Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trenčín 19CoCsp/28/2023 6722201190 30. 10. 2024 JUDr. Beáta Čupková ECLI:SK:KSTN:2024:6722201190.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobcu: A. B., občianske združenie so sídlom C. D. XXX/XX, E. F. G., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/ XX, A., právne zastúpenému Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou so sídlom Jesenského 230/7, Partizánske, IČO: 53 533 984, o zaplatenie 551,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 5Csp/23/2022-160 zo dňa 13. septembra 2023, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 551,50 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku 2,4 % mesačne zo sumy 551,50 eur od 01.04.2021 do zaplatenia zamietol (výrok II.). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,54 % (výrok III.). Súd prvej inštancie zároveň upravil učtáreň Okresného súdu Prievidza, aby po právoplatnosti rozhodnutia žalovanému vrátila sumu 90,- eur zloženú ako preddavok na dokazovanie – vedenú pod položkou reg. 8, rok 2023, č. účtovného dokladu 2-4-23 (výrok IV.) Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 657, § 658 ods. 1, § 39, § 3 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 551,50 eur so zmluvným úrokom 2,4 % mesačne zo sumy 551,50 eur od 01.04.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 551,50 eur od 01.05.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si dňa 01.04.2021 požičal na základe ústnej dohody od pôvodného veriteľa (J. K. L.), sumu 201,20 eur s úrokom 2,4 % mesačne od 01.04.2021 do zaplatenia za účelom úhrady svojho dlhu voči spoločnosti J. M., M., ktorú sumu mu pôvodný veriteľ zaplatil zo svojho osobného účtu. Žalovaný mal požičanú sumu vrátiť pôvodnému veriteľovi do 30.04.2021, čo neurobil. Žalovaný si dňa 01.04.2021 tiež požičal na základe ústnej dohody od pôvodného veriteľa sumu 300,30 eur s úrokom 2,4 % mesačne od 01.04.2021 do zaplatenia za účelom zaplatenia svojho dlhu voči spoločnosti N., N., ktorý pôvodný veriteľ zaplatil zo svojho osobného účtu. Žalovaný mal požičanú sumu vrátiť pôvodnému veriteľovi najneskôr do 30.04.2021, čo neurobil. Žalovaný si zároveň dňa 01.04.2021 požičal na základe ústnej dohody od pôvodného veriteľa finančnú hotovosť na benzín vo výške 50,-
eur s úrokom 2,4 % mesačne od 01.04.2021 do zaplatenia. Žalovaný mal požičanú hotovosť vrátiť pôvodnému veriteľovi do 30.04.2021, čo neurobil. Pôvodný veriteľ dňa 29.01.2022 postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky všetky práva proti žalovanému z titulu požičania peňazí podľa ústnych dohôd zo dňa 01.04.2021 na žalobcu. Okresný súd Zvolen vydal vo veci platobný rozkaz, č. k. 12C/16/2022-26 zo dňa 22.04.2022, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom poprel uzavretie zmluvy o pôžičke a dojednanie úroku. Namietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v časti príslušenstva pre jej neurčitosť. Tvrdil, že pre J. K. L. začiatkom roku 2021 vykonával práce na opravách a údržbách jeho bytov v Handlovej s tým, že uzavrú dohodu o vykonaní práce s odmenou 4,- eurá za hodinu práce. Dohodu neuzavreli, a keď si pýtal odmenu za prácu, tak mu J. K. L. povedal, že mu vyplatí ako odplatu dlhy voči jeho veriteľom Intrum Slovakia, s.r.o. a Ahoj, a.s. v sume 501,50 eur. Uvedená suma preto nebola podľa žalovaného pôžičkou, ale odmenou za vykonané práce. Sumu 50,- eur mu dal J. K. L. na naftu, nakoľko na tie byty vozil materiál na svojom aute. Nejednalo sa o pôžičku, pričom zvyšnú časť odmeny za prácu mu J. K. L. nevyplatil. 3. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v konaní preukázal, že J. K. L. dňa 01.04.2021 prostredníctvom internetbankingu previedol na účet č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 201,20 eur a na účet č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 300,30 eur, pričom z predložených písomností (detail pohybu - bezhotovostná platba), je pri oboch dokladoch uvedená poznámka: „I. H. - úhrada dlhu H. I.“. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.01.2022 J. K. L. ako postupca postúpil na postupníka (žalobcu) pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, za odplatu. V článku I. zmluvy je okrem iného uvedené, že postupca je výlučným vlastníkom nesplatených pohľadávok, ktoré vznikli dňa 01.04.2021 z titulu ústnych dohôd proti dlžníkovi H. I., na dlžné sumy 201,20 eur, 300,30 eur a 50,- eur s príslušenstvom a so všetkými právami s nimi spojenými. Predmetná pohľadávka je postúpená bez tiarch na nej viaznucich aj s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou a všetkými právami s ňou spojenými. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok a v dôsledku toho aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a konštatoval, že pohľadávka je v zmluve dostatočne špecifikovaná a vedomosť o postúpení pohľadávky žalovaný nadobudol doručením žaloby. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že na zmluvný vzťah medzi stranami sporu nie je možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, pretože právny predchodca žalobcu (J. K. L.) poskytol peňažné prostriedky ako fyzická osoba nepodnikateľ žalovanému, takisto ako fyzickej osobe nepodnikateľovi. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že dňa 01.04.2021 uhradil právny predchodca žalobcu za žalovaného dlhy, ktoré tento v tom čase mal voči tretím osobám, a to bezhotovostným prevodom zo svojho účtu na účet týchto tretích osôb. 5. K tvrdeniu žalovaného, že sumy zaplatené v prospech jeho veriteľov predstavovali odmenu za dohodnutú prácu, súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že J. K. L. nevlastní žiadnu nehnuteľnosť v Slovenskej republike a pokiaľ žalovaný vykonával nejaké práce v bytoch v Handlovej na pokyn J. K. L., nešlo o práce vykonávané pre J. K. L., ale o práce pre spoločnosť Eurocentrum, resp. Eurocentrum stav, s.r.o., v ktorých bol J. K. L. prokuristom, resp. splnomocneným na zastupovanie konateľa. Pokiaľ by tak vznikol žalovanému nárok na odmenu za prácu, tento by mu vznikol voči uvedeným spoločnostiam, a nie voči fyzickej osobe J. K. L.. Z výpovedí zástupkyne žalobcu a svedkov J. K. L. a C. C. mal súd prvej inštancie za preukázané, že išlo v skutočnosti o požičanie peňazí na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke na žiadosť žalovaného, pričom sa jednalo o poskytnutie dvoch tzv. nepriamych pôžičiek, vo výške 201,20 eur a 300,30 eur s tým, že žalovaný mal takto poskytnuté peniaze vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu do 30.04.2021. Medzi stranami bol dohodnutý aj zmluvný úrok (§ 658 Občianskeho zákonníka) vo výške 2,4 % mesačne s tým, že tento úrok bol žalovaný povinný zaplatiť od poskytnutia peňazí žalovanému, teda od 01.04.2021. Na základe toho, že suma 300,30 eur a 201,20 eur boli poskytnuté žalovanému z osobného účtu J. K. L. a na základe zhodných výpovedí zástupkyne žalobcu, svedkov J. K. L., C. C., K. N., že žalovaný prisľúbil vrátenie poskytnutej sumy z prostriedkov, ktoré získa vymáhaním pohľadávok, zhodných výpovedí zástupkyne žalobcu, svedka J. K. L. a svedkyne C. C. o tom, že peniaze mal žalovaný vrátiť do konca mesiaca a pokiaľ ich vráti včas, nebude musieť hradiť úrok 2,4 % mesačne z požičanej sumy, ako aj na základe zistenia, že pôvodný veriteľ J. K. L. nie je vlastníkom žiadnych bytov v Handlovej a ani na území SR, ale je prokuristom spoločnosti Eurocentrum, ktorá vlastní a prenajíma byty v Handlovej a súčasne je splnomocneným zástupcom spoločnosti Eurocentrum Stav, s.r.o., ktorá sa zaoberá stavebnými prácami, súd prvej inštancie považoval za preukázané tvrdenie žalobcu v konaní, t. j., že v danej veci došlo medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 501,50 eur za dôvodný. 6. Žalobca v konaní uplatňoval aj nárok na zaplatenie sumy 50,- eur, ktorú mal žalovanému jeho právny predchodca poskytnúť v hotovosti na základe ústnej dohody o pôžičke dňa 01.04.2021. