Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/43/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109228017 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:1109228017.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: H. O., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpená JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, Riečna 2, Bratislava, proti odporcom: 1. H. R., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpení JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou, Kapitulská 5, Trnava, o určenie rozsahu užívania nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12C/20/2009-87 zo dňa 10. decembra 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací sud rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie voči odporkyni 1. zastavil a návrh voči odporcovi 2. zamietol, pričom rozhodnutie o trovách konania vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 80 písm. b), c) O.s.p., § 139 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky voči odporcovi v 2. rade nie je dôvodný, keď vo vzťahu k odporkyni v 1. rade vzala navrhovateľka návrh späť a súd konanie voči nej zastavil. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľka a odporca v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX zastavanej plochy a nádvoria o výmere 638 m2 v katastrálnom území L., zapísané na LV č. XX v Katastri nehnuteľnosti - Správa katastra Trnava, pričom väčšinovým spoluvlastníkom je odporca v 2. rade, ktorého podiel predstavuje 9/10-ín vzhľadom k celku a menšinovou spoluvlastníčkou je navrhovateľka, ktorej podiel predstavuje 1/10-inu vzhľadom k celku. Navrhovateľka sa pôvodne domáhala žalobou určenia spôsobu užívania rodinného domu, a to najprv voči odporkyni v 1. rade, voči ktorej však vzala návrh späť, ako bolo vyššie uvedené, preto súd konanie voči nej v súlade s § 96 O.s.p. zastavil, pričom ďalej sa vydania toho istého rozhodnutia domáhala voči odporcovi v 2. rade. Súd návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol, pretože v zmysle zákonnej úpravy prichádza do úvahy rozhodnutie o úprave právnych vzťahov medzi spoluvlastníkmi iba v troch prípadoch, a to: a) ak došlo k rovnosti hlasov, b) ak sa nedosiahla väčšina hlasov alebo dohoda, c) ak rozhodla väčšina, ale ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, s ktorou prehlasovaní spoluvlastníci nesúhlasia. Navrhovateľkou podaná žaloba nemohla byť podaná ani z jedného z troch uvedených dôvodov, navrhovateľka a odporca v 2. rade v konaní zhodne potvrdili, že navrhovateľka sa o dohodu s odporcom v 2. rade ani nepokúsila, pretože s ním od jeho nasťahovania do domu vôbec nekomunikuje ústne ani písomne, odporca v 2. rade a ani jeho priateľka nikdy navrhovateľku neobmedzovali ani neobmedzujú v užívaní rodinného domu, ktorý užívali aj užívajú presne takým spôsobom akým žiadala rozhodnúť navrhovateľka. Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu vyhovie a prizná jej náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania uviedla, že súd prvého stupňa sa vecou dostatočne nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu záveru. Navrhovateľka je starou matkou odporcu v 2.rade a bývalou výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, keď dňa 22.12.1999 uzavrela s odporkyňou v 1. rade darovaciu zmluvu, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 31.05.2000, pričom predmetom tejto zmluvy bolo darovanie ideálnej časti 9/10-tín nehnuteľnosti v katastrálnom území L.. V článku III. predmetnej Darovacej zmluvy sa s odporkyňou v 1. rade dohodli, že sa odporkyňa bude o ňu starať až do jej smrti, keď jej bude poskytovať zdravotnú starostlivosť, zabezpečovať stravu, upratovanie a podobne, pričom túto starostlivosť sa odporkyňa zaviazala poskytovať bezplatne. Po nasťahovaní sa odporkyne v 1. rade s manželom do predmetnej nehnuteľnosti sa začali medzi nimi prejavovať nezhody. Odporkyňa v 1. rade jej neposkytla žiadnu starostlivosť, nestarala sa o jej zdravotný stav, nevarila jej, neoprala, nevyžehlila, pričom sa k nej spolu s jej manželom správali hrubo. Dňa 12.12 2001 ju manžel odporkyne v 1. rade fyzicky napadol, pričom jej hlavou búchal niekoľkokrát o stenu a nábytok, napriek tomu, že sa snažila z domu uniknúť. Odporkyňa sa spolu s manželom odsťahovali z predmetného domu v novembri 2002. V roku 2009 sa do domu nasťahoval odporca v 2. rade, ktorý je synom odporkyne v 1. rade a v dôsledku hlboko narušených vzťahov s jeho matkou sa aj jeho správanie voči nej javí ako hrubé. Okrem toho, že žije v právnej neistote kvôli hlboko narušeným vzťahom v rodine, odporca v 2. rade sa stotožňuje s postojom a správaním svojich rodičov voči nej. Čo sa týkalo jej výpovede v konaní na súde prvého stupňa, tak nie celkom porozumela otázke, a preto odpovedala, že ju v užívaní nikto nerušil. Týmto vyjadrením mala na mysli len súčasných pár dní pred pojednávaním nie stále. K predmetnému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca v 2. rade, v ktorom uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Dôvody odvolania považuje za právne bezvýznamné, účelové a zavádzajúce, keď navrhovateľka popisuje vzájomné vzťahy medzi odporkyňou v 1. rade a jej manželom. Vôbec nie je pravdou, že by boli hlboko narušené vzťahy s ním a že by navrhovateľka bola neustále v právnej neistote kvôli hlboko narušeným vzťahom v rodine. Z jeho výpovede, ako aj z výpovede priateľky jednoznačne vyplýva, že v užívaní nehnuteľnosti navrhovateľku nikto neruší a takýto stav je trvalý a nielen pár dní pred pojednávaním tak, ako tvrdí navrhovateľka. On aj s priateľkou sú voči navrhovateľke slušní, ohľaduplní a zároveň sa rešpektujú, dokonca majú snahu pomôcť jej, čo navrhovateľka trvale odmietala. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie im predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v jeho odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, hodnotenie dôkazov zodpovedalo postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p. a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa, z jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými navrhovateľkou a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach ako bolo vyššie uvedené odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 19C/98/2007, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 06.05.2009, v ktorom sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni v 1. rade vrátenia daru (9/10 nehnuteľností v k.ú. L., zapísaných v katastri nehnuteľností Správou katastra Trnava na LV č. XX ako parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 638 m2 spolu s domom postaveným na tejto parcele č. súp.XXX), ktorý návrh bol zamietnutý, keď bolo konštatované, že jej právo na vrátenie daru bolo premlčané, keďže sa navrhovateľka mohla prvýkrát domáhať vrátenia daru voči odporkyni dňa 10.09.2002, čo aj listom urobila, avšak návrh na súd podala až dňa 30.07.2007. Okolnosti pre úpravu rozsahu užívania nehnuteľností by boli bývali, ako uvádzala navrhovateľka, skôr na strane odporkyne v 1. rade, čo však vylučovalo to, že táto už predmetné nehnuteľnosti neužíva, keď tieto toho času užíva jej syn, odporca v 2. rade, ktorý je ich spoluvlastníkom v rozsahu 9/10 k celku a ako bolo vyššie uvádzané, ten žiadnym spôsobom navrhovateľku v užívaní nehnuteľností neobmedzuje. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O práve na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.