Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/44/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200092 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200092.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu DREVOIMPORT s.r.o. so sídlom Kolačno 2, Kolačno, IČO 44 782 179, zastúpeného advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o. so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO 47 234 776 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100215667/2020 zo dňa 20.01.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101614596/2019 zo dňa 03.07.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 105 244,80 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 a žalobcovi bol nadmerný odpočet zo sumy 124 305,06 eur znížený na sumu 19 060,26 eur. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 3. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach neriadili dôsledne právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vysloveným v jeho zrušujúcom rozsudku č.k. 13S/34/2017-186 zo dňa 27.06.2018. Žalovaný ani správca dane bez pochybností nezistili, či došlo k podvodu, príp. zneužívajúcemu konaniu a vôbec nezistili ani to, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje na plnení, ktoré je údajne súčasťou podvodu na DPH. Žalobca zdôraznil, že podstatnou otázkou je to, či v reťazci preverovaných obchodov došlo k podvodnému, resp. zneužívajúcemu konaniu a či žalobca o tom vedel alebo mohol vedieť, pričom žalobca tvrdí, že žalovaný podľa jeho názoru v zmysle judikatúry Súdneho dvora nepreukázal, že žalobca mal alebo mal mať vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca a už vôbec nepreukázal, že žalobca by bol priamym úmyselným účastníkom takýchto potenciálne podvodných konaní. Vychádzajúc z judikatúry, ktorej aplikáciu žalovaný odmietol, nemôže byť žalobca sankcionovaný nepriznaním uplatneného nároku na odpočet DPH. V tejto súvislosti žalobca v správnej žalobe vytkol žalovanému, že v napadnutom rozhodnutí poukazoval na zistenia správcu dane, vyznievajúce na prvý pohľad v neprospech žalobcu, pritom však ide o skutočnosti, ktoré nastali u niektorého zo žalobcových subdodávateľov, odberateľov alebo prepravcov, na ktoré subjekty žalobca nemal žiadny dosah. O týchto správcom dane zistených skutočnostiach žalobca nemal vedomosť a ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti takúto vedomosť nemohol získať, a preto za ne nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca si nielenže splnil všetky formálne povinnosti (predložením dokladov), ale reálne vynaložil maximálnu snahu na to, aby si preventívne zabezpečil čo najviac dôkazov o tom, že ním vykonávané obchodné transakcie s cukrom majú reálny základ (svedecké výpovede, fotodokumentácia). Žalobca poukazoval na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, Najvyššieho súde SR ako i Nejvyššího správního soudu ČR a Ústaveného súdu Slovenskej republiky. Žalobca zdôraznil, že ak teda vôbec došlo k daňovému úniku, tak nie u neho, ale u jeho subdodávateľa SATIS-SK s.r.o.. Žalobca totiž za predmetný cukor riadne zaplatil svojmu dodávateľovi YENISEI s.r.o., pričom mu uhradil aj DPH tovaru. Požadovaný nadmerný odpočet tak nie je v prípade žalobcu neoprávnenou výhodou, ale súčasťou systému fungovania DPH, t.j. neutrality DPH. 4. Žalobca ďalej v žalobe prezentoval názor, že dôkazy zabezpečené správcom dane (svedecké výpovede, odpovede na MVI dožiadania, vnútroštátne dožiadania) preukazujú oprávnenosť jeho nároku, t.j. preukazujú, že obchod sa realizoval tak, ako bolo deklarované a preukazujú aj reálnu existenciu tovaru - cukru. Poukázal pritom na konkrétne dôkazy, ktoré podľa jeho názoru svedčia v jeho prospech. Schéma jednotlivých dodávateľov a odberateľov tovaru je nasledovná: JaS Trading s.r.o. (Čeko) ------ CHRISTAL FOOD Kft (HU) resp. Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (DE) ----- SATIS-SK s.r.o. (SR) ----- YENISEI s.r.o. (SR) ----- DREVOIMPORT s.r.o. (SR) ----- NO LIMIT FOOD LTD (UK) ----- MORE-VEGYES Kft. (HU), CSÍZ FAMILY Kft. (HU), PROGOODS WELL Kft. (HU), SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft. (HU). K fyzickej preprave tovaru došlo len medzi JaS Trading s.r.o. - SATIS-SK s.r.o. - MORE-VEGYES Kft. (HU), CSÍZ FAMILY Kft. (HU), PROGOODS WELL Kft. (HU), SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft. (HU). Ostatní dodávatelia a odberatelia boli v pozícii sprostredkujúceho predávajúceho, resp. kupujúceho, kedy dochádzalo k trojstranným obchodom v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.. Cukor bol síce dodaný anglickej spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD, avšak fyzicky bol tovar prepravovaný z územia Slovenska na území Maďarska priamo odberateľom anglickej spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD, resp. na nimi určené miesta. Cukor sa na území Slovenskej republiky v kontrolovanom zdaňovacom období (október 2013) skladoval v skladoch patriacich I. W. v Z. V.. 5. Žalobca v žalobe poukázal na výpovede svedkov Ing. O., W., S., z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že cukor existoval a bolo s ním obchodované tak, ako bolo deklarované. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov dosvedčil i svedok Ing. J. G.. Realizáciu prepravy cukru, jeho nakládku v Z. V. a následnú prepravu do miesta vykládky v Maďarsku potvrdili aj prepravcovia. 6. Žalobca v žalobe taktiež poukázal na to, že dôkazné bremeno o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní reálnosti uskutočneného zdaniteľného obchodu umožňoval správcovi dane tento poprieť. 7. Záverom správnej žaloby žalobca odcitoval judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá by sa mala aplikovať na jeho prípad. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, ohľadne dôkazného bremena kontrolovaného subjektu. Súčasne odkazoval na judikatúru SDEÚ, konkrétne na rozhodnutie zo dňa 03.03.2014 vo veci C-395/02 (Transport Service), podľa ktorého otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Taktiež poukazoval na rozsudky vo veci C-285/11 zo dňa 06.12.2012 (Bonik EOOD), C-354/03 (Optigen Ltd.), C-353/03 (Fulcrum Electronics Ltd.) a C-484/03 (Bond House Systems Ltd). Mal za to, že v jeho veci správca dane považuje konanie obchodných partnerov žalobcu evidentne za podvodné, alebo aspoň vzbudzujúce jeho veľké pochybnosti, čo bolo dôvodom na nepriznanie odpočtu dane žalobcovi. To je však v rozpore s vyššie citovanými rozsudkami. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že v mesiacoch august 2013, október 2013 a november 2013 bol princíp obchodovania žalobcu rovnaký, pričom rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/26/2018-137 za november 2013 bola správna žaloba zamietnutá s odôvodnením, že správne orgány v predmetnej právnej veci dostatočne zistili skutkový stav, správny súd sa stotožnil s tým, že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH a že vzhľadom na skutočnosť, že bola spochybnená existencia tovaru, na vec nedopadá judikatúra súdneho dvora, na ktorú poukazoval žalobca v podanej žalobe. Na základe výpovede I. S. zo dňa 4. apríla 2019 a ďalších skutočností správca dane aj v mesiaci október 2013 spochybnil existenciu tovaru, pričom žalovaný a správca dane sa vo svojich rozhodnutiach zaoberali aj vedomostnou stránkou žalobcu, či o existujúcom podvodnom konaní v predmetnom obchodnom reťazci mohol vedieť. 