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu prijatie uvedenej sumy potvrdil, avšak nesúhlasil s tým, že sa jednalo o pôžičku. Žalovaný tvrdil, že uvedená suma mu bola poskytnutá na zakúpenie pohonných hmôt v súvislosti s prevozom materiálu pri vykonávaní stavebných prác na bytoch právneho predchodcu žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vykonával práce pre právneho predchodcu žalobcu a pokiaľ aj nejaké práce na bytoch v Handlovej vykonával, tieto vykonával pre iné subjekty (spoločnosť Eurocentrum, prípadne Eurocentrum Stav, s.r.o.). Výpoveďami zástupkyne žalobcu, ako aj svedkov J. K. L. a C. C., súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 01.04.2021 právneho predchodcu žalobcu požiadal o poskytnutie sumy 50,- eur na nákup pohonných hmôt s tým, že sa dohodli, že aj túto sumu žalovaný vráti do konca mesiaca. S poukazom na výpovede svedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že aj v prípade uvedenej sumy došlo medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke a nárok žalobcu považoval za dôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 551,50 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to počnúc dňom 01.05.2021 do zaplatenia dlžnej sumy. 7. Žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvného úroku 2,4 % mesačne z dlžnej sumy od 01.04.2021 do zaplatenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný. V konaní bolo výpoveďami zástupkyne žalobcu, svedkov J. K. L., C. C. a K. N. preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli úrok z pôžičky vo výške 2,4 % mesačne, avšak súd prvej inštancie v uvedenej časti posúdil zmluvu ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takto určený zmluvný úrok považoval za rozporný s dobrými mravmi. Ročná výška takto dojednaného úroku predstavuje 28,8 %, pričom priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách L. I. v mesiaci apríl 2021 pre domácnosti so splatnosťou do jedného roka boli vo výške 5,27 %. Dojednaný zmluvný úrok preto 5,5 násobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru z úverov poskytnutých v eurách L. I., čo podľa súdu prvej inštancie je v rozpore s dobrými mravmi. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že žalobca mal v konaní úspech 61,27 % a úspech žalovaného bol 38,73 %, preto prevažný čistý úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 22,54 % a v tomto rozsahu mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania. 9. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie alebo ho zmenil v napadnutej časti tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný poukázal na to, že pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že pre jej platný vznik sa vyžaduje reálne odovzdanie finančných prostriedkov dlžníkovi, avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodný veriteľ žalovanému údajne požičané finančné prostriedky takýmto spôsobom nikdy neposkytol, keďže tieto finančné prostriedky zaslal priamo na účet tretích osôb veriteľov žalovaného. Právny predchodca žalobcu tak poskytol plnenie tretej osobe, na ktorého plnenie bol povinný žalovaný, preto by bolo možné hypoteticky dôjsť k záveru o bezdôvodnom obohatení. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pre právneho predchodcu žalobcu vykonával pracovnú činnosť, ktorej odmena mu mala byť vyplatená tak, že právny predchodca žalobcu namiesto poskytnutia finančnej odmeny - mzdy uhradí záväzok žalovaného voči tretím osobám, nemožno dôjsť k záveru o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného. Hoci súd prvej inštancie zistil, že J. K. L. nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR, a preto žalovaný nemohol pre neho vykonávať žiadne práce na jeho bytoch, považoval žalovaný tento záver za nesprávny s poukazom na písomné vyhlásenie svedka C. H. a výpoveď svedka K. O., ktorí zhodne potvrdili, že vykonávali stavebné práce pre J. K. L. a nie pre jeho spoločnosti. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne nevyhodnotil výpoveď svedka K. O., čestné prehlásenie C. H., ani SMS komunikáciu žalovaného s C. C.. Žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkazov navrhnutých žalobcom (výpovedí svedkov) napriek ich zjavnej tendenčnosti. Naďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže zo
