KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trenčín1. 12. 2020plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/8/2020 z 1. 12. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. decembra 2020, sp. zn. 13S/8/2020, ECLI:SK:KSTN:2020:3020200042.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/8/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200042
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200042.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. nad Q. č. XXX, podnikajúcim pod obchodným menom Q. O., s miestom podnikania M. nad Q. č. XX,
IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 21. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia
žalovaného, potvrdzujúceho podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 5. júna 2019, ktorým bol v zmysle
§ 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. vyrubený žalobcovi rozdiel v sume 10.642,- Eur na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie december 2015. Zároveň žiadal zrušiť aj uvedené
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2. Žalobca rozhodnutie a postup žalovaného považoval za nezákonné, vydané v rozpore s príslušnými
ustanoveniami zákona o DPH. Mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2.1. Žalobca považoval výrok prvostupňového rozhodnutia za nezákonný, nepreskúmateľný,
neodôvodnený a nevykonateľný. Podľa žalobcu výrok neobsahuje konkrétne ustanovenie zákona o
DPH, podľa ktorého správca dane postupoval a rozhodol a na základe ktorého konkrétneho ustanovenia
zákona správca dane určil predmetný rozdiel dane v sume 10.642,- Eur. Správca dane neuviedol akými
výpočtami sa dopracoval k sume 10.642,- Eur a ktorý riadok daňového priznania bol opravený - zmenený
a v akej výške. Ďalej uviedol, že neporušil žiadnu zákonom alebo iným predpisom uloženú povinnosť pri
uzatváraní obchodných vzťahov a spolupráci so spoločnosťou W.. Skutočnosť, že nedošlo k vystaveniu
žiadnej písomnej objednávky ako
aj k uzavretiu žiadnej písomnej zmluvy nemožno vytýkať ako porušenie zákona. Pokiaľ daňový subjekt
takúto povinnosť uloženú nemal, nemožno jej nevykonaním zakladať a odôvodňovať nedostatky v
unesení dôkazného bremena. Potvrdil, že si nedostatočne preveril dodávateľa, avšak na to ani nemal
dôvod, nakoľko všetky fakturované práce boli riadne vykonané, dodané. Nemal dôvod pochybovať
o serióznosti dodávateľa. Správca dane nespochybnil uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných plnení
fakturovaných dodávateľom, nakoľko z predmetu a charakteru činnosti žalobcu vyplýva, že tieto



