Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/15/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200068 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200068.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu LIGNUM MDV PLUS s.r.o. so sídlom Galvaniho 2/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 36 834 203, zastúpeného JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, IČO 34 056 777 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100386990/2020 zo dňa 07.02.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102037863/2019 zo dňa 27.08.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 10 800 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015. 2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane v niekoľkonásobne vyššej hodnote, ako mala byť reálna cena s tým, že obchodné spoločnosti Advertising of Companies s.r.o., JOPO REK s.r.o., FP TRADE s.r.o. a STANDARD STAVBY s.r.o. mali byť umelo vložené do reálne odvysielaných reklamných kampaní, pričom žalobca nemal preukázať reálne dodanie obchodov zo strany dodávateľa Advertising of Companies s.r.o.. Žalobca zdôraznil, že pri uplatnení nadmerného odpočtu sa riadil § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 zákona o DPH a je toho názoru, že splnil všetky predpoklady vyplývajúce zo zákona a uniesol dôkazné bremeno. Žalobca dodal, že správcovi dane predložil všetky relevantné dôkazy, ktorými mohol disponovať, a ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu s dodávateľom Advertising of Companies s.r.o., a to predmetnú faktúru, zmluvu o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10. februára 2015, výpisy z účtu. K obchodnej spolupráci medzi žalobcom a dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. sa vyjadril B. N., ktorý vysvetlil spôsob akým dodávateľ služieb Advertising of Companies s.r.o. zabezpečil realizáciu jednotlivých reklamných služieb pre žalobcu, teda B. N. jednoznačne potvrdil reálne dodanie reklamných služieb žalobcovi. Žalobca je toho názoru, že vyššie uvedené dôkazy potvrdzujú, že reklamné služby mu boli reálne dodané zo strany obchodnej spoločnosti Advertising of Companies s.r.o.. Žalobca dodal, že dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. si taktiež daňové povinnosti voči štátu splnil, keď podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a súčasťou tohto daňového priznania bol i kontrolný výkaz, v ktorom dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. uviedol faktúry vystavené voči žalobcovi na strane svojich príjmov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/23/2011 zo dňa 10. mája 2012, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že daňový subjekt unesie dôkazné bremeno vo vzťahu k dodaniu reklamných služieb, keď bude disponovať dôkazmi, ktoré by preukazovali dodanie služieb, a to napríklad záznamami o reklamných spotoch. Žalobca pritom správcovi dane takéto dôkazy predložil. Žalobca sa nemôže stotožniť s argumentáciou žalovaného, že dodanie služieb zo strany obchodnej spoločnosti Advertising of Companies s.r.o. nebolo dostatočne preukázané z dôvodu, že služby mali byť zabezpečené subdodávateľmi. Žalobca zdôraznil, že žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje, aby pri poskytnutí služieb využil dodávateľ služieb aj tretí subjekt. Žalobca uviedol, že reklamné služby boli zo strany žalobcu použité na účely jeho podnikateľskej činnosti ako platiteľa dane z pridanej hodnoty. Základom obchodnej spolupráce medzi žalobcom a jeho dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. bola zmluva o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10. februára 2015, ktorá má všetky podstatné náležitosti. Žalobca ďalej uviedol, že nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že žalobca postupoval pri dojednaní obchodnej spolupráce so zásadou poctivého obchodného styku, keďže komunikoval priamo s konateľom spoločnosti Advertising of Companies s.r.o. B. N. a jednalo sa o spoločnosť, ktorá bola v danej dobe ekonomicky aktívna. Dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. predložil správcovi dane výpisy z účtov, ktoré potvrdzujú, že žalobca uhradil odplatu za dodané služby vrátane DPH v zmysle faktúr. Obchodná spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou Advertising of Companies s.r.o. prebehla v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, keďže mala právny dôvod, vychádzala z písomne uzatvorenej zmluvy a obaja účastníci právneho vzťahu si splnili svoje povinnosti vyplývajúce im z písomnej zmluvy. Reálnosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Advertising of Companies s.r.o. tak žalobca považuje za jednoznačne potvrdenú tak listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami. Žalobca uviedol, že pri určovaní odplaty žalobca vychádzal z toho, že sa jedná o obchodnú spoluprácu, ktorá má dlhodobý charakter a táto mu komplexne zabezpečí propagáciu podnikateľskej činnosti, ktorú v tom čase rozbiehal, a to prevádzku čerpacej stanice ako aj predaj lomového kameňa. 