zmluvy o postúpení pohľadávky jasne nevyplýva titul vzniku pohľadávky. V uvedenej zmluve sa uvádza, že sú postupované pohľadávky, ktoré vznikli 01.04.2021 z titulu ústnych dohôd proti dlžníkovi H. I., ktorý opis považoval za nedostatočný a zameniteľný. 10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný si od jeho právneho predchodcu požičiaval peniaze za prítomnosti svedkov C. C. a K. N., pričom svedkyňa C. C. robila osobne úhrady cez internetbanking z účtu pôvodného veriteľa na účty veriteľov žalovaného, ktorým dlhoval peniaze a ktoré žiadal, aby pôvodný veriteľ im zaslal. Žalovaný si týmto spôsobom od pôvodného veriteľa bral pôžičky na základe ústnej dohody. Uvedení svedkovia vypovedali podobne, nakoľko tieto skutočnosti vnímali svojimi zmyslami a boli pri poskytnutí pôžičiek spolu v rovnaký čas a na rovnakom mieste. Podľa žalobcu v zmluve o postúpení pohľadávky nemusia byť postupované pohľadávky vypočítané konkrétnou sumou, ale musia byť nezameniteľné pre splnenie podmienky určitosti, čo bolo podľa žalobcu v tomto prípade splnené. V SMS komunikácií, na ktorú žalovaný poukazoval, je podľa žalobcu uvedená komunikácia medzi zamestnancami spoločnosti Eurocentrum Reality, s.r.o. a žalovaným, v ktorej zamestnanec uvedenej spoločnosti žalovaného nazval neformálne zamestnancom, pretože sa žalovaný často nachádzal v priestoroch spoločnosti, kde ako živnostník pracoval na vymáhaní pohľadávok pre C. L. a prerábal byt pre Eurocentrum Reality, s.r.o. podľa ústnej dohody. Z uvedenej SMS komunikácie vyplýva, že žalovaný si bol vedomý svojho dlhu, ktorý sa týkal zálohových platieb od spoločnosti Eurocentrum Reality, s.r.o., ktoré dostal na prerobenie bytu na Ulici 29. augusta v Handlovej. K tvrdeniu svedka K. O. žalobca uviedol, žalovaný vzal zálohu 2.000,- eur na prerobenie uvedeného bytu a na pomoc si vzal svojich dvoch kamarátov, ktorých za prácu nevyplatil a jedného z nich na tomto byte dokonca zbil, pretože sa jeho kamarát počas práce opil. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.02.2024 sp. zn. 6CoCsp/6/2023, ktorým Krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Prievidza v podobnej veci. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. 11. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli. 12. Žalobca dňa 27.04.2024 doručil odvolaciemu súdu návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.04.2024 uzavretú medzi žalobcom ako postupcom a občianskym združením Pomoc Veriteľom ako postupníkom, ktorou žalobca postúpil nesplatené pohľadávky voči dlžníkovi H. I., ktoré vznikli 01.04.2021 z titulu ústnych dohôd ako dlžné sumy 201,20 eur, 300,30 eur a 50,- eur s príslušenstvom v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Csp/23/2022 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/28/2023. Postupník súhlasil so vstupom do konania na strane žalobcu. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19CoCsp/28/2023-205 zo dňa 07.05.2024 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu A. B., občianske združenie so sídlom G. XXX/XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, vstúpil žalobca A. B., občianske združenie so sídlom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., IČO: XX XXX XXX. 13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. a III. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 14. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré neboli preukázané, alebo nevyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 17. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 551,50 eur s príslušenstvom titulom poskytnutých pôžičiek uzavretých právnym predchodcom žalobcu so žalovaným ústnou formou, z ktorých časť v sume 201,20 eur a v sume 300,30 eur poskytol žalovanému na iný účet ako bol účet žalovaného (na účty veriteľov žalovaného) a časť v sume 50,- eur poskytol žalovanému v hotovosti. 