fakturované práce a služby boli a museli byť nevyhnutne zrealizované. Spôsob účtovania u žalobcu
nebol správcom dane žiadnym spôsobom spochybnený.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na
skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že zabezpečenie tovaru a
služieb, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, preukázateľne nebolo dodané spoločnosťou W.
s.r.o., Bratislava. Vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti malo za cieľ získať neoprávnený daňový
únik tým, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane
z deklarovanej transakcie, z ktorej daň nebola odvedená v spoločnosti W. s.r.o. Z evidencie Finančnej
správy je zrejmé, že spoločnosť W. s.r.o. podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacieho obdobie
december 2015, v ktorom oproti vykázaným obratom za prijaté a dodané zdaniteľné obchody vykázala
nízku výslednú daňovú povinnosť. Podľa predložených kontrolných výkazov si daňovú povinnosť
uvedenú na faktúrach pre žalobcu ponížila faktúrami od spoločnosti X. s.r.o., Q., ktorá v tom čase už
nebola registrovaným platiteľom dane, jej konateľom bol S. C., bezdomovec, ktorý nemal vedomosť
o žiadnej ekonomickej činnosti v tejto spoločnosti. V súčasnosti je v spoločnosti W. s.r.o. konateľom
P. O., bezdomovec. Žalobca tak nevyvinul potrebnú mieru opatrnosti v obchodných vzťahoch, keď
nevedel s akou osobou za spoločnosť W. s.r.o. jednal, s kým uzatváral zdaniteľné obchody, aké osoby
mu doručovali faktúry a aké postavenie mali mať v dodávateľskej spoločnosti. Napriek tomu, že podľa
vyjadrenia žalobcu preberali jednotlivé zdaniteľné obchody osobne, nepoznal mená osôb, ktoré ich
mali uskutočniť a do starostlivosti ktorých zveril vlastný majetok. Správca dane vyhodnotil vykonané
dokazovanie tak, že žalobca nenadobudol zdaniteľné obchody od dodávateľa W. s.r.o., tento dodávateľ
bol do zdaniteľných obchodov umelo vložený z dôvodu zabezpečenia neoprávneného prospechu pre
žalobcu. Žalobca nepostupoval
v súlade s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní podnikateľských
subjektov, mal byť pri uskutočňovaní svojich obchodných transakcií obozretný a vyberať si obchodných
partnerov zodpovedne a s náležitou starostlivosťou. Posúdenie uzavretých obchodov však bolo
povinnosťou správcu dane vo vzťahu k určeniu výšky dane, a to v ich vzájomnej súvislosti, najmä
s ohľadom na to, či nedošlo k uzavretiu obchodov so snahou v konečnom dôsledku znížiť daňový
základ. Dôvodom neuznania odpočítania dane je skutočnosť, že žalobca a ani správca dane vykonaným
dokazovaním, nepreukázali tvrdenia žalobcu, že predmetné zdaniteľné obchody žalobcovi dodala
spoločnosť W. s.r.o. Žalobca, ani konateľ spoločnosti W. s.r.o. nedokázali označiť osoby, ktoré mali
predmetné služby vykonávať a reálnosť vykonania týchto služieb. Žalobca bol so všetkými použitými
dôkazmi riadne oboznámený a mal právo sa k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktorými by
preukázal pravdivosť svojich tvrdení. Mal zato, že výrok rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného
obsahuje všetky náležitosti, ktoré musí obsahovať výrok rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 písm. d)
daňového poriadku.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa §
177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa
s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci
rozhodol na nariadenom pojednávania tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa § 190 SSP ju zamietol.

5. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného a postup správnych
orgánov v konaní, na základe ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za obdobie december 2015 z
dôvodu neuznania uplatneného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa W.., G. cesta XX,
W., G. XX XXX XXX za dodávku tovaru
a služieb v celkovej sume 63.852,- Eur, DPH z toho predstavuje sumu 10.642,- Eur.

6. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil
nasledovné:

- Správca dane oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2018 oznámil žalobcovi výkon daňovej
kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia máj 2015, júl - december 2015
so začiatkom daňovej kontroly dňa 06.06.2018.