3. Žalobca v žalobe taktiež poukázal na to, že závery žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal vznik nároku na nadmerný odpočet DPH sú podľa žalobcu nesprávne. Počas daňovej kontroly totiž neboli vykonané také dôkazy, ktoré by spochybnili reálnosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom Advertising of Companies s.r.o.. Za takýto dôkaz podľa žalobcu nemožno považovať výšku dane, ktorej odpočítanie si uplatnil žalobca. Výška odplaty totiž vychádza vždy zo vzájomnej dohody zmluvných strát a táto nie je obmedzená žiadnym právnym predpisom. Žalovaný hodnotí dôkazy len z pohľadu ochrany finančných záujmov štátu a neberie vôbec do úvahy záujmy žalobcu. Žalovaný sa nezaoberal vôbec tým, že žalobca neporušil žiadnu zákonnú povinnosť a nemal ani len teoretickú možnosť ovplyvniť splnenie povinností zo strany subdodávateľov. Žalovaný vyžaduje od žalobcu, aby postupoval s odbornou starostlivosťou a riadne si preveroval svojich obchodných partnerov, avšak opomína tú skutočnosť, že možnosti žalobcu sú zákonne limitované, keď môže vychádzať len z verejne dostupných informácií a nemá žiadne vyšetrovacie právomoci ako je tomu v prípade orgánov verejnej moci. Mnohé informácie o jeho dodávateľovi Advertising of Companies s.r.o. sú pritom predmetom daňového tajomstva. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. apríla 2015, sp. zn. 8Sžf/92/2014 žalobca tvrdí, že je povinnosťou správcu dane, aby jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo tak, ako to bolo uvedené zo strany daňového subjektu. Žalobca dodal, že zo strany správcu dane však takéto skutočnosti preukázané neboli. Pochybnosti žalovaného vychádzajú výlučne z obchodnej spolupráce medzi Advertising of Companies s.r.o. a jeho dodávateľom JOPE REK a obchodnej spolupráce medzi JOPE REK aj jeho dodávateľmi, resp. následnými subdodávateľmi. Danú obchodnú spoluprácu však žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, keďže nebol účastníkom týchto právnych vzťahov a nemal ani vedomosť o jej podmienkach. 4. Žalobca v žalobe zdôrazňuje, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a že svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku uniesol. Žalobcom predložené listinné dôkazy jednoznačne preukazujú, že došlo k obchodnej spolupráci medzi žalobcom a dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. tak ako je deklarované vo faktúrach. Správca dane však požaduje od žalobcu predloženie ďalších dôkazov, ktoré sa netýkajú jeho obchodného vzťahu s dodávateľom Advertising of Companies s.r.o., ale vzťahov medzi dodávateľom a jeho dodávateľmi, čo je podľa žalobcu v rozpore so zákonom. Žalobca poukázal na to, že časť reklamných služieb, a to výrobu a distribúciu letákov uskutočnil priamo dodávateľ Advertising of Companies s.r.o., a preto neobstojí tvrdenie správcu dane, že bol do reťazca umelo vložený. Žalobca je toho právneho názoru, že je v rozpore s § 24 Daňového poriadku, keď na jednej strane správca dane od neho vyžaduje predloženie dôkazov a preukázanie takých skutočností, ktoré sa netýkali obchodného vzťahu medzi ním a obchodnou spoločnosťou Advertising of Companies s.r.o. a na druhej strane reálnosť tohto plnenia spochybňuje správca dane bez toho, aby jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že toto plnenie sa nemalo uskutočniť deklarovaným spôsobom. Žalobca dodal, že neposkytnutie právnej ochrany v zmysle smerníc Európskej únie je podmienené podvodným konaním, pričom žalobca popiera, že by vedel alebo mohol vedieť o tom, že má byť súčasťou umelo vykonštruovaného reťazca za účelom zneužitia systému neutrality DPH a že sa mal vedome zúčastniť na podvodnom konaní s cieľom získať neoprávnený nárok na odpočet DPH. 5. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. 13S/15/2020-47 zo dňa 25.06.2020 tak, že návrh zamietol, keď dospel k záveru, že neboli zistené dôvody pre jeho priznanie. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Uviedol, že na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že do reálne odvysielaných reklamných kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti Advertising of Companies s.r.o., JOPE REK s.r.o., STANDARD STAVBY s.r.o. a FP TRADE s.r.o., ktoré reklamné služby medzi sebou prefakturovali tak, že žalobcovi niekoľkonásobne navýšili sumu. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že v zmluve o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10. februára 2015 žalobca dojednal, v ktorých médiách bude reklamná kampaň žalobcu realizovaná. Vierohodnosť jeho obrany spočívajúcej v nevedomosti o pôvodnej cene reklamy a dobromyseľnosti je preto zásadne spochybnená, nakoľko odporuje zdravému ekonomickému mysleniu a logike, aby daňový subjekt nezistil reálnu hodnotu ceny reklamy, keď subdodávateľské spoločnosti boli priamo v spoločnosti žalobcu nakamerovať priestory a ak zamestnanci televízie od klienta požadujú podklady, texty, pošlú kameramana, ktorý natočí zábery, následne to zostrihajú, doplnia hodnovernými textami, titulkami a takáto reklama ide znova na odsúhlasenie zákazníkovi, čo znamená, že žalobca nemôže tvrdiť, že o dodávateľovi reklamy nemal vedomosť. Vyjadrenie žalobcu, že si neoveroval bežné trhové ceny u iných spoločností, a ani z iných zdrojov a obrátil sa na spoločnosť Advertising of Companies s.r.o. z dôvodu, že vždy bolo všetko zrealizované, hodnotí žalovaný tak, že žalobca postupoval neobozretne a neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať. Ako ďalej vo vyjadrení uviedol žalovaný, z jednotlivých zistení je zrejmé, že všetky ceny na faktúrach, ktoré vystavila spoločnosť Advertising of Companies s.r.o. boli vždy mnohonásobne vyššie ako reálne ceny. Je nepravdepodobné a nelogické, aby si podnikateľ ani v jednom prípade nepreveril reálnu cenu priamo u výrobcu reklamy a dobrovoľne zaplatil za reklamu mnohonásobne vyššie ceny. Uvedené konanie hodnotí žalovaný ako účelové na získanie neoprávneného daňového prospechu, ktorý žalobcovi dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. prostredníctvom vykonštruovaného obchodného reťazca umožnil získať. Pritom spoločnosť Advertising of Companies s.r.o. nemala materiálne ani technické vybavenie potrebné na výrobu letákov a nemala ani žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli výrobu letákov v uvedenej kvalite zabezpečiť. Spoločnosti v reťazci vykazujú v daňových priznaniach vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jedným zo znakov reťazových obchodov a čo je typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa činnosťou bez reálneho podkladu, ktorej hlavným cieľom je prostredníctvom narušenia neutrality systému DPH, umožniť konečnému odberateľovi získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Žalovaný zopakoval, že nepreverenie reálnej ceny priamo u výrobcu reklamy je úplné zlyhanie žalobcu v oblasti opatrnosti v obchodnom styku alebo ako účelové konanie žalobcu. Dôvodom prečo si žalobca neobstaral reklamu prostredníctvom renomovanej reklamnej agentúry bola práve neoprávnená daňová výhoda, ktorú mu dodávateľ prostredníctvom vykonštruovaného obchodného reťazca umožnil získať. Nemožnosť preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov subdodávateľov, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení spochybnil reálnosť deklarovaných obchodov. Žalovaný v závere vyjadrenia skonštatoval, že v prípade žalobcu došlo k daňovému úniku, pri ktorom bola narušená neutralita DPH. Neoprávnené uplatnenie odpočítania dane uskutočnil práve žalobca, ktorý je konečným odberateľom vykonštruovaného reťazca. Obchody v rámci preverovaného reťazca daňových subjektov boli poznačené podvodným konaním, pričom žalobca o uvedenej skutočnosti musel vedieť. Vedomosť žalobcu, že je súčasťou podvodného konania preukazuje skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o médiách, v ktorých bola poskytnutá reklamná kampaň a mal možnosť si preveriť ceny, za ktoré bola poskytnutá. Žalobca neurobil opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať. 7. V replike, ktorou žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobca zopakoval, že nesúhlasí s názorom správcu dane, že žalobca sa zúčastnil podvodného konania, keď mal byť súčasťou obchodného reťazca, ktorého snahou bolo získať neoprávnený odpočet DPH. Naopak, žalovaný trval na tom, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že mu vznikol nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr. Žalobca je toho názoru, že sú nelogické a ničím nepodložené tvrdenia správcu dane, že žalobca mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje podvodného konania. Je toho názoru, že dôkazy, ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly preukazujú, že reklamné služby boli žalobcovi reálne dodané zo strany obchodnej spoločnosti Advertising of Companies s.r.o. a obchodná spolupráca medzi nimi sa uskutočnila tak ako je deklarované na sporných faktúrach. Konanie žalobcu nie je v žiadnom prípade v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. si