Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/113/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200579 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2010200579.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. A. T. XXA, XXX XX T., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2010/11444- NSVOPPK/Rk zo dňa 24.09.2010, t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, detašované pracovisko Hlohovec sp.zn.2010/59850/1 zo dňa 16.07. 2010 správny orgán rozhodol, že žalobcovi odníma s účinnosťou od 01.07. 2010 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zároveň zastavuje od 01.07. 2010 výplatu peňažného príspevku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 03.08. 2010 odvolanie, v ktorom namietal, že správny orgán je povinný pri posudzovaní jeho nároku zohľadňovať zdravotnú a ľudskú situáciu, pričom účelom zákona je predmetným peňažným príspevkom uľahčiť osobám s ťažkým zdravotným postihnutím zvládať ich životnú situáciu a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Bratislava (žalovaného) sp.zn. AA/2010/11444-/NSVOPPK/Rk zo dňa 24.09. 2010 bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené. V rozhodnutí odvolacieho orgánu bol zdôraznený zásadný význam skutočnosti, že posudkový lekár Odboru posudkových činností na základe predložených lekárskych nálezov vydal lekársky posudok, podľa ktorého z diagnosticko-funkčného hodnotenia vyplýva, že miera funkčnej poruchy je 50 % podľa prílohy č. 3, časť X.C., bod 4., písm. d) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Komplexný posudok vyhodnotil zdravotné postihnutie žalobcu a jeho dôsledky, skutočnosť že na základe záverov príslušných odborných lekárov u žalobcu došlo k zníženiu miery funkčnej poruchy zo 70% na 50%. Zároveň s poukazom na nesplnenie podmienok v zmysle ust. § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. nebola navrhnutá kompenzácia na zvýšenie výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Proti druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal dňa 11.11. 2010 žalobca žalobu podľa Druhej hlavy Piatej časti O.s.p.. Namietal, že pri posudzovaní jeho nároku došlo oboma správnymi orgánmi k nesprávnemu posúdeniu veci, keď neposudzovali nárok v súlade s dikciou ustanovenia (žalobca uvádza § 16 ods. 6 zákona, ale zrejme mal na mysli § 14 ods. 6 zákona), pričom správne orgány vzali do úvahy len prvú časť zákonnej hypotézy, bez rozhodovania v súlade s kumulatívnym predpokladom naplnenia aj druhej časti a to zváženia potreby zdravotne ťažko postihnutej osoby pri používaní hromadnej dopravy v súvislosti s jej prirodzenou ľudskou dôstojnosťou. Pre účely komplexného posudku vyhotovené lekárske posudky sa vyjadrili výlučne k fyzickej spôsobilosti žalobcu dostaviť sa na nejaké miesto, nastúpiť do vozidla, s inými ľuďmi sa niekam odviezť, teda, či je fyzicky schopný určitej aktivity. Nezaoberali sa však ďalšími aspektami spôsobilosti takúto činnosť vykonať. Žalobca zdôraznil dikciu ust. § 14 ods. 6 písm. c) zák.č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorej je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Nie je teda rozhodujúce, či je schopný žalobca prejsť na vlastných nohách k zastávke autobusovej alebo inej dopravy, ale či je schopný zvládnuť pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti samotnú prepravu. Žalobca má vývod v dutine brušnej, teda priamy vývod výkalov sa deje bez možnosti jeho ovplyvnenia z telesnej schránky do záchytného vrecka a preto táto skutočnosť nie je ľudsky dôstojná pre používanie hromadnej dopravy. Zdravotné postihnutie žalobcovi spôsobuje aj psychické ťažkosti aj pri pobyte v okruhu najbližších osôb, nevie si predstaviť pobyt v uzavretom priestore, keďže z neho nekontrolovateľne vychádzajú zvuky a pachy súvisiace s uvoľňovaním plynov, príp. priamo aj výkaly. V jeho prípade nie je možné predpokladať zvládnutie prepravy v hromadnom dopravnom prostriedku pri rešpektovaní prirodzenej ľudskej dôstojnosti, keďže v jeho prípade je preukázaná ťažká porucha sfinkterov, v dôsledku ktorej sfinkter vôbec nefunguje a má náhradný vývod. Zo zákona je povinnosťou príslušných orgánov zvažovať individuálnu životnú situáciu. Okrem toho spochybnil nepodložené tvrdenie, že využíva vozidlo iba na dopravu do zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže správne rozhodnutie trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a sporný príspevok bol žalobcovi odňatý napriek pretrvávajúcej rovnakej diagnóze. Z písomného vyjadrenia žalovaného podaného dňa 01.12. 