- Faktúrou č. 1512285 zo dňa 28.12.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ W.
s.r.o., Bratislava tovar - káble CYKY 3Bx185x95 v celkovej sume 10.824,- Eur, z toho DPH 1.804,- Eur.
Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. 15122812 zo dňa 28.12.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ W.
s.r.o., Bratislava služby - pomocné práce W. T. nad Q.
v celkovej sume 6.516,- Eur, z toho DPH 1.086,- Eur. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. 15122811 zo dňa 28.12.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ W.
s.r.o., W. služby - demontážne práce vo voj. skladoch Nové Mesto n. V. v celkovej sume 1.920,- Eur, z
toho DPH 320,- Eur. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. 15122810 zo dňa 28. 12. 2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ W.
s.r.o., W. služby - montážne práce v celkovej sume 4.752,- Eur,
z toho DPH 792,- Eur. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. 1512289 zo dňa 28.12.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ W.
s.r.o., W. služby - kŕmenie a ošetrenie zvierat v celkovej sume 3.600,- Eur, z toho DPH 600,- Eur. Číslo
účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. 1512288 zo dňa 28.12.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ W.
s.r.o., W. služby - sprostredkovanie reklamy - prevádzka M. nad Q., S., A. mesto nad Q. v celkovej sume
2.400,- Eur, z toho DPH 400,- Eur. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. 1512287 zo dňa 28. 12. 2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ W.
s.r.o., W. služby - prenájom hydraulickej plošiny v celkovej sume 31.200,- Eur, z toho DPH 5.200,- Eur.
Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. 1512286 zo dňa 28. 12. 2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ W.
s.r.o., W. služby - práce strojom - M. nad Q. - X., O. cesta, A. cesta v celkovej sume 2.640,- Eur, z toho
DPH 440,- Eur. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04. 12. 2018 vyzval správca dane žalobcu
na predloženie dokladov k daňovej kontrole DPH za obdobie máj 2015, júl - december 2015.
- Q. vo svojej výpovedi zo dňa 20. 11. 2018 uviedol, že v roku 2015 a 2016 bolo predmetom jeho činnosti
elektromontážne práce, výroba rozvádzačov a predaj elektroinštalačného materiálu, zemné práce a
poľnohospodárska výroba - SHR (chov dobytka). Prevádzku predajne materiálu má v Trnave, v Novom
Meste nad Váhom a v Hôrke nad Váhom v prenajatých priestoroch. Má farmu v M. v prenájme. V M. nad
Q. má kancelárske priestory a montážnu dielňu. Má približne 24 zamestnancov na pracovnú zmluvu. Na
spoločnosť W. s.r.o. sa nakontaktoval tak, že prišiel obchodník a oslovil ho s ponukou na spoluprácu,
meno si nepamätal a neoveroval. Fakturované služby a tovar si kontroloval sám, podkladom faktúr
bola ústna dohoda, nevedel uviesť meno osoby, ktorá mu odovzdávala faktúry ani osôb vykonávajúcich
fakturované práce. Spolupráca prebiehala tak, že pri osobnom stretnutí s osobou za spoločnosť W. s.r.o.
dojednal požiadavky na poskytnutie pracovníkov a dodávku materiálu a táto osoba všetko zabezpečila.
Osobu U. F. ani P. O. nepoznal. Správca dane Q. O. po podaní výpovede dňa 20. 11. 2018 oboznámil
so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly.
- Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01. 08. 2018 vyzval správca dane spoločnosť W. s.r.o. na
predloženie daňových dokladov týkajúcich sa daňovej kontroly u žalobcu. Zásielka sa správcovi dane
vrátila s poznámkou adresát je neznámy.
- U. F., ktorý bol od 12. 03. 2015 do 26. 02. 2016 konateľom spoločnosti W. s.r.o., odmietol pred správcom
dane vypovedať. Uviedol, že doklady a účtovníctvo spoločnosti odovzdal novému konateľovi P. O..
- Zo zmluvy o bežnom účte G.: X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uzavretej medzi Tatra banka, a.s. a
majiteľom účtu W. s.r.o. zo dňa 09.04.2015 vyplýva, že zmluvu
za majiteľa účtu podpisoval U. F.. Podľa výpisu z účtu U. F. s uvedeným účtom disponoval minimálne
do 09. 06. 2017.
- P. O., ktorý bol od 27. 02. 2016 konateľom spoločnosti W. s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie o
tom, že bol jej konateľom v roku 2015 a 2016. Mal za to, že je jej konateľom od roku 2017, dal si urobiť
pečiatku a robí si vo firme sám na seba. Na zastupovanie v spoločnosti nikoho nesplnomocnil, nemá
zamestnancov a nevie, či spoločnosť mala zamestnancov. Nevedel, kde má spoločnosť sídlo, nevedel
uviesť meno účtovníčky, ktorá mu vystavuje doklady, nemá žiadne priestory a činnosť vykonáva po celom
Slovensku. Nevedel uviesť, či spoločnosť W. s.r.o. spolupracovala so žalobcom v rokoch 2015 a 2016.
Q. O. poznal, robil pre neho maštaľ pod inou spoločnosťou u U. P. z W., u ktorého bol zamestnaný. Q. O.
za spoločnosť W. s.r.o. nikdy neoslovil. U. F. nepoznal, nevedel uviesť meno osoby, od ktorej spoločnosť
W. s.r.o. kúpil. Nemal vedomosť o účte spoločnosti W. s.r.o. vedenom v Tatra banka a.s. G.: X R. XXXX
00XX XXXX XXXX, používal účet v Slovenskej sporiteľni, s ktorým on jediný disponoval.



- Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 11. 07. 2018 vyplýva, že spoločnosť W..
je evidovaná v registri zamestnávateľov od 14. 05. 2018.
- Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXX/XXXXXXXXX zo dňa 13. 06. 2017 ohľadom preverenia
umiestnenia sídla daňového subjektu W. s.r.o. vlastník nehnuteľnosti uviedol, že spoločnosť W. s.r.o. ani
jej predchádzajúci názov X. s.r.o. nepozná, súhlas s umiestnením sídla v jeho nehnuteľnosti nepodpísal,
táto spoločnosť v jeho nehnuteľnosti nikdy sídlo nemala.
- Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04. 10. 2018 vyzval správca dane spoločnosť X. s.r.o. na
predloženie daňových dokladov týkajúcich sa daňovej kontroly u žalobcu. Zásielka sa správcovi dane
vrátila s poznámkou adresát je neznámy.
- Z úradného záznamu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12. 11. 2018 vyplýva, že z odpovede
na súčinnosť KÚFS zistil, že konateľ spoločnosti X. s.r.o. S. C. je osobou bez domova, táto spoločnosť
v kontrolovanom období máj - december 2015 bola jediným dodávateľom spoločnosti W. s.r.o., dňa 28.
02. 2015 jej bola zrušená registrácia pre DPH z čoho vyplýva, že v kontrolovanom období už nebola
oprávnená vystavovať faktúry s daňou.
- S., konateľ spoločnosti X. s.r.o. od 23.09.2014 uviedol, že si nie je vedomý toho, že by bol konateľom,
meno bývalého konateľa W. I. mu nič nehovorí, nevie, kde má táto spoločnosť sídlo, protokol o prevzatí
dokladov nemá a nevie akú činnosť táto spoločnosť vykonávala. V súčasnosti v tejto spoločnosti žiadnu
činnosť nevykonáva.
- O výsledkoch daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 29. 04. 2019 protokol č. XXXXXXXXX/
XXXX, týkajúci sa zdaňovacieho obdobia máj 2015, júl - december 2015, ktorý spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam v protokole doručil žalobcovi. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote
nevyjadril.
- Dňa 05. 06. 2019 vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi za
zdaňovacie obdobie december 2015 vyrubil podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. rozdiel
v sume 10.642,- Eur na DPH, keď žalobcovi neuznal právo na uplatnené odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr č. 1512285, 1512286, 1512287, 1512288, 1512289, 15122810, 15122811,
1512212 od dodávateľa W. s.r.o., nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok na ich uplatnenie
uvedené v § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o
DPH. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07. 06. 2019, proti ktorému podal žalobca dňa 04. 07.
2019 odvolanie.
- O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1.
tohto rozsudku. Žalovaný potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odôvodnil riadne
zisteným skutkovým stavom a správnym vyhodnotením dôkazov správcom dane, správnym právnym
posúdením veci v súlade so zákonom o DPH. Poukázal na skutkový stav zistený správcom dane
a na ustanovenia zákona o DPH súvisiace s dodaním tovaru a uplatnením odpočtu DPH. Žalovaný
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a dôkazov predložených v administratívnom spise dospel k
záveru, že žalobca pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie december 2015
konal v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH tým, že nesplnil podmienky ustanovené
zákonom o DPH, keď vierohodne nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru služieb od dodávateľa
W. vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti malo za cieľ získať neoprávnený daňový únik tým, že
platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane z deklarovanej transakcie, z ktorej daň nebola odvedená
v spoločnosti W. s.r.o. Z evidencie Finančnej správy je zrejmé, že spoločnosť W. s.r.o. podala daňové
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2015, v ktorom oproti vykázaným obratom za
prijaté aj dodané zdaniteľné obchody vykázala nízku výslednú daňovú povinnosť. Podľa predložených
kontrolných výkazov si daňovú povinnosť uvedenú na faktúrach pre žalobcu ponížila faktúrami od
spoločnosti X. s.r.o., ktorá v tom čase už nebola registrovaným platiteľom dane a jej konateľom bola
osoba bez domova, ktorá nemala vedomosť o žiadnej ekonomickej činnosti tejto spoločnosti. Platiteľ
sám nevyvinul potrebnú mieru opatrnosti v obchodných vzťahoch, keď nevedel, s akou osobou za
spoločnosť W. s.r.o. jednal, s kým uzatváral zdaniteľné obchody, aké osoby mu doručovali faktúry a
aké postavenie mali v dodávateľskej spoločnosti. Napriek tomu, že podľa vyjadrenia žalobcu preberal
jednotlivé zdaniteľné obchody osobne, nepoznal mená osôb, ktoré ich mali uskutočniť a do starostlivosti
ktorých zveril vlastný majetok. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru zaťažuje žalobcu ako daňový
subjekt, pričom samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je postačujúce.

7. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľných
obchodov (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,



b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev
(ďalej len "členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

7.1. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

7.2. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

7.3. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

7.4. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

7.5. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

8. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový
poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými
osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.

8.1. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

8.2. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane.

8.3. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b) a c) daňového poriadku Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.



8.4. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

8.5. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

8.6. Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

8.7. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

9. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov správny súd dospel k
záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom
dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Žalovaný, ako
i prvostupňový správny orgán sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež judikatúrou
týkajúcou sa práva na odpočet DPH.

10. Žalobca namietal znenie výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie konkrétneho
ustanovenia zákona o DPH, podľa ktorého správca dane postupoval a na základe akého ustanovenia
zákona o DPH určil predmetný rozdiel dane. V zmysle § 63 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie
správcu dane obsahuje označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a to Daňový úrad Trenčín, pobočka
Nové Mesto nad Váhom, Hviezdoslavova 36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, obsahuje aj číslo a dátum
rozhodnutia, a to č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05. 06. 2016, identifikačné údaje daňového subjektu,
a to Q. M. Hôrka nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, T.. Vo výroku rozhodnutia sú uvedené identifikačné
údaje daňového subjektu - žalobcu, odkaz na ustanovenie § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa
ktorého správny orgán rozhodol tak, že vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10.642,- Eur na DPH za
zdaňovacie obdobie december 2015. Uvedené rozhodnutie správcu dane bolo rozhodnutím vydaným vo
vyrubovacom konaní a týmto rozhodnutím správca dane vyrubil rozdiel dane oproti vyrubenej dani, a to
v sume 10.642,- Eur. Konkrétne ustanovenia zákona o DPH, ktorých porušenie žalobcom bolo zistené v
priebehu daňovej kontroly sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, avšak daňový poriadok v ustanovení
§ 63 ods. 3 písm. d) ukladá správnemu orgánu vo výroku uviesť ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodovalo, a nie ako si mylne žalobca vysvetlil ustanovenie, ktorého porušenia sa mal
dopustiť. Zákon o DPH nie je na rozdiel od daňového poriadku procesnou normou, neupravuje postup



správnych orgánov pri správe daní. Správca dane a žalovaný postupujú a rozhodujú podľa daňového
poriadku, preto uvedenie ustanovenia
§ 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane rozhodol vo výroku rozhodnutia, je úplné
a správne. Správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol, že vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 a z výroku je zrejmé, že takto vyrubený rozdiel dane je
rozdielom medzi daňou vyrubenou daňovým priznaním doručeným dňa 25. 01. 2016 v sume 29.594,24
Eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 40.236,24 Eur (40.236,24 Eur -
29.594,24 Eur = 10.642,- Eur). Vo výroku rozhodnutia je preto uvedený aj výpočet vyrubeného rozdielu
dane, pričom podrobné zdôvodnenie výpočtu je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Lehota na plnenie je
stanovená vo výroku tak, že rozdiel dane v sume 10.642,- Eur je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia na účet správcu dane, ktorého číslo je vo výroku uvedené. Predmetné rozhodnutie obsahuje
aj poučenie o odvolaní, odtlačok úradnej pečiatky a podpis oprávnenej osoby. Vzhľadom k tomu, že
napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, súd túto námietku žalobcu
považoval za nedôvodnú.

11. Správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili
v súlade s príslušnými predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, pričom daňový poriadok
obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane a iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane.

13. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového
subjektu a preto daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dôkazy, ktoré preukážu
v dostatočnej miere zdaniteľné plnenie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je nepostačujúce, ak daňový subjekt preukazuje
dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr či iných písomných dokladov,
ktoré nemusia mať povahu reálneho faktu. Daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočet
DPH musí preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Odpočítanie dane
nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa
dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená
judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EU.

