Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 25Sa/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200059 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200059.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: AGS spol. s r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Priemyselná 14, 971 01 Prievidza, IČO: 31 618 375, právne zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0004431002020 zo dňa 13. februára 2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou na tunajšom súde domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovanej (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č. 0004431002020 zo dňa 07.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19. a § 225j ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“) upovedomený o začatí vymáhania pohľadávky formou prikázania pohľadávky z účtu vedeného v banke na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č. 700-1010860919-GC04/19 zo dňa 02.12.2019 (ďalej aj ako „exekučný titul“), ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 49,96 eur titulom sankcie, resp. penále podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 9. a § 240 zákona o sociálnom poistení za obdobie december 2018. 2. Žalobca v podanej žalobe má za to, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli porušené jeho subjektívne práva, a to právo podnikať a právo vlastniť majetok, nakoľko tieto nezákonné rozhodnutia priamo zasahujú do majetkovej sféry žalobcu, keďže mu ukladajú peňažnú povinnosť uhradiť penále predpísané v rozpore so zákonom a tieto nezákonne predpísané penále vymáhajú, pričom nezákonnosť vidí žalobca v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočné zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná, podľa názoru žalobcu, nesprávne aplikovala ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), ako aj ustanovenia zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k zákonu o konkurze. Žalobca poukazuje najmä na sankčnú povahu penále, pričom ide o určitú osobitnú právnu formu úroku z omeškania upravenú špecificky pre účely sociálneho poistenia a jediným rozdielom oproti iným sankciám za omeškanie je v názve, ktoré sa špecificky pre zákon o sociálnom poistení zvolilo ako penále. Žalobca konštatuje nesprávne právne posúdenie určenia okamihu vzniku pohľadávky, keď podľa žalobcu pohľadávka v podobe penále vzniká v okamihu omeškania s platením poistného, teda v predmetnom prípade vznikla pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, kedy je potrebné ju v prihlasovacej lehote prihlásiť do reštrukturalizácie vrátane príslušenstva k nej, pričom žalovaná neprihlásila pohľadávku do reštrukturalizácie žalobcu, v dôsledku čoho vzniklo obmedzenie v podobe nemožnosti vydať rozhodnutie o predpísaní penále a teda nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia, pretože exekučný titul bol vydaný pred začatím reštrukturalizácie. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sa neopierajú o oporu v platných a účinných, všeobecne záväzných právnych predpisoch, v čoho dôsledku sú právne neudržateľné a preto navrhuje ich zrušenie. 3. Žalovaná sa vyjadrením zo dňa 25.03.2020 vyjadrila k žalobe, pričom konštatovala, že postup pri vymáhaní pohľadávky na základe spôsobilého exekučného titulu je správny a vymáhanie má podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo začaté konanie vo veci vymáhania pohľadávky. Podľa právneho názoru žalovanej, penále upravené zákonom o sociálnom poistení sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, ktorú je možné vymáhať až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a v žiadnom prípade nie je možné za jediný rozdiel medzi penále a inými sankciami za omeškanie považovať jeho názov. Predmetné penále vzniklo ako pohľadávka počas reštrukturalizačného konania a teda ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú v súlade s § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu, pričom penále nie je možné spájať s príslušenstvom pohľadávky, ani s peňažnými sankciami. Penále je samostatnou pohľadávkou, ktorá predstavuje nesplnenie zákonnej povinnosti. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukázala na viaceré rozhodnutia súdov a v ostatnom žalovaná len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. Žalovaná je toho názoru, že pri začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky vychádzala z dostatočne a riadne zisteného skutkového a právneho stavu veci, podkladom ktorého bol spôsobilý exekučný titul a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, pričom v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odôvodnení žaloby a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Žalobca sa v replike zo dňa 15.05.2020 vyjadril k vyjadreniu žalovanej, pričom podľa názoru žalobcu nemožno rozhodnutie sociálnej poisťovne o predpísaní penále považovať za hmotnoprávny základ vzniku pohľadávky v podobe penále na účely zákona č. 7/2005 Z. z. Žalobca ďalej konštatuje, že ani vydanie rozhodnutia, ani splatnosť a ani právoplatnosť nie sú smerodajné a neurčujú vznik pohľadávky pre účely zákona č. 7/2005 Z. z, pričom skutkové deje, ktoré dávajú pohľadávke vznik, nie sú dané samotným rozhodnutím. Znenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je vo vzťahu k lex specialis v podobe zákona č. 7/2005 Z. z. významné, nakoľko z neho môže správca v reštrukturalizácií objektívne určiť správnosť výšky uplatnenej pohľadávky, správnosť právneho dôvodu uplatnenej výšky pohľadávky, čo je smerodajné pre správne zistenie, resp. popretie pohľadávky podľa § 124 zákona č. 7/2005 Z. z. tak, aby bolo možné bez ďalšieho postup správcu považovať za postup s odbornou starostlivosťou. Pre účely zákona č. 7/2005 Z. z. sa za právny vznik pohľadávky na účely prihlášky pohľadávky považuje § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z., a teda okamih, kedy bol dlžník pohľadávku z verejnoprávneho vzťahu oprávnený plniť, resp. skutkové deje, ktoré takúto pohľadávku kreovali, a nie splatnosť ani vydanie rozhodnutia bez ohľadu na to, či takéto dáva pohľadávke vyčíslenú formu, splatnosť alebo ďalšie vlastnosti zdanlivo významné pre určenie vzniku pohľadávky. Aplikáciou uvedených právnych predpisov na nesporný skutkový stav možno dospieť k záveru, že poistné a povinné príspevky za obdobie december 2018 bol žalobca oprávnený plniť bez ďalšieho najneskôr dňa 01.01.2019, čo je podľa § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z. najneskorším okamihom vzniku pohľadávky a akékoľvek príslušenstvo k takej pohľadávke prislúchajúce je potrebné si prihlásiť do reštrukturalizácie, avšak iba do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Na všetko príslušenstvo primárnej pohľadávky po začatí reštrukturalizačného konania je potrebné aplikovať § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a takéto penále ako príslušenstvo nepredpisovať. Žalobca naďalej zastáva taký právny názor, že je potrebné aplikovať § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v kontexte § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. a predovšetkým v kontexte § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení z čoho jednoznačne vyplýva záver, že rozhodnutie o predpísaní penále nemalo byť sociálnou poisťovňou nikdy vydané, čo ho robí nezákonným, a teda rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a významným spôsobom narušuje legitímne očakávania žalobcu aj s ohľadom na právnu istotu. 5. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech. 6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 7. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 8. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 9. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 10. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 0004431002020 zo dňa 13.02.2020, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19. a § 225j ods. 7 zákona o sociálnom poistení upovedomený o začatí vymáhania pohľadávky formou prikázania pohľadávky z účtu vedeného v banke na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 49,96 eur titulom sankcie, resp. penále podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 9. a § 240 zákona o sociálnom poistení za obdobie december 2018. 11. Z administratívneho spisu žalovanej krajský súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 9. a § 240 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím č. 700-1010860919-GC04/19 zo dňa 02.12.2019 predpísala žalobcovi ako zamestnávateľovi za obdobie december 2018 penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 49,49 eur, pričom žalobca mal uhradiť predmetné penále do 15 dní od doručenia uvedeného rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Žalobca pohľadávku neuhradil, ani nevyužil možnosť podať odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2019. 12. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 19. a § 225c zákona o sociálnom poistení rozhodnutím č. 0004431002020 zo dňa 02.01.2020 rozhodla na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky v prospech žalovanej ako oprávnenej voči žalobcovi ako povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 49,96 eur, pričom uvedené rozhodnutie sa nedoručuje, nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky a je právoplatné dňom jeho vydania. 