KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trenčín1. 12. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/9/2020 z 1. 12. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. decembra 2020, sp. zn. 13S/9/2020, ECLI:SK:KSTN:2020:3020200043.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/9/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200043
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200043.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
J. I.. XXX, podnikajúcim pod obchodným menom I. H., s miestom podnikania E. J. I.. XX,
IČO XX XXX XXX, proti žalovanému: P. V. N. V., so sídlom X. XX, G. G., IČO: XX XXX XXX, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21. novembra 2019,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia
žalovaného, potvrdzujúceho podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
rozhodnutie Daňového úradu Y. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 5. júna 2019, ktorým bol v zmysle § 68
ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel v sume 4.744,80 € na dani z pridanej hodnoty
(ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie november 2015. Zároveň žiadal zrušiť aj uvedené rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2. Žalobca rozhodnutie a postup žalovaného považoval za nezákonné, vydané v rozpore s príslušnými
ustanoveniami zákona o DPH. Mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2.1. Žalobca považoval výrok prvostupňového rozhodnutia za nezákonný, nepreskúmateľný,
neodôvodnený a nevykonateľný. Podľa žalobcu výrok neobsahuje konkrétne ustanovenie zákona o
DPH, podľa ktorého správca dane postupoval a rozhodol a na základe ktorého konkrétneho ustanovenia
zákona správca dane určil predmetný rozdiel dane v sume 4.744,80 €. Správca dane neuviedol
akými výpočtami sa dopracoval k sume 4.744,80 € a ktorý riadok daňového priznania bol opravený -
zmenený a v akej výške. Ďalej uviedol, že neporušil žiadnu zákonom alebo iným predpisom uloženú
povinnosť pri uzatváraní obchodných vzťahov a spolupráci so spoločnosťou G. s.r.o.. Skutočnosť,
že nedošlo k vystaveniu žiadnej písomnej objednávky ako aj k uzavretiu žiadnej písomnej zmluvy
nemožno vytýkať ako porušenie zákona. Pokiaľ daňový subjekt takúto povinnosť uloženú nemal,
nemožno jej nevykonaním zakladať a odôvodňovať nedostatky v unesení dôkazného bremena. Potvrdil,
že si nedostatočne preveril dodávateľa, avšak na to ani nemal dôvod, nakoľko všetky fakturované
práce boli riadne vykonané, dodané. Nemal dôvod pochybovať o serióznosti dodávateľa. Správca
dane nespochybnil uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných plnení fakturovaných dodávateľom, nakoľko
z predmetu a charakteru činnosti žalobcu vyplýva, že tieto fakturované práce a služby boli a museli