14. V prejednávanej veci správne orgány neuznali žalobcovi odpočet DPH z dodávateľských faktúr
od dodávateľa W.. za dodanie tovaru a služieb - káble CYKY, práce strojom, prenájom hydraulickej
plošiny, sprostredkovanie reklamy, kŕmenie a ošetrenie zvierat, montážne práce, demontážne práce
z dôvodu, že tovar a služby neboli dodané dodávateľom spoločnosťou W.., keď správca dane na
základe vlastného šetrenia nadobudol odôvodnené pochybnosti o dodaní tovaru a služieb od uvedeného
dodávateľa. Správny súd z dôkazov vykonaných správcom dane dospel k zhodnému názoru ako správne
orgány, že v prejednávanej veci nebolo preukázané reálne dodanie tovaru a služieb spoločnosťou
W. s.r.o. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o dodaní fakturovaného tovaru a služieb uvedeným
dodávateľom predložil len faktúry.

XX. JY.b F., konateľ spoločnosti W. s.r.o. v zdaňovacom období december 2015, na výzvu správcu
dane nepredložil žiadne listiny vystavené pre žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt s tým, že tieto
odovzdal na základe zmluvy o prevode obchodného podielu P. O. a vo veci odmietol vypovedať, avšak
v priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že minimálne od 09. 04. 2015 do 09. 06. 2017 disponoval
s účtom vedeným v Tatra banka a.s. G.: X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol uvedený na
faktúrach vystavených pre žalobcu. Rovnako ani P. O., ktorý je osobou bez domova, správcovi dane
nepredložil žiadne listiny vystavené pre žalobcu s tým, že nemal vedomosť o tom, že bol v roku
2016 konateľom spoločnosti W. s.r.o., o spolupráci spoločnosti so žalobcom nevedel a žalobcu za
spoločnosť W. s.r.o. nikdy neoslovil. Nevedel uviesť meno osoby, od ktorej spoločnosť kúpil a nevedel
ani o účte spoločnosti vedenom v Tatra banka a.s. Uviedol, že nikoho na zastupovanie spoločnosti
nesplnomocnil a táto spoločnosť bola evidovaná Sociálnou poisťovňou v registri zamestnávateľov až
od 14.05.2018. Z kontrolného výkazu spoločnosti W.o. správca dane zistil, že jej jediným dodávateľom
bola spoločnosti X. s.r.o., ktorej konateľ S. C.a je osobou bez domova a žiadne listiny vo vzťahu k
spoločnosti W. s.r.o. ani k žalobcovi nepredložil a vo svojej výpovedi uviedol, že si nie je vedomý
toho, že by bol konateľom spoločnosti a meno bývalého konateľa nepozná. Spoločnosti X. s.r.o. bola
dňa 28.02.2015 zrušená registrácia pre DPH. Hoci žalobca tvrdil, že fakturovaný tovar a služby boli
vykonané spoločnosťou W. s.r.o., uvedené tvrdenie bolo v priebehu daňovej kontroly správcom dane