9. K žalobným bodom žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že týmito sa zaoberal už vo svojom rozhodnutí, ktoré žalobca napadol správnou žalobou. Zdôraznil, že žalovaný obchodoval s potravinárskou komoditou (kryštálovým cukrom) a v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. nesmú byť do obehu uvádzané potraviny neznámeho dôvodu, pričom subjekty obchodujúce s potravinami na každom stupni majú povinnosť preukázať pôvod obchodovaných potravín certifikátmi o pôvode a žalobca správcovi dane žiadne certifikáty a ani doklady o pôvode cukru nepredložil. Takýmito certifikátmi nedisponovala ani spoločnosť SATIS-SK s.r.o. a ani spoločnosť YENISEI s.r.o.. O dôveryhodnosti obchodovania s cukrom medzi spoločnosťami SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o. a žalobcom nesvedčí ani skutočnosť, že tieto spoločnosti napriek tomu, že mali zákonnú povinnosť oznámiť príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom, si túto povinnosť nesplnili. Pochybnosti o skutočnom dodaní kryštálového cukru boli vyvolané i tým, že žalobca predmetný cukor predával za nižšiu cenu, ako ho mala nakupovať spoločnosť SATIS-SK s.r.o. od spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft a Balinger Lebensmittel Kontor GmbH a zároveň nižšiu, ako bola na trhu. K tomuto dochádza práve vtedy, keď niekde v reťazci obchodujúcich spoločností dôjde k neodvedeniu DPH. 10. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca nepredložil ani kúpnu zmluvu so spoločnosťou NO LIMIT FOOD Ltd. a objednávku od tejto spoločnosti, hoci pri trojstranných obchodoch jednou z podmienok trojstranného obchodu je, že prvý dodávateľ z členského štátu 1 (žalobca) má uzatvorenú kúpnu zmluvu s kupujúcim z členského štátu 2 (NO LIMIT FOOD Ltd.), ktorý si objedná tovar pod IČ DPH prideleným v členskom štáte 2, ale dá pokyn na prepravenie tovaru do členského štátu 3. Žalovaný predložil len rámcovú zmluvu zo dňa 25. júna 2013 so spoločnosťou NO LIMIT FOOD Ltd., ale táto zmluva je len všeobecná, nevyplýva z nej, že pôjde o trojstranné obchody, ani to, že sa tovar bude dodávať iným spoločnostiam v inom členskom štáte. Nakoniec, prevzatie tovaru maďarskými spoločnosťami nebolo jednoznačne potvrdené, čiže žalobca nesplnil ani podmienky na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.. 11. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na tom, že daňový únik vznikol v umelom obchodnom reťazci už u obchodnej spoločnosti SATIS-SK s.r.o., ktorá v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a hoci na výstupe v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2013 uviedla daňovú povinnosť len 23 750 eur, nasledujúca spoločnosť YENISEI s.r.o. si na základe faktúr od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. uplatnila v zdaňovacom období október 2013 odpočítanie dane v sume 119 000 eur. Spoločnosť YENISEI s.r.o., ktorá si v podanom daňovom priznaní uplatnila odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti SATIS-SK s.r.o, zároveň priznala DPH z faktúr vystavených pre žalobcu, pri vysokom obrate (cca 896 000 eur) vykázala len nízku daňovú povinnosť (592 eur). Táto spoločnosť v mesiaci október 2013 všetok cukor, ktorý mala obstarať od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. v ten istý deň fakturovala žalobcovi, ktorý bol v reťazci konečným odberateľom na území Slovenskej republiky. Žalobca získal neoprávnenú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o. v sume 105 244,80 eur a následne uplatnil oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania predmetného tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH britskej spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd., pričom tovar mal byť prepravený priamo maďarským spoločnostiam MORE-VEGYES Kft. (HU), CSÍZ FAMILY Kft. (HU), PROGOODS WELL Kft. (HU), SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft., ktoré však prevzatie cukru nepotvrdili a ani nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (zmiznutý obchodník). 12. Žalovaný vo vyjadrení ďalej zdôraznil, že keďže cukor prepravený priamo z Čiech od spoločnosti JaS Trading s.r.o. na Slovensko do spoločnosti SATIS-SK s.r.o. mal byť dovezený do skladu, ktorým mala spoločnosť prenajatý od I. W. a v tomto sklade v jeden deň mal prebehnúť aj jeho predaj spoločnosti YENISEI s.r.o., následne žalobcovi a následne mal byť z toho istého skladu odvezený prepravcom, ktorých zabezpečil žalobca, do Maďarska maďarským spoločnostiam, musel žalobca prinajmenšom vedieť, že sa zúčastňuje reťazových obchodov, z ktorých práve on získa daňovú vývodu. Cukor dovezený z Čiech v jednom v sklade prejde cez tri slovenské spoločnosti a potom z toho istého skladu ide do Maďarska a ešte sa predáva za nižšiu cenu, než za akú bol nakúpený. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení dodal, že napriek tomu, že žalobca doposiaľ primárne podnikal s drevom, zjavne si svojich nových obchodných partnerov dostatočne nepreveril a nezistil si ani, aké povinnosti mu v prípade obchodovania s cukrom vyplývajú zo zákona č. 152/1995 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nesprával obozretne, svojich nových obchodných partnerov si dostatočne nepreveril, nepreukázal dostatočnú opatrnosť a odbornú starostlivosť. 14. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach. 15. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva: 16. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101614596/2019 zo dňa 03.07.2019 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 105 244,80 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 a žalobcovi bol nadmerný odpočet zo sumy 124 305,06 eur znížený na sumu 19 060,26 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr č. 490/2013 až č. 504/2013, ďalej z faktúr č. 506/2013 až 524/2013 a nakoniec z faktúry č. 530/2013, všetky od dodávateľa YENISEI s.r.o. za dodanie kryštálového cukru (105 244,80 eur). K odvolaniu žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101614596/2019 zo dňa 03.07.2019 potvrdil s odôvodnením, že v prípade dodania kryštálového cukru sa žalobca zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čiže ich plnenia boli poznačené podvodným konaním, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom konaní žalobca vzhľadom na všetky okolnosti vedel, resp. mohol vedieť. Žalovaný skonštatoval, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. 17. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, z administratívneho spisu vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období október 2013 bolo s kryštálovým cukrom obchodované v rámci reťazca JaS Trading s.r.o. (Čeko) ------ CHRISTAL FOOD Kft (HU) resp. Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (DE) ----- SATIS-SK s.r.o. (SR) ----- YENISEI s.r.o. (SR) ----- DREVOIMPORT s.r.o. (SR) ----- NO LIMIT FOOD LTD (UK) ----- MORE-VEGYES Kft. (HU), CSÍZ FAMILY Kft. (HU), PROGOODS WELL Kft. (HU), SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft. (HU). V súvislosti s nákupom kryštálového cukru si tak žalobca v zdaňovacom období október 2013 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 105.244,80 eur z faktúr č. 490/2013 až č. 504/2013, ďalej z faktúr č. 506/2013 až 524/2013 a nakoniec z faktúry č. 530/2013 vystavených spoločnosťou YENISEI s.r.o. za nákup kryštálového cukru v celkovom množstve 835,20 ton. K obchodným aktivitám so spoločnosťou YENISEI s.r.o. žalobca uviedol, že spolupráca so spoločnosťou YENISEI s.r.o. sa začala bežným obchodným stretnutím s konateľom tejto spoločnosti, Ing. J. G.. V mene žalobcu sa obchodných rokovaní zúčastňoval konateľ I. V. a za spoločnosť YENISEI s.r.o. Ing. J. G.. Obchodná spolupráca prebiehala osobne, telefonicky a mailom, za dodávateľa komunikovali Ing. J. G. a pani S. a za žalobcu I. V., Ing. X. O. a P. W.. Miesto nakládky cukru bolo v sklade spoločnosti ERA- PACK-PLUS s.r.o. alebo v sklade v Z. V.. Za spoločnosť YENISEI s.r.o. bola pri nakládke a vykládke prítomná pani S. a za spoločnosť DREVOIMPORT s.r.o. Ing. X. O. a P. W.. Tieto osoby kontrolovali tovar čo do množstva a kvality. 