18. V konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní žalovaný spochybňoval platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej neurčitosť. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2022 a uzavrel, že v článku 1. bod 1.1. predmetnej zmluvy je uvedené, že postupca J. K. L. je výlučným vlastníkom nesplatených pohľadávok, ktoré vznikli dňa 01.04.2021 z titulu ústnych dohôd proti dlžníkovi H. I., na dlžné sumy 201,20 eur, sumu 300,30 eur a 50,- eur s príslušenstvom a so všetkými právami s nimi spojenými. O postúpení pohľadávky sa žalovaný dozvedel doručením žaloby dňa 06.05.2022. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie vyhodnotil námietku žalovaného o neurčitosti postupovanej pohľadávky ako nedôvodnú. V zmluve o postúpení pohľadávky, v bode 1.1. je postupovaná pohľadávka riadne špecifikovaná vrátane jej vzniku, titulu, s uvedením konkrétnej výšky dlžných súm. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Zo zmluvy vyplýva, že pohľadávka sa postupuje spolu s príslušenstvom a so všetkými právami s ňou spojenými, preto poukaz žalovaného na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je celkom zjavne nedôvodný. Rovnako je dostatočne špecifikovaná aj postupovaná pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.04.2024 zo žalobcu na postupníka občianske združenie A. B., ktorého vstup do konania odvolací súd pripustil uznesením č. k. 19CoCsp/28/2023-205 o dňa 07.05.2024. 19. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby vec rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka). Pre uzatvorenie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzatvorená i ústne alebo konkludentným spôsobom. Je však potrebné podrobiť zmluvu o pôžičke prieskumu na základe aplikácie hmotného práva, a to, či má táto zmluva zákonné náležitosti, určenie predmetu pôžičky a reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. 20. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, nakoľko tieto boli poskytnuté priamo na účet tretích osôb - veriteľov žalovaného. K uvedenému argumentu žalovaného odvolací súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/4279/2016 zo dňa 12.10.2016, rozsudkov Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/4312/2008 zo dňa 29.09.2010 a sp. zn. 33Odo/679/2003 zo dňa 24.11.2004 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/399/98 zo dňa 07.05.1999 uvádza, že plnením zo strany veriteľa na iný účet ako je účet dlžníka, ktorý dlžník označil ako platobné miesto, dôjde k splneniu záväzku veriteľa zo zmluvy o pôžičke. Dlžník označením účtu tretej osoby určuje spôsob riadneho poskytnutia pôžičky. Poskytnutím peňažných prostriedkov na dlžníkom označený účet veriteľ splní všetky povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke, čo zahŕňa aj odovzdanie peňazí dlžníkovi ako dovŕšenie zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Tretia osoba (majiteľ dlžníkom označeného účtu) nie je v zmluvnom vzťahu k veriteľovi a účet tretej osoby je v tomto prípade len platobným miestom, tretia osoba nie je zaviazaná voči veriteľovi ako dlžník a na jej strane nedochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor veriteľa. Zaviazaný zo zmluvy o pôžičke zostáva naďalej dlžník a ten je povinný veriteľovi vrátiť peniaze bez ohľadu na to, že tieto priamo neobdržal. Uvedenú námietku žalovaného preto odvolací súd považoval za nedôvodnú, nakoľko zaplatenie určitej sumy na účet tretej osoby na pokyn dlžníka predstavuje dojednanie platobného miesta s úmyslom splniť zmluvný záväzok veriteľa voči dlžníkovi a nezakladá právny vzťah medzi veriteľom a majiteľom dlžníkom označeného účtu. 21. Súd prvej inštancie v konaní z vykonaného dokazovania zistil a vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu (J. K. L.) na žiadosť žalovaného zo svojho účtu poukázal na označené účty veriteľov žalovaného dňa 01.04.2021 sumu 201,20 eur a sumu 300,30 eur. Poskytnutie uvedených peňažných
