Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/435/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111202191 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111202191.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľky: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, Z., zastúpenej advokátom: JUDr. Juraj Hadrbulec, Riečna 2, Bratislava, proti odporcom: 1. U. F., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XX, F., 2. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, obaja odporcovia zastúpení advokátom: JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, Trnava, o neplatnosť darovacej a kúpnej zmluvy, na odvolanie navrhovateľky, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. augusta 2012, č.k. 10C/18/2011-134, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania 132,64 Eur do 3 dní k rukám ich advokátky. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa po pripustení jeho zmeny domáhala, aby sú určil, že darovacia zmluva zo dňa 22.12.1999, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 31.05.2000 pod č. V 4807/49 uzavretá medzi navrhovateľkou ako darkyňou a odporkyňou 1 ako obdarovanou je neplatná a kúpna zmluva uzavretá medzi odporkyňou 1 a odporcom 2, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod číslo V 3456/09 zo dňa 17.09.2009, je neplatná. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím § 80 Občianskeho súdneho poriadku, § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 37 ods. 1, § 39, § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 588 Občianskeho zákonníka vecne tým, že navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou darovacou zmluvou darovala svojej dcére, odporkyni 1, nehnuteľnosti v kat. úz. V., zapísané na LV č. XX ako parcela č. 137 zastavané plochy a nádvoria o výmere 638 m2 a dom súpisné č. XXX na parcele č. 137 v podiele 9/10-ín k celku ako aj neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou kúpnou zmluvou predala odporkyňa 1 svojmu synovi - odporcovi 2 nehnuteľnosti v kat. úz. V., zapísané na LV č. XX ako parcela č. 137/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 569 m2 a dom súpisného č. XXX na parcele č. 137 v podiele 9/10-ín k celku. Navrhovateľka existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňovala tým, že na základe požadovaného rozhodnutia, teda určenia neplatnosti vyššie popísaných zmlúv bude možné vykonať zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností a účastníci právneho úkonu si budú povinní vrátiť vzájomne plnenia poskytnuté na základe napadnutých zmlúv. Navrhovateľka v súdenom prípade sledovala vrátenie stavu vlastníctva nehnuteľností do predchádzajúceho stavu, teda obnovenie vlastníckych vzťahov pred účinnosťou darovacej zmluvy ako aj kúpnej zmluvy, ktoré obe zmluvy považovala za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Posúdenie neplatnosti týchto zmlúv má povahu otázku predbežnej vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky ak sa možno domáhať priamo určenia existencie práva alebo právneho vzťahu, ako tomu je v danom prípade. Okrem toho ustálil, že po vykonanom dokazovaní nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľky, že darovacia zmluva uzavretá medzi ňou a odporkyňu 1 ako aj kúpna zmluva uzavretá medzi odporkyňou 1 a odporcom 2 sú neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka síce tvrdila, že nemala vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu, ale opatrovateľskú zmluvu, nakoľko za podstatné považovala starostlivosť o ňu a domnievala sa, že nedôjde k trvalému a neodvolateľnému prevodu vlastníckeho práva na odporkyňu. Pokiaľ ide o jej tvrdenie, že konala bez atribútu vážnosti zaťažuje dôkazné bremeno navrhovateľku, ktoré v danom prípade nezvládla. V procese uzatvárania darovacej zmluvy pri vzájomných rozhovoroch hovorili o darovaní. Navrhovateľka výslovne uviedla, že pri darovaní nehnuteľnosti si nechala podiel 1/10-inu na nehnuteľnostiach, keďže jej tak poradila jej sestra U. M. z dôvodu, aby mala istotu do budúcnosti. Z výsluchu vypočutých svedkov mal súd zistené, že navrhovateľka sa radila aj so svojou sestrou o možnosti darovania, pričom v rodine bolo známe, že odporkyňa 