18. Ing. J. G., konateľ spoločnosti YENISEI s.r.o. pred správcom dane uviedol, že faktúry vystavené pre žalobcu mala spoločnosť YENISEI s.r.o. zaúčtované v účtovníctve a zaevidované v záznamoch DPH za obdobie október 2013 a údaje zaznamenané v záznamoch súhlasia s daňovým priznaním, ktoré spoločnosť YENISEI s.r.o. podala k DPH za zdaňovacie obdobie október 2013. Predmetné faktúry boli uhradené bankovým prevodom na účet spoločnosti YENISEI s.r.o. vedený v peňažnom ústave Tatra banka, a.s.. Pri uzatváraní predmetných obchodov konal Ing. J. G. priamo s konateľom žalobcu a predmetom dodávok bol kryštálový cukor, ktorý bol balený v 50 kg vreciach alebo 1 kg vreckách. Miesto nakládky bolo v skladových priestoroch spoločnosti SATIS-SK s.r.o., na adrese Z. V. XXXX, takýto spôsob nakladania tovaru bol dohodnutý v rámcovej zmluve o dodávkach tovaru. Jedná sa o priestory chránené SBS službou, ktoré majú rozlohu cca 50x10 m a sú zariadené na účely skladovania potravín. Prepravu tovaru si zabezpečoval žalobca. Spoločnosť YENISEI s.r.o. v mesiaci október 2013 kryštálový cukor nakúpila len od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. a obchod s kryštálovým cukrom prebiehal tak, že tovar sa uskladnil u dodávateľa SATIS-SK s.r.o. a keď bol v štádiu predaja pre spoločnosť YENISEI s.r.o., zamestnanec skladu kontaktoval zamestnankyňu spoločnosti YENISEI s.r.o. pani U. S., ktorá skontrolovala množstvo, kvalitu a druh tovaru, následne pani S. kontaktovala zamestnanca žalobcu, X. O., ktorý prevzal tovar v skladových priestoroch spoločnosti SATIS-SK s.r.o., teda tovar bol žalobcovi predaný v skladových priestoroch spoločnosti SATIS-SK s.r.o., odberateľ v sklade nechal pristaviť kamión, pán O. skontroloval nakladanie tovaru, odfotil vozidlá a tovar. 19. Ohľadne spoločnosti SATIS-SK s.r.o. správca dane prostredníctvom dožiadaného daňového orgánu zistil, že spoločnosť SATIS-SK s.r.o. bola registrovaná na DPH od 18.10.2011 so štvrťročným zdaňovacím období (od 30.09.2015 má spoločnosť zrušenú registráciu DPH). V podaných daňových priznaniach k DPH za zdaňovacie obdobia roka 2013 spoločnosť vykazovala vysoké obraty a nízke daňové povinnosti. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 platiteľ SATIS-SK s.r.o. uviedol na riadku 03 (dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona - základ dane) a na riadku 04 (dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona - daň) omnoho nižšie sumy, než aké boli uvedené na faktúrach, na základe ktorých daňový subjekt YENISEI s.r.o. deklaroval nákup cukru od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. V podanom daňovom priznaní platiteľ SATIS-SK s.r.o. nepriznal žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu Európskej únie. Zamestnanci správcu dane uskutočnili na adrese sídla spoločnosti miestne zisťovanie, pričom zistili, že na budove nie je nikde vyznačený jej obchodný názov, sídlom spoločnosti je byt v bytovom dome, na adrese ktorého je registrovaných veľa obchodných spoločností. 20. Konateľ spoločnosti SATIS-SK s.r.o. I. S. pred správcom dane uviedol, že koncom februára 2014 bola vykonaná zmena a novým konateľom a spoločníkom spoločnosti SATIS-SK s.r.o. sa stal Y. Q. z obce P., všetky účtovné a daňové doklady boli odovzdané novému konateľovi. Účtovníctvo spoločnosti SATIS-SK s.r.o. viedla U. S., ktorá bola zamestnankyňou spoločnosti YENISEI s.r.o. s tým, že táto bola prítomná aj pri preberaní tovaru na adrese Dvorská cesta, Nové Zámky, kde sa nachádzajú skladové priestory spoločnosti YENISEI s.r.o.. Spoločnosť SATIS-SK s.r.o. vystavovala faktúry a dodávala tovar spoločnosti YENISEI s.r.o., prevažne kryštálový cukor, obchodných rokovaní sa za spoločnosť SATIS-SK s.r.o. zúčastňoval I. S. a za spoločnosť YENISEI s.r.o. Ing. J. G.. Obchodné transakcie prebiehali tak, že tovar bol priamo od dodávateľov spoločnosti SATIS-SK s.r.o. dovezený k odberateľovi YENISEI s.r.o. a bol vyložený na adrese Dvorská cesta, Nové Zámky, kde sú skladové priestory využívané spoločnosťou YENISEI s.r.o., z ktorého dôvodu spoločnosť SATIS-SK s.r.o. neviedla ani skladovú evidenciu. Prepravy tovaru boli v kompetencii dodávateľa. Dodávateľmi tovaru boli spoločnosti CHRISTAL FOOD z Maďarska a Balinger z Rakúska, bližšie ich však identifikovať nevedel. I. S. nevedel uviesť konkrétnejšie informácie o tom, od koho si jeho spoločnosť sklady na adrese Z. V. XXXX (kde mal byť v mesiaci október 2013 kryštálový cukor nakladaný) prenajíma, prípadne kto je ich vlastníkom. Z dôvodu rešpektovania právneho názoru krajského súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku správca dane opätovne vypočul I. S., pričom žalobca termín výsluchu odignoroval, nezúčastnil sa ho a nevyužil tak svoje právo klásť svedkovi otázky, hoci túto skutočnosť namietal. I. S. v tejto výpovedi uviedol, že nevie akou ekonomickou činnosťou sa spoločnosť SATIS-SK s.r.o. v roku 2013 zaoberala, nemala žiadnych zamestnancov, ani majetok, ani sklady, len prenajaté kancelárske priestory, k reálnosti obchodovania s cukrom sa nevedel vyjadriť, cukor, ani kamión nikdy nevidel, ani certifikáty, nemá vedomosť o tom, ako prebiehali obchody, ani o preprave cukru, jeho nakládke, zrejme išlo o fiktívne obchody, on nič neobjednával. Faktúry vystavoval buď E. B. alebo jeho syn a on ich len podpísal, pričom kto ich doručil spoločnosti YENISEI s.r.o. nevie. Taktiež nevie, či spoločnosť SATIS-SK s.r.o. odviedla DPH za predaj cukru. Spoločnosť SATIS-SK s.r.o. mala jeden bankový účet, s ktorým disponoval okrem neho ešte jeden pán zo W., ktorého meno nevedel. K internetbankingu nemal oprávnenie, týmto disponoval E. B., ktorý zrejme vykonával ekonomickú trestnú činnosť. I. S. len podpisoval faktúry, na príkaz E. B. vyberal peniaze v banke. K dôvodom zmeny svojej výpovede uviedol, že v predchádzajúcej výpovedi hovoril to, čo mu prikázal J. G.. XX. Teodor W. pred správcom dane uviedol, že je vlastníkom priestorov nachádzajúcich sa na adrese Z. V. XXXX a tieto priestory prenajal spoločnosti SATIS-SK s.r.o. na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 03.06.2013. Za spoločnosť SATIS-SK s.r.o. rokoval s I. S., pričom uvedená spoločnosť mala priestory prenajaté od podpísania zmluvy do konca januára 2014. Skladovacie priestory sú uspôsobené na skladovanie kryštálového cukru, ich rozloha je 12x30 m a spoločnosti SATIS-SK s.r.o. bolo prenajatých 80 m2. V objekte skladov sa nenachádza ani strážna služba a ani kamerový systém, vstupy a výstupy osôb do areálu skladov nie sú evidované. Nakladanie a vykladanie tovaru zabezpečoval on osobne na základe ústnej dohody s I. S., manipulácia s tovarom bola realizovaná za pomoci vysokozdvižných vozíkov, ktoré ale I. W. nemá zaradené v majetku. Dokumentácia o týchto poskytovaných službách (nakladanie a vykladanie tovaru) neexistuje, spoločnosť SATIS-SK s.r.o. za uvedené služby neplatila. XX. Andrea S. vypovedala, že asi v období júl 2013 až december 2013 bola zamestnaná v spoločnosti YENISEI, s.r.o., jej pracovnou náplňou bolo prijímanie a vydávanie tovaru, vypisovanie CMR dokladov a ich potvrdzovanie, keď bolo treba, uskladňovala aj tovar a hľadala prepravcu a bola prítomná pri preberaní tovaru od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. v areáli firmy ERA-PACK-PLUS s.r.o. na adrese Dvorská cesta 8, Nové Zámky. Spoločnosť YENISEI s.r.o. tam mala skladové priestory, ale nemala zamestnancov a techniku