Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 28Sa/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200060 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200060.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: Y. spol. s r.o. v H., so sídlom F. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený K.&O. Y. O. S.R.O., so sídlom T. 6, XXX XX W. W., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2020, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 27.02.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené upovedomenie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.01.2020 (ďalej aj „upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok“). Administratívne konanie 2. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26.11.2019, publikovaným v Obchodnom vestníku č. XXX/ XXXX dňa 02.12.2019, začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. 3. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 27.12.2019, publikovaným v Obchodnom vestníku č. X/XXXX dňa 07.01.2020, povolil reštrukturalizáciu žalobcu a ustanovil správcu. 4. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 02.12.2019 podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9. a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) predpísala žalobcovi za obdobie január 2019 až október 2019 penále v sume 8.331,58 Eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poisteného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poisteného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly. Rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 02.12.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2019. 5. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19. a § 225c zákona o sociálnom poistení vydala dňa 02.01.2020 pod č. XXXXXXXXXXXXX rozhodnutie o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok. 6. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19. a § 225j zákona o sociálnom poistení vydala dňa 07.01.2020 pod č. XXXXXXXXXXXXX upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok. 7. Proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie a navrhol ho zrušiť. Poukázal na ustanovenie § 120 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Pohľadávka, ktorú si uplatnila Sociálna poisťovňa, je podľa neho tzv. starou pohľadávkou, ktorú je možné si uplatniť výlučne spôsobom upraveným ustanovením § 120 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. jej prihlásením do reštrukturalizácie. Na konanie o vymoženie uvedenej pohľadávky sa uplatňuje ustanovenie § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z., nakoľko voči žalobcovi bolo začaté reštrukturalizačné konanie a teda vykonávacie konanie ex lege nemohlo začať, resp. ak začalo, tak sa ex lege prerušilo a povolením reštrukturalizácie sa v zmysle § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. zastavilo. 8. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2020 o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok potvrdila. Žalovaný okrem iného poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na to, že právo Sociálnej poisťovne vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol účastník konania plniť a Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči účastníkovi konania uplatňovať. Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Sociálna poisťovňa bola oprávnená predpísať penále žalobcovi aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. túto možnosť Sociálnej poisťovne nevylučuje. Do reštrukturalizácie sa prihlasujú tie pohľadávky, ktoré vznikli do jej začatia. Pohľadávky, ktoré sa do reštrukturalizácie neprihlasujú, sú prednostné pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizácie. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Takéto pohľadávky sú totiž priebežne vyplácané správcom počas konkurzu alebo priamo dlžníkom počas reštrukturalizácie. Predmetné penále vzniklo ako pohľadávka až po začatí reštrukturalizácie, a teda s poukazom na uvedenú skutočnosť ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Penále nie je možné spájať s peňažnými sankciami. Penále je samostatnou pohľadávkou, ktorú predstavuje nesplnenie zákonnej povinnosti. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením stanovených povinností vzniká Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 9. Na podporu svojej argumentácie poukázal žalovaný na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 393/2015-22 zo dňa 18.08.02015, ktorým riešil sťažnosť vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného Ústavou Slovenskej republiky v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/36/2012 zo dňa 18.12.2013. Predmetné porušenie práva, podľa sťažovateľa, súviselo s predpísaním penále z dlžnej sumy poistného podľa zákona o sociálnom poistení a reštrukturalizáciou, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní uprednostnil predpisy verejného práva pred inými zákonmi, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania pred súdmi. Ten vo svojom vyjadrení pre Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28.06.2012, podľa ktorého pohľadávka na penále vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o jeho predpísaní. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/10/2013 zo dňa 28.04.2014, kde bol predmetom sporu stret pohľadávky na penále podľa zákona o sociálnom poistení a reštrukturalizačného konania, zo záveru ktorého vyplýva, že kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Vychádzajúc z uvedených skutočností Ústavný súd Slovenskej republiky námietku porušenia základného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje za celkom nedôvodnú, nemajúcu nijaký relevantný podklad. Nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody a sťažnosť vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju odmietol. Argumentácia žalobcu 10. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval argumentáciu z administratívneho konania, na ktorú nadviazal. Pohľadávka v podobe penále vznikla podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v okamihu omeškania s platením poistného, nakoľko týmto okamihom žalobcovi vznikla povinnosť, resp. mu je umožnené, penále ako sankciu za omeškanie s platením poistného Sociálnej poisťovni zaplatiť. Nakoľko pohľadávka preukázane vznikla pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, ide o tzv. „starú pohľadávku“, resp. starý dlh žalobcu, ktorú je potrebné prihlásiť do reštrukturalizácie prihláškou spôsobom upraveným zákonom č. 7/2005 Z.z. Na podporu svojej argumentácie poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23.05.2017. Pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu spadá do obdobia pred povolením reštrukturalizácie, v čoho dôsledku túto pohľadávku nemožno vymáhať, a preto v zmysle ustanovenia § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení penále nemožno predpísať ani následne vymáhať. Argumentácia žalovaného 11. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zdôraznil, že právo Sociálnej poisťovne vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol účastník konania plniť a Sociálna poisťovňa pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia, ktorým bolo predpísané penále, nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči účastníkovi konania uplatňovať. Penále sa nepovažuje za príslušenstvo istiny, čo už bolo vyriešené judikatúrou, napr. rozsudkom NS SR sp. zn. 7Sžso/36/2012 zo dňa 25.09.2012. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu bola Sociálna poisťovňa oprávnená predpísať žalobcovi penále aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. takúto možnosť Sociálnej poisťovne nevylučuje. Penále vzniklo ako pohľadávka počas reštrukturalizačného konania, pričom ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania. Konanie na správnom súde 12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalovaný. Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom 16. Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú. 17. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 18. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2019 fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2019 Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu. 20. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, dávajúc do pozornosti najmä nasledovné skutočnosti: - reštrukturalizačné konanie žalobcu začalo dňa 02.12.2019 zverejnením uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.11.2019 o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (č. XXX/XXXX), - pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na penále vznikla až dňa 24.12.2019, t.j. právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále, vychádzajúc z početnej judikatúry k otázke vzniku pohľadávky na penále (že pohľadávka na penále vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále, vyplýva najnovšie napr. aj z rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/109/2019 zo dňa 29.01.2020), - pohľadávka na penále nie je príslušenstvom istiny (nezaplateného poistného a príspevkov), - nakoľko pohľadávka na penále voči žalobcovi na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 02.12.2019 vznikla počas reštrukturalizačného konania, neaplikuje sa na ňu právny režim ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ale sa na ňu aplikuje právny režim ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. ide o tzv. prednostnú pohľadávku, - napadnuté rozhodnutie ani jemu predchádzajúce upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávky z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 02.12.2019, nie je možné považovať za nemajúce právny základ. 21. Keďže ku dňu vzniku vymáhanej pohľadávky na penále neexistovala zákonná prekážka, aby Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi penále za príslušné obdobie, správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako nedôvodnú a podľa § 190 SSP ju zamietol. 22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.