byť nevyhnutne zrealizované. Spôsob účtovania u žalobcu nebol správcom dane žiadnym spôsobom
spochybnený.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na
skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že zabezpečenie tovaru
a služieb, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, preukázateľne nebolo dodané spoločnosťou
G. s.r.o., G.. Vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti malo za cieľ získať neoprávnený daňový únik
tým, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z deklarovanej transakcie, z ktorej daň nebola
odvedená v spoločnosti G. s.r.o.. Z evidencie Finančnej správy je zrejmé, že spoločnosť G. s.r.o.
podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacieho obdobie november 2015, v ktorom oproti vykázaným
obratom za prijaté a dodané zdaniteľné obchody vykázala nízku výslednú daňovú povinnosť. Podľa
predložených kontrolných výkazov si daňovú povinnosť uvedenú na faktúrach pre žalobcu ponížila
faktúrami od spoločnosti N. s.r.o., I., ktorá v tom čase už nebola registrovaným platiteľom dane,
jej konateľom bol Y. P., bezdomovec, ktorý nemal vedomosť o žiadnej ekonomickej činnosti v tejto
spoločnosti. V súčasnosti je v spoločnosti G. s.r.o. konateľom S. H., bezdomovec. Žalobca tak nevyvinul
potrebnú mieru opatrnosti v obchodných vzťahoch, keď nevedel s akou osobou za spoločnosť G.
s.r.o. jednal, s kým uzatváral zdaniteľné obchody, aké osoby mu doručovali faktúry a aké postavenie
mali mať v dodávateľskej spoločnosti. Napriek tomu, že podľa vyjadrenia žalobcu preberali jednotlivé
zdaniteľné obchody osobne, nepoznal mená osôb, ktoré ich mali uskutočniť a do starostlivosti ktorých
zveril vlastný majetok. Správca dane vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že žalobca nenadobudol
zdaniteľné obchody od dodávateľa G. s.r.o., tento dodávateľ bol do zdaniteľných obchodov umelo
vložený z dôvodu zabezpečenia neoprávneného prospechu pre žalobcu. Žalobca nepostupoval v súlade
s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní podnikateľských subjektov, mal
byť pri uskutočňovaní svojich obchodných transakcií obozretný a vyberať si obchodných partnerov
zodpovedne a s náležitou starostlivosťou. Posúdenie uzavretých obchodov však bolo povinnosťou
správcu dane vo vzťahu k určeniu výšky dane, a to v ich vzájomnej súvislosti, najmä s ohľadom na
to, či nedošlo k uzavretiu obchodov so snahou v konečnom dôsledku znížiť daňový základ. Dôvodom
neuznania odpočítania dane je skutočnosť, že žalobca a ani správca dane vykonaným dokazovaním,
nepreukázali tvrdenia žalobcu, že predmetné zdaniteľné obchody žalobcovi dodala spoločnosť G.
s.r.o.. Žalobca, ani konateľ spoločnosti G. s.r.o. nedokázali označiť osoby, ktoré mali predmetné služby
vykonávať a reálnosť vykonania týchto služieb. Žalobca bol so všetkými použitými dôkazmi riadne
oboznámený a mal právo sa k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal
pravdivosť svojich tvrdení. Mal zato, že výrok rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného obsahuje
všetky náležitosti, ktoré musí obsahovať výrok rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového
poriadku.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa §
177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa
s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci
rozhodol na nariadenom pojednávania tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa § 190 SSP ju zamietol.

5. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného a postup správnych
orgánov v konaní, na základe ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za obdobie november 2015
z dôvodu neuznania uplatneného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa G. s.r.o., F.
cesta XX, G., IČO XX XXX XXX za dodávku tovaru a služieb v celkovej sume 28.468,80 €, DPH z toho
predstavuje sumu 4.744,80 €.

6. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil
nasledovné:

- Správca dane oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2018 oznámil žalobcovi výkon daňovej
kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia máj 2015, júl - december 2015 so začiatkom daňovej kontroly
dňa 06.06.2018.
- Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ G.
s.r.o., G. služby - ošetrenie zvierat v celkovej sume 3.600,- €, z toho DPH 600,- €. Číslo účtu dodávateľa
bolo XXXXXXXXXX/XXXX.



- Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ G.
s.r.o., G. služby - sprostredkovanie reklamy - prevádzka E. J. I., Y., J. S. J. I. v celkovej sume 6.000,- €,
z toho DPH 1.000,- €. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ G.
s.r.o., G. služby - pomocné práce G. Y. Y. v celkovej sume 3.528,- €, z toho DPH 588,- €. Číslo účtu
dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ
G. s.r.o., G. služby - výkopové práce K. v celkovej sume 1.800,- €, z toho DPH 300,- €. Číslo účtu
dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2015 splatnou v lehote 30 dní fakturoval žalobcovi dodávateľ G.
s.r.o., G. tovar - U. XBxXXxXX, U. XBxXXXxXX, U. XXCxX,X, U. XCxX v celkovej sume 13.540,80 €, z
toho DPH 2.256,80 €. Číslo účtu dodávateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX.
- Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2018 vyzval správca dane žalobcu na predloženie
dokladov k daňovej kontrole DPH za obdobie máj 2015, júl - december 2015.
- I. H. vo svojej výpovedi zo dňa 20.11.2018 uviedol, že v roku 2015 a 2016 bolo predmetom jeho činnosti
elektromontážne práce, výroba rozvádzačov a predaj elektroinštalačného materiálu, zemné práce a
poľnohospodárska výroba - N. (chov dobytka). Prevádzku predajne materiálu má v Y., v J. S. nad I.
a v E. J. I. v prenajatých priestoroch. Má farmu v E. v prenájme. V E. J. I. má kancelárske priestory
a montážnu dielňu. Má približne 24 zamestnancov na pracovnú zmluvu. Na spoločnosť G. s.r.o. sa
nakontaktoval tak, že prišiel obchodník a oslovil ho s ponukou na spoluprácu, meno si nepamätal a
neoveroval. Fakturované služby a tovar si kontroloval sám, podkladom faktúr bola ústna dohoda, nevedel
uviesť meno osoby, ktorá mu odovzdával faktúry ani osôb vykonávajúcich fakturované práce. Spolupráca
prebiehala tak, že pri osobnom stretnutí s osobou za spoločnosť G. s.r.o. dojednal požiadavky na
poskytnutie pracovníkov a dodávku materiálu a táto osoba všetko zabezpečila. Osobu Z. K. ani S.
H. nepoznal. Správca dane I. H. po podaní výpovede dňa 20.11.2018 oboznámil so skutočnosťami
zistenými v priebehu daňovej kontroly.
- Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.08.2018 vyzval správca dane spoločnosť G. s.r.o. na
predloženie daňových dokladov týkajúcich sa daňovej kontroly u žalobcu. Zásielka sa správcovi dane
vrátila s poznámkou adresát je neznámy.
- Z. K., ktorý bol od 12.03.2015 do 26.02.2016 konateľom spoločnosti G. s.r.o., odmietol pred správcom
dane vypovedať. Uviedol, že doklady a účtovníctvo spoločnosti odovzdal novému konateľovi S. H..
- Zo zmluvy o bežnom účte F.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uzavretej medzi Y. G., a.s. a majiteľom
účtu G. s.r.o. zo dňa 09.04.2015 vyplýva, že zmluvu za majiteľa účtu podpisoval Z. K.. Podľa výpisu z
účtu Z. K. s uvedeným účtom disponoval minimálne do 09.06.2017.
- S. H., ktorý bol od 27.02.2016 konateľom spoločnosti G. s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie o
tom, že bol jej konateľom v roku 2016. Mal za to, že je jej konateľom od roku 2017, dal si urobiť pečiatku a
robí si vo firme sám na seba. Na zastupovanie v spoločnosti nikoho nesplnomocnil, nemá zamestnancov
a nevie, či spoločnosť mala zamestnancov. Nevedel, kde má spoločnosť sídlo, nevedel uviesť meno
účtovníčky, ktorá mu vystavuje doklady, nemá žiadne priestory a činnosť vykonáva po celom Slovensku.
Nevedel uviesť, či spoločnosť G. s.r.o. spolupracovala so žalobcom v rokoch 2015 a 2016. I. H. poznal,
robil pre neho maštaľ pod inou spoločnosťou u Z. S. z G., u ktorého bol zamestnaný. I. H. za spoločnosť
G. s.r.o. nikdy neoslovil. Z. K. nepoznal, nevedel uviesť meno osoby, od ktorej spoločnosť G. s.r.o. kúpil.
Nemal vedomosť o účte spoločnosti G. s.r.o. vedenom v Y. banka a.s. F.: N XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, používal účet v N. N., s ktorým on jediný disponoval.
- Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 11.07.2018 vyplýva, že spoločnosť G.
s.r.o. je evidovaná v registri zamestnávateľov od 14.05.2018.
- Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXX/XXXXXXXXX zo dňa 13.06.2017 ohľadom preverenia
umiestnenia sídla daňového subjektu G. s.r.o. vlastník nehnuteľnosti uviedol, že spoločnosť G. s.r.o. ani
jej predchádzajúci názov N. s.r.o. nepozná, súhlas s umiestnením sídla v jeho nehnuteľnosti nepodpísal,
táto spoločnosť v jeho nehnuteľnosti nikdy sídlo nemala.
- Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2018 vyzval správca dane spoločnosť N. s.r.o. na
predloženie daňových dokladov týkajúcich sa daňovej kontroly u žalobcu. Zásielka sa správcovi dane
vrátila s poznámkou adresát je neznámy.
- Z úradného záznamu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2018 vyplýva, že z odpovede
na súčinnosť H. zistil, že konateľ spoločnosti N. s.r.o. Y. P. je osobou bez domova, táto spoločnosť
v kontrolovanom období máj - december 2015 bola jediným dodávateľom spoločnosti G. s.r.o., dňa
28.02.2015 jej bola zrušená registrácia pre DPH z čoho vyplýva, že v kontrolovanom období už nebola
oprávnená vystavovať faktúry s daňou.



