Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/44/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107237158 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2107237158.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: A-Z Autocentrum s.r.o., Trstínska 10, Trnava, IČO: 36 242 381, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Bajovou, Hlavná 25, Trnava proti žalovaným: X/ C. H., W.. X.X.XXXX, Y. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Krivákom, Gajova 13, Bratislava, 2/ TRANS HOLDING GROUP SLOVAKIA s.r.o., Údernícka 20, Bratislava, IČO: 35 788 321, o zaplatenie 14.605,32 eur (440.000,-Sk)s prísl. o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C 11/2008-311 zo dňa 13.12.2010 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 14.605,32 eur so 14,25 % úrokom z omeškania od 1.7.2008 do 31.12.2008 a s 12,5 % úrokom z omeškania od 1.1.2009 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu tohto plnenia a zároveň im uložil povinnosť zaplatiť trovy konania spoločne a nerozdielne vo výške 5.141,26 eur, všetko do troch dní. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal žalovanú istinu ako vrátenie kúpnej ceny prevzatej žalovaným 1/ za motorové vozidlo, ktoré žalobcovi odpredal kúpnou zmluvou č. 219/2005 uzatvorenou dňa 20.9.2005, hoci nebol jeho vlastníkom, ale ktoré vozidlo žalobca ďalej odpredal. V súvislosti s kúpou vozidla si žalobca dňa 20.9.2005 objednal u žalovaného 2/ overenie pôvodu predmetného vozidla, na čo žalovaný 2/ vydal odborný posudok č. SKAO 10654, podľa ktorého číslo karosérie, motora a ich okolie je nepoškodené neboli badateľné na nich žiadne stopy po neoprávnenom vonkajšom zásahu, z čoho žalobca ustálil, že predmetné vozidlo je pôvodné, nevykazuje žiadne opravy a odpredal ho K.. C. C.. Následne Úradom justičnej a kriminálnej polície bolo zistené, že na predmetnom vozidle boli pozmenené znaky a bolo odcudzené spoločnosti so sídlom v Nemecku, ktorá si nárok na vrátenie vozidla uplatnila prostredníctvom poisťovne. Na základe uvedených skutočností žalobca vrátil K.. C. zaplatenú kúpnu cenu a obrátil sa na žalovaného 1/, od ktorého vozidlo nadobudol, aby mu vrátil kúpnu cenu vo výške 14.605,32 eur (440.000,- Sk) titulom náhrady škody, za vznik ktorej objektívne zodpovedá, pretože odpredal vozidlo, ktoré pochádzalo z krádeže, čo znamená, že predaný tovar trpí právnymi vadami. Žalovaný 1/ prijatú kúpnu cenu nevrátil, preto sa žalobca tohto nároku domáhal súdnou cestou. V priebehu konania súd na základe návrhu žalobcu pripustil do konania žalovaného 2/ a to spoločnosť TRANS HOLDING GROUP SLOVAKIA s.r.o., od ktorej žalobca žiadal, aby sa i táto spoločnosť podieľala na jemu vzniknutej škode a bola spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ zaviazaná uhradiť ju žalobcovi vo výške istiny s príslušenstvom, pretože zanedbala svoju povinnosť dôkladne preveriť, či motorové vozidlo nemá znaky poškodenia, či iného neoprávneného zásahu. Žalovaný 1/ namietal, že voči žalobcovi neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, na základe ktorej by mal by zaviazaný k nároku na náhradu škody, vlastnícke právo k veci prešlo riadne na žalobcu, k čomu žalovaný 1/ poukazoval i na to, že podľa § 428 ods. 2 Obchod. zák., si žalobca nesplnil zákonnú povinnosť a neoznámil mu právne vady, na ktorých existenciu v súvislosti s nárokom poukazuje v subjektívnej 2-ročnej lehote, preto mu súd nemôže takýto nárok priznať. Žalovaný 2/ sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastňoval, na základe čoho súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že predmetné vozidlo pochádzalo z krádeže, žalovaný 1/ ako predávajúci ho odpredal žalobcovi, preto objektívne zodpovedá za spôsobenú škodu podľa § 374 Obchod. zák., a to bez ohľadu na to, či uvedenú právnu vadu - pôvod vozidla z krádeže - mohol predpokladať a v takom prípade žalobca ako poškodený má nárok na náhradu škody proti obom žalovaným spoločne, i keď vznik škody nespôsobili spoločným konaním. Súd vzal do úvahy, že žalovaný 2/ svojim odborným posudkom, ktorý vyhotovil na základe zmluvy so spoločnosťou ADIX s.r.o. potvrdil