2010 vyplýva, že za zásadnú bola považovaná preukázaná skutočnosť, že žalobcovi bola v dôsledku ochorenia (adenokarcinóm) v r. 2006 vykonaná kolostómia a absolvoval chemoterapiu, ktorú ukončil v apríli 2007. Stómia je funkčná, okolie je kľudné. V lekárskych nálezoch nie sú dokladované ťažkosti so stómiou. Rovnako nie je zdokumentovaná ani inkontinencia moču močovými cestami ani cez konečník. Množstvo stolice a plynatosť je ovplyvniteľné diétnym režimom. Podľa posudkového lekára ústredia nemá žalobca postihnutie v oblasti mobility a pohybuje sa bez oporných pomôcok. Jeho stav je stabilizovaný a preto bol preklasifikovaný s výslednou mierou funkčnej poruchy zo 70% na 50%. Podľa komplexného posudku posudkového lekára ústredia nebol žalobca v čase posudzovania mobility a orientácie v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Priznanie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vyžaduje súčasne splnenie dvoch podmienok a to, že fyzická osoba je ťažko zdravotne postihnutá, čo žalobca spĺňa a zároveň musí byť podľa posudkov odkázaná na požadovanú kompenzáciu zvýšených výdavkov. Túto druhú podmienku však žalobca nespĺňa a preto mu žalovaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nepriznal. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p. krajský súd vec prejednal bez pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 11 zák.č. 447/2008 Z.z. o kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Podľa § 13 ods.9 zák.č. 447/2008 Z.z. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 15 ods.1 zák.č. 447/2008 Z.z. Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 38 zákona č. 447/2008 Z.z. (1) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. (2) Odkázanosť na každé zvýšenie výdavkov uvedených v odseku 1 sa posudzuje samostatne. (9) Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že žalobcovi bol rozhodnutím zo dňa 04.09. 2006 priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle zák.č. 195/1998 Zb, nakoľko bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70% a príspevok mu bol navrhnutý v posudku č. 06/68825/IL z 23.08. 2006 vydaného ÚPSVR v Piešťanoch. Rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie žalovaného bol Komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor posudkových činností Bratislava č. AA/2010/11472-NSVOPC zo dňa 16.09. 2010, vypracovaný v odvolacom konaní v súvislosti s preskúmavaním rozhodnutia č. 2010/59850/1 zo dňa 16.07. 2010 o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky OMV. Z druhostupňového komplexného posudku vyplynulo, že zohľadnil Lekársky posudok zo dňa 06.09. 2010, ktorým v odvolacom konaní príslušný posudkový lekár skonštatoval, že žalobca už nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej dopravy, nastupovať, vystupovať a zvládnuť inú situáciu v ňom, nie je prítomná ťažká porucha sfinkterov. Nespĺňa podmienky na to, aby mu bol navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Posudkový lekár podrobne preskúmal všetky lekárske nálezy a dospel k záveru, že žalobca nespĺňa základnú zákonom stanovenú podmienku pre priznanie požadovaného peňažného príspevku, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. A aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu je schopný prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Odbor posudkových činností ďalej uviedol, že žalobca osobné motorové vozidlo využíva len na prepravu do zdravotníckych zariadení a tak nespĺňa ani podmienku uvedenú v § 38 ods. 9 zákona č.447/2008 Z.z., podľa ktorého zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Stav žalobcu s chronickou