13. Dňa 07.01.2020 bolo Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19. a § 225j zákona o sociálnom poistení vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca upovedomený o začatí vymáhania pohľadávky vo výške 49,96 eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, pričom bol zároveň vyzvaný, aby predmetnú pohľadávku uhradil do 8 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia a v prípade, ak pohľadávka nebude uhradená v uvedenej lehote a po márnom uplynutí lehoty na odvolanie alebo po zamietnutí odvolania, tak Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza pristúpi k vymáhaniu pohľadávky prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. 14. Žalobca pohľadávku neuhradil a proti prvostupňovému rozhodnutiu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom má za to, že skutkové deje, z ktorých je vymáhaná pohľadávka, nastali pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, ktoré začalo dňa 03.12.2019 a dňa 07.01.2020 bola reštrukturalizácia žalobcu povolená a teda ide o tzv. starú pohľadávku spadajúcu do režimu upraveného v § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. a preto ju bolo možné uplatniť len prihlásením do reštrukturalizácie žalobcu. Vzhľadom na uvedené, žalobca považoval vymáhanie predmetnej pohľadávky za nezákonné s ohľadom na predreštrukturalizačný charakter vymáhanej pohľadávky a začaté reštrukturalizačné konanie spôsobuje objektívnu nemožnosť jej vymáhania. Z uvedených dôvodov žalobca navrhoval vo vymáhaní pohľadávky nepokračovať vzhľadom na začatie reštrukturalizačného konania voči žalobcovi a povolenie reštrukturalizácie žalobcu. 15. O žalobcovom odvolaní rozhodovala žalovaná ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) a § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preskúmala prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom odvolanie žalobcu v zmysle § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila s odôvodnením, že z § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť, nie možnosť predpísať penále každému platiteľovi poistného na sociálne poistenie, ktorý porušuje svoje zákonné odvodové povinnosti. Súčasne v tomto ustanovení je vyjadrený aj čas, kedy táto povinnosť žalovanej vzniká, a to dňom, keď bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ale nie napr. dňom začatia reštrukturalizačného konania. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia zákonnej odvodovej povinnosti, t. j. jej nesplnenia včas, nesplnenia v správnej výške alebo nesplnenia vôbec. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26.11.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 232/2019 dňa 02.12.2019 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. Následne Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 27.12.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 3/2020 dňa 07.01.2020 povolil reštrukturalizáciu žalobcu. Právo žalovanej vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol žalobca plniť a žalovaná nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči žalobcovi uplatňovať. Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Žalovaná bola oprávnená predpísať penále žalobcovi aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii túto možnosť žalovanej nevylučuje. Do reštrukturalizácie sa prihlasujú tie pohľadávky, ktoré vznikli do jej začatia. Pohľadávky, ktoré sa do reštrukturalizácie neprihlasujú sú prednostné pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizácie. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Takéto pohľadávky sú totiž priebežne vyplácané správcom počas konkurzu alebo priamo dlžníkom počas reštrukturalizácie. Predmetné penále vzniklo ako pohľadávka až po začatí reštrukturalizácie, a teda s poukazom na uvedenú skutočnosť ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú v súlade s § 120 ods. 2 zákon č. 7/2005 Z. z. nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, a ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Žalovaná súčasne uviedla, že penále nie je možné spájať s peňažnými sankciami. Penále je samostatnou pohľadávkou, ktorú predstavuje nesplnenie zákonnej povinnosti. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením stanovených povinností vzniká žalovanej povinnosť predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká žalovanej pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 16. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutie je zákonné, správne a uplatnené dôvody v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu neuznáva, pričom má za preukázané, že podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok v súlade s § 225a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení boli splnené. Prvostupňový orgán začal konanie vo veciach vymáhania pohľadávok na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok v zmysle § 225c zákona o sociálnom poistení, ktoré sa nedoručuje. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky a je právoplatné dňom jeho vydania. Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 225j ods. 7 zákona o sociálnom poistení, z čoho vyplýva, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s právnou úpravou v predmetnej veci a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré bránia vymáhaniu pohľadávky, ani iné okolnosti, pre ktoré by vymáhanie pohľadávok bolo neprípustné. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu veci žalovaná skonštatovala, že vymáhanie pohľadávky začalo v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 19. a § 225c zákona o sociálnom poistení a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 225j ods.7 zákona o sociálnom poistení, teda v súlade so skutkovým a právnym stavom veci. 17. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 19. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 20. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 21. K námietkam žalobcu tykajúcej sa nezákonnosti vymáhania pohľadávky v dôsledku začatia reštrukturalizácie žalobcu s poukazom na to, že penále ako sankcia majú byť predpísané ku dňu začatia reštrukturalizačného konania a prihlásené do reštrukturalizácie, inak sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými sa správny súd stotožnil s právnym názorom žalovanej, že v súlade s § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť, nie možnosť predpísať penále každému platiteľovi poistného na sociálne poistenie, ktorý porušuje svoje zákonné odvodové povinnosti. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia zákonnej odvodovej povinnosti, t. j. jej nesplnenia včas, nesplnenia v správnej výške alebo nesplnenia vôbec. Právo Sociálnej poisťovne vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol účastník konania plniť a Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči účastníkovi konania uplatňovať. Správny je názor žalovanej, že penále upravené osobitným právnym predpisom, t. j. zákonom o sociálnom poistení, sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Preto vyhodnotil súd uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú. 22. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa zániku vymáhateľnosti pohľadávky, pretože po vydaní exekučného titulu bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalobcu dňa 3.12.2019, v dôsledku čoho, podľa žalobcu, zanikla vymáhateľnosť pohľadávky, pretože neboli riadne a včas prihlásené do reštrukturalizácie a súčasne zaniklo príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol veriteľom nárok po začatí reštrukturalizačného konania, správny súd uvádza, že Sociálna poisťovňa bola oprávnená predpísať penále žalobcovi aj po začatí reštrukturalizačného konania, pretože, predmetné penále vzniklo ako pohľadávka až po začatí reštrukturalizácie, a teda s poukazom na uvedenú skutočnosť ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Podľa názoru súdu sa s uvedeným správne orgány dôsledne vysporiadali, ak vyslovili záver, že nie je možné penále spájať s príslušenstvom pohľadávky, ani s peňažnými sankciami. V zmysle § 121 ods. 3 občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V súlade s uvedenou zákonnou dikciou, penále nie je príslušenstvom pohľadávky, ani sankciou za neplnenie povinností, ale samostatnou pohľadávkou, ktorú predstavuje nesplnenie zákonnej povinnosti. Preto správny súd považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. 23. K námietke žalobcu tykajúcej sa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „NS SR“) sp. zn. 1 Sžf/2/2016 je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie sa vzťahuje výlučne na úrok z omeškania, ktorý bol v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina vo veci vyrubenia úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v stanovenej lehote splatnosti a nemožno ho použiť na predpisovanie penále podľa § 240 zákona o sociálnom poistení a jeho vymáhanie podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Na základe vyššie uvedeného neobstojí ani argument žalobcu, že jediným rozdielom medzi penále a inými sankciami za omeškanie je len v názve, ktoré sa špecificky pre zákon o sociálnom poistení zvolilo ako penále. 24. K otázke vzniku pohľadávky na penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v priebehu reštrukturalizačného konania vyjadril svoj názor NS SR v rozsudku so sp. zn. 7 Sžso/36/2012 zo dňa 25.09.2012, v ktorom uviedol, že penále vyúčtované podľa zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ani záväzkom akcesorickým. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením stanovených povinností vzniká Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 25. Správny súd poukazuje aj na právny názor v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚS SR“) č. k. III. ÚS 393/2015-22, zo dňa 18.08.2015, ktorým riešil sťažnosť vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného Ústavou Slovenskej republiky v rozsudku NS SR so sp. zn. 9 Sžso/36/2012 zo dňa 18.12.2013. Predmetné porušenie práva, podľa sťažovateľa, súviselo s predpísaním penále z dlžnej sumy poistného podľa zákona o sociálnom poistení a reštrukturalizáciou, keď NS SR pri rozhodovaní uprednostnil predpisy verejného práva pred inými zákonmi, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania pred súdmi. Ten vo svojom vyjadrení pre ÚS SR poukázal na ďalšie rozhodnutie NS SR v obdobnej veci sp. zn. 4 Sžso/5/2011 zo dňa 28.06.2012, podľa ktorého pohľadávka na penále vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o jeho predpísaní. Rovnako ÚS SR dal do pozornosti aj rozhodnutie NS SR so sp. zn. 9 Sžso 10/2013 zo dňa 28.04.2014, kde bol predmetom sporu stret pohľadávky na penále podľa zákona o sociálnom poistení a reštrukturalizačného konania, zo záveru ktorého vyplýva, že kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Vychádzajúc z uvedených skutočností ÚS SR námietku porušenia základného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky rozsudkom NS SR považuje za celkom nedôvodnú, nemajúcu nijaký relevantný podklad. Nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody a sťažnosť vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju odmietol. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že reštrukturalizačné konanie žalobcu bolo začaté dňa 03.12.2019, avšak rozhodnutie o predpísaní penále v žalobcovom prípade, resp. exekučný titul nadobudol právoplatnosť až 24.12.2019, z čoho vyplýva, že pohľadávka na penále vznikla až 24.12.2019, čiže až po začatí reštrukturalizačného konania u žalobcu, vzhľadom na to, že pohľadávka na penále vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o jeho predpísaní. 26. K námietke žalobcu, že je potrebné aplikovať čo najaktuálnejšiu judikatúru najvyšších súdnych autorít, pričom vedomé aplikovanie judikatúry podporujúcej nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor, nemožno považovať za naplnenie princípu právnej istoty, správny súd uvádza, že žalobca neuviedol žiadnu relevantnú judikatúru, ktorá by pojednávala o penále podľa zákona o sociálnom poistení v súvislosti s reštrukturalizáciou. Žalobca uviedol len judikatúru, ktorá sa týka úroku z omeškania vyrubené rozhodnutiami daňových orgánov v súvislosti s reštrukturalizáciou. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že názor správneho súdu, ako aj názor žalovaného, vo vzťahu k prepísaniu penále po začatí reštrukturalizácie, sa v žiadnom prípade neodkláňa od súčasného názoru iných súdov vo vzťahu k tejto problematike. Správny súd uvádza, že taký istý pohľad na predmetnú problematiku mal aj Krajský súd v Prešove v rozsudku so sp. zn. 8 Sa/20/2018 zo dňa 27.09.2018, kedy na obdobný prípad aplikoval tú istú judikatúru, pričom tohto názoru sa pridŕžal aj NS SR v rozsudku so sp. zn. 7 Sžsk/5/2019 zo dňa 29.01.2020. NS SR preskúmaval práve uvedený rozsudok Krajského súd v Prešove, pričom v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru NS SR, ktorú videl tiež vo vyššie spomenutom rozsudku NS SR so sp. zn. 9 Sžso/10/2013 zo dňa 28.04.2014, ktorý bol prijatý správnym kolégiom NS SR ako judikát pod č. R 63/2015. Na základe uvedeného, správny súd konštatuje, že v tejto problematike je ustálená rozhodovacia prax súdov, ktorá zatiaľ nebola žiadnym spôsobom prekonaná, čím nebol porušený princíp právnej istoty a ani legitímne očakávanie žalobcu. 27. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery správnych orgánov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. 28. Správny súd pri svojom rozhodovaní zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je vecne správne, a preto žalobu zamietol. Rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise, zo správneho právneho posúdenia, pričom žalovaná sa tiež jasne a zrozumiteľne vysporiadala s jednotlivými odvolacími dôvodmi, ktoré žalobca uplatnil. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe priznať úspech a preto správny súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 29. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanej prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 30. V prejedávanom prípade procesne úspešnej žalovanej, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanej nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.