- Y. P., konateľ spoločnosti N. s.r.o. od 23.09.2014 uviedol, že si nie je vedomý toho, že by bol konateľom,
meno bývalého konateľa G. U. mu nič nehovorí, nevie, kde má táto spoločnosť sídlo, protokol o prevzatí
dokladov nemá a nevie akú činnosť táto spoločnosť vykonávala. V súčasnosti v tejto spoločnosti žiadnu
činnosť nevykonáva.
- O výsledkoch daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 29.04.2019 protokol č. XXXXXXXXX/XXXX,
týkajúci sa zdaňovacieho obdobia máj 2015, júl - december 2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam v protokole doručil žalobcovi. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote nevyjadril.
- Dňa 05.06.2019 vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi za
zdaňovacie obdobie november 2015 vyrubil podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. rozdiel v sume
4.744,80 € na DPH, keď žalobcovi neuznal právo na uplatnené odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX od dodávateľa G. s.r.o., nakoľko nebolo
preukázané splnenie podmienok na ich uplatnenie uvedené v § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49
ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07.06.2019,
proti ktorému podal žalobca dňa 04.07.2019 odvolanie.
- O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1.
tohto rozsudku. Žalovaný potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odôvodnil riadne
zisteným skutkovým stavom a správnym vyhodnotením dôkazov správcom dane, správnym právnym
posúdením veci v súlade so zákonom o DPH. Poukázal na skutkový stav zistený správcom dane
a na ustanovenia zákona o DPH súvisiace s dodaním tovaru a uplatnením odpočtu DPH. Žalovaný
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a dôkazov predložených v administratívnom spise dospel k
záveru, že žalobca pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2015
konal v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH tým, že nesplnil podmienky ustanovené
zákonom o DPH, keď vierohodne nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru služieb od dodávateľa G.
s.r.o.. vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti v malo za cieľ získať neoprávnený daňový únik tým, že
platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane z deklarovanej transakcie, z ktorej daň nebola odvedená
v spoločnosti G. s.r.o. Z evidencie Finančnej správy je zrejmé, že spoločnosť G. s.r.o. podala daňové
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2015, v ktorom oproti vykázaným obratom za prijaté
aj dodané zdaniteľné obchody vykázala nízku výslednú daňovú povinnosť. Podľa predložených kontrolný
výkazov si daňovú povinnosť uvedenú na faktúrach pre žalobcu ponížila faktúrami od spoločnosti N.
s.r.o., ktorá v tom čase už nebola registrovaným platiteľom dane a jej konateľom bola osoba bez
domova, ktorá nemala vedomosť o žiadnej ekonomickej činnosti tejto spoločnosti. Platiteľ sám nevyvinul
potrebnú mieru opatrnosti v obchodných vzťahoch, keď nevedel, s akou osobou za spoločnosť G. s.r.o.
jednal, s kým uzatváral zdaniteľné obchody, aké osoby mu doručovali faktúry a aké postavenie mali
v dodávateľskej spoločnosti. Napriek tomu, že podľa vyjadrenia žalobcu preberal jednotlivé zdaniteľné
obchody osobne, nepoznal mená osôb, ktoré ich mali uskutočniť a do starostlivosti ktorých zveril vlastný
majetok. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru zaťažuje žalobcu ako daňový subjekt, pričom
samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je postačujúce.

7. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľných
obchodov (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev
(ďalej len "členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

7.1. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

7.2. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň



skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

7.3. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

7.4. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

7.5. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

8. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový
poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými
osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.

8.1. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

8.2. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane.

8.3. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b) a c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

8.4. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

8.5. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

8.6. Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa



rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

8.7. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

9. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov správny súd dospel k
záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom
dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Žalovaný, ako
i prvostupňový správny orgán sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež judikatúrou
týkajúcou sa práva na odpočet DPH.

10. Žalobca namietal znenie výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie konkrétneho
ustanovenia zákona o DPH, podľa ktorého správca dane postupoval a na základe akého ustanovenia
zákona o DPH určil predmetný rozdiel dane. V zmysle § 63 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie
správcu dane obsahuje označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a to Daňový úrad Trenčín,
pobočka Nové Mesto nad Váhom, Hviezdoslavova 36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, obsahuje aj
číslo a dátum rozhodnutia, a to č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2016, identifikačné údaje daňového
subjektu, a to I. H., E. J. I. XXX, XXX XX E. J. I., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ
DPH: SK XXXXXXXXXX. Vo výroku rozhodnutia sú uvedené identifikačné údaje daňového subjektu -
žalobcu, odkaz na ustanovenie § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého správny orgán rozhodol
tak, že vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.744,80 € na DPH za zdaňovacie obdobie november
2015. Uvedené rozhodnutie správcu dane bolo rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní a týmto
rozhodnutím správca dane vyrubil rozdiel dane oproti vyrubenej dani, a to v sume 4.744,80 €. Konkrétne
ustanovenia zákona o DPH, ktorých porušenie žalobcom bolo zistené v priebehu daňovej kontroly sú
uvedené v odôvodnení rozhodnutia, avšak daňový poriadok v ustanovení § 63 ods. 3 písm. d) ukladá
správnemu orgánu vo výroku uviesť ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, a
nie ako si mylne žalobca vysvetlil ustanovenie, ktorého porušenia sa mal dopustiť. Zákon o DPH nie je na
rozdiel od daňového poriadku procesnou normou, neupravuje postup správnych orgánov pri správe daní.
Správca dane a žalovaný postupujú a rozhodujú podľa daňového poriadku, preto uvedenie ustanovenia
§ 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane rozhodol vo výroku rozhodnutia, je úplné
a správne. Správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol, že vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 a z výroku je zrejmé, že takto vyrubený rozdiel dane je
rozdielom medzi daňou vyrubenou daňovým priznaním doručeným dňa 28.12.2015 v sume 19.854,19 €
a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 24.598,99 € (24.598,99 € - 19.854,19
€ = 4.744,80 €). Vo výroku rozhodnutie je preto uvedený aj výpočet vyrubeného rozdielu dane, pričom
podrobné zdôvodnenie výpočtu je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Lehota na plnenie je stanovená
vo výroku tak, že rozdiel dane v sume 4.744,80 € je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
na účet správcu dane, ktorého číslo je vo výroku uvedené. Predmetné rozhodnutie obsahuje aj poučenie
o odvolaní, odtlačok úradnej pečiatky a podpis oprávnenej osoby. Vzhľadom k tomu, že napadnuté
rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, súd túto námietku žalobcu považoval za
nedôvodnú.

11. Správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili
v súlade s príslušnými predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, pričom daňový poriadok



obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane a iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane.

12. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového
subjektu a preto daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dôkazy, ktoré preukážu
v dostatočnej miere zdaniteľné plnenie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je nepostačujúce, ak daňový subjekt preukazuje
dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr či iných písomných dokladov, ktoré nemusia mať povahu
reálneho faktu. Daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočet DPH musí preukázať, že došlo k
reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z
daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená judikatúrou vnútroštátnych súdov na
základe judikatúry Súdneho dvora EU.