splnil tiež daňové povinnosti voči štátu, keď podal daňové priznanie k DPH. Súčasťou tohto daňového priznania bol i kontrolný výkaz, v ktorom dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. uviedol faktúry na strane svojich príjmov. Správca dane nedôvodne vytýka žalobcovi, že mal mať vedomosť o podvodnom konaní, ku ktorému malo dôjsť v rámci právnych vzťahov, ktorých účastníkom žalobca nebol. Jedná sa totiž o právne vzťahy medzi dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. a jeho dodávateľmi. Žalobca bol dostatočne obozretný, keďže všetky podmienky spolupráce s dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. dojednal výlučne s jeho konateľom. Žalobca je presvedčený o tom, že pochybnosti správcu dane, ktoré majú pôvod vo vzťahoch medzi dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. a jeho dodávateľmi, nemôžu byť dôvodom, pre ktorý by mu nemal vzniknúť nárok na odpočet DPH. 8. V duplike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach a záveroch uvedených vo vyjadrení k žalobe a v žalobou napadnutom rozhodnutí. 9. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva: 10. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102037863/2019 zo dňa 27.08.2019 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 10 800 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr č. 67-1-2015, č. 68-1-2015, č. 69-1-2015, č. 70-1-2015, všetky zo dňa 30.09.2015 od dodávateľa Advertising of Companies s.r.o. za reklamnú kampaň (10 800 eur). K odvolaniu žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102037863/2019 zo dňa 27.08.2019 potvrdil s odôvodnením, že správca dane dostatočným spôsobom preukázal, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia od spoločnosti Advertising of Companies s.r.o. sa bude podieľať na plnení, ktoré bude spojené s daňovým únikom, pričom správca dane uviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne skutočnosti a právne úvahy ohľadne vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný dodal, že správca dane sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s tým, na akom základe má za to, že žalobca neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať. Správca dane a žalovaný pri svojom rozhodovaní vyšli zo zistenia, že právnym základom spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou Advertising of Companies s.r.o. bola Zmluva o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10. februára 2015. Predmetom zmluvy je realizácia reklamnej kampane spoločnosťou Advertising of Companies s.r.o. pre žalobcu v okrese Púchov, Považská Bystrica, Ilava a Bratislava, za účelom zviditeľnenia činnosti žalobcu, ale hlavne spropagovať otvorenú čerpaciu stanicu, ktorá je v areáli sídla firmy a zvýšiť počet tankujúcich motoristov. Reklamná kampaň bude realizovaná vo forme nájmu LED obrazovky na centrále spoločnosti TESCO Zlaté Piesky, Cesta na Senec 2, Bratislava, distribúciou letákov a odvysielaním reklamných spotov v TV Považí a Púchovskej TV. Cenu a platobné podmienky zmluvné strany dohodli na celkovú sumu 490 000 eur, zvýšenú o 20 % daň. Správca dane a žalovaný nespochybnili reálnu existenciu služieb, ale spochybňujú reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z takto umelo navýšenej reklamnej služby nebola reálne odvedená. Do reálne odvysielaných reklamných kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti Advertising of Companies s.r.o., JOPE REK s.r.o., STANDARD STAVBY s.r.o. a FP TRADE s.r.o., ktoré reklamné služby medzi sebou prefakturovali tak, že žalobcovi niekoľkonásobne navýšili sumu. Z rozsiahleho dokazovania vo veci vykonaného jednoznačne vyplynulo, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane v niekoľkonásobne vyššej hodnote, ako bola reálna cena. Bolo zistené, že: - reálna cena v prípade reklamy žalobcu v televízii Považie bola 100 eur za mesiac, túto reklamu však spoločnosť Advertising of Companies s.r.o. fakturovala žalobcovi na základe faktúry č. 67-1-2015 zo dňa 30.09.2015 v hodnote bez DPH 15 000 eur, - reálna cena reklamy za mesiac v Púchovskej televízii bola 12,33 eur za týždeň, túto reklamu však spoločnosť Advertising of Companies s.r.o. fakturovala žalobcovi na základe faktúry č. 68-1-2015 zo dňa 30.09.2015 v hodnote bez DPH 15 000 eur, - reálna cena za odvysielanie reklamného spotu na LED obrazovke je 100 eur na mesiac za plochu, túto reklamu však spoločnosť Advertising of Companies s.r.o. fakturovala žalobcovi na základe faktúry č. 69-1-2015 zo dňa 30.09.2015 v hodnote bez DPH 14 000 eur a na základe faktúry č. 70-1-2015 zo dňa 30.09.2015 v hodnote bez DPH 10 000 eur. Správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že žalobca