1 sa zaviazala navrhovateľke poskytnúť starostlivosť a pomoc v starobe. Súd uzavrel, že navrhovateľka od počiatku mala vedomosť, že sa uzatvára darovacia zmluva k nehnuteľnostiam, rozprávala sa o tom nielen s odporkyňou 1 a jej manželom, ale aj svojimi dcérami R. U. a B. N.. Radila sa v súvislosti s darovaním aj so svojou sestrou U. M.. Navrhovateľku už vo viacerých predchádzajúcich konaniach sa domáhala neplatnosti úkonu a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam titulom vrátenia daru a vydania nehnuteľnosti titulom vrátenia daru a až po neúspechu v týchto konaniach takmer po 12 rokoch od uzavretia darovacej zmluvy svoj návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy odôvodňuje nedostatkom vážnosti jej vôle. Súd takisto z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neobstojí ani tvrdenie navrhovateľky, že darovaciu zmluvu uzatvorila neslobodne, tzn. pod nátlakom odporkyne 1 a jej manžela. Z výsluchu svedkov bolo zistené, že navrhovateľka s odporkyňou 1 mali nadštandardný vzťah. Pokiaľ tak ide konanie odporkyne 1 vo vzťahu k navrhovateľke v dobe, ktorá predchádzala uzatvoreniu darovacej zmluvy, nebolo zistené, že by sa vymykala obvyklému spôsobu chovania sa dcéry k matke, ich vzťahy boli dobré, navštevovala ju a dobré vzťahy mala odporkyňa 1 aj so súrodencami, ktorí súhlasili s uzavretím darovacej zmluvy a jej podpísanie bolo len záverom niekoľko mesiacov trvajúcich rozhovorov medzi účastníkmi rodiny a aj širšou rodinou. Čo sa týka správania sa manžela odporkyne 1, navrhovateľka sama neuvádzala, čím jej mal on konkrétne hroziť, tvrdila len opakované požiadavky z jeho strany, aby nehnuteľnosti darovala. Predmetný právny úkon bol uzavretý v súlade s ust. § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a bola dodržaná jeho písomná forma. Z právneho úkonu vyplýva, že navrhovateľka ako darkyňa pri podpise darovacej zmluvy si uvedomila, že ju uzatvorila slobodne, dobrovoľne, vážne, s jej obsahom v celom rozsahu súhlasila, čo potvrdila podpisom. V darovacej zmluve bolo uvedené, že účastníčky darovacej zmluvy sú v priamom príbuzenskom vzťahu a odporkyňa 1 sa zaviazala poskytnúť navrhovateľke opateru v prípade choroby a staroby, že jej bude zabezpečovať základnú zdravotnú starostlivosť, stravu, upratovanie a pranie. Súd potom uzavrel, že nebolo preukázané, že by sa vôľa navrhovateľky vytvárala pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, ktorá by v nej vzbudzovala dôvodný strach. Navrhovateľka teda nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach neplatnosti právnych úkonov a rovnako sa jej nepodarilo napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. preukázať, že by bola darovacia zmluva uzatvorená neslobodne a nevážne. Keďže darovacia zmluva je platným právnym úkonom, nespôsobila neplatnosť následne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne L. F. o okolnostiach odchodu odporkyne 1 s rodinou z rodinného domu, súd zamietol ako nadbytočný, keďže predmetom konania je neplatnosť darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy s čím súvisí dokazovanie o okolnostiach predchádzajúcich uzatvoreniu darovacej zmluvy a nie dokazovanie o dôvodoch odchodu odporkyne 1 s rodinou z rodinného domu. O náhrade trov konania súd potom rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnej odporkyni 1 priznal náhradu trov konania 350,08 Eur, ktoré trovy konania podrobne vyčíslil s tým, že predstavujú náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 57,- Eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.08.2011, vyjadrenie zo dňa 05.09.2011) a za 3 úkony právnej služby á 58,69 Eur (účasť na pojednávaní dňa 12.01.2012, 29.03.2012, 21.08.2012) podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., za 1 úkon právnej služby á 14,67 Eur (účasť na pojednávaní dňa 21.06.2012 - odročené bez prejednania veci) podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 2 x režijný paušál á 7,41 Eur a 4 x režijný paušál á 7,63 Eur. Aj vo vzťahu k odporcovi 2 rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako plne úspešnému mu priznal náhradu trov konania v sume 350,08 Eur, čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 