sekréciou z fistúl a stómií je kompenzovaný iným príspevkom a to príspevkom súvisiacim so zvýšenými výdavkami súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. V rozpore s týmito závermi žalobca v súdnom konaní namietal, že pri posudzovaní odkázanosti na prepravu osobným motorovým vozidlom sa správne orgány nedostatočne zaoberali otázkou možnosti absolvovať prepravu hromadným dopravným prostriedkom pri zachovaní ľudskej dôstojnosti. Žalobca zdôrazňoval, že takúto dopravu nemôže pri zachovaní ľudskej dôstojnosti rešpektovať, pretože má vývod v dutine brušnej, teda priamy vývod výkalov sa deje bez možnosti jeho ovplyvnenia z telesnej schránky do záchytného vrecka. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že pri posudzovaní preukázania splnenia podmienky „pri zachovaní ľudskej dôstojnosti„ na účely zákona č. 447/2008 Z.z. musí posudzovať individuálne okolnosti čo najobjektívnejšie. Ani správne orgány, ani súd v súvislosti so situáciou žalobcu neznižujú závažnosť zdravotného postihu a následných obmedzení žalobcu, ktorý sa denno-denne potýka s problémami, ktoré mu spôsobuje vývod. Na druhej strane však je potrebné poukázať na to, že pacientov s takouto diagnózou nemožno z hľadiska medicínskeho v súčasnej dobe riešiť iným spôsobom, je preukázané, že žalobca má k dispozícii (na lekársky predpis) dostupné prostriedky a pomôcky, ktoré majú prípadné dôsledky nežiadúcich prejavov odstrániť prípadne zmierniť. Vyrovnanie sa s dôsledkami takéhoto stavu je nepochybne otázkou individuálnou a veľmi citlivou. Ľudská dôstojnosť ako neodňateľná hodnota patrí každému človeku od narodenia a jej zachovanie vo vzťahu k prejavom choroby a ich vnímania okolím, v ktorom sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím pohybuje, je subjektívnou záležitosťou. Je pochopiteľné, že osoba so zdravotným postihnutím veľmi citlivo reaguje už čo len možnosť vyskytnutia sa vôľovo neovládaných fyziologických prejavov. Na druhej strane súd musí rešpektovať zákonnú úpravu kompetencie posudkových lekárov a čo najobjektívnejšie vyhodnotiť v nadväznosti na predložený spisový materiál aj to, či u žalobcu je predpoklad, že pri jeho postihnutí je spôsobilý absolvovať prepravu hromadným dopravným prostriedkom pri zachovaní ľudskej dôstojnosti. Ako vyplynulo z komplexného posudku žalovaného, posudkový lekár vyhodnotil stabilizovaný zdravotný stav žalobcu, nepochybné zlepšenie v porovnaní so situáciou v období bezprostredne po absolvovaní chemoterapie a zavedení stómie, nezdokladovanie inkontinencie moču, funkčnosť stómie a nezdokladovanie ťažkostí s ňou, ovplyvniteľnosť množstva stolice a plynatosti životosprávou. Vzhľadom na to nie je na mieste námietka, že u žalobcu je nemožné absolvovať situácie v hromadnej doprave pri zachovaní dôstojnosti pre stav, ktorý je de facto totožny so stavom označeným ako porucha sfinkterov. Podľa názoru súdu vyslovený záver, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie je vecne správny a dostatočne odôvodnený, nebol teda preukázaný zákonný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka spochybňovania tvrdenia, že žalobca využíva motorové vozidlo len na cesty k lekárom súd uvádza, že otázka splnenia podmienky preukázateľných zvýšených výdavkov v súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 38 ods.9 zák.č. 447/2008 Z.z. sa na účely komplexného posudku skúma až následne po tom, ako je skonštatovaná odkázanosť na prepravu osobným motorovým vozidlom, čo v danom prípade nie je. Je treba zdôrazniť, že peňažný príspevok, ktorý bol žalobcovi odňatý je fakultatívnou dávkou, na jeho poberanie nie je právny nárok, a správne orgány sú pri rozhodovaní viazané záverom posudkových lekárov v otázke odkázanosti na prepravu osobným motorovým vozidlom. U týchto záverov súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu skúma iba to, či sa vysporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami pri zachovaní zákonného postupu a predstavujú dostatočný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (§250j ods.1 O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.