na vyloženie a naloženie kamiónov, preto využívala služby spoločnosti ERA-PACK-PLUS s.r.o.. Počas vykládky kontrolovala množstvo tovaru, a tiež to, či tovar nie je poškodený. Príjemcom tovaru bola spoločnosť SATIS-SK s.r.o., pričom tovar prišiel väčšinou z Poľska. Pri dodávke zo SATIS- SK s.r.o. do YENISEI s.r.o. sa s cukrom fyzicky nemanipulovalo, vyriešilo sa to len fakturačne, súčasťou dodávok neboli žiadne certifikáty. So žalobcom nekomunikovala, komunikoval s ňou len Ing. J. G.. Obchodné transakcie medzi spoločnosťami YENISEI s.r.o. a žalobcom prebiehali tak, že žalobca poslal Ing. J. G. prázdny opečiatkovaný CMR doklad, ten jej dal pokyn, na koho má CMR vypísať a potom prišlo auto. Nepamätala si, či auto poslal žalobca, nakoľko ona dávala len pokyn na naloženie auta. Vždy sa nakladalo v Nových Zámkoch, tovar nakladali pracovníci ERA-PACK-PLUS s.r.o., ktorí využívali svoju vlastnú techniku. Pri nakládke boli prítomní iba zamestnanci ERA-PACK-PLUS s.r.o., ktorí nakladali auto, za žalobcu prítomný nebol nikto a za spoločnosť YENISEI s.r.o. bola prítomná pani S. a zriedkakedy aj pán G.. X. O., P. W., I. S. ani I. V. nepozná, poprela, žeby v roku 2013 viedla účtovníctvo spoločnosti SATIS-SK s.r.o.. 23. Ing. X. O. pred správcom dane potvrdil, že v období júl až december 2013 bol a aj v súčasnosti stále je zamestnancom žalobcu, jeho pracovnou náplňou je byť prítomný pri nakládkach, kontroluje náklad, vypisuje CIM alebo CMR, meria drevo. Bol prítomný aj pri preberaní cukru od spoločnosti YENISEI s.r.o., no bol tam iba raz s tým, že preberanie tovaru sa uskutočnilo v Z. V., kde bolo viacej ľudí, ktorých nepoznal. Podpisoval CMR, certifikáty mu neboli predložené. Pani S. a ani I. S. nepozná, pozná iba Ing. G. a P. W., ktorý je jeho kolega. V sklade sa nachádzalo viac cukru ako sa nakladalo, cukor bol balený vo veľkých big bagoch aj v menších vreciach. 24. P. W. uviedol, že v období júl až december 2013 bol a aj v súčasnosti stále je zamestnancom žalobcu, jeho pracovnou náplňou je byť prítomný pri nakládkach, kontroluje náklad a bol prítomný pri preberaní cukru od spoločnosti YENISEI s.r.o., najskôr sa nakladalo v Nových Zámkoch, neskôr v Z. V., kde boli veľké haly plné cukru, on len skontroloval, či tovar na palete je riadne zabalený a popodpisoval CMR a dodacie listy. S certifikátmi prišiel do styku len v kancelárii, keď boli zaslané mailom od pána G.. K preberaniu tovaru v Nových Zámkoch a v Hornej Potôni prevažne chodil on a v prípade potreby ho zaskočil pán O.. Pani S. nepozná, Ing. G. pozná a s pánom S. sa stretol iba raz v kancelárii žalobcu, keď išiel pán V. spolu s ním na daňový úrad. Potvrdil, že cukor fyzicky existoval, bolo s ním manipulované a fyzicky odišiel, pričom uviedol, že v živote toľko cukru nevidel. 25. Prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií si správca dane vyžiadal informácie o maďarskom dodávateľovi CHRISTAL FOOD Kft., Zemplén u. 33, 9026 Györ, IČ DPH: HU14557426 a zistil, že podľa konateľa spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. bola spoločnosť v období júl 2013 až december 2013 zapojená do trojstranného obchodu ako sprostredkujúci kupujúci. Konateľ spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. pán W. H. I. uviedol, že na spoločnosť SATIS-SK s.r.o. sa nakontaktoval prostredníctvom I. S.. Stretli sa v Komárne spolu s dvoma ďalšími ľuďmi, ktorých nechcel menovať. Diskutovali o tom, v akých množstvách a v akej cene môže spoločnosť CHRISTAL FOOD Kft. zabezpečiť dodávky kryštálového cukru pre spoločnosť SATIS-SK s.r.o. Po vzájomnej dohode podpísali obchodnú zmluvu. Prvé dodanie tovaru sa uskutočnilo dňa 06.09.2013. Úhrady faktúr boli spoločnosťou SATIS-SK s.r.o. realizované na bankový účet spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. vedený v peňažnom ústave Tatra banka a.s., Slovensko. Kryštálový cukor bol balený väčšinou v 50 kg vreciach. I. S. vedel, že kryštálový cukor nebol prepravený do Maďarska, ale že sa jedná o trojstranný obchod. V mesiacoch september 2013 a október 2013 maďarská spoločnosť nakúpila kryštálový cukor iba od spoločnosti JaS Trading s.r.o., Slovácka 665, Mutenice, IČ DPH: CZ28312791. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť JaS Trading s.r.o. prostredníctvom prepravcu Q. X.. Obchody s českou spoločnosťou prebiehali tak, že spoločnosť JaS Trading s.r.o. zaslala faktúru a dodací list mailom. Zaslané mailové doklady si maďarská spoločnosť CHRISTAL FOOD Kft. vytlačila. Následne vystavila faktúru pre spoločnosť SATIS-SK s.r.o., ktorú tiež poslala mailom. Originály faktúr a dodacích listov od českej spoločnosti boli spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. zasielané mesačne, prípadne si konateľ išiel po ne do Českej republiky, kde ich opečiatkoval a podpísal. Originály podpísaných a opečiatkovaných CMR dokladov boli zasielané spolu s originálmi faktúr priamo od prepravcu. Tovar bol prepravený z mesta Mutenice v Českej republike do Komárna, no konkrétnejšie detaily dodávok cukru nepozná, keďže sa nezúčastnil ani nakládok a ani vykládok cukru. Spoločnosť CHRISTAL FOOD Kft. nakupovala cukor od spoločnosti JaS Trading s.r.o. do 29.10.2013, úhrady faktúr boli realizované 2-3 dni po dodávke. Podľa názoru maďarskej finančnej správy skutočnosti zistené počas kontroly vykonanej v spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. poukazujú na to, že uvedená spoločnosť mohla byť zapojená do karuselového podvodu. 26. Z odpovede nemeckej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií k spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH, Buhrenstrasse 15, 72336 Balingen, IČ DPH: DES 15354346, vyplýva, že súčasťou zaslanej odpovede bola schéma zobrazujúca obchodné vzťahy spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH so svojimi dodávateľmi a odberateľmi (zákazníkmi). Podľa predmetnej schémy nemecká spoločnosť nakupovala potraviny (kryštálový cukor, dlhozrnnú ryžu, mlieko) od dodávateľov z Českej republiky, Slovenska a Maďarska. Nakúpený tovar nikdy neskladovala, ale bol prepravený priamo od jej dodávateľa k odberateľovi. Odberateľmi spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH boli prevažne spoločnosti zo Slovenska, pri ktorých sa ďalším šetrením zistilo, že sú nekontaktné, na adrese sídla sa nenachádzajú, so správcom dane nekomunikujú, nepodávajú daňové priznania. Zo zaslanej schémy správca dane zistil, že všetok cukor, ktorý spoločnosť Balinger Lebensmittel Kontor GmbH fakturovala v roku 2013 spoločnosti SATIS-SK s.r.o., bol nakúpený od českej spoločnosti JaS Trading s.r.o., Slovácka 665, Mutenice. Spoločnosť Balinger Lebensmittel Kontor GmbH uskutočňovala dodávky cukru v rámci trojstranného obchodu. Cukor bol prepravovaný priamo z Českej republiky zo spoločnosti JaS Trading s.r.o. na Slovensko do spoločnosti SATIS-SK s.r.o. 27. Z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií k spoločnosti JaS Trading s.r.o. vyplynulo, že česká finančná správa je toho názoru, že obchodné transakcie s kryštálovým cukrom boli u daňového subjektu JaS Trading s.r.o. zaťažené podvodom na DPH. Spoločnosť JaS Trading s.r.o. nebola prvotným výrobcom cukru. Menšie objemy cukru český daňový subjekt nakúpil od spoločností TTD Tereos a.s., a Hanácka potravinářská společnost, s.r.o., obe z Českej republiky. Väčšina preverovaného cukru pochádzala od poľských výrobcov. Do Českej republiky bol cukor dovezený priamo z Poľska prostredníctvom iných českých spoločností, no hlavné objemy poľského cukru boli dovezené zo Slovenska cez reťazec českých spoločností, ktoré neodviedli DPH. V niektorých prípadoch spoločnosť JaS Trading s.r.o. cukor nakupovala aj priamo od slovenských dodávateľov. Česká finančná správa v rámci svojho šetrenia zistila, že české spoločnosti, ktoré na začiatku reťazca nakupovali cukor hlavne zo Slovenska, neodviedli daň, pričom posledný článok v reťazci českých spoločnosti (JaS Trading s.r.o.) si uplatňoval nadmerný odpočet. Obdobná situácia bola aj na slovenskej strane, keď prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že prví odberatelia zo Slovenska boli nekontaktní a nepriznali žiadne nadobudnutie cukru. Podľa dokladov predložených za zdaňovacie obdobie január 2013 (za ostatné obdobia roka 2013 doklady predložené neboli) sa preprava tovaru uskutočnila, ale vždy iba jednou cestou cez hranice CZ - SK, prípadne HU a späť. Všetky dodávky cukru fakturované na spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. a Balinger Lebensmittel Kontor GmbH sprostredkoval J. Q. zo Slovenska. V súčasnej dobe spoločnosť JaS Trading s.r.o. nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov, so správcom dane nespolupracuje, nepredkladá žiadne doklady. 