prostriedkov súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako poskytnutie pôžičky právneho predchodcu žalobcu žalovanému na základe ústne uzavretých zmlúv o pôžičke, pričom uvedený záver vyplýva z vykonaného dokazovania (výpovede svedkov J. K. L., C. C. a K. N. a z dokladov o bezhotovostnej platbe). 22. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. 23. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, nie však v rovnakom rozsahu. Žalobca v spore preukázal odovzdanie finančných prostriedkov na účty tretích osôb označených žalovaným s uvedením, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ústnou formou, nakoľko žalovaný uvedené účty tretích osôb – svojich veriteľov označil žalobcovi ako platobné miesto. Žalovaný sám uznal, že právny predchodca žalobcu zaplatil jeho záväzky voči tretím osobám. Z výpovedí svedkov J. K. L., C. C. a K. N. vyplýva, že žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o poukázanie sumy 201,20 eur a sumy 300,30 eur na ním označené účty jeho veriteľov s tým, že mu tieto finančné prostriedky vráti, a to do konca mesiaca apríla 2021 (výpoveď svedkov J. K. L. a C. C.). Obrana žalovaného v konaní spočívala v tvrdení, že právny predchodca žalobcu uhradil jeho veriteľom uvedené sumy, pričom tieto sumy predstavovali nevyplatenú odmenu žalovaného za pracovnú činnosť (stavebné a rekonštrukčné práce na bytoch právneho predchodcu žalobcu), ktorú pre právneho predchodcu žalobcu vykonával. Na preukázanie týchto tvrdení zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného, avšak ako vyplýva z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepreukázal a svoje dôkazné bremeno neuniesol. 24. Námietky žalovaného o tendenčnosti výpovedí svedkov pred súdom prvej inštancie sú podľa odvolacieho súdu nedôvodné. Svedkovia boli v konaní vypočutí a je zrejmé, že v súvislosti s priamym kontaktom so svedkami súd prvej inštancie nemal pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí. Zhody vo výpovediach svedkov vyplývajú aj zo skutočnosti, že boli v rovnakom okamihu prítomní pri poskytnutí pôžičky, preto nemožno túto zhodu hodnotiť ako tendenčnosť v prospech žalobcu, ale ako opis prežitých udalostí. 25. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na dôkazy (čestné vyjadrenie C. H. a výpoveď svedka K. O.), ktoré mali potvrdzovať jeho tvrdenia o vykonaní pracovnej činnosti pre pôvodného žalobcu, resp. o vykonaní rekonštrukčných prác na nehnuteľnostiach v prospech pôvodného žalobcu. Z výpovede svedka K. O., ani z čestného prehlásenia C. H. a ani z SMS komunikácie žalovaného s C. C. nevyplýva, že by finančné prostriedky, ktoré poukázal J. K. L. na účty veriteľov žalovaného mali predstavovať odplatu za prácu vykonanú žalovaným. Z dôkazov, na ktoré poukazoval žalovaný zároveň nevyplýva ani rozsah ním vykonávaných stavebných a rekonštrukčných prác, ani počet odpracovaných hodín, ani obdobie, v ktorom mali byť práce vykonané, ani obsah dohody medzi žalovaným a J. K. L. (svedok K. O. uviedol, že s J. L. nejednal a práce vykonával po dohode so žalovaným, C. H. mal vedomosť o vykonávaní prác žalovaným pre J. K. L. sprostredkovane od žalovaného, z SMS komunikácie nevyplýva, že by sa táto týkala stavebných a rekonštrukčných prác na bytoch J. K. L. za odplatu v podobe úhrady dlhov veriteľom žalovaného). Vzhľadom na uvedené odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného považoval za nedôvodnú, nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. 26. Svedecké výpovede, čestné prehlásenia svedkov a najmä doklady o bezhotovostných platbách preukázali tvrdenia žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému zmluvou o pôžičke uzatvorenou ústnou formou, spôsob poskytnutia, ako i dohodu o spôsobe a čase vrátenia, vrátane dohody úrokov z omeškania. K námietke žalovaného vo vzťahu k čestným prehláseniam predložených v konaní žalobcom z dôvodu, že tieto sú identické, odvolací súd uvádza, že z obsahu čestných
