Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/112/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201719 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818201719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. XX, C., zastúpený N.. I. D., advokátom so sídlom v H., T. XX, proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. XX, C., zastúpená N.. S. U., advokátkou so sídlom v C., M. R. XX/ X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. júna 2019 č. k. 12C/8/2018-378 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, že vo výroku I. prikázal - do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C., zapísané na LV č. XXX v podiele jedna polovica, a to pozemok parcela č. XXXX o výmere 428 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela č. XXXX vo výmere 379 m2 záhrady a stavbu, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na pozemku parcela č. XXXX, vo všeobecnej hodnote 54.000,- eur a hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo značky Q. S. evidenčné číslo C v zostatkovej cene 2.000,- eur, gauč v zostatkovej cene 250,- eur, práčka v zostatkovej cene 150,- eur, chladnička v zostatkovej cene 50,- eur, obývacia stena v zostatkovej cene 150,- eur, manželská posteľ v zostatkovej cene 150,- eur, mraznička v zostatkovej cene 100,- eur, televízor v zostatkovej cene 200,- eur, náradie v zostatkovej cene 700,- eur, hrnce v zostatkovej cene 100,- eur, posteľ v detskej izbe v zostatkovej cene 60,- eur, spolu hnuteľné veci v zostatkovej cene 3.910,- eur; - do výlučného vlastníctva žalovanej zostatky na účtoch žalovanej v peňažnom ústave B. H. G., Z., ku dňu zániku manželstva strán, t. j. k 07.02.2017, a síce peňažné prostriedky na sporiacom účte č. G so zostatkom v sume 2.687,50 eur a na bežnom účte č. G so zostatkom v sume 180,52 eur, spolu vo výške 2.868,02 eur. Vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielov žalovanej sumu 34.159,68 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III. rozhodol, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania, vo výroku IV. priznal štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % voči žalobcovi a vo výroku V. priznal štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % voči žalovanej. 1.2 Uvedené rozhodnutie zdôvodnil súd prvej inštancie tým, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 14Pc/13/2016-14 zo dňa 07.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2017. Z manželstva strán sporu pochádzajú tri deti, ktoré v čase rozvodu manželstva už boli plnoleté. Za trvania manželstva BSM nebolo zrušené, rozšírené ani zúžené. Pri predbežnom prejednaní sporu dňa 03.05.2018 žalobca súhlasil s tvrdením žalovanej, že za trvania manželstva nadobudli spoločne tieto hnuteľné veci, pričom na pojednávaní dňa 01.10.2018 súhlasil aj so zostatkovými cenami: gauč 250,- eur, práčka 150,- eur, sporák 120,- eur, chladnička 50,- eur, obývacia stena 150,- eur, manželská posteľ 150,- eur, kuchynská linka 150,- eur, mraznička 100,- eur, krbová pec 500,- eur, televízor 200,- eur, náradie 700,- eur, hrnce 100,- eur, posteľ v detskej izbe 60,- eur. Žalobca nesúhlasil len s tým, že do masy BSM patrí osobné motorové vozidlo značky Q. S., pretože toto vozidlo mal kúpiť z vlastných požičaných prostriedkov. Spresnil, že otec, ktorý s ním žil, mu pravidelne prispieval každý mesiac nejakými finančnými prostriedkami na chod domácnosti a on si z týchto peňazí vždy nejakú sumu odkladal. Žalovaná poukázala na to, že 7 rokov sa o otca žalobcu starala, a teda finančné prostriedky, ktoré boli poskytované počas tohto obdobia, boli poskytované obom manželom, preto patria do masy BSM. Žalobca uviedol, že predmetné osobné motorové vozidlo má zostatkovú cenu 2.000,- eur, s čím v priebehu konania žalovaná súhlasila. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že motorové vozidlo Q. S. bolo kúpené za trvania manželstva (čo medzi stranami nebolo sporné). Pokiaľ žalobca tvrdil, že vozidlo bolo zakúpené za peňažné prostriedky, ktoré mu dal jeho otec (a len výlučne pre neho), toto tvrdenie žalovaná poprela a žalobca ho nijako nepreukázal, preto mal súd prvej inštancie za to, že predmetné vozidlo patrí do masy BSM. Medzi stranami nebolo sporné, že všetky vyššie uvedené hnuteľné veci užíva od opustenia spoločnej domácnosti žalovanou (12.1.2015) výlučne žalobca sám. 1.3 Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu nehnuteľností, medzi stranami k zhode nedošlo. Obe strany predkladali potvrdenia realitných kancelárií o hodnote nehnuteľností, ktoré sa však podstatne odlišovali (od 62.500,- eur až do 160.000,- eur). Žalobca predložil aj znalecký posudok č. XXX/XXXX, vypracovaný znalcom V.. I. R., v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 73.500,- eur. Keďže žalovaná so závermi znaleckého posudku znalca V.. R. nesúhlasila, súd na návrh žalovanej nariadil znalecké dokazovanie. Súdom ustanovený znalec V.. S. v znaleckom posudku č. XX/ XXXX určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 108.000,- eur, vychádzajúc zo stavu nehnuteľností v čase zániku BSM, t. j. k 07.02.2017. Zo znaleckého posudku vyplýva, že výpočet všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou nie je možný, pretože nie sú k dispozícii porovnateľné nehnuteľnosti, ktoré by boli v danom čase a danom mieste predané. Preto použil metódu polohovej diferenciácie. Na realitnom trhu je po nehnuteľnostiach v danej lokalite dopyt v porovnaní s ponukou vyšší. Nehnuteľnosť je situovaná vo vyhľadávanej obytnej zástavbe IBV v širšom centre okresného mesta C.. V posudku sa znalec vyjadril aj k rozdielom oproti znaleckému posudku vypracovanému V.. R.. Na návrh žalovaného súd prvej inštancie vykonal výsluch a konfrontáciu oboch znalcov, po ktorej znalec V.. R. nemal pripomienky k záverom V.. S. s výnimkou hrúbky muriva, ktorá je podľa V.. R. 30 cm (t. j. v kategórii do 30 cm), kým podľa V.. S. viac ako 30 cm. V.. S. k tomu uviedol, že použité tvarovky mali 30 cm, ich skladobný rozmer je však 30,5 cm, pričom sa má prihliadať na skladobný rozmer. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že jedna zo stien domu je zateplená, teda murivo na tejto stene je hrubšie ako 30 cm, čo pri spriemerovaní muriva danej nehnuteľnosti predstavuje jeho hrúbku viac ako 30 cm. Znalecký posudok V.. S. je podľa názoru súdu prvej inštancie vypracovaný podrobne, jednotlivé čiastkové závery logicky nadväzujú na predchádzajúce čiastkové závery, znalecký posudok tvorí jeden logický celok, preto o správnosti všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej V.. S. nemal súd žiadne pochybnosti. Znalec v znaleckom posudku zohľadnil aj nedostatky predmetnej stavby (na ktoré poukazoval žalobca a znalec V.. R.), čo je zrejmé i z toho, že obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite sú ponúkané na predaj za sumu vyššiu o 20.000,- eur. 1.4 Pokiaľ ide o finančné prostriedky, súd prvej inštancie zistil, že do masy BSM patria peniaze na dvoch účtoch žalovanej v B. H. G. ku dňu zániku manželstva. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nejaké peňažné prostriedky mal v čase zániku manželstva na svojich účtoch v banke i žalobca, vykonaným dokazovaním to súd preukázané nemal. Zo správy B. H. mal súd zistené, že v tomto peňažnom ústave boli na meno žalobcu v minulosti vedené dva termínované vklady so zostatkami ku dňu ich zrušenia 4.525,30 eur (zrušený 23.02.2015), resp. 4.519,78 eur (zrušený 02.11.2015). Žalobca tvrdil, že nemal založené súčasne dva účty, len z jedného účtu boli po jeho zrušení prevedené peňažné prostriedky na druhý účet. K návrhu žalovanej, aby súd pri vyporiadaní BSM prihliadal na to, že žalobca vybral uvedené peňažné prostriedky z termínovaných vkladov bezprostredne po tom, ako ona opustila spoločnú domácnosť, a teda malo ísť o účelové vybratie týchto peňazí, súd prvej inštancie uviedol, že z výpovede žalobcu vyplynulo, že časť týchto peňazí žalobca použil aj na vlastnú potrebu (čo bolo v čase, keď všetky svoje potreby si zabezpečovala takisto žalovaná zo svojich príjmov a z prostriedkov na účte sama), avšak aj na údržbu a práce na rodinnom dome a rôzne práce v záhrade, čo žalovaná nijako v priebehu konania nespochybnila, teda časť týchto peňazí (žalovaná nenavrhla v priebehu konania doplniť dokazovanie na zistenie, v akej časti) bola použitá na zhodnotenie majetku oboch strán sporu. Takisto vo vzťahu k žiadosti žalobcu o zistenie, aký bol stav na účtoch žalovanej v období predchádzajúcom zániku BSM, súd prvej inštancie uviedol, že takéto dokazovanie považoval za nadbytočné, pretože rozhodujúci stav na jej účtoch bol ku dňu 07.02.2017, pričom na takomto dôkaze žalobca pred vyhlásením rozsudku ani netrval (nenavrhol doplniť dokazovanie). Súd prvej inštancie konštatoval, že tak ako mala v peňažnom ústave založené svoje účty žalovaná, tak mal založené svoje účty aj žalobca, pričom po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti, avšak počas trvania manželstva, po dobu viac ako dva roky, si každý z manželov uhrádzal svoje potreby výlučne zo svojich príjmov a z finančných prostriedkov na účtoch, ktoré boli na ich meno. Žalobca takisto tvrdil, že časť spoločných peňazí bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý pôvodne vlastnila žalovaná a ktorý následne previedla na svojho syna. Žalovaná toto tvrdenie nespochybnila, avšak uviedla, že určite nebola do jej nehnuteľnosti investovaná taká suma, ako tvrdil žalobca (vyše 13.000,- eur). Na preukázanie vyššie uvádzaných tvrdení strany sporu nepredložili a ani neoznačili žiadne dôkazy. 1.5 Súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM zohľadnil, že zo spoločných prostriedkov manželov bola sestrám žalobcu poskytnutá suma 400.000,- Sk (13.277,57 eur) ako protihodnota dedičského podielu, ktorý bol v dedičskom konaní po rodičoch žalobcu prikázaný žalobcovi, preto patrí žalovanej polovica z tejto sumy, čiže suma 6.638,78 eur. Súd mal túto skutočnosť za preukázanú výpoveďami strán, svedkýň S. C. a R. D. (sestier žalobcu) a aj výpisom z účtu vo D. z 28.05.2004. Pokiaľ žalobca v podaní zo 06.11.2018 spochybnil cenu hnuteľných vecí a uviedol, že z kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu 1/2 na rodinnom dome bola zo spoločných finančných prostriedkov uhradená iba časť vo výške 20.000,- Sk (663,87 eur), kým zostatok vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eur) doplatil on po rozvode, a teda požaduje od žalovanej polovicu doplatku, sumu 1.327,75 eur, súd prvej inštancie k tomu, ako aj k ďalším tvrdeniam žalobcu v podaní zo 06.11.2018, uviedol, že žalovaná tieto tvrdenia poprela a žalobca o týchto tvrdeniach nepredložil žiaden dôkaz. Len svedkyňa D. (sestra žalobcu) potvrdila, že časť kúpnej ceny predmetných nehnuteľností (resp. podielu 1/2) v sume 80.000,- Sk vyplatil svojmu otcovi po rozvode manželstva žalobca. Žalobca však napriek žiadosti žalovanej nepreukázal, že pohľadávka z vyššie uvedenej časti kúpnej ceny (80.000,- Sk) bola predmetom dedičského konania po nebohom otcovi žalobcu. Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka. Na žiadosť žalobcu a so súhlasom žalovanej súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti (podiel 1/2 k nim) v hodnote 54.000,- eur a tiež všetky hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome, ktorý od opustenia domácnosti žalovanou užíva žalobca, ako aj motorové vozidlo (hnuteľné veci spolu v zostatkovej cene 3.910,- eur). Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal peňažné prostriedky na jej účtoch (spolu 2.868,02 eur), a súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 34.159,68 eur (z toho 27.520,90 eur titulom vyrovnania podielov v BSM a 6.638,78 eur titulom náhrady polovice zo sumy vynaloženej zo spoločného majetku sestrám manžela). 1.6 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď dospel k záveru, že každá zo strán bola v spore približne v rovnakej časti úspešná i neúspešná, čo vyvodil súd z toho, že v prvom vyjadrení žalobca tvrdil, že nehnuteľnosť (išlo o vec najvyššej hodnoty spomedzi všetkých aktív BSM) má hodnotu 60.000,- eur, kým žalovaná tvrdila, že hodnota tejto nehnuteľnosti je 160.000,- eur, a súd nakoniec vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti 108.000,- eur; titulom vyrovnania podielov žalobca navrhoval, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 15.000,- eur, žalovaná žiadala sumu 46.573,25 eur, súd však napokon rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 34.159,68 eur. Pokiaľ ide o trovy štátu, súd za použitia všeobecných princípov CSP dospel k záveru, že je potrebné uložiť stranám povinnosť náhrady týchto trov takisto podľa pomeru úspechu strán vo veci samej a keďže každá strana sporu bola úspešná resp. neúspešná v približne rovnakom rozsahu, súd prvej inštancie rozhodol tak, že štát má voči každej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. 