28. Informácie o spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd. získal správca dane z kontrol vykonaných u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia a takto bolo preukázané, že konateľ spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd., Nagy Gabor Aron mal z predošlého zamestnania širokú sieť kontaktov v rámci obchodu s cukrom, mliekom, olejom a ryžou. Obchodné vzťahy medzi žalobcom a NO LIMIT FOOD LTD sa začali tak, že pán K. kontaktoval pána V. a následne sa realizoval obchod s cukrom vo forme trojstranného obchodu. Prebiehal tak, že odovzdanie tovaru bolo organizované žalobcom, pričom tento zabezpečoval i prepravu tovaru s tým, že prepravné náklady boli zahrnuté v cene tovaru. Tovar bol doručený maďarskému zákazníkovi na ním určenú adresu. Faktúry boli uhrádzané bankovým prevodom z čísla účtu IBAN XXXX XXX XXXX XXXX XXXX vedeného v peňažnom ústave Tatra banka, a.s., Slovensko. Oprávnenou osobou na disponovanie s účtom bol F. M. K.. Spoločnosť NO LIMIT FOOD LTD bola preverovaná aj maďarskou finančnou správou v súvislosti s obchodnými aktivitami so spoločnosťou MORE VEGYES Kft., IČ DPH: HU23464388. Výsledkom tohto šetrenia, ktoré ovplyvnili aj ďalšie faktory, bola deregistrácia spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD, a to odo dňa 17.04.2014. Na základe zistených informácií ústredný kontaktný orgán Veľkej Británie nevedel potvrdiť, či spoločnosť NO LIMIT FOOD LTD správne priznala preverované obchodné transakcie. Preverovaním tiež bolo zistené, že spoločnosť NO LIMIT FOOD LTD nebola fyzicky prítomná vo Veľkej Británii, mala tam nahlásenú len registrovanú kanceláriu. Dňa 02.05.2016 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď aj na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Z doručenej odpovede vyplýva, že ústredný kontaktný orgán Veľkej Británie nepotvrdil u spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD obchodné transakcie s kryštálovým cukrom. Tiež konštatoval, že predmetnej spoločnosti bola dňa 18.04.2014 zrušená registrácia pre DPH, pričom spoločnosť ukončila svoju činnosť dňa 03.11.2015. 29. Správca dane požiadal maďarskú finančnú správu o poskytnutie informácií a prešetrenie spoločností, ktoré boli na prepravných CMR dokladoch deklarovaní ako koneční odberatelia cukru a u ktorých mali byť uskutočnené aj vykládky cukru. Jednalo sa o spoločnosti PROGOODS WELL KFT, Andor utca 21, Budapešť, IČ DPH: HU22747433, MORE VEGYES Kft., Miklos ut. 13, Budapešť, IČ DPH: HU24364388, SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft., Ardics utca 54, Makó, IČ DPH: HU11395104, CSIZ FAMILI Kft., Tatabánya, IČ DPH: HU24675372 a maďarská finančná správa nepotvrdila, že dodávky kryštálového cukru boli fyzicky realizované zo Slovenska do Maďarskej republiky. 30. Správca dane zistil, že z údajov zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. vyplýva, že príslušné vozidlá v dňoch, ktoré boli uvedené na predložených dokladoch ako dni dodania kryštálového cukru, v mnohých prípadoch ani neopustili územie SR alebo opustili územie SR, no išli do Maďarska, a nie do Českej republiky. Vozidlá s českými evidenčnými číslami síce prišli z Českej republiky, no preverením ich pohybu na území SR prostredníctvom výpisov mýtnych transakcii nie je možné jednoznačne skonštatovať, že smerovali do skladu v Z. V.. Okrem toho predmetné vozidlá, ktoré mali prevážať 24 ton kryštálového cukru z Českej republiky, veľakrát prechádzali hraničným priechodom Holíč - Hodonín, pri ktorom je obmedzenie, že je prejazdný len pre vozidlá do 7,5 ton. Správca dane tiež zistil, že v niektorých ním vybraných a v prvostupňovom rozhodnutí podrobne popísaných prípadoch deklarovaných prepráv tovaru Elektronický mýtny systém nezaznamenal pohyb vozidiel po vymedzených úsekoch ciest tak, ako to bolo deklarované v predložených formálnych dokladoch (CMR, objednávky, záznamy o prevádzke a pod.). 31. Taktiež správca dane zistil, že spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. v cene 683 eur za tonu cukru a od spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH v cene 690 eur za tonu cukru, ten istý cukor predala spoločnosti YENISEI s.r.o. za 600 eur a tá ho predala žalobcovi v cenovom rozpätí 620 eur až 670 eur za tonu. Žalobca ho ďalej fakturoval spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd. v cene 668 eur za tonu. Je nanajvýš nepravdepodobné, že sa v reťazci spoločností SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o., DREVOIMPORT s.r.o. a NO LIMIT FOOD Ltd. predával cukor za nižšiu cenu, než za akú ju spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nakupovala, resp. aká bola v tom čase bežná na trhu, pričom k tejto cene bolo treba prirátať aj náklady za dopravu, balenie, skladovanie, zisk obchodníka, aby sa dosiahla celková cena za tonu cukru. Okrem toho nebol zistený pôvod tovaru - kryštálového cukru, keď už spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nemala žiadne doklady o pôvode cukru, a teda ich nemohla odovzdať svojmu odberateľovi YENISEI s.r.o.. Žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. a neoznámil príslušnému orgánu kontroly obchodovanie s potravinárskou komoditou. Uvedenú povinnosť si nesplnil ani jeho dodávateľ spoločnosť YENISEI s.r.o. a ani spoločnosť SATIS-SK s.r.o.. Súčasne bolo zistené, že ani jedna zo slovenských spoločností zapojená v obchodnom reťazci nepredložila skladovú evidenciu. 32. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého cieľom bolo zneužitie princípu neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH. Plnenia deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenia deklarované na faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské a zahraničné spoločnosti ako dodávatelia tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov, ako sú objednávky, dodacie listy, výpisy z účtu alebo prepravné doklady, bolo získanie daňovej výhody. Z predložených dokladov a zo skutočností zistených správcom dane ohľadom dodávok kryštálového cukru vyplýva, že pri obchodovanom tovare nebol v priebehu daňovej kontroly hodnoverne preukázaný jeho skutočný pôvod, existencia v deklarovaných množstvách a ani jeho pohyb v reťazci tuzemských a zahraničných spoločností. Predmetný obchod bol zo strany kontrolovaného daňového subjektu objektívne preukázaný len po formálnej stránke. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ možno situáciu, keď jeden z účastníkov vytvoreného reťazca spoločností si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva EÚ, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti, označiť za daňový podvod, resp. daňový únik. V deklarovanom reťazci tuzemských spoločností SATIS- SK s.r.o. - YENISEI s.r.o. - žalobca daňový únik vznikol u slovenskej spoločnosti SATIS-SK s.r.o., ktorá v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iných členských štátov EÚ, daň z pridanej hodnoty z dodania tovarov a služieb v tuzemsku (daň na výstupe) priznala za celý 4. štvrťrok 2013 len vo výške 23 750,00 eur, pritom podľa predložených faktúr vystavených pre odberateľa YENISEI s.r.o. mala len v mesiaci október 2013 dodať kryštálový cukor v celkovej sume 611 424,00 eur, z toho DPH v sume 101 904,00 eur. Nasledujúca spoločnosť YENISEI s.r.o. si v podanom daňovom primaní k DPH za mesiac október 2013 uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou SATIS-SK s.r.o. a zároveň priznala DPH z faktúr vystavených pre žalobcu. Pri vysokom obrate (cca 896 000,00 eur) ale v daňovom priznaní vykázala len nízku daňovú povinnosť (cca 592 eur). Táto spoločnosť v mesiaci október 2013 všetok cukor, ktorý mala obstarať od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. hneď v ten istý deň fakturovala žalobcovi, ktorý bol v uvedenom reťazci konečným odberateľom na území Slovenskej republiky. Práve žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti YENISEI s.r.o. v sume 105 244,80 eur, pričom v daňovom priznaní deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH britskej spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd.. Tovar mat byť prepravený v rámci trojstranných obchodov (§ 45 zákona o DPH) priamo maďarským spoločnostiam PROGOODS WELL Kft., MÓRE-VEGYES Kft, SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft., CSIZ FAMILI Kft., uvedené maďarské spoločnosti však prevzatie tovaru nepotvrdili a ani nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že žalobca sa zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku na dani z pridanej hodnoty, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čiže plnenia týchto spoločností boli poznačené podvodným konaním. Je vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov, nakoľko nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k daňovému podvodu. V danom prípade sa žalobca v žiadnom ohľade nesprával obozretne. Ako obchodník s drevom začal podnikať s potravinárskou komoditou, pričom sám odignorovať svoje povinnosti, ktoré mu ako obchodníkovi z uvedeného vyplývali. Sám porušil zákon, keď si nesplnil svoje povinnosti súvisiace s obchodovaním s potravinárskou komoditou. Jeho priamy obchodný partner si uvedenú povinnosť taktiež nesplnil, nemal v tomto ohľade vedomosť o svojich povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z obchodovania s komoditou kryštálový cukor. Okrem toho v predmetnej veci išlo o obchodovanie so špecifickou komoditou, pri ktorej mal aj pri bežnej opatrnosti daňový subjekt dbať na to, aby dokázal riadne preukázať pôvod tovaru. Jeho obchodní partneri mali byť pre neho zárukou nezávadnosti plnenia potravinárskeho charakteru, a preto je zrejmé, že sa mal dostatočne zaujímať a preverovať si nielen svojich obchodných partnerov, ale mal sa zaujímať aj o ich dodávateľov a pôvod takéhoto tovaru, čo však žalobca neučinil, a preto sa nemôže domáhať ochrany v zmysle judikatúry Súdneho dvora. 33. K fotodokumentácii, o ktorej žalobca tvrdil, že ju predložil správcovi dane k zdaňovaciemu obdobiu júl 2013 bolo zistené, že táto predložená nebola. Zo spisu vo veci DPH za júl 2013 je zrejmé, že dňa 23.10.2013 boli zapožičané doklady od žalobcu, nebol však medzi nimi USB flash disk, ani fotodokumentácia z nakládok a vykládok tovaru. V každom prípade, žalobcovi nič nebránilo, aby takúto fotodokumentáciu predložil opätovne aj k zdaňovaciemu obdobiu október 2013. 34. Vo veci už bolo rozhodnuté tunajším krajským súdom rozsudkom č.k. 13S/34/2017-186 zo dňa 27.06.2018 tak, že krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100302674/2017 zo dňa 15.02.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103998692/2016 zo dňa 28.09.2016 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) S.s.p.. Krajský súd v odôvodnení zrušujúceho rozsudku konštatoval, že je v prvom rade potrebné zistiť, či k došlo k podvodu, resp. zneužívajúcemu konaniu a pokiaľ áno, tak je potrebné na základe objektívnych skutkových okolností posúdiť, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojím nákupom zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne požadované, aby zaistil, že jeho prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode s tým, že bez takéhoto posúdenia sú závery daňových orgánov potrebné považovať za predčasné, zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p). Taktiež krajský súd ako dôvod zrušenia vyhodnotil porušenie práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka Tomáša Kuzmu s tým, že pokiaľ správca dane reálne neumožnil žalobcovi byť prítomným pri výsluchu menovaného svedka, zaťažil daňové konanie vadou majúcou svoje vyjadrenie v § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p.. Úlohou správcu dane bude v ďalšom konaní sa riadiť vyššie vysloveným právnym názorom krajského súdu, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti, pričom súčasťou jeho argumentačnej bázy bude aj vyporiadanie sa s tvrdením žalobcu o tom, že predložil v daňovom konaní fotodokumentáciu obchodovaného kryštálového cukru. 35. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 2 v spojení s § 116 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.). 36. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 37. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 38. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 39. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 40. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. 41. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. 42. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. 43. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 44. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 45. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 46. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva. 47. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17). 48. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10). 49. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 50. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 52. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu. 53. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ YENISEI s.r.o. dodal žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Tak konateľ žalobcu, ako aj konatelia spoločností YENISEI s.r.o. (dodávateľ) a SATIS-SK s.r.o. (subdodávateľ) ako aj vypočutý svedkovia, ktorí sa mali na nakládke, vykládke, kontrole tovaru podieľať sa vyjadrovali nejasne a rozporuplne. Aj žalobcom navrhovaní svedkovia, ktorí sa mali zúčastňovať odovzdávania a preberania tovaru, ako aj kontroly kvality, si vo svojich výpovediach navzájom odporovali a ich vyjadrenie sú aj v rozpore s tvrdeniami žalobcu a s vyjadrením vlastníka skladov v Hornej Potôni. Nebol preukázaný pôvod tovaru, spoločnosť SATIS-SK s.r.o. a ani žalobca nevlastnili a ani nepredložili žiadne doklady o pôvode cukru a ani žiadne certifikáty. Spoločnosť SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o. a ani žalobca si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom. Hoci spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. v cene 683 eur za tonu cukru a od spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH v cene 690 eur za tonu cukru, ten istý cukor predala spoločnosti YENISEI s.r.o. za 600 eur a tá ho predala žalobcovi v