pôvod vozidla, hoci do vozidla bol vykonaný neoprávnený zásah, preto v dôsledku neodborného overenia žalovaným 2/ žalobcovi vzniknutá škoda, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s krádežou a na základe toho z a takto vzniknutú škodu zodpovedá i žalovaný 2/, ktorý vydal posudok nezodpovedajúci skutočnosti. Z hľadiska právneho posúdenia nároku na náhradu škody súd poukázal na ust. § 373 a § 374 Obchod. zák. a na §ust. 446 Obchod. zák., ktorým je upravený spôsob nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka. Súd priznal žalobcovi nárok i na úroky z omeškania podľa § 369 ods.1 Obchod. zák., ktorých výšku mal preukázanú kurzovým lístkom NBS. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný 1/ odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie, alebo aby o veci sám rozhodol a žalobu voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého by žalovaný 1/ mal niesť zodpovednosť za vady predmetného vozidla, z ktorého titulu si žalobca náhradu škody uplatňuje, pretože žalobca pred uzatvorením kúpnej zmluvy požiadal overovaciu stanicu ADIX s.r.o. o vypracovanie odborného posudku o overení pôvodnosti vozidla, výsledkom ktorého bolo potvrdenie, že číslo karosérie, motora alebo ich okolie je nepoškodené a nie sú badateľné ani žiadne stopy po neoprávnenom zásahu, zmene, sprievodné doklady vozidla sú nepoškodené a nie sú badateľné ani žiadne stopy po neoprávnenom vonkajšom zásahu, údaje v ich vyznačené sú správne. Na základe uvedeného došlo k odovzdaniu vozidla a k prijatiu kúpnej ceny a žalobca žiadne vady vozidla voči dodanému tovaru nenamietal. Odvolateľ poukázal na ust. § 409 a nasl. Obchod. zák., podľa ktorého sa režim záväzkového vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi spravuje a v tejto súvislosti zvýraznil právnu úpravu uvedenú v ust. § 446 Obchod. zák., ktorým je upravená ochrana dobromyseľného kupujúceho. Uviedol, že Obchodná zákonník na rozdiel od všeobecnej zásady upravuje špecifický prípad vzniku vlastníckeho práva k tovaru aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom, kedy sa preferuje princíp dobromyseľnosti kupujúceho z čoho vyplýva, že žalobca na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným ako vlastníkom predmetu kúpy sa vlastníkom predmetu kúpy stal, prešlo na neho vlastnícke právo a nemohlo dôjsť ani k právnym vadám tovaru podľa § 433 Obchod. zák. čo vyplýva i z judikátov a rozhodnutí NS SR, na ktoré v dôvodoch odvolania poukázal. V súvislosti s náhradou škody uviedol, že žiadne faktické vady na predmete plnenia zo strany žalobcu reklamované neboli, kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 20.9.2005 a žalovaný 1/ bol žalobcom až listom zo dňa 30.10.2001 vyzvaný na vrátenie kúpnej ceny, ktorým však nereklamuje právne vady dodaného tovaru, ale žiada vydať bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, za ktorý označuje kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalovaným. Po zmene žalobného petitu už považuje zmluvu za platnú a žiada z nej náhradu škody. Opätovne odvolateľ uviedol, že lehota na uplatnenie reklamácie právnych vád žalobcovi márne uplynula po dvoch rokov odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy, čo je v súlade s ust. § 428 ods. 2 Obchod. zák., pričom dôkazné bremeno, že žalovaný 1/ sa dopustil protiprávneho úkonu je na žalobcovi, ktorý ale o takejto skutočnosti súdu žiaden dôkaz nepredložil, hoci mal preukázať žalovanému 1/ vedomosť o tom, že predmet kúpy - vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Takýto dôkaz súdu predložený nebol, teda škoda nevznikla v priamej súvislosti s porušením záväzkového vzťahu a preto ju nie je možné ani súdom priznať. Žalovaný 1/ mal za to, že žalobcovi škodu nespôsobil a subjektom, od ktorého by bolo možné náhradu škody požadovať je ten, kto za ňu zodpovedá a tou je osoba, ktorá záväzok porušila. Okrem toho vzniesol i námietku súvisiacu s pochybnosťou o tom, či zadržané vozidlo je tým istým vozidlom, ktoré bolo predmetom plnenia a ktoré žalovaný 1/ odpredal žalobcovi, čím sa súd vôbec nezaoberal. Podľa názoru odvolateľa ale nie je možné žalobcovi priznať náhradu škody ani z dôvodu všeobecnej zodpovednosti, pretože pre takúto kvalifikáciu nie sú splnené zákonné podmienky a žalobca tak ako formuloval žalobný petit neuniesol dôkazné bremeno. Pre preukázanie a uplatnenie náhrady škody totiž absentuje preukázanie protiprávneho úkonu zo strany žalovaného 1/, vznik škody žalobcovi, ktorá mu preukázateľne nevznikla, keď jeho vlastnícke právo k predmetu plnenia zostáva aj naďalej zachované. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Z dokazovania je zrejmé, že k prevodu vlastníckeho práva by nedošlo, ak by bol posudok o overovaní pôvodu vypracovaný s náležitou odbornosťou, kedy by došlo k odhaleniu skutočnosti, že predmetné vozidlo bolo pôvodnému vlastníkovi odcudzené a jeho evidenčné údaje boli pozmenené za účelom získania majetkového prospechu dosiaľ nezisteným páchateľom. Znalecké dokazovanie preukázalo, že vozidlo bolo kradnuté a v dôsledku nesprávneho overenia vozidla žalovaným 2/ došlo k príčinnej súvislosti ku škode na majetku žalobcu porušením povinnosti, ktorou bola povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Žalovaný 2/ si zanedbal svoju povinnosť preveriť, či motorové vozidlo nenesie znaky poškodenia, či neoprávneného zásahu, pričom v konaní bolo preukázané, že predmetné vozidlo, ktoré bolo zadržané políciou, je tým vozidlom, na ktorom bola vykonaná kontrola originality dňa 20.9.2005 žalovaným 2/. Žalovaný 2/ zodpovedá za neodbornosť posudku, keď na overenie použil neodbornú osobu a vydal posudok, ktorý nezodpovedal skutočnosti a zodpovednosť žalovaného 1/ je objektívnou zodpovednosťou, podľa ktorej predávajúci zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na majetku kupujúceho z vád dodaného tovaru bez ohľadu na to, či túto právnu vadu mohol alebo nemohol predpokladať. Žalobca ako poškodený má v takom prípade regresný nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinností zo záväzku žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorých žaluje spoločne ako samostatné procesné spoločenstvo. Žalovaný 2/ odvolanie nepodal, ani sa k podaniam nevyjadril. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je možné potvrdiť ani zmeniť. I keď odvolanie bolo podané iba jedným z dvoch žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, odvolanie má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal a povinnosťou odvolacieho súdu v takom prípade je preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa (R 4/2004). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd preskúmal správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v celom rozsahu a zistil, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si nárok voči žalovanému 1/ pôvodne uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. keď žiadal, aby mu bola vrátená kúpna cena motorového vozidla o ktorú sa pôvodne žalovaný 1/ bezdôvodne obohatil, keď na základe znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a Expertíznym Ústavom policajného zboru č.k. PPZ-8396-4/KEU-BA- EXP-2006 zo dňa 4.8.2006 bolo zistené, že do vozidla, ktoré bolo predmetom prevodu bol vykonaný neoprávnený zásah, ktorým bolo odstránené pôvodné výrobné číslo karosérie a motora vozidla, predmetné vozidlo na ktorom boli pozmenené znaky bolo odcudzené spoločnosti so sídlom v Nemecku, ktorá si v zastúpení poisťovňou uplatnila nárok na vrátenie predmetného vozidla a dňa 4.7.2006 bol posledný vlastník tohto vozidla na základe výzvy povinný vydať motorové vozidlo Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava 5, aby odcudzené motorové vozidlo bolo vrátené skutočnému majiteľovi. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 27.6.2008 požiadal súd o pripustenie do konania na strane žalovaného 2/ spoločnosť TRANS HOLDING GROUP SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Bratislava, u ktorej si žalobca objednal odborný posudok o overovaní pôvodnosti predmetného motorového vozidla a ktorá vo svojom odbornom posudku č. SKA 010654 potvrdila, že vozidlo je pôvodné, nebol doňho vykonaný neoprávnený zásah, ktorým by boli zmenené pôvodné výrobné čísla vozidla, číslo karosérie, motora alebo ich okolie je nepoškodené a nie sú badateľné ani žiadne stopy po neoprávnenom vonkajšom zásahu, zmene, sprievodné znaky vozidla nie sú poškodené, nie sú badateľné ani žiadne stopy po neoprávnenom vonkajšom zásahu a údaje v nich vyznačené sú správne. Na základe tohto posudku žalobca následne predmetné vozidlo v dobrej viere, že sa jedná o pôvodné vozidlo a nevykazuje žiadne právne vady odpredal. Žalobca zároveň požiadal o rozšírenie návrhu o ďalší petit, ktorým žiadal, aby bol žalovaný 2/ zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 470.000,- Sk, ktorú sumu ako škodu vzniknutú K.. C. mu vyplatil. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 13C 11/2008-78 zo dňa 4.8.2008, pripustil podľa § 92 ods. 1 O.s.p. rozšírenie žaloby na žalovaného 2/ a zmenu návrhu v časti petitu podľa § 95 ods. 1,2 O.s.p., keď okrem pôvodne žalovaného 1/ C. H., od ktorého žalobca nadobudol kúpnou zmluvou predmetné motorové vozidlo, žalobu rozšíril i na žalovaného 2/, od ktorého sa domáhal plnenia titulom náhrady škody podľa § 415 a § 420 Obč. zák., ktorá vznikla na jeho majetku v príčinnej súvislosti s neoprávneným overením vozidla žalovaným 2/ keď sa preukázalo, že uvedené motorové vozidlo bolo kradnuté a jeho evidenčné znaky boli pozmenené a tým, že žalovaný 2/ zanedbal svoju povinnosť dôkladne preveriť, či motorové vozidlo nevykazuje znaky poškodenia mal za to, že žalovaný 2/ za túto škodu zodpovedá a je povinný ju nahradiť. Od žalovaného 2/ si žalobca uplatňoval nárok vo výške 472.000,- Sk so 14,25 % úrokom z omeškania od 30.6.2008 do zaplatenia. Súčasne zotrval i na žalobe proti žalovanému 1/, od ktorého požadoval zaplatiť sumu 440.000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného 1/ plnením z neplatného právneho úkonu, ktorý spočíval v tom, že kúpnu zmluvu, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ a ktorá spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci predpokladá, že predávajúci je vlastníkom a pokiaľ ním nebol, kupujúci nemohol od nevlastníka nadobudnúť vec do vlastníctva. Uznesením č.k. 13Cb 11/2008-149 zo dňa 6.8.2009 súd prvého stupňa podľa § 95 ods. 1,2 O.s.p. pripustil ďalšiu zmenu petitu, ktorým žalobca žiadal, aby žalovaní 1/ a 2/ boli spoločne a nerozdielne povinní a zaviazaní zaplatiť mu sumu 14.605,32 eur (440.000,-Sk) s prísl. a to u oboch titulom nároku na náhradu škody, keď zodpovednosť objektívna na strane žalovaného 1/ za spôsobenú škodu vznikla podľa § 374 Obchod. zák. a žalovaný 2/ zodpovedá za neodbornosť posudku, ktorý vyhotovil tak, že tento posudok nezodpovedal skutočnosti a v dôsledku tohto nesprávneho overenia vozidla došlo v príčinnej súvislosti ku škode na majetku žalobcu. Kúpna zmluva č. 219/2005/VÝKUP/, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 20.9.2005 bola uzatvorená podľa ustanovení Obchod. zák., ktorú právnu úpravu súd prvého stupňa z hľadiska posúdenia tohto plnenia aj aplikoval a z nej vychádzal, hoci zo spisu nie je možné zistiť ani úplné znenie zmluvy, pretože pri vyhotovení jej fotokópie je časť článku II. a ostatné časti prekryté výdavkovým pokladničným dokladom, čím je súdu znemožnené zistiť jej úplný obsah a podmienky, na ktorých sa strany dohodli. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia síce citoval ust. § 446 Obchod. zák., ktorým je vlastne prelomená všeobecná zásada, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám a ktorou dochádza k ochrane dobromyseľného kupujúceho, ktorého dobromyseľnosť spočíva v tom, že môže nadobúdať tovar aj od nevlastníka alebo od osoby, ktorá je oprávnená s tovarom nakladať, ale neuviedol, ako ju na zistené skutočnosti aplikoval, prípadne z akého dôvodu na toto právne ustanovenie poukázal, keď sa ním žiadnym spôsobom nevysporiadal. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom zatiaľ vyplýva, že žalobca na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným 1/ podľa § 409 a nasl. Obchod. zák. sa stal jej vlastníkom, čo nastalo i v prípade, ak by žalovaný 1/ vlastníkom predávaného tovaru nebol, pokiaľ sa strany nedohodli inak, čo ale prvostupňový súd nemal možnosť z dôvodu neúplného obsahu dôkazu zistiť. Zároveň súd prvého stupňa citoval i ust. § 374 Obchod. zák., ktorým sú upravené liberačné dôvody pri splnení ktorých ten, kto škodu spôsobil za ňu nezodpovedá, ak sa preukáže ich existencia. Liberačným dôvodom je prekážka, ktorá bráni splneniu povinnosti, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a o ktorej nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a o ktorej nemožno ani rozumne predpokladať, že by v čase vzniku záväzku takúto prekážku povinná strana predvídala. Predpokladmi zodpovednosti za škodu podľa všeobecnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody, predvídateľnosť vzniku škody ako dôsledok protiprávnosti a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzku alebo z Obchodného zákonníka. I keď podľa úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku je zodpovednosť za škodu objektívnou kategóriou, súd sa v súvislosti s uplatneným nárokom mal zaoberať i okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť a tieto skutkovo i právne vyhodnotiť. Ak by došlo k porušenie právnej povinnosti stanovenej inými právnymi predpismi ako Obchodným zákonníkom, riadi sa zodpovednosť za škodu buď týmito predpismi alebo všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu podľa ust. Občianskeho zákonníka (§ 420 Obč. zák.), ktoré sa týka všeobecnej zodpovednosti za škodu tak osoby fyzickej ako aj právnickej. Je to ustanovenie generálne, ak prípad škody nespadá pod niektorý z iných ustanovení príslušného právneho predpisu o náhrade škody, pretože prípady zvláštnej zodpovednosti sa líšia tým, že sú stanovené samostatné podmienky zodpovednosti so zreteľom na zvláštnu povahu a situáciu, ktorej sa týkajú. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa musí predovšetkým odstrániť nedostatky procesného charakteru a vysporiadať sa so zmenou návrhu, ktorú pripustil a ktorou došlo k rozšíreniu o ďalší samostatný petit, ktorým si uplatnil žalobca nárok na plnenie 470.000,- Sk istiny s úrokom z omeškania od žalovaného 2/, podaním zo dňa 12.6. 2009 došlo k ďalšej zmene návrhu, ktorá znamenala žalobu voči procesnému spoločenstvu o istinu 440.000,- Sk, k čomu súd neuviedol, ako sa s touto zmenou vysporiadal. Uvedené nejasnosti spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo veci a samotné sú dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku. Nemožno sa stotožniť ani s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého žalobca 1/ objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že mu odpredal vozidlo pochádzajúce z krádeže a žalobca ako poškodený má nárok na náhradu škody. Takéto konštatovanie ale nie je podložené žiadnym právnym záverom a z konania vzídenými skutočnosťami, ktoré by zakladali správnosť takéhoto rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového súdu nepotvrdzuje, že to bol žalovaný 1/, ktorý porušil záväzok z uzatvorenej kúpnej zmluvy, pri zohľadnení ust. § 446 Obchod. zák., pričom sa prvostupňový súd nevysporiadal so zodpovednosťou žalovaného 2/, ktorý za obsah vypracovaného odborného posudku o overovaní pôvodnosti dal i finančnú záruku a to až do výšky všeobecnej hodnoty motorového vozidla a ako sekundárne zodpovedný subjekt vypracoval posudok, ktorý bol podkladom pre uzatvorenie zmluvy o kúpe vozidla medzi žalobcom a žalovaným 1/. Odvolací súd vytýka súdu prvého stupňa, že bez skutkových a právnych záverov, ktoré by výrok rozhodnutia riadne odôvodňovali automaticky oboch účastníkov označil za zodpovedných za vznik škody, k náhrade ktorej ich spoločne a nerozdielne zaviazal. Nedostatky uvedeného rozhodnutia, a to tak procesného ako i hmotnoprávneho charakteru majú za následok, že odvolací súd nemohol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ani zmeniť, ale ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa nedostatky odstráni tým, že v dostatočnom rozsahu zistí skutkový stav v súvislosti so zodpovednosťou žalovaného 1/ i žalovaného 2/ a preskúma ich zodpovednosť vo vzťahu k nároku na náhradu škody, pri ktorom použije príslušnú správnu právnu normu. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 2 0.s.p.). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.