvisiace s dodaním tovaru a uplatnením odpočtu DPH. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a dôkazov predložených v administratívnom spise dospel k záveru, že žalobca pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie júl 2015 konal v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH tým, že nesplnil podmienky ustanovené zákonom o DPH, keď vierohodne nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru služieb od dodávateľa O. s.r.o.. vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti v malo za cieľ získať neoprávnený daňový únik tým, že platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane z deklarovanej transakcie, z ktorej daň nebola odvedená v spoločnosti O. s.r.o. Z evidencie Finančnej správy je zrejmé, že spoločnosť O. s.r.o. podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015, v ktorom oproti vykázaným obratom za prijaté aj dodané zdaniteľné obchody vykázala nízku výslednú daňovú povinnosť. Podľa predložených kontrolný výkazov si daňovú povinnosť uvedenú na faktúrach pre žalobcu ponížila faktúrami od spoločnosti W. s.r.o., ktorá v tom čase už nebola registrovaným platiteľom dane a jej konateľom bola osoba bez domova, ktorá nemala vedomosť o žiadnej ekonomickej činnosti tejto spoločnosti. Platiteľ sám nevyvinul potrebnú mieru opatrnosti v obchodných vzťahoch, keď nevedel, s akou osobou za spoločnosť O. s.r.o. jednal, s kým uzatváral zdaniteľné obchody, aké osoby mu doručovali faktúry a aké postavenie mali v dodávateľskej spoločnosti. Napriek tomu, že podľa vyjadrenia žalobcu preberal jednotlivé zdaniteľné obchody osobne, nepoznal mená osôb, ktoré ich mali uskutočniť a do starostlivosti ktorých zveril vlastný majetok. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru zaťažuje žalobcu ako daňový subjekt, pričom samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je postačujúce. 7. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľných obchodov (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 7.1. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 7.2. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 7.3. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 7.4. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 7.5. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 8. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 8.1. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 8.2. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 8.3. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b) a c) daňového poriadku Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 8.4. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 8.5. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 8.6. Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. 8.7. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 9. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež judikatúrou týkajúcou sa práva na odpočet DPH. 10. Žalobca namietal znenie výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie konkrétneho ustanovenia zákona o DPH, podľa ktorého správca dane postupoval a na základe akého ustanovenia zákona o DPH určil predmetný rozdiel dane. V zmysle § 63 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane obsahuje označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a to Daňový úrad I., pobočka K. Q. nad B., Z. XX, XXX XX K. Q. nad B., obsahuje aj číslo a dátum rozhodnutia, a to č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2016, identifikačné údaje daňového subjektu, a to B. S., Z. nad B. XXX, XXX XX Hôrka nad B., H.: XX XXX XXX, P.: XXXXXXXXXX, IČ DPH: SK XXXXXXXXXX. Vo výroku rozhodnutia sú uvedené identifikačné údaje daňového subjektu - žalobcu, odkaz na ustanovenie § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého správny orgán rozhodol tak, že vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8.358,- € na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015. Uvedené rozhodnutie správcu dane bolo rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní a týmto rozhodnutím správca dane vyrubil rozdiel dane oproti vyrubenej dani, a to v sume 8.358,- €. Konkrétne ustanovenia zákona o DPH, ktorých porušenie žalobcom bolo zistené v priebehu daňovej kontroly sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, avšak daňový poriadok v ustanovení § 63 ods. 3 písm. d) ukladá správnemu orgánu vo výroku uviesť ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, a nie ako si mylne žalobca vysvetlil ustanovenie, ktorého porušenia