13. V prejednávanej veci správne orgány neuznali žalobcovi odpočet DPH z dodávateľských faktúr od
dodávateľa G. s.r.o. za dodanie tovaru a služieb - káble U. a ošetrenie zvierat, sprostredkovanie reklamy,
pomocné práce, výkopové práce z dôvodu, že tovar a služby neboli dodané dodávateľom spoločnosťou
G. s.r.o., keď správca dane na základe vlastného šetrenia nadobudol odôvodnené pochybnosti o dodaní
tovaru a služieb od uvedeného dodávateľa. Správny súd z dôkazov vykonaných správcom dane dospel
k zhodnému názoru ako správne orgány, že v prejednávanej veci nebolo preukázané reálne dodanie
tovaru a služieb spoločnosťou G. s.r.o.. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o dodaní fakturovaného
tovaru a služieb uvedeným dodávateľom predložil len faktúry.

XX. Jakub K., konateľ spoločnosti G. s.r.o. v zdaňovacom období november 2015, na výzvu správcu
dane nepredložil žiadne listiny vystavené pre žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt s tým, že tieto
odovzdal na základe zmluvy o prevode obchodného podielu S. H. a vo veci odmietol vypovedať, avšak
v priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že minimálne od 09.04.2015 do 09.06.2017 disponoval s
účtom vedeným v Y. G. a.s. IBAN: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol uvedený na faktúrach
vystavených pre žalobcu. Rovnako ani S. H., ktorý je osobou bez domova, správcovi dane nepredložil
žiadne listiny vystavené pre žalobcu s tým, že nemal vedomosť o tom, že bol v roku 2016 konateľom
spoločnosti G. s.r.o., o spolupráci spoločnosti so žalobcom nevedel a žalobcu za spoločnosť G. s.r.o.
nikdy neoslovil. Nevedel uviesť meno osoby, od ktorej spoločnosť kúpil a nevedel ani o účte spoločnosti
vedenom v Y. G. a.s.. Uviedol, že nikoho na zastupovanie spoločnosti nesplnomocnil a táto spoločnosť
bola evidovaná Sociálnou poisťovňou v registri zamestnávateľov až od 14.05.2018. Z kontrolného
výkazu spoločnosti G. s.r.o. správca dane zistil, že jej jediným dodávateľom bola spoločnosti N. s.r.o.,
ktorej konateľ Y. P. je osobou bez domova a žiadne listiny vo vzťahu k spoločnosti G. s.r.o. ani k
žalobcovi nepredložil a vo svojej výpovedi uviedol, že si nie je vedomý toho, že by bol konateľom
spoločnosti a meno bývalého konateľa nepozná. Spoločnosti N. s.r.o. bola dňa 28.02.2015 zrušená
registrácia pre DPH. Hoci žalobca tvrdil, že fakturovaný tovar a služby boli vykonané spoločnosťou G.
s.r.o., uvedené tvrdenie bolo v priebehu daňovej kontroly správcom dane odôvodnene spochybnené.
Žalobca v konaní na preukázanie svojho tvrdenia predložil správcovi dane výlučne faktúry vystavené
spoločnosťou G. s.r.o. a doklady o úhradách týchto faktúr. Avšak Z. K., ktorý bol v zdaňovacom období
november 2015 konateľom spoločnosti G. s.r.o. ohľadom obchodnej činnosti odmietol vypovedať, tvrdil,
že účtovné doklady spoločnosti odovzdal S. H., ktorý sa domnieval, že bol konateľom spoločnosti
až od roku 2017, pričom Z. K. disponoval minimálne do 09.06.2017 s účtom, ktorý bol uvedený
na faktúrach vystavených pre žalobcu. Spoločnosť G. s.r.o. v zdaňovacom období roku 2015 pri
vysokých obratoch vykazovala v daňových priznaniach k DPH nízke daňové povinnosti, pričom jej
jediným dodávateľom bola spoločnosť N. s.r.o., ktorej bola dňa 28.02.2015 zrušená registrácia pre
DPH a ktorá od augusta 2014 nepodala žiadne daňové priznanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
správca dane nadobudol odôvodnené pochybnosti o reálnom dodaní tovaru a služieb deklarovanom na
uvedených faktúrach dodávateľom G. s.r.o., o týchto pochybnostiach žalobcu informoval a vyzval ho na
predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru a služieb uvedeným dodávateľom,
avšak žalobca žiaden dôkaz nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol vykonanie akéhokoľvek dôkazu na
získanie dôkazov, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane. Skutočnosti vyplývajúce z dôkazov
zabezpečených správcom dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly odôvodnene spochybňujú
žalobcovo tvrdenie o dodaní tovaru a služieb spoločnosťou G. s.r.o., a preto bolo na žalobcovi, aby
tieto odôvodnené pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru a služieb uvedeným dodávateľom vyvrátil
dôkazmi (prenesenie dôkazného bremena na žalobcu). Odôvodnené pochybnosti správcu dane o tom,