57,- Eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.08.2011, vyjadrenie zo dňa 05.09.2011) a za 3 úkony právnej služby á 58,69 Eur (účasť na pojednávaní dňa 12.01.2012, 29.03.2012, 21.08.2012) podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., za 1 úkon právnej služby á 14,67 Eur (účasť na pojednávaní dňa 21.06.2012 - odročené bez prejednania veci) podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 2 x režijný paušál á 7,41 Eur a 4 x režijný paušál á 7,63 Eur, ktoré náhrady trov konania je navrhovateľka povinná zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. právnej zástupkyni odporkyne 1 a odporcu 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka s tým, že sa nestotožňuje so záverom súdu a má za to, že súd sa vecou dostatočne nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav v dôsledku čoho dospel i k nesprávnemu právnemu záveru. Opätovne popísala obsah darovacej zmluvy, ktorú uzavrela s odporkyňou 1 22.12.1999, ktorej vklad bol povolený 31.05.2000 pod č. V 4807/49. Poukázala na to, že v čl. III predmetnej darovacej zmluvy sa s odporkyňou 1 dohodli, že sa odporkyňa bude o ňu starať až do jej smrti, bude je poskytovať zdravotnú starostlivosť, zabezpečovať stravu a upratovanie, pričom túto starostlivosť sa odporkyňa zaviazala poskytnúť bezplatne. Po nasťahovaní sa odporkyne 1 spolu s manželom do predmetnej nehnuteľnosti začali medzi nimi vznikať nezhody z dôvodu neprimeraného, hrubého správania sa odporkyne 1 a jej manžela voči nej. Navrhovateľka sa starala aj o svojho bezvládneho otca. Odporkyňa jej však neposkytovala žiadnu starostlivosť, v jej vyhradenej časti domu neupratovala, vôbec sa nestarala o jej zdravotný stav, nevarila jej, neoprala, ani nevyžehlila, pričom sa k nej spolu so svojím manželom správali hrubo. Po vyhrotení ich vzájomných vzťahov sa odporkyňa 1 spolu s manželom z predmetnej nehnuteľnosti odsťahovali v novembri 2002 a v roku 2009 sa do predmetnej nehnuteľnosti nasťahoval odporca 2, ktorý je synom odporkyne 1. V dôsledku hlboko narušených vzťahov s jeho matkou (odporkyňou 1) sa aj jeho správanie voči navrhovateľke javí ako hrubé. Navrhovateľka takto žije v neustálej právnej neistote kvôli hlboko narušeným vzťahom v rodine a odporca 2 sa stotožňuje s postojom a správaním sa svojich rodičov voči nej. Tiež argumentovala, že odporkyňa 1 ju uviedla do omylu tým, že jej sľúbila doživotnú opateru a právo doživotného užívania nehnuteľnosti za podmienky, že jej daruje predmetné nehnuteľnosti, avšak konanie odporkyne 1 bolo účelové v snahe dosiahnutia zisku, lebo v skutočnosti nemala v úmysle sa o ňu postarať a prejavovať jej úprimnú vďaku a úctu. Odporkyňa 1 potom previedla nehnuteľnosť na odporcu 2 a to zmluvou, ktorú navrhovateľka nemá k dispozícii, pričom odporca 2 sa do domu nasťahoval aj so svojou priateľkou v roku 2009. S poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka opätovne tvrdila, že ako navrhovateľka daný úkon neurobila slobodne a nebola to jej vôľa a taktiež bola uvedená do omylu. Súd by sa mal zaoberať aj tým, prečo odporkyňa zmenila správanie sa k navrhovateľke až po podpise darovacej zmluvy. Navrhovateľka má za to, že už pred podpisom zmluvy mala odporkyňa v úmysle nehnuteľnosť previesť na ďalšiu osobu, prípadne ju speňažiť a z tohto dôvodu bol na ňu navrhovateľku vyvíjaný nátlak. Je názoru, že svoj nárok v konaní riadne odôvodnila, v konaní dostatočne preukázala aj to, že bol na ňu vyvíjaný nátlak, čo potvrdili aj svedkovia v čestných vyhláseniach ako aj vo výpovediach. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel jej návrhu a zaviazal odporcov 1 a 2 na znášanie trov celého konania. Odporcovia 1 a 2 odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu podali písomné vyjadrenie a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom si zároveň uplatnili trovy odvolacieho konania a to za právne zastúpenie, za podanie písomného vyjadrenia za odporcu 1 v sume 66,32 Eur (58,69 Eur za úkon + 7,63 Eur paušál) a odporca 2 z titulu právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia 66,32 Eur (58,69 Eur za úkon + 7,63 Eur paušál). Uviedli, že prvostupňový súd dostatočne vykonal dokazovanie a to výpoveďami svedkov, ktorí