sa mal dopustiť. Zákon o DPH nie je na rozdiel od daňového poriadku procesnou normou, neupravuje postup správnych orgánov pri správe daní. Správca dane a žalovaný postupujú a rozhodujú podľa daňového poriadku, preto uvedenie ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane rozhodol vo výroku rozhodnutia, je úplné a správne. Správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol, že vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 a z výroku je zrejmé, že takto vyrubený rozdiel dane je rozdielom medzi daňou vyrubenou daňovým priznaním doručeným dňa 12.10.2016 v sume 3.272,38 € a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 11.630,38 € (11.630,38 € - 3.272,38 € = 8.358,- €). Vo výroku rozhodnutie je preto uvedený aj výpočet vyrubeného rozdielu dane, pričom podrobné zdôvodnenie výpočtu je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Lehota na plnenie je stanovená vo výroku tak, že rozdiel dane v sume 8.358,- € je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet správcu dane, ktorého číslo je vo výroku uvedené. Predmetné rozhodnutie obsahuje aj poučenie o odvolaní, odtlačok úradnej pečiatky a podpis oprávnenej osoby. Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. 11. Správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, pričom daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane a iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. 12. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dôkazy, ktoré preukážu v dostatočnej miere zdaniteľné plnenie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je nepostačujúce, ak daňový subjekt preukazuje dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr, či iných písomných dokladov, ktoré nemusia mať povahu reálneho faktu. Daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočet DPH musí preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EU. 13. V prejednávanej veci správne orgány neuznali žalobcovi odpočet DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa O. s.r.o. za dodanie tovaru a služieb - káble AYKY a pomocné práce, ošetrovanie dobytka, pasenie a kŕmenie dobytka z dôvodu, že tovar a služby neboli dodané dodávateľom spoločnosťou O. s.r.o., keď správca dane na základe vlastného šetrenia nadobudol odôvodnené pochybnosti o dodaní tovaru a služieb od uvedeného dodávateľa. Správny súd z dôkazov vykonaných správcom dane dospel k zhodnému názoru ako správne orgány, že v prejednávanej veci nebolo preukázané reálne dodanie tovaru a služieb spoločnosťou O. s.r.o.. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o dodaní fakturovaného tovaru a služieb uvedeným dodávateľom predložil len faktúry. 14. X. V., konateľ spoločnosti O. s.r.o. v zdaňovacom období júl 2015, na výzvu správcu dane nepredložil žiadne listiny vystavené pre žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt s tým, že tieto odovzdal na základe zmluvy o prevode obchodného podielu Q. S. a vo veci odmietol vypovedať, avšak v priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že minimálne od 09.04.2015 do 09.06.2017 disponoval s účtom vedeným v I. banka a.s. H.: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol uvedený na faktúrach vystavených pre žalobcu. Rovnako ani Q. S., ktorý je osobou bez domova, správcovi dane nepredložil žiadne listiny vystavené pre žalobcu s tým, že nemal vedomosť o tom, že bol v roku 2016 konateľom spoločnosti O. s.r.o., o spolupráci spoločnosti so žalobcom nevedel a žalobcu za spoločnosť O. s.r.o. nikdy neoslovil. Nevedel uviesť meno osoby, od ktorej spoločnosť kúpil a nevedel ani o účte spoločnosti vedenom v I. banka a.s.. Uviedol, že nikoho na zastupovanie spoločnosti nesplnomocnil a táto spoločnosť bola evidovaná Sociálnou poisťovňou v registri zamestnávateľov až od 14.05.2018. Z kontrolného výkazu spoločnosti O. s.r.o. správca dane zistil, že jej jediným dodávateľom bola spoločnosti W. s.r.o., ktorej konateľ I. E. je osobou bez domova a žiadne listiny vo vzťahu k spoločnosti O. s.r.o. ani k žalobcovi nepredložil a vo svojej výpovedi uviedol, že si nie je vedomý toho, že by bol konateľom spoločnosti a meno bývalého konateľa nepozná. Spoločnosti W. s.r.o. bola dňa 28.02.2015 zrušená registrácia pre DPH. Hoci žalobca tvrdil, že fakturovaný tovar a služby boli vykonané spoločnosťou O. s.r.o., uvedené tvrdenie bolo v priebehu daňovej kontroly správcom dane odôvodnene spochybnené. Žalobca v konaní na preukázanie svojho tvrdenia predložil správcovi dane výlučne faktúry vystavené spoločnosťou O. s.r.o. a