cenovom rozpätí 620 eur až 670 eur za tonu. Žalobca ho ďalej fakturoval spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD. v cene 668 eur za tonu. Je nanajvýš nepravdepodobné, že sa v reťazci spoločností SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o., DREVOIMPORT s.r.o. a NO LIMIT FOOD LTD predával za nižšiu cenu, než za akú ju spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nakupovala, resp. aká bola v tom čase bežná na trhu, pričom k tejto cene bolo treba prirátať aj náklady za dopravu, balenie, skladovanie, zisk obchodníka, aby sa dosiahla celková cena za tonu cukru. Žalobca sa zúčastnil reťazového obchodu, z ktorého získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o., pričom daň na predchádzajúcich stupňoch nebola odvedená do štátneho rozpočtu, pričom on deklaroval intrakomunitáme dodania s oslobodením od dane. Spoločnosť SATIS-SK s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, na výstupe priznala z dodania tovaru daň len vo výške 23.750,- eur, čo sú omnoho nižšie sumy, než aké boli uvedené na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane ďalší článok v reťazci. Spoločnosť YENISEI s.r.o. si uplatnila z faktúr od tejto spoločnosti odpočítanie DPH v sume cca 119 000 eur, a aj keď priznala daň z faktúr vystavených pre žalobcu, pri vysokom obrate (cca 896 000 eur) vykázala v daňovom priznaní len nízku daňovú povinnosť (592 eur). Spoločnosť YENISEI s.r.o. bola v pozícii sprostredkujúceho kupujúceho. Cukor neskladovala, nemanipulovala s ním. Tovar následne fakturovala žalobcovi, ktorý si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od tohto dodávateľa v sume 105 244,80 eur a v ten istý deň si uplatnil aj oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Nebol preukázaný trojstranný obchod medzi žalobcom, spoločnosťou NO LIMIT FOOD Ltd. a maďarským odberateľom ako aj dodanie tovaru maďarským odberateľom, keď jednak nebola predložená žiadna zmluva, z ktorej by bolo možné dovodiť dojednanie takéhoto trojstranného obchodu, nebolo zrejmé na akom základe žalobca uskutočnil prepravu maďarským spoločnostiam a v konečnom dôsledku komu a či vôbec bol tovar do Maďarska skutočne prepravený. Bol zistený obchodný reťazec 1.) JaS Trading s.r.o. (Čeko) - 2.) CHRISTAL FOOD Kft. (HU), resp. Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (DE) - 3.) SATIS-SK s.r.o. (SR) - 4.) YENISEI s.r.o. (SR) - 5.) DREVOIMPORT s.r.o. (SR) - 6.) NO LIMIT FOOD LTD (UK) - 7.) MORE-VEGYES Kft. (HU), resp. CSÍZ FAMILY Kft. (HU), resp. PROGOODS WELL Kft. (HU), resp. SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft. (HU). Špecifikom tohto reťazca je, že k dodaniu tovaru došlo od českej spoločnosti uvedenej v reťazci ako 1) priamo slovenskej spoločnosti SATIS-SK s.r.o. do skladu v Hornej Pôtoni. V ten istý deň ako malo prísť k doručeniu tovaru do skladu v Hornej Potôni, prebehli ďalšie obchody v reťazci, konkrétne došlo k predaju tovaru spoločnosti YENISEI s.r.o. a následnému predaju žalobcovi, ktorý obratom tovar predal spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd (Veľká Británia), ktorá žiadala tovar doručiť svojmu maďarskému odberateľovi. S poukazom na uvedené mal byť tovar prepravený od českého dodávateľa priamo na Slovensko (Horná Potôň) a v ten istý deň ďalej predaný a prepravovaný do Maďarska. K fakturácii medzi spoločnosťami SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o., žalobcom a spoločnosťou NO LIMIT FOOD Ltd. došlo v ten istý deň, pričom všetky tieto spoločnosti majú zriadené svoje bankové účty v tej istej bankovej inštitúcii. Správca dane napriek rozsiahlemu dokazovaniu nezistil fyzickú existenciu tovaru v takých množstvách, aké boli deklarované vo vyššie uvedenom reťazci spoločností. Taktiež nebolo možné preveriť nielen pôvod tovaru, ale ani jeho konečnú spotrebu, nakoľko maďarské spoločnosti sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú. Na základe vyššie uvedeného správne orgány zhodne dospeli k záveru, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má znaky karuselového obchodu. Žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania sporných faktúr je skutočnosť, že nemajú základ v reálnom plnení. Opakovane konštatoval, že preverovaním celého obchodného reťazca bolo zistené, že u jednotlivých článkoch nebol hodnoverne preukázaný skutočný pôvod tovaru, jeho existencia v deklarovaných množstvách a ani fyzický pohyb v reťazci tuzemských a zahraničných spoločností. Vyslovil podozrenie, že išlo len o fakturačné obchody, pri ktorých pridaná hodnota nevzniká. S uvedenými závermi sa správny súd vzhľadom na výsledky dokazovania v administratívnom konaní plne stotožňuje. Rovnako sa správny súd stotožňuje so závermi žalovaného, že žalobca, ktorý je primárne obchodníkom s drevom, si pri obchodovaní s novou komoditou - kryštálovým cukrom riadne nepreveril svojich obchodných partnerov, nesplnil si svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývali z dôvodu obchodovania s potravinárskou komoditou, nevenoval dostatočnú, resp. nijakú pozornosť preukázaniu pôvodu tohto tovaru. Správny súd pritom poukazuje na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 v zmysle ktorého „v prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci“. Na základe týchto skutočností sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovarov a služieb práve dodávateľom YENISEI s.r.o. uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH. 54. Podľa názoru krajského súdu žalobné námietky žalobcu nie sú dôvodné. Žalobca v prvom rade namietal, že správca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach neriadili dôsledne právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vysloveným v jeho zrušujúcom rozsudku č.k. 13S/34/2017-186 zo dňa 27.06.2018. Ako vyplýva z bodu 34 tohto rozsudku, správnym orgánom bolo v zrušujúcom rozsudku uložené, aby zistili, či v danom prípade došlo k podvodu, resp. zneužívajúcemu konaniu a pokiaľ áno, tak je potrebné na základe objektívnych skutkových okolností posúdiť, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojím nákupom zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne požadované, aby zaistil, že jeho prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode. Ďalej krajský súd uložil správnym orgánom umožniť žalobcovi byť prítomný pri výsluchu svedka I. S. a vyporiadať sa s tvrdením žalobcu o tom, že predložil v daňovom konaní fotodokumentáciu obchodovaného kryštálového cukru. Všetky tieto povinnosti správne orgány náležitým spôsobom splnili. 55. Správne orgány vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlili, prečo a akým spôsobom v danom prípade došlo v predmetnom reťazci k daňovému úniku, že súčasťou tohto daňového úniku bol i žalobca, ktorý o svojom zapojení do tohto daňového úniku vedieť mohol, ak by bol dostatočne obozretný a že žalobca neprijal žiadne opatrenia na zabránenie toho, aby sa pred takýmto daňovým únikom ochránil. Úvahy a závery v tomto smere sú obsiahnuté v bode 32 tohto rozsudku. Krajský súd na tomto mieste opakovane zdôrazňuje, že sa stotožňuje so závermi žalovaného, že žalobca, ktorý je primárne obchodníkom s drevom, si pri obchodovaní s novou komoditou - kryštálovým cukrom riadne nepreveril svojich obchodných partnerov, nesplnil si svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývali z dôvodu obchodovania s potravinárskou komoditou, nevenoval dostatočnú, resp. nijakú pozornosť preukázaniu pôvodu tohto tovaru. Správny súd pritom poukazuje na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 v zmysle ktorého v prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vo svojich rozhodnutiach poukázal na to, že Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť na daňovom podvode. Okrem toho sám poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť (napríklad aj rozsudky 5Sžf/97/2010, 2Sžf/4/2009, 3Sžfk 42/2017) v ktorých poukazuje nielen na zásadu poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že podnikateľ má mať vedomosť o subjektoch v spolupráci s ktorými realizuje svoju podnikateľskú činnosť. Ak takéto vedomosti nemá, ide o podnikanie, ktoré nepožíva ochranu. 