Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trenčín 3To/37/2024 3123011069 17. 03. 2025 JUDr. Roman Hargaš ECLI:SK:KSTN:2025:3123011069.1
Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom C. D. E., adresa na doručovanie: C. D. E., F. XXX/XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 17. marca 2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca 2024, sp. zn. 75T/17/2023 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora je dôvodná.
z a m i e t a, pretože nie
odôvodnenie: Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 75T/17/2023 zo dňa 25.03.2024 bolo rozhodnuté nasledovne: „Podľa § 290 ods. 5 Tr. poriadku sa podmienečne zastavuje trestné stíhanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, pre ktorý bola podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod č. k. Pv 561/22/3304-27 zo dňa 24.07.2023, doručená na Okresný súd Trenčín dňa 25.07.2023, na skutkovom základe, že dňa 21.07.2022 v čase o 05:50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4 Picasso, EČ: G. po ceste III/1238 v obci Stará Turá, Ulica 8. apríla od cesty II/581 (Ulica Husitská cesta) smerom k autobusovej stanici, pričom počas prejazdu trojramennou križovatkou cesty III/1238 s miestnou komunikáciou a odbočovania vpravo na uvedenú miestnu komunikáciu vedúcu k areálu Chirana, v dôsledku nedania prednosti narazil do cyklistu - poškodeného A. B., jazdiaceho súbežne s cestou III/1238, rovno smerom na Vaďovce, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ako účastníkovi cestnej premávky a zároveň vodičovi uvedenú v § 19 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a zároveň porušil § 137 ods. 2 písm. c), písm. j), písm. w) citovaného zákona, v dôsledku čoho došlo k zraneniam cyklistu - poškodeného A. B., ktorý podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva utrpel zlomeninu čelovej kosti, zakrvácanie nad tvrdú plenu mozgovú v čelovej oblasti, zmliaždenie mozgu v spánkovej oblasti vľavo, zmliaždenie mozgu v čelovej oblasti mnohopočetné a zmliaždenie a odreninu v temennozáhlavnej oblasti, s poškodením dôležitého orgánu ľudského tela, a to mozgu, s dobou liečenia približne 6 až 8 týždňov, s dobou obmedzenia v bežnom spôsobe života závažného charakteru po dobu 7 dní a s dobou obmedzenia v bežnom spôsobe života menej závažného charakteru po dobu 14 dní, pretože u obžalovaného sú splnené podmienky uvedené v § 216 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa § 216 ods. 2 Tr. poriadku sa určuje obžalovanému skúšobná doba v trvaní
4 (štyri) roky.
Podľa § 216 ods. 4 Tr. poriadku sa ukladajú počas skúšobnej doby obžalovanému povinnosti - uhradiť do jedného roka od právoplatnosti tohto uznesenia poškodenej Sociálnej poisťovni, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, sumu 589,32 eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom D. H. X, XXX XX C., sumu 722,22 eur; - uhrádzať poškodenému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J., K. A. L. M. XXX/XX, splátky vo výške 50 eur mesačne podľa podmienok upravených v Dohode o vysporiadaní dlhu zo dňa 26.02.2024.“ Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor proti podal v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech obžalovaného. Prokurátor svoju sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil, pričom v úvode odôvodnenia poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia, a ďalej uviedol nasledovné: „Napadnuté uznesenie považujem za neopodstatnené a nezákonné. Súd po vykonaní hlavného pojednávania dňa 18.10.2023 a po predložení podkladov z mediačného konania (mediácia bola skončená konštatovaním, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania) dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania postupom mimo hlavného pojednávania. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal k spáchaniu stíhaného skutku a priznal sa aj v konaní o dohode o vine a treste, pričom táto dohoda nebola schválená z dôvodu, že obžalovaný nesúhlasil s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Napokon urobil obžalovaný vyhlásenie o vine aj v mediačnom konaní. Uvedenými skutočnosťami mal súd za preukázané, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a treste v zmysle § 216 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný v tejto trestnej veci, pričom súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne. Stíhanou trestnou činnosťou bola spôsobená škoda poškodeným A. B., Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Poškodenému A. B. bola časť škody uhradená Generali Poisťovňou z povinného zmluvného poistenia obžalovaného. Vo vzťahu k poškodenému B. bola medzi obžalovaným a poškodeným uzatvorená dohoda o vyporiadaní dlhu, ktorou boli uspokojené nároky poškodeného prevyšujúce jeho nároky uplatňované cez povinné zmluvné poistenie obžalovaného, a teda touto dohodou boli uspokojené nároky poškodeného B.. Vo vzťahu k poškodeným Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni boli ich nároky na náhradu škody čiastočne uhradené cez povinné zmluvné poistenie obžalovaného. Tým, že obžalovaný mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie, mal súd za to, že urobil opatrenia potrebné na úhradu škody, a preto je splnená aj podmienka podľa § 216 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Súd má za preukázané, že u obžalovaného je splnená aj podmienka podľa § 216 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, keď pri hodnotení osoby obžalovaného prihliadol na doterajšie vedenie jeho života, najmä na skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a do spáchania skutku, teda do dňa 21.7.2022, sa nedopustil ani priestupku a je stíhaný pre nedbanlivostnú trestnú činnosť. Hoci bol následne 3 krát priestupkovo riešený, a to za dopravné priestupky zo dňa 13.11.2022 (nepredložil všetky doklady predpísané zákonom – uložená bloková pokuta – 20 eur zaplatená na mieste), zo dňa 09.10.2023 (nerešpektovanie dopravného značenia – pešia zóna – uložená bloková pokuta 10 eur) a zo dňa 10.01.2024 (nerešpektovanie dopravného značenia – zákaz zastavenia – uložená bloková pokuta 20 eur), bolo prihliadnuté, že išlo o menej závažné priestupky, čomu zodpovedajú aj uložené sankcie. Tieto priestupky tak samé o sebe nie sú takou skutočnosťou, ktorá by diskvalifikovala obžalovaného do tej miery, že by vo vzťahu k nemu nebolo možné rozhodnúť o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Súd súčasne obžalovanému uložil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, teda v hornej polovici zákonného rozpätia, ktorú, vzhľadom na následky trestného konania (zranenia spôsobené poškodenému Durcovi) a uložené povinnosti, považuje za primeranú. S vyššie uvedenými závermi nie je možné súhlasiť. Je potrebné poukázať najmä na osobu obžalovaného a na doterajšie vedenie jeho života. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a do spáchania skutku, ktorý mu je obžalobou Pv 561/22/3304-27 zo dňa 24.7.2023 kladený za vinu, teda do dňa 21.1.2022 sa nedopustil ani priestupku. Po spáchaní skutku však neviedol riadny život, nakoľko sa dopustil troch priestupov, výlučne na úseku cestnej dopravy. Z uvedeného je tak zrejmé, že obžalovaný po spáchaní skutku, ktorým inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený skutok spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona, kedy ako účastník cestnej premávky a zároveň vodič porušil dôležitú povinnosť uvedenú v § 19 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zároveň porušil § 137 ods. 2 písm. c), j), w) citovaného zákona, naďalej úmyselne nerešpektoval pravidlá cestnej premávky a z jeho konania je zrejmé, že sa ako účastník cestnej premávky dostatočne nepoučil a spáchaný skutok a jeho následky nemali na obžalovaného žiadny vplyv. Zároveň uvádzam, že zo záverečnej správy z mediácie zo dňa 1.3.2024 vyplynulo, že obžalovaný vyhlásil, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný a všetci poškodení (Miroslav Durec, Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa) súhlasili s podmienečným zastavením trestného stíhania. Obžalovaný s poškodeným B. uzatvorili Dohodu o vysporiadaní dlhu zo dňa 26.2.2024 formou notárskej zápisnice, v ktorej sa obžalovaný zaviazal uhradiť poškodenému B. sumou 5000 eur v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, pričom poškodenému B. už boli z povinného zmluvného poistenia obžalovaného K. D. čiastočne uhradené jeho nároky (napr. záloha na poistné plnenie 3500 eur). Poškodená Sociálna poisťovňa súhlasí s podmienečným zastavaním trestného stíhania s tým, aby obžalovaný počas skúšobnej doby uhradil sumu 589,32 eur (táto suma predstavuje rozdiel medzi škodou vo výške 1964,40 eur pozostávajúca z vyplatených nemocenských dávok poškodenému B. a sumou 1375,08 eur, ktorú uhradila z povinného zmluvného poistenia obžalovaného Generali Poisťovňa). Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa súhlasí s podmienečným zastavením trestného stíhania s tým, aby obžalovaný počas skúšobnej doby uhradil sumu 722,22 eur (táto suma predstavuje rozdiel medzi škodou vo výške 2407,41 eur pozostávajúca zo zdravotných nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť poškodeného Durca a sumou 1685,19 eur, ktorú uhradila z povinného zmluvného poistenia obžalovaného Generali Poisťovňa). Bolo poukázané, že obžalovaný sumy požadované Sociálnou poisťovňou a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou v trestnom konaní neuhradil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Ako vyplynulo z podkladov predložených obžalovaným na preukázanie svojej nemajetnosti, obžalovaný je práceneschopný od 1.10.2023 a z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti prišiel o prácu. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy zamestnaný od 21.3.2023 do 30.9.2023 s rôznym vymeriavacím základom od 226,85 eur do 1 0263,93. Od 1.10.2023 je práceneschopný. Na základe uvedeného je tak nereálne sa domnievať, že obžalovaný, ktorý doposiaľ sumy požadované Sociálnou poisťovňou a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou v trestnom konaní neuhradil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, bude schopný splniť jednak svoju povinnosť uloženú súdom uhradiť svoj dlh poškodenej Sociálnej poisťovni a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. do jedného roka od právoplatnosti uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a zároveň povinnosť vyplývajúcu mu z dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 26.2.2024 voči poškodenému A. B.. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75T/17/2023 zo dňa 25.3.2024 a uložil Okresnému súdu Trenčín, aby vo veci znovu konal a rozhodol, resp. aby podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.“ Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu. V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom. Podľa § 290 ods. 5 Tr. por. ak vyjdú mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3, podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 alebo § 218 ods. 1 alebo schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania podľa § 220 ods. 1, súd
môže zastaviť trestné stíhanie, podmienečné zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Podľa § 216 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce. Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania. V súvislosti so zákonnými podmienkami pre podmienečné zastavenie trestného stíhania súdom podľa § 216 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 290 ods. 5 Tr. por., krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri aplikácii tohto inštitútu súd v zásade musí dospieť k tomu, že sú náležite splnené všetky formálne a materiálne zákonné podmienky pre dané rozhodnutie, ktoré je dostačujúce vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, na osobu obžalovaného, na následok na strane poškodeného, resp. poškodených, ako aj na možnú mieru dotknutia sa verejného záujmu spáchaným prečinom. V tomto smere je preto potrebné vykladať ustanovenie § 216 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého pre podmienečné zastavenie trestného stíhania nestačí len súhlas obžalovaného, a s tým spojené vyhlásenie obžalovaného o spáchaní skutku s náhradou škody poškodenému. Následne na to súd musí posudzovať aj závažnosť spáchaného činu, ktorú vyvodzuje zo spôsobu jeho spáchania, mieru zavinenia a následku, ako aj osoby obžalovaného a v neposlednom rade aj trest, ktorý by mohol byť obžalovanému uložený v riadnom trestno-procesnom konaní. Na základe preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v posudzovanej veci postupoval v súlade s ustanovením § 216 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 2 Tr. por. a v súlade s účelom tejto právnej úpravy. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podmienečné zastavenie trestného stíhania je odklon od štandardného trestného konania pri prečinoch, za ktoré Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Ide o prostriedok, ktorý slúži na urovnanie vzniknutých konfliktov medzi páchateľom trestného činu a poškodeným (obeťou). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný je trestne stíhaný pre prečin, za ktorý ustanovuje Trestný zákon trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby nepresahuje 5 rokov. Obžalovaný vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a súhlasil s podmienečným zastavením trestného stíhania, pričom záver okresného súdu o tom, že nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že vyhlásenie obžalovaného bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, má podklad v obsahu spisového materiálu. V súvislosti s úpravou zákonnej podmienky podmienečného zastavenia trestného stíhania, uvedenej v § 216 ods. 1 písm. b) Tr. por., krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom tohto procesného inštitútu je aj poskytnutie spravodlivého zadosťučinenia poškodenému v dôsledku konania, ktoré by mohlo odôvodniť záver o spáchaní trestného činu. V tomto duchu je preto potrebné vykladať splnenie zákonných podmienok aj podľa § 216 ods. 1 písm. b) Tr. por. Okresný súd správne v prvom rade poukázal na skutočnosť, že obžalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie, z ktorého poistenia boli uhradené nároky poškodených A. B., Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne na náhradu škody, a to v čiastočne krátenom rozsahu z dôvodu, že poškodený B. ako bicyklista nemal na hlave bezpečnostnú prilbu. Krátenie uplatnených nárokov poškodených zmluvnou poisťovňou obžalovaného, ako správne konštatoval okresný súd, nie je možné pričítať na ťarchu obžalovaného pri posudzovaní splnenia podmienok na podmienečné zastavenie trestného stíhania. Okresný súd v tejto súvislosti samostatným výrokom rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť určeným spôsobom počas skúšobnej doby doposiaľ neuhradené uplatnené
nároky poškodených nad rámec škody uhradenej poisťovňou obžalovaného, ktorý postup okresného súdu nebol procesnými stranami namietaný. Okresný súd správne pritom vychádzal zo skutočnosti, že vo vzťahu k poškodenému Durcovi bola medzi obžalovaným a poškodeným uzatvorená dohoda o vysporiadaní dlhu, ktorou sú vyporiadané nároky poškodeného aj nad rámec škody uhradenej prostredníctvom povinného zmluvného poistenia obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu v zhode so záverom okresného súdu tak boli splnené podmienky ustanovenia § 216 ods. 1 písm. b) Tr. por. Prokurátor v dôvodoch podanej sťažnosti namietal naplnenie ostatnej podmienky podľa § 216 ods. 1 písm. c) Tr. por. S vyššie uvedenou argumentáciou prokurátora sa krajský súd nestotožnil. Podľa krajského súdu okresný súd správne ustálil, že obvinený doteraz viedol riadny život, pričom uvedený záver má oporu v obsahu trestného spisu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že obvinený nebol v minulosti súdne trestaný, do stíhaného činu sa nedopustil ani priestupku a evidované priestupky v oblasti dopravy, ktorých sa dopustil po čine, s prihliadnutím na výšku uložených pokút vykazujú nepatrnú mieru závažnosti. Možno preto súhlasiť s názorom okresného súdu, že preverovaný prípad predstavuje výnimku z inak riadne vedeného života obvineným. Podľa názoru krajského súdu okolnosti prípadu, spočívajúce hlavne v spôsobe spáchania stíhaného trestného činu a jeho následkov, ktoré vznikli ako výsledok nedbanlivostného konania obvineného nebránia podmienečnému zastaveniu trestného stíhania obvineného. Pre podmienečné zastavenie trestného stíhania je aj v tomto prípade rozhodujúce, že „takéto rozhodnutie možno dôvodne považovať za dostačujúce z hľadiska dosiahnutia účelu, ktorý sa inak sleduje prejednaním veci súdom a uložením trestu, prípadne upustením od potrestania“ (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tz 2/1998). Krajský súd zdôrazňuje, že podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je definitívnym zastavením trestného stíhania. Podmienečné zastavenie trestného stíhania vyžaduje od obvineného, aby počas určenej skúšobnej doby viedol riadny život pod hrozbou možnosti opätovného pokračovania v trestnom stíhaní a prípadného následného potrestania. Podmienečné zastavenia trestného stíhania s určením skúšobnej doby, počas ktorej musí obvinený viesť riadny život, plní svoju výchovnú funkciu voči obvinenému, ktorého núti viesť riadny život, čím sa zabezpečuje aj ochrana spoločnosti. Podmienečné zastavenie trestného stíhania tým napĺňa obdobný účel, ktorý sa má v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona dosiahnuť odsúdením. Preto krajský súd nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.