sa priamo kontaktovali s navrhovateľkou v čase pred uzavretím darovacej zmluvy ako aj práve v deň jej uzavretia. Z výpovede týchto svedkov boli jednoznačne preukázané okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k jej vážnemu rozhodnutiu darovať časť nehnuteľnosti svojej dcére. Navrhovateľka počas celého konania ako aj v odvolaní zavádza súdy, že by manžel odporkyne 1 žiadal, aby navrhovateľka nehnuteľnosti darovala svojej dcére a v dokazovaní takáto okolnosť nebola potvrdená. Z výpovede svedkov nevyplynulo, že by odporkyňa 1 už pred podpisom darovacej zmluvy psychicky manipulovala s navrhovateľkou. Práve opak je pravdou, navrhovateľka zmenila k odporkyni 1 správanie až do takej miery, že odporkyňa 1 spolu s rodinou bola nútená sa z nehnuteľnosti v novembri 2002 odsťahovať. Je právne, bezvýznamné vykonanie takých dôkazov, ktorými by sa preukázali dôvody odsťahovania sa odporkyne 1 s rodinou z predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka opomenula, že predmetom návrhu je neplatnosť darovacej zmluvy a následne kúpnej zmluvy a to sa odkazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka, pričom navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že by bola psychicky k prejavu vôle podpísať darovaciu zmluvu donútená. Samotný svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že navrhovateľka vyhlásila, že nehnuteľnosti daruje odporkyni 1 s čím ostatní súrodenci odporkyne 1 súhlasili a neuviedli, že by bol zo strany odporkyne 1 alebo jej rodiny vyvíjaný nátlak na navrhovateľku. Prvostupňový súd teda správne rozhodol, keď konštatoval, že neboli naplnené dôvody pre učenie neplatnosti oboch právnych úkonov a to darovacej zmluvy a následne ani kúpnej zmluvy. Navrhovateľka uzatvorila darovaciu zmluvu s odporkyňou slobodne, dobrovoľne, vážne s jej obsahom v celom rozsahu súhlasila a taktiež brala na vedomie, že odporkyňa 1 sa zaväzuje jej poskytnúť opateru. Už z tohto vyplýva, že vôľa navrhovateľky nebola prejavená pod vplyvom určitej vyhrážky ani následného strachu, tak že nemohla byť darovacia zmluva uzavretá neslobodne a nevážne. Navrhovateľka v tomto konaní sledovala navrátenie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tzn. na vrátenie vlastníctva do predchádzajúceho stavu, teda obnovenie vlastníckych pomer pred účinnosťou darovacej a kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod č. 9C/213/2002, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva, a v ktorej právnej veci Okresný súd Trnava návrh zamietol. Práve z tohto dôvodu petit aktuálne prejednávaného návrhu znel o neplatnosť právnych úkonov, nakoľko navrhovateľka, resp. jej právny zástupca si museli byť vedomí, že v prípade, že by bol v tomto konaní znel petit na určenie vlastníckeho práva, bolo by išlo o vec už rozhodnutú a v zásade by bola daná existencia prekážky veci rozhodnutej. Obdobne poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/98/2007, predmetom ktorej bol návrh o vrátenie daru, v ktorej právnej veci bol návrh navrhovateľky tiež zamietnutý. Záverom zdôraznil, že je dosť otázne, že po 12 rokoch, ktoré uplynuli od prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na podklade darovacej zmluvy domáhať sa neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodov uvedených v ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Zotrval na tom, že odporkyňa 1 bola a odporca 2 je v tomto čase právoplatným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, o ktorom vlastníctve vlastne už bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom. Krajský súd v Trnave (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie navrhovateľky má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako aj v časti o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného návrhu o neplatnosť darovacej a kúpnej zmluvy a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto právnych záverov odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odôvodnenie rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka sa všemožne domáha navrátenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve odporcu 2, a ktoré pôvodne navrhovateľka darovala odporkyni 1, ktorá je jej dcérou. Už pred započatím tohto konania navrhovateľka viedla viacero sporov v snahe dosiahnuť navrátenie jej vlastníctva do predchádzajúceho stavu o čom svedčí konanie pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. 