odôvodnene spochybnené. Žalobca v konaní na preukázanie svojho tvrdenia predložil správcovi dane
výlučne faktúry vystavené spoločnosťou W. s.r.o. a doklady o úhradách týchto faktúr. Avšak U. F., ktorý
bol v zdaňovacom období december 2015 konateľom spoločnosti W. s.r.o. ohľadom obchodnej činnosti
odmietol vypovedať, tvrdil, že účtovné doklady spoločnosti odovzdal P. O., ktorý sa domnieval, že bol
konateľom spoločnosti až od roku 2017, pričom U. F. disponoval minimálne do 09. 06. 2017 s účtom,
ktorý bol uvedený na faktúrach vystavených pre žalobcu. Spoločnosť W. s.r.o. v zdaňovacom období
roku 2015 pri vysokých obratoch vykazovala v daňových priznaniach k DPH nízke daňové povinnosti,
pričom jej jediným dodávateľom bola spoločnosť X. s.r.o., ktorej bola dňa 28.02.2015 zrušená registrácia
pre DPH a ktorá od augusta 2014 nepodala žiadne daňové priznanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
správca dane nadobudol odôvodnené pochybnosti o reálnom dodaní tovaru a služieb deklarovanom na
uvedených faktúrach dodávateľom W. s.r.o., o týchto pochybnostiach žalobcu informoval a vyzval ho na
predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru a služieb uvedeným dodávateľom,
avšak žalobca žiaden dôkaz nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol vykonanie akéhokoľvek dôkazu na
získanie dôkazov, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane. Skutočnosti vyplývajúce z dôkazov
zabezpečených správcom dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly odôvodnene spochybňujú
žalobcovo tvrdenie o dodaní tovaru a služieb spoločnosťou W. s.r.o., a preto bolo na žalobcovi, aby
tieto odôvodnené pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru a služieb uvedeným dodávateľom vyvrátil
dôkazmi (prenesenie dôkazného bremena na žalobcu). Odôvodnené pochybnosti správcu dane o tom,
že fakturovaný tovar a služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach sú v napadnutých
rozhodnutiach správnych orgánov formulované konzistentne a zrozumiteľne, vychádzajú z dôkazov
vykonaných v rámci daňovej kontroly a správne orgány sa v nich dostatočne vysporiadali s námietkami
žalobcu.

15. Bolo na žalobcovi, aby správcovi dane v priebehu daňovej kontroly hodnoverne
preukázal, že fakturovaný tovar a služby mu boli dodané uvádzaným dodávateľom. Je pravdou, že zo
strany žalobcu nedošlo k porušeniu zákona uzavretím zmluvy o dodaní tovaru a služieb s dodávateľom
ústnou formou, avšak práve tým sa vystavil riziku, že v prípade daňovej kontroly sa dostane do dôkaznej
núdze na preukázanie svojho tvrdenia, že zdaniteľné plnenie, z ktorého
si uplatnil odpočet DPH, bolo reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na uplatňovaných faktúrach.
Správca dane ani žalovaný nespochybňovali vo svojich rozhodnutiach, že by fakturovaný tovar a
služby neboli žalobcovi dodané, ale spochybňovali ich dodanie osobou uvedenou na uplatňovaných
faktúrach, pričom sám žalobca potvrdil, že spoločnosť W. s.r.o. a osoby za ňu konajúce si dostatočne
nepreveril. Žalobca bol však práve tým, kto si mal dostatočne preveriť dodávateľskú spoločnosť, či
je schopná požadované dodania realizovať, aké je jej materiálno-technické a personálne vybavenie,
nakoľko vstupom do obchodných vzťahov s týmto dodávateľom prebral na seba ako daňový subjekt
plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Tým, že žalobca tak neučinil,
neprejavil náležitú
mieru opatrnosti a prebral na seba riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť
voči správcovi dane v priebehu daňovej kontroly. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a)
zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich
bezpodmienečné splnenie. Zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť v prípade odôvodnených
pochybností správcu dane schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to
práve osobou uvedenou na faktúre. Správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia
žalobcu o dodaní tovaru a služieb uvádzaným dodávateľom a žalobca tieto pochybnosti v konaní
nevyvrátil. Prípadný odstup
času sťažil dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý dôvodne spochybnil reálnosť
deklarovaných plnení. Žalobcu ako daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane zaťažuje dôkazné
bremeno na spoľahlivé preukázanie svojich tvrdení pri uplatnení nároku
na odpočet DPH a pokiaľ tvrdí, že k dodaniu tovaru a služieb došlo na faktúre uvedeným dodávateľom,
ako účastník tohto obchodu má dostatok času a možností na zabezpečenie dôkazov, aby v prípade
spochybnenia správcom dane v priebehu daňovej kontroly toto dôkazné bremeno uniesol.

16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.



17. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného
neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie
a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z
uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu
podľa vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

18. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a jednak neboli
zistené dôvody pre postup podľa § 168 SSP. V zmysle uvedeného správny súd rozhodol tak, že v konaní
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP,
§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé,
v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3020200042