doklady o úhradách týchto faktúr. Avšak X. V., ktorý bol v zdaňovacom období júl 2015 konateľom spoločnosti O. s.r.o. ohľadom obchodnej činnosti odmietol vypovedať, tvrdil, že účtovné doklady spoločnosti odovzdal Q. S., ktorý sa domnieval, že bol konateľom spoločnosti až od roku 2017, pričom X. V. disponoval minimálne do 09.06.2017 s účtom, ktorý bol uvedený na faktúrach vystavených pre žalobcu. Spoločnosť O. s.r.o. v zdaňovacom období roku 2015 pri vysokých obratoch vykazovala v daňových priznaniach k DPH nízke daňové povinnosti, pričom jej jediným dodávateľom bola spoločnosť W. s.r.o., ktorej bola dňa 28.02.2015 zrušená registrácia pre DPH a ktorá od augusta 2014 nepodala žiadne daňové priznanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane nadobudol odôvodnené pochybnosti o reálnom dodaní tovaru a služieb deklarovanom na uvedených faktúrach dodávateľom O. s.r.o., o týchto pochybnostiach žalobcu informoval a vyzval ho na predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru a služieb uvedeným dodávateľom, avšak žalobca žiaden dôkaz nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol vykonanie akéhokoľvek dôkazu na získanie dôkazov, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane. Skutočnosti vyplývajúce z dôkazov zabezpečených správcom dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly odôvodnene spochybňujú žalobcovo tvrdenie o dodaní tovaru a služieb spoločnosťou O. s.r.o., a preto bolo na žalobcovi, aby tieto odôvodnené pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru a služieb uvedeným dodávateľom vyvrátil dôkazmi (prenesenie dôkazného bremena na žalobcu). Odôvodnené pochybnosti správcu dane o tom, že fakturovaný tovar a služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach sú v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov formulované konzistentne a zrozumiteľne, vychádzajú z dôkazov vykonaných v rámci daňovej kontroly a správne orgány sa v nich dostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu. 15. Bolo na žalobcovi, aby správcovi dane v priebehu daňovej kontroly hodnoverne preukázal, že fakturovaný tovar a služby mu boli dodané uvádzaným dodávateľom. Je pravdou, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu zákona uzavretím zmluvy o dodaní tovaru a služieb s dodávateľom ústnou formou, avšak práve tým sa vystavil riziku, že v prípade daňovej kontroly sa dostane do dôkaznej núdze na preukázanie svojho tvrdenia, že zdaniteľné plnenie, z ktorého si uplatnil odpočet DPH, bolo reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na uplatňovaných faktúrach. Správca dane ani žalovaný nespochybňovali vo svojich rozhodnutiach, že by fakturovaný tovar a služby neboli žalobcovi dodané, ale spochybňovali ich dodanie osobou uvedenou na uplatňovaných faktúrach, pričom sám žalobca potvrdil, že spoločnosť O. s.r.o. a osoby za ňu konajúce si dostatočne nepreveril. Žalobca bol však práve tým, kto si mal dostatočne preveriť dodávateľskú spoločnosť, či je schopná požadované dodania realizovať, aké je jej materiálno-technické a personálne vybavenie, nakoľko vstupom do obchodných vzťahov s týmto dodávateľom prebral na seba ako daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Tým, že žalobca tak neučinil, neprejavil náležitú mieru opatrnosti a prebral na seba riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť voči správcovi dane v priebehu daňovej kontroly. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť v prípade odôvodnených pochybností správcu dane schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru a služieb uvádzaným dodávateľom a žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil. Prípadný odstup času sťažil dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý dôvodne spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Žalobcu ako daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno na spoľahlivé preukázanie svojich tvrdení pri uplatnení nároku na odpočet DPH a pokiaľ tvrdí, že k dodaniu tovaru a služieb došlo na faktúre uvedeným dodávateľom, ako účastník tohto obchodu má dostatok času a možností na zabezpečenie dôkazov, aby v prípade spochybnenie správcom dane v priebehu daňovej kontroly toto dôkazné bremeno uniesol. 16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 18. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a jednak neboli zistené dôvody pre postup podľa § 168 SSP. V zmysle uvedeného správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP, § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).