že fakturovaný tovar a služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach sú v napadnutých
rozhodnutiach správnych orgánov formulované konzistentne a zrozumiteľne, vychádzajú z dôkazov
vykonaných v rámci daňovej kontroly a správne orgány sa v nich dostatočne vysporiadali s námietkami
žalobcu.

15. Bolo na žalobcovi, aby správcovi dane v priebehu daňovej kontroly hodnoverne preukázal, že
fakturovaný tovar a služby mu boli dodané uvádzaným dodávateľom. Je pravdou, že zo strany žalobcu
nedošlo k porušeniu zákona uzavretím zmluvy o dodaní tovaru a služieb s dodávateľom ústnou
formou, avšak práve tým sa vystavil riziku, že v prípade daňovej kontroly sa dostane do dôkaznej
núdze na preukázanie svojho tvrdenia, že zdaniteľné plnenie, z ktorého si uplatnil odpočet DPH, bolo
reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na uplatňovaných faktúrach. Správca dane ani žalovaný
nespochybňovali vo svojich rozhodnutiach, že by fakturovaný tovar a služby neboli žalobcovi dodané, ale
spochybňovali ich dodanie osobou uvedenou na uplatňovaných faktúrach, pričom sám žalobca potvrdil,
že spoločnosť G. s.r.o. a osoby za ňu konajúce si dostatočne nepreveril. Žalobca bol však práve tým,
kto si mal dostatočne preveriť dodávateľskú spoločnosť, či je schopná požadované dodania realizovať,
aké je jej materiálno-technické a personálne vybavenie, nakoľko vstupom do obchodných vzťahov s
týmto dodávateľom prebral na seba ako daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne
dôsledky svojich rozhodnutí. Tým, že žalobca tak neučinil, neprejavil náležitú mieru opatrnosti a prebral
na seba riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť voči správcovi dane v priebehu daňovej
kontroly. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a
objektívne, t.j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Zákonodarca požaduje
pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry, musí byť v prípade odôvodnených pochybností správcu dane schopný
preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru a služieb
uvádzaným dodávateľom a žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil. Prípadný odstup času sťažil
dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý dôvodne spochybnil reálnosť deklarovaných
plnení. Žalobcu ako daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno na
spoľahlivé preukázanie svojich tvrdení pri uplatnení nároku na odpočet DPH a pokiaľ tvrdí, že k dodaniu
tovaru a služieb došlo na faktúre uvedeným dodávateľom, ako účastník tohto obchodu má dostatok času
a možností na zabezpečenie dôkazov, aby v prípade spochybnenie správcom dane v priebehu daňovej
kontroly toto dôkazné bremeno uniesol.

16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného
neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie
a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z
uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu
podľa vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

18. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a jednak neboli
zistené dôvody pre postup podľa § 168 SSP. V zmysle uvedeného správny súd rozhodol tak, že v konaní
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP,
§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi
napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3020200043)