Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/250/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107237158 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2107237158.4 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: A-Z Autocentrum, s.r.o., Trstínska 10, Trnava, IČO 36 242 381, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Bajovou, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: 1) C. H., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Krivákom, Gajova 13, Bratislava 1, žalovanému 2) TRANS HOLDING GROUP SLOVAKIA, s.r.o., Údernícka 20, Bratislava, IČO 35 788 321 o zaplatenie 14.605,32 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13S/11/2008-48 zo dňa 14.10.2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania žalovaného 1) právnemu zástupcovi JUDr. Petrovi Krivákovi vo výške 8.411,08 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na to, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 13S/11/2008-397 zo dňa 11.6.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 13S/11/2008-409 zo dňa 1.8.2012, ktorým súd uložil žalovanému 2) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.605,32 eur a trovy konania právnej zástupkyni žalobcu. Následne dopĺňacím rozsudkom rozhodol prvostupňový súd o povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov konania žalovanému 1). Na základe odvolania bol odvolacím súdom rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdený, dopĺňací rozsudok bol ale zrušený a vrátený na nové prejednanie s tým, že súd o náhrade nároku trov konania pre žalovaného 1) musí opätovne rozhodnúť. Súd prvého stupňa vyzval právneho zástupcu žalovaného 1), aby predložil vyúčtovanie trov konania, ktoré mu v súvislosti so zastupovaním účastníka vo veci samej vznikli, po preskúmaní ktorých s poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