ktorému bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedel alebo mal vedieť, že sa prijatím týchto služieb zúčastňuje na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH. V zmluve o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10. februára 2015 žalobca dojednal, v ktorých médiách bude reklamná kampaň žalobcu realizovaná. Žalobca si mohol a mal preveriť ceny v týchto médiách. Ak tak neurobil a uplatnil si odpočet dane z navýšenej nereálnej ceny uvedenej na faktúrach od dodávateľa Advertising of Companies s.r.o., potom konal nezodpovedne a nelogicky. Len z tejto skutočnosti muselo byť žalobcovi zrejmé, že reálny dôvod na účtovné zapojenie ďalšieho článku do obchodného reťazca nie je. Je nelogické, aby žalobca nezistil reálnu hodnotu cenu reklamy, keď subdodávateľské spoločnosti boli priamo v spoločnosti žalobcu nakamerovať priestory, a ak zamestnanci televízie od klienta požadujú podklady, texty, pošlú kameramana, ktorý natočí zábery, následne to zostrihajú, doplnia hodnovernými textami, titulkami a takáto reklama ide znova na odsúhlasenie zákazníkovi, čo znamená, že žalobca nemôže tvrdiť, že o dodávateľovi reklamy nemal vedomosť. Vyjadrenie žalobcu, že si neoveroval bežné trhové ceny u iných spoločností, a ani z iných zdrojov a obrátil sa na spoločnosť Advertising of Companies s.r.o. z dôvodu, že vždy bolo všetko zrealizované, možno hodnotiť tak, že žalobca postupoval neobozretne a neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať. Je zrejmé, že všetky ceny na faktúrach, ktoré vystavila spoločnosť Advertising of Companies s.r.o. boli vždy mnohonásobne vyššie ako reálne ceny. Je nepravdepodobné a nelogické, aby si žalobca ani v jednom prípade nepreveril reálnu cenu priamo u výrobcu reklamy. Uvedené konanie možno hodnotiť ako účelové za účelom získania neoprávneného daňového prospechu, ktorý mu dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. prostredníctvom vykonštruovaného obchodného reťazca umožnil získať. Správca dane a žalovaný vzali za preukázané, že v posudzovanom prípade sa jedná o vysoké a neodôvodniteľné navýšenie ceny v prípade faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou Advertising of Companies s.r.o. oproti cene, ktorú správca dane zistil u koncových poskytovateľov služieb. Ak napríklad reálna cena reklamy bola 100 eur a subdodávateľská spoločnosť vyfakturuje za túto istú službu bez pridanej hodnoty žalobcovi cenu vo výške 15 000 eur, možno s použitím elementárnych prvkov logiky vyvodiť, že toto navýšenie ceny je absolútne ekonomicky neodôvodniteľné. Subdodávateľské spoločnosti v reťazci sú nekontaktné a ich účtovníctva sú nedostupné. Spoločnosti vykazujú v daňových priznaniach za rok 2015 na DPH vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jedným zo znakov reťazových obchodov a čo je typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa činnosťou bez reálneho podkladu, ktorej hlavným cieľom je prostredníctvom narušenia neutrality systému DPH umožniť konečnému odberateľovi získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Žalobca bol súčasťou podvodného obchodného reťazca, ktorý len formálne vykazoval dodanie reklamných služieb bez ekonomického opodstatnenia, pričom žalobca sa nachádza na konci vykonštruovaného obchodného reťazca. Žalobca si vybral dodávateľa Advertising of Companies s.r.o. z dôvodu mnohonásobne vyšších cien, ktoré dodávateľ uvádzal na faktúrach, ako boli reálne ceny, čím dodávateľ umožnil získať žalobcovi neoprávnený daňový prospech, o čom žalobca vedel alebo mal vedieť. 11. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.). 12. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 13. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 14. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 15. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 16. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. 17. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. 18. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. 19. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 21. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 22. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva. 23. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17). 24. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10). 25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 28. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu. 29. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. dodal žalobcovi služby uvedené na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. je spoločnosťou bez ekonomickej aktivity a do obchodného reťazca bol umelo vložený, aby vytvoril zdanie reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH. Tieto skutočnosti mohol žalobca pri náležitej obozretnosti zistiť, nakoľko ceny, ktoré mu dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. spornými faktúrami fakturoval boli v niekoľkonásobne vyššej hodnote ako bola reálna cena. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi ako konečnému článku vykonštruovaného obchodného reťazca získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Predmetné plnenie je tak poznačené podvodom, o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu mal vedieť. Na základe týchto skutočností sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní služieb práve dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2015 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH. 30. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. 31. Skutočnosť, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane v niekoľkonásobne vyššej hodnote, ako mala byť reálna cena, je z pohľadu krajského súdu nespochybniteľným faktom. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že reklamu, ktorej reálna cena bola 100 eur za mesiac, fakturoval dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. žalobcovi v sume bez DPH 15 000 eur. Taktiež sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že dodávateľ Advertising of Companies s.r.o. bol do obchodného reťazca umelo vložený. Išlo totiž o spoločnosť bez ekonomickej aktivity, ktorej jedinou úlohou bolo narušiť neutralitu DPH a to práve umelým navýšením ceny za deklarovanú reklamnú činnosť. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že správca dane spochybnil reálne dodanie služieb žalobcovi dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. a bolo na žalobcovi, aby tieto pochybnosti vyvrátil. Žalobca sa prijatím služieb od dodávateľa Advertising of Companies s.r.o. zapojil do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. 32. Vychádzajúc z toho, že obchodný reťazec, na ktorého konci sa nachádzal žalobca bol umelo vykonštruovaným reťazcom, v ktorom plnenia boli poznačené daňovým podvodom, nemožno potom dospieť k inému záveru, len k takému, že žalobca nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.. Nie je taktiež pravdivým tvrdením žalobcu, že neporušil žiadnu povinnosť. Je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia. 33. K tvrdeniu žalobcu, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a že dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku uniesol, krajský súd uvádza, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na body 14 až 18 a ďalej bod 22 tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal otázkou dôkazného bremena, jeho rozloženia a dokazovania v daňovom konaní. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol služby od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. 34. K vedomosti žalobcu o svojom zapojení do reťazca poznačeného daňovým podvodom krajský súd uvádza, že pri náležitej obozretnosti mohol a mal žalobca zistiť, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaným reťazcom za účelom narušenia systému neutrality DPH. To, že žalobca hrubým spôsobom porušil zásady obozretnosti vyplýva jednoznačne zo zistenia, že žalobca nemal záujem si zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné služby. Následky takéhoto neobozretného správania potom musí žalobca znášať sám a musí byť uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca poznačeného daňovým podvodom. 35. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 36. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol. 37. Záverom krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v predmetnej veci ide o skutkovo obdobný prípad ako vo veci vedenej na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 13S/16/2020, v ktorej krajský súd dňa 07.10.2020 rozhodol tak, že správnu žalobu zamietol. Skutková súvislosť týchto druhovo rovnakých vecí je daná totožnosťou žalobcu, totožnosťou komodity a jej pohybu ako i totožnosťou viacerých subjektov predmetného obchodného reťazca. Rozdielne je len posudzované daňové obdobie, keď vo veci sp. zn. 13S/16/2020 je predmetom súdneho prieskumu zdaňovacie obdobie november 2015 a v tejto veci zdaňovacie obdobie september 2015. Krajský súd ako správny súd je dôležitým zjednocovateľom administratívnej praxe správnych orgánov, preto ústavná konformnosť vyžaduje, aby krajský súd v týchto prípadoch postupoval procesne rovnako. Krajský súd sa teda v obdobných veciach nesmie dostať do zásadného rozporu v procesnom postupe a pri rozhodovaní. 38. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.). 39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).