prehlásení vyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti a prípadné rozpory odstránil súd prvej inštancie na pojednávaní, keď ku skutkovým okolnostiam uzatvorenia zmluvy o pôžičky vykonal aj výsluch svedkov. 27. Z výpovedí svedkov J. K. L., C. C. a K. N. ďalej vyplýva, že v deň, keď J. K. L. na žiadosť žalovaného uhradil dlhy žalovaného u jeho veriteľov, poskytol žalovanému na žiadosť žalovaného sumu 50,- eur v hotovosti na nákup pohonných hmôt s tým, že žalovaný sa J. K. L. zaviazal uvedenú sumu vrátiť do konca mesiaca. Poskytnutie uvedenej sumy v hotovosti potvrdil v podanom odpore proti platobnému rozkazu aj sám žalovaný, pričom v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že sa nejednalo o pôžičku, ale sa malo jednať o úhradu nákladov na prevoz materiálu pri výkone stavebných a rekonštrukčných prác pre J. K. L.. Predmetné tvrdenie žalovaného nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného súdom prvej inštancie, zostalo len v rovine dôkazmi nepreukázaného tvrdenia žalovaného. V prípade, ak strana sporu (žalobca) unesie bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno o poskytnutí uvedených prostriedkov žalovanému so záväzkom žalovaného tieto prostriedky vrátiť, popretie tohto tvrdenia žalovaným bez náležitého odrazu vo vykonanom dokazovaní nemá účinky riadneho popretia a neprinesie v konaní úspech žalovanému. 28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva záver o dohode právneho predchodcu žalobcu a žalovaného o uzatvorení zmluvy o pôžičke ústnou formou, dohody o spôsobe poskytnutia finančných prostriedkov, ako i povinnosti žalovaného vrátiť finančné prostriedky v stanovenej lehote. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa vzájomne dohodli, že žalobca poskytne žalovanému finančné prostriedky na úhradu dlhov žalovaného s tým, že platobným miestom bude účet veriteľa žalovaného – spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. a Ahoj, a.s. a že žalovanému poskytne v hotovosti sumu 50,- eur. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky na základe požiadavky žalovaného ako dlžníka poukázal bezhotovostným prevodom finančné prostriedky na žalovaným určený účet napriek tomu, že jeho majiteľom bola tretia osoba, nakoľko plnením na bankový účet označený žalovaným si právny predchodca žalobcu svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústnou formou splnil. Rovnako si právny predchodca žalobcu splnil svoj záväzok z ústne uzavretej zmluvy o pôžičke poskytnutím sumy 50,- eur v hotovosti žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uvedené sumy žalobcovi v stanovenej lehote nevrátil, bola žaloba žalobcu podaná dôvodne. 29. V podanom odvolaní žalovaný namietal aj súvisiaci výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. S poukazom na to, že odvolací súd vyhodnotil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako správny a výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie nebol podaným odvolaním dotknutý, odvolací súd posúdil aj predmetný výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako správny. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, keď ako úspech žalobcu v konaní posudzoval sumu 616,92 eur (priznaná istina a úrok z omeškania ku dnu rozhodnutia súdu prvej inštancie) z celkovej uplatňovanej sumy 1.006,81 eur (uplatňovaná istina vrátane úroku a úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie správne zistil, že úspech žalobcu predstavoval 61,27 % a úspech žalovaného predstavoval 38,73 %. Prevažný úspech žalobcu tak predstavoval 22,54 %, a preto súd prvej inštancie dôvodne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v takto vypočítanom rozsahu. 30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. a výroku III. potvrdil. 31. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a z tohto dôvodu má v súlade s ustanoveniami § 369 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 32. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).