9C/213/2002, v ktorom konaní sa domáhala navrhovateľka, aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená 22.12.1999 medzi ňou a odporkyňou sa dňom 17.09.2002 zrušuje. Zároveň žiada, aby súd uložil odporkyni a aj členom domácnosti povinnosť vypratať rodinný dom, ktorý bol predmetom darovania. V konaní potom požiadala o pripustenie zmeny návrhu, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 9/10-ín na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovania (nehnuteľnosti v podiele 9/10, kat. úz. V., zapísané na LV č. XX ako parcela č. 137 zastavané plochy a nádvoria vo výmer 638 m2 a dom súpisného č. XXX na parcele č. 137 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), ktorú zmenu návrhu pripustil súd a rozsudkom zo dňa 31.03.2004, č.k. 9C/213/2002-45 návrh zamietol a navrhovateľke uložiť povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Aj z ďalšieho spisu sp. zn. 19C/98/2007 vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni vydať jej 9/10-ín sporných nehnuteľností titulom vrátenia daru. Súd vo veci potom rozhodol rozsudkom zo dňa 07.07.2008, č.k. 19C/98/2007-77 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 19.03.2009, č.k. 9Co/281/2008-100, návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Napokon v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/20/2009 sa navrhovateľka domáhala určenia voči odporkyni 1 a odporcovi 2 rozsahu užívania nehnuteľnosti v kat. úz. V., ktoré sa stali predmetom darovania medzi navrhovateľkou a odporkyňou 1. Súd vo veci potom rozhodol rozsudkom zo dňa 10.12.2010, č.k. 12C/20/2009-87 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2011, č.k. 11Co/43/2011-112, ktorým konanie voči odporkyni 1 zastavil a voči odporcovi 2 návrh zamietol, pričom rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na samostatné konanie. Aktuálne, v tomto konaní sa potom navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej 22.12.1999 medzi ňou ako darkyňou a odporkyňou 1 ako obdarovanou ako aj neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej následne ohľadne sporných nehnuteľností medzi odporkyňou 1 ako predávajúcou a odporcom 2 ako kupujúcim. Oboznámiac sa s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p. odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že v danom prípade bolo dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, 134, 135). Súd prvého stupňa potom správne po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru že navrhovateľka jednak nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach neplatnosti právnych úkonov a rovnako sa jej nepodarilo preukázať, že by bola darovacia zmluva uzatvorená neslobodne a nie vážne. Keďže darovacia zmluva je platným právnym úkonom, nespôsobila neplatnosť ani následne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti napadnutej darovacej zmluvy sú rozhodné okolnosti, za ktorých bola uzavretá a nie tie okolnosti, ktoré nastali po vklade vlastníckeho práva odporkyne l k nehnuteľnosti, na ktoré sa odvoláva navrhovateľka v odvolaní, a ktoré nie sú pre rozhodnutie o predmete sporu právne významné a nemajú vplyv ani na platnosť napadnutej kúpnej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací sú napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane závislého rozhodnutia o trovách konania, ktorý výrok nebol odvolaním výslovne napadnutý, ako vecne správny s použitím ust. § 219 ods. l a 2 O.s.p., potvrdil. I v odvolacom konaní boli fakticky plne úspešní odporcovia 1 a 2, v dôsledku čoho im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súd preto uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť úspešným odporcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu odporcov v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Náhrada trov tohto konania predstavuje u každého z nich odmenu za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, t.j. spolu 66,32 Eur, t.j. spolu 132,64 Eur. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.