56. Pokiaľ ide o výsluch I. S., ako vyplýva z bodu 20 tohto rozsudku, tento správca dane zopakoval, pričom žalobca termín výsluchu odignoroval. 57. K tvrdeniu žalobcu, že do administratívneho spisu založil fotodokumentáciu vykonal správca dane šetrenie, ktorého výsledok je uvedený v bode 33 tohto rozsudku a krajský súd toto považuje za dostatočné. 58. Súčasne žalobca tvrdil, že z vykonaného dokazovania vyplynula reálnosť obchodov a jeho nárok na odpočet dane. Poukazoval pritom na jednotlivé dôkazy, z ktorých podľa jeho názoru vyplynulo, že obchody boli realizované tak, ako bolo deklarované na faktúrach. Správny súd konštatuje, že správne orgány v predmetnej právnej veci dostatočne zistili skutkový stav, z ktorého vyvodili správne skutkového závery, ktoré boli následne aj správne právne posúdené. Nič nemožno vyčítať postupu žalovaného ako aj správcu dane pri ktorom uzavreli, že z vykonaného dokazovania a všetkých skutočností zistených v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Rovnako sa správny súd stotožnil s tým, že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH. 59. K námietke, že dôkazné bremeno nemôže žalobcu zaťažovať absolútne krajský súd uvádza, že platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane určeným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesenie daňový subjekt iba vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy. Pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. V rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, Optigen Ltd., v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, [2006] ECR I-483, a následne aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 06.07.2006, Kittel, v spojených veciach C- 439/04 a C-440/04, [2006] ECR I-6161, bolo konštatované, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH, a to aj vtedy ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Správny súd konštatuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11). Predpokladom aplikácie vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora je však nespochybnenie existencie daňového plnenia. V predmetnej právnej veci však správne orgány uvedené kvalifikovaným spôsobom spochybnili, pričom ich úvahy vznikli na základe logickým spôsobom vyhodnotených zistení, ktoré už boli označené vyššie. Ak by aj nedošlo k takémuto kvalifikovanému spochybneniu existencie daňového plnenia tak je potrebné uviesť, že vyššie uvedené rozsudky umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, kedy svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Avšak akýkoľvek i nedbalostný podiel pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho dvora neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného aj povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. V prejednávanej veci sa však žalobca nesprával v žiadnom ohľade obozretne. Predovšetkým začal podnikať s potravinárskou komoditou, pričom sám odignoroval svoje povinnosti, ktoré mu ako obchodníkovi z uvedeného vyplývali. Sám porušil zákon, keď si nesplnil svoje povinnosti súvisiace s obchodovaním s potravinárskou komoditou. Jeho obchodní partneri pritom taktiež uvedené nesplnili. Odhliadnuc od toho, čo ukladal žalobcovi zákon, je všeobecne rozumné od podnikateľa obchodujúceho s potravinárskou komoditou požadovať, aby sa zaujímal o pôvod tovaru, s ktorým obchoduje, aby vyžadoval predloženie príslušných certifikátov a dokladov preukazujúcich pôvod, kvalitu a podobne. Uvedené však žalobca neučinil, a ani správnym orgánom sa nepodarilo preveriť pôvod tohto tovaru. Nie je zrejmé ako si žalobca preveroval svojich obchodných partnerov, nepostupoval však obozretne ani v tom smere, že so svojim zahraničným odberateľom nemal riadne uzavretú zmluvu, z ktorej by vyplývala realizácia trojstranného obchodu, ktorý následne tvrdil. Predložil len rámcovú zmluvu, ktorá však odhliadnuc od toho, že neobsahuje nič, čo by preukazovalo dojednanie trojstranného obchodu, nie je sama o sebe kúpnou zmluvou, na základe ktorej sa realizujú obchody. Rámcová zmluva je vo všeobecnosti len vymedzením rámcových podmienok realizácie jednotlivých obchodov, ktoré sú zvyčajne realizované vo forme objednávok. V prípade, že sa medzi podnikateľmi realizuje pravidelný obchod určuje podmienky, ktoré potom nie je potrebné dojednávať pri každom jednotlivom obchode. Vždy však predpokladá existenciu objednávky a jej akceptáciu. Uvedené úkony potom predstavujú právny základ (jednotlivú kúpnu zmluvu) pre daný obchodný prípad. Takáto objednávka však predložená nebola. Žalobcu mohlo nabádať k určitej opatrnosti a k prevereniu obchodného partnera aj to, že cukor kupoval za cenu nižšiu ako bola v danom období bežná na trhu (sám ju predával pod túto cenu). Napriek uvedenému sa nielenže bližšie nezaoberal svojim obchodným partnerom ale ani pôvodom cukru. 60. Ak žalobca poukazoval na výpovede svedkov Ing. X. O., P. W. a pani U. S. s tým, že tieto potvrdzujú existenciu tovaru tak správny súd uvádza, že uvedené výpovede je potrebné posudzovať v celosti, v súvislostiach aj s inými výpoveďami a zistenými skutočnosťami. Správny súd sa v tomto ohľade plne stotožňuje so závermi správnych orgánov, ktoré sú uvedené v bode 32 tohto rozsudku, a preto na ne odkazuje. 61. Ak žalobca tvrdí, že nepriznanie nároku odpočtu DPH zo sporných faktúr je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, krajský súd s poukazom na vyššie citované rozsudky Súdneho dvora Európske únie je práve opačného názoru teda, že priznaním žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr by sa práve nerešpektovali rozhodnutia Súdneho dvora Európske únie na vec sa vzťahujúcu. 62. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ako však vyplynulo z odôvodnenia tohto rozsudku, takéto tvrdenie nemá vskutku opodstatnenie. 63. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 64. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol. 65. Záverom krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v predmetnej veci ide o skutkovo obdobný prípad ako vo veci vedenej na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 13S/26/2018 a vo veci vedenej na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 11S/106/2019, v ktorých krajský súd dňa 16.01.2019 a dňa 07.10.2020 rozhodol tak, že správnu žalobu zamieta. Skutková súvislosť týchto druhovo rovnakých vecí je daná totožnosťou žalobcu, totožnosťou komodity a jej pohybu ako i totožnosťou viacerých subjektov predmetného obchodného reťazca. Rozdielne je len posudzované daňové obdobie, keď vo veci sp. zn. 13S/26/2019 je predmetom súdneho prieskumu zdaňovacie obdobie november 2013, vo veci sp. zn. 11S/106/2019 zdaňovacie obdobie december 2013 a v tejto veci zdaňovacie obdobie október 2013. Krajský súd ako správny súd je dôležitým zjednocovateľom administratívnej praxe správnych orgánov, preto ústavná konformnosť vyžaduje, aby krajský súd v týchto prípadoch postupoval procesne rovnako. Krajský súd sa teda v obdobných veciach nesmie dostať do zásadného rozporu v procesnom postupe a pri rozhodovaní. 66. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.). 67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).