2.1 Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca (pričom uviedol, že odvolanie podáva proti výrokom I. a II.) z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Konkrétne súd nevykonal navrhované dôkazy na riadne preskúmanie stavu majetku žalovanej ku dňu rozvodu a bezprostredne pred rozvodom, nakoľko z predložených dôkazov a výpovedí strán sporu vyplynulo, že žalovaná pred rozvodom disponovala omnoho väčším rozsahom finančných prostriedkov na jej bankových účtoch. Naopak návrhy na doplnenie dokazovania podané zo strany žalovanej boli v celom rozsahu akceptované aj v prípade, ak sa týkali finančných prevodov v dávnej histórii a s plným vedomím a súhlasom žalovanej. Súd takýto postup náležite nezdôvodnil, čo žalobca pociťuje ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keď s ním nebolo konané ako s rovnocennou stranou konania. Súd ďalej podľa žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v súvislosti s hnuteľnými vecami striktne vychádzal z „dohody strán“ uskutočnenej na prvom pojednávaní vo veci aj napriek skutočnosti, že daná „dohoda strán“ bola uskutočnená za iných okolností a pred vykonaní dokazovania vo veci, pričom išlo len o nezáväznú dohodu, ktorú by žalobca akceptoval, ak by sa vec vyriešila čo možno najskôr. Čo sa týka motorového vozidla Q. S., žalobca od začiatku tvrdil, že toto vozidlo do masy BSM nepatrí, pričom zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva žiadna skutočnosť preukazujúca tvrdenie žalovanej, že dané motorové vozidlo patrí do BSM. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje žalobca za zmätočné a preto nepreskúmateľné. Súd v odôvodnení rozsudku neuviedol riadne svoju právnu úvahu, na základe ktorej sa pri hodnotení dôkazov riadil a rozhodol vo veci samej. 2.2 Ďalej sa žalobca v odvolaní vyjadril k jednotlivým bodom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pričom uviedol, že nesúhlasí so zostatkovou hodnotou hnuteľných vecí, tak ako je uvedená v bode 9 rozsudku. Väčšina z týchto vecí je staršia ako 20 rokov a podľa žalobcu bola ich zostatková hodnota ku dňu rozvodu 0,- eur. Osobné motorové vozidlo Q. S. bolo zakúpené v roku 2015, t. j. v čase, keď žalovaná už opustila spoločnú domácnosť a každý hospodáril osobitne so svojimi finančnými prostriedkami, čo potvrdila v priebehu konania aj žalovaná. Poukázal aj na dve motorové vozidlá D. C., ktoré boli zakúpené výhradne pre výkon jeho podnikania (Z.) a po skončení prevádzkovania Z. boli predané v roku 2010 resp. 2015. K bodu 30 odôvodnenia rozsudku (hodnota rodinného domu) žalobca uviedol, že pri tomto druhu muriva nemôže vzniknúť väčšia skladobná hrúbka ako je skladobná hrúbka surového materiálu. Hrúbku muriva súdny znalec V.. S. nemeral, a už vôbec nie za pomoci žalobcu. Samotné zameranie stavby vykonal súdny znalec, pričom uvedené nesúhlasí s projektovou dokumentáciou a ani so skutočným stavom. Ani tvrdenie súdneho znalca V.. S., že v danej lokalite sa podobné nehnuteľnosti ponúkajú za sumu o cca. 20.000,- eur vyššiu a že dopyt je vyšší ako ponuka, sa podľa žalobcu nezakladá na realite, nakoľko v danej lokalite na ulici, na ktorej sa nachádza predmetný dom patriaci do BSM, je v súčasnosti v ponuke na predaj viacero rodinných domov a to už viac rokov. Je teda zrejmé, že ponuka výrazne prevyšuje dopyt. Negatívom predmetnej nehnuteľnosti je to, že je blízko železničnej trate a navyše je to lokalita, ktorá je podmočená, pričom pred 9 rokmi v danej oblasti bola vysoká povodeň, ktorá doposiaľ vykazuje na nehnuteľnosti zvýšenú vlhkosť. Žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu svoje písomné stanovisko zo dňa 24.02.2019, v ktorom sa vyjadril k postupu súdu pri ustanovení súdneho znalca V.. S.. K rekonštrukcii nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej v H. žalobca uviedol, že nehnuteľnosť sa v 90-tych rokoch nachádzala v schátralom stave a žalobca vykonal jej rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá bola hradená v celom rozsahu zo spoločných finančných prostriedkov oboch manželov. Preto sa žalobca domnieva, že bolo nedôvodné zahrnúť do masy BSM a vyporiadavať aj finančné prostriedky v sume 400.000,00 Sk (13.277,57 eur), ktoré s plným vedomím a súhlasom žalovanej boli použité v prospech žalobcu, nakoľko v prospech žalovanej boli počas manželstva využité spoločné finančné prostriedky v omnoho väčšom rozsahu a aj bez súhlasu žalobcu. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že práve finančné prostriedky z účtu vedeného na meno žalobcu v B. banke, ktoré boli použité na jeho výlučné potreby, vybraté z účtu bezprostredne po opustení spoločnej domácnosti žalovanou, v sume 9.045,08 eur, mali byť v zmysle ustálenej súdnej praxe predmetom vyporiadania BSM. Žalovaná sa tak dostala do situácie, kedy ona finančné prostriedky z účtu po opustení spoločnej domácnosti nevybrala, preto bola zaviazaná vyplatiť žalobcovi 1/2 uloženej sumy, kým žalobca, ktorý finančné prostriedky z účtu patriaceho do BSM vybral a použil na svoje výlučné potreby, nebol zaviazaný na výplatu sumy patriacej žalovanej z titulu vyporiadania BSM. Masa a hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM bola jednotlivo po položkách na pojednávaní dňa 01.10.2018 účastníkmi odsúhlasená. Žalobca výslovne do zápisnice vyhlásil, že súhlasí s navrhnutou hodnotou hnuteľných vecí. Pokiaľ mal žalobca k niektorej položke výhrady, tieto boli žalovanou - v záujme rýchleho ukončenia sporu - akceptované. Je preto logickým záverom súdu, že na mase a hodnote BSM čo do hnuteľných vecí sa účastníci dohodli. Žalovaná opustila spoločnú domácnosť len so svojimi osobnými vecami, žiadne veci patriace do BSM si zo spoločnej domácnosti nevzala. Nakoľko podiely manželov v BSM sú rovnaké, nejaví sa ako logické a spravodlivé, aby jednému z manželov zostalo celé zariadenie a vybavenie domácnosti bez náhrady druhému manželovi. K odborným otázkam súvisiacim s hodnotou nehnuteľnosti vrátane otázky hrúbky muriva sa podrobne vyjadrili znalci vypočutí a konfrontovaní na pojednávaní. V znaleckom posudku V.. R. nebolo ocenené jedno celé obývané podlažie rodinného domu, pričom V.. R. sám vo svojej výpovedi priznal, že nevykonal merania celého rodinného domu, ako urobil V.. S.. Vo svojich ďalších tvrdeniach uvedených v znaleckom posudku bol V.. R. počas svojej výpovede neurčitý a spochybnený. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní vyjadril k rodinnému domu v H., jeho tvrdenia sú podľa žalovanej zavádzajúce, nepravdivé a najmä žiadnym spôsobom neboli žalobcom preukázané. Žalobca nepredložil, ani nenavrhol vykonať v tejto súvislosti žiadne dôkazy. 4. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení poukázal na to, že veľkorysé posudzovanie jednotlivých prednesov počas dokazovania viedlo k tomu, že napadnutý rozsudok nie je presvedčivý a najmä nie je spravodlivý. Súd všetkým dôkazom , ktoré produkovali obe strany, nevenoval náležitú pozornosť, najmä nevenoval pozornosť tomu, že z výlučných prostriedkov žalobcu žalovaná vykonala zhodnotenie jej zanedbanej nehnuteľnosti. Žalobca požadoval, aby súd venoval náležitú pozornosť jednotlivým účtom a pohybom na týchto účtoch, ktoré vykonávala žalovaná pred rozvodom, čo súd neurobil a výsledkom je to, že žalobca je postavený do situácie, že má žalovanej zaplatiť z vyporiadania BSM aj prostriedky, ktoré sú len v jeho vlastníctve. Súd nevykonal dôkaz, ktorým mal byť preukázaný vyšší stav finančných prostriedkov na účte žalovanej, ktoré by mali byť predmetom BSM, tak ako žiadala žalovaná zahrnúť finančné prostriedky žalobcu. Súd nevenoval pozornosť ani tomu, že hnuteľné veci mali ku dňu rozvodu nulovú hodnotu. Súd nesprávne vyhodnotil výťažok z predaja osobného motorového vozidla D. C., pretože toto vozidlo do BSM nepatrilo a výťažok z tohto predaja taktiež do BSM nepatrí. Žalobca sa snažil ústretovo pri naplnení zásady hospodárnosti už pri prvom pojednávaní dať znalecký posudok, pričom zo strany žalovanej došlo k obštrukciám, ktoré viedli k tomu, že následný znalecký posudok vykazuje vážne vady, ktoré nezohľadňujú vek nehnuteľnosti, alokáciu nehnuteľnosti, zostatkovú hodnotu nehnuteľnosti a atraktivitu predaja nehnuteľností, pretože na predmetnej ulici už viac rokov nedošlo k predaju podobných nehnuteľností. Ďalej žalobca uviedol, že trovy konania štátu vzhľadom na obštrukcie žalovanej má znášať len žalovaná. K výroku III. (žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania) žalobca uviedol, že súd nemal rozhodovať o trovách konania, ale mal podľa už ustálenej praxe rozhodnúť samostatným rozhodnutím, pričom má za to, že on prichádzal s konštruktívnymi návrhmi, preto mu patria trovy konania. K tvrdeniu žalovanej, že si zo spoločnej domácnosti nevzala žiadne veci, žalobca uviedol, že žalovaná si v máji 2015 za účasti svojho syna, dvoch dcér a zaťa odviezla veci a niektoré ďalšie veci jej osobne na vyžiadanie odovzdal on. Žalobca nevidí v postupe znaleckého skúmania zo strany V.. S. žiadnu objektívnosť. Tvrdenie žalovanej, že v znaleckom posudku V.. R. nebolo ocenené jedno celé obývané podlažie, označil žalobca za fabuláciu. Žalobca ďalej uviedol, že práve vyjadrenia V.. S. pri jeho výpovedi na pojednávaní boli neurčité a spochybnené. 5. Žalovaná v ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že trvá na svojich doterajších tvrdeniach. K vyjadreniu žalobcu sa nebude vyjadrovať, nakoľko v tomto podaní žalobca opakuje len skutočnosti uvedené v odvolaní, v tomto podaní nie sú žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa mala žalovaná vyjadriť. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody sú správne (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolací súd na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa nasledujúce: 7. Súd prvej inštancie správne ustálil okruh vecí, ktoré v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode patrili do BSM, ako ich zhodne uviedli obe strany. Zhoda nebola dosiahnutá len vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu Q. S., o ktorom žalobca tvrdil, že toto vozidlo do masy BSM nepatrí. Odvolací súd k tomu uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že toto vozidlo bolo zakúpené počas trvania manželstva, preto (bez ohľadu na prípadný zápis v technickom preukaze) súd prvej inštancie správne vychádzal z predpokladu, že toto vozidlo patrí do BSM. Ak žalobca tvrdil, že to tak nie je, bolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Dôkazné bremeno teda nebolo na žalovanej, ale na žalobcovi. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Naopak, žalobca sám uviedol, že vozidlo bolo zakúpené z peňažných prostriedkov, ktoré mu dával jeho otec „na chod domácnosti“, a z tohto vyjadrenia vyplýva, že nešlo o peňažné prostriedky určené výlučne pre žalobcu, ale na spoločnú domácnosť žalobcu a žalovanej, s ktorými otec žalobcu býval. Vozidlo bolo zakúpené v roku 2015, teda v roku, v ktorom žalovaná odišla zo spoločnej domácnosti, preto sa tvrdenie žalobcu, že vozidlo kúpil výlučne z peňazí, ktoré mu otec dal už po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti, javilo ako účelové. Toto tvrdenie žalobca nijako nepreukázal a ani nenavrhol žiadne dôkazy na jeho preukázanie. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal aj ďalšie motorové vozidlá (zn. D. C.), z jeho vlastných vyjadrení bolo zrejmé, že tieto vozidlá boli predané ešte počas trvania manželstva (v r. 2010 resp. 2015), teda v čase rozvodu nepatrili do masy BSM, a nebolo zrejmé, prečo na ne žalobca v odvolaní a v následnom písomnom vyjadrení poukazuje. 8. Pokiaľ ide o zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí (vrátane automobilu Q. S.) v čase právoplatnosti rozvodu, táto bola ustálená zhodnými vyjadreniami oboch strán v konaní pred súdom, pričom neexistovali dôvodné pochybnosti o týchto vyjadreniach (§ 186 ods. 2 CSP). Na zmeny v tvrdeniach strán o skutočnostiach, na ktorých sa predtým zhodli, súd správne neprihliadal (druhá veta citovaného ustanovenia). Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že zhodné tvrdenia strán, na ktorých súd založil svoje skutkové zistenia o zostatkovej hodnote hnuteľných vecí, neboli vyjadreniami prednesenými v rámci zmierovacieho konania (v záujme rýchleho vyriešenia sporu, ako to namietal žalobca v odvolaní), ale v konaní pred súdom, preto neexistoval dôvod prihliadať na neskoršie zmeny týchto vyjadrení. 9. Vzhľadom na veľké rozdiely vo vyjadreniach oboch strán vo vzťahu k hodnote nehnuteľností (spoluvlastníckeho podielu 1/2), ako aj na rozdiely medzi odbornými vyjadreniami predloženými oboma stranami a na spochybnenie znaleckého posudku predloženého žalobcom zo strany žalovanej, súd prvej inštancie správne nariadil znalecké dokazovanie a následne predvolal oboch znalcov na výsluch a konfrontáciu. Touto konfrontáciou bolo preukázané, že znalec ustanovený súdom (V.. S.) prihliadal v znaleckom posudku na všetky nedostatky domu (vlhkosť, trhliny, blízkosť železničnej trate). Jediným sporným bodom po konfrontácii znalcov ostala hrúbka muriva a súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne vysvetlil, prečo sa priklonil k tvrdeniam znalca V.. S., že skladobná hrúbka muriva je viac ako 30 cm. To, že tento údaj nesúhlasí s projektovou dokumentáciou, znalec taktiež dostatočne vysvetlil (projektová dokumentácia uvádza jednoduchú hrúbku, kým pri oceňovaní nehnuteľnosti sa vychádza zo skladobnej hrúbky muriva). 10. Pokiaľ ide o investície zo spoločného majetku do výlučného vlastníctva jedného z manželov, súd prvej inštancie zohľadnil sumu 400.000,- Sk (13.277,57 eur), ktorá bola zo spoločného majetku odovzdaná sestrám žalobcu ako protihodnota dedičského podielu po rodičoch žalobcu, ktorý bol v dedičskom konaní prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. Táto skutočnosť bola potvrdená oboma stranami a aj výsluchom oboch sestier žalobcu, pričom z niektorých vyjadrení vyplývala ešte vyššia suma, súd však správne vychádzal z najnižšej sumy, na ktorej sa strany a svedkyne zhodli. To, že k tomu došlo so súhlasom žalovanej, nemení nič na skutočnosti, že išlo o investíciu zo spoločného majetku do výlučného majetku žalobcu (na vyplatenie jeho sestier z dedičstva). Na rozdiel od tejto investície zo spoločného majetku (ktorá nebola medzi stranami sporná a bola potvrdená aj svedeckými výpoveďami) investície do rodinného domu v H., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej, neboli preukázané. Žalovaná síce nespochybnila samotné tvrdenie o investícii do tohto domu, avšak spochybnila žalobcom uvádzanú sumu tejto investície. Na preukázanie tejto sumy žalobca nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy. 11. Súd prvej inštancie prihliadal na to, že strany viac ako dva roky pred právoplatnosťou rozvodu (od januára 2015 do februára 2017) nežili v spoločnej domácnosti. V tom čase mal každý z nich vedený samostatný účet (resp. účty) na vlastné meno, s ktorým sám hospodáril, hoci išlo o prostriedky patriace do BSM. Vzhľadom na takú dlhú dobu nie je možné pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM spätne skúmať každý výber každého z manželov v uvedenom období a použitie takto vybraných peňazí. Obe strany pritom v konaní prichádzali s tvrdeniami o účelových výberoch druhej strany, ktoré však neboli ničím podložené. Súd prvej inštancie postupoval správne (a v súlade s rovnosťou oboch strán v konaní pred súdom), keď neprihliadal na výbery jednej ani druhej strany. K odvolacej námietke žalobcu, že z predložených dôkazov a výpovedí strán sporu vyplynulo, že žalovaná pred rozvodom disponovala omnoho väčším rozsahom finančných prostriedkov, odvolací súd uvádza, že takéto dôkazy alebo výpovede sa v spise nenachádzajú (okrem jeho vlastných tvrdení). Rovnako pokiaľ žalobca tvrdil, že návrhy podané žalovanou boli v celom rozsahu akceptované (kým jeho návrhy nie), odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná poukazovala na dva terminované vklady v hodnote 4.525,30 eur resp. 4.519,78 eur, ktorými naopak disponoval po jej odchode zo spoločnej domácnosti výlučne žalobca, pričom súd (dôsledne sa riadiac zásadou rovnakého prístupu k obom stranám) sa nezaoberal ani týmito prostriedkami. Pritom žalovaná (na rozdiel od žalobcu) uviedla konkrétne sumy, ktorými disponoval žalobca pred rozvodom. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku žalobca už nenavrhoval žiadne doplnenie dokazovania, z čoho je zrejmé, že od svojej predchádzajúcej požiadavky na vyžiadanie správ z banky (z bánk) týkajúcich sa výberov pred rozvodom upustil. 12. Napokon pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na svoje písomné stanovisko zo dňa 24.02.2019, v ktorom sa vyjadril k postupu súdu pri ustanovení súdneho znalca V.. S., odvolací súd uvádza, že žalobca v podaní z 24.02.2019 namietal osobu tohto znalca z dôvodu spôsobu, akým bol tento znalec ustanovený. O tejto jeho námietke súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo 06.03.2019 č. k. 12C/8/2018-253, ktorým rozhodol, že znalec V.. Z. S. nie je vylúčený z vykonania znaleckého úkonu. Skutočnosť, že súd pred vydaním uznesenia, ktorým ustanoví znalca, kontaktuje tohto znalca e-mailom, pričom zisťuje, či ho môže ustanoviť za znalca, v akej lehote vypracuje znalecký posudok a či požaduje preddavok (a ak áno, aká je predpokladaná cena za vypracovanie znaleckého posudku), nepovažuje ani odvolací súd za netransparentný postup súdu (najmä po tom, čo už predtým iný ustanovený znalec z dôvodu zaneprázdnenosti odmietol vykonanie znaleckého úkonu). Takýto postup je v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania, keď umožňuje vyhnúť sa viacnásobným zmenám uznesenia o ustanovení znalca po odmietnutí znaleckého úkonu ustanovenými znalcami. Takýto postup nezvýhodňuje ani neznevýhodňuje žiadnu stranu, keďže obom stranám je po vydaní uznesenia, ktorým súd ustanovuje toho - ktorého znalca, daná možnosť vzniesť námietky proti osobe znalca. V prípade relevantných námietok proti osobe znalca (nie proti uvedenému postupu súdu) súd o týchto námietkach rozhodne. V tomto prípade však žalobca na výzvu súdu svoje podanie z 24.02.2019 doplnil vyjadrením zo 04.03.2019, v ktorom uviedol, že k osobe znalca sa vyjadrí až po doručení znaleckého posudku. Takýto postup strany je neprijateľný - strana je povinná vzniesť prípadné námietky k osobe znalca aj s uvedením ich dôvodov ihneď (do 7 dní) po ustanovení znalca resp. po tom, čo sa dozvie o okolnostiach, pre ktoré má byť znalec vylúčený (§ 53 ods. 1, § 59 CSP), nie až po doručení znaleckého posudku. Vzhľadom k tomu, že žalobca neoznámil súdu včas žiadne konkrétne dôvody na vylúčenie znalca, odvolací považoval uznesenie súdu prvej inštancie zo 06.03.2019 č. k. 12C/8/2018-253 za vecne správne. 13. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súdom vykonané dokazovanie bolo dostatočné pre rozhodnutie vo veci, súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne tiež vec právne posúdil (k odvolacej námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré považuje právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za nesprávne). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 14. K výrokom o trovách konania a o trovách štátu (aj keď podľa výslovného znenia odvolania žalobcu tieto napadnuté neboli) odvolací súd uvádza, že v civilnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že obe strany boli vo veci samej približne rovnako úspešné - výsledok konania predstavuje približne stred medzi pôvodnými návrhmi oboch strán. Preto súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Aj vo vzťahu k trovám štátu súd správne aplikoval tie isté princípy, t. j. princíp náhrady nákladov, ktoré vznikli štátu, stranami v rámci rozhodovania o trovách, a princíp zodpovednosti strán za trovy podľa pomeru ich úspechu vo veci, a teda správne uložil stranám povinnosť nahradiť trovy štátu každá v jednej polovici. 15. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, rovnako ako o výške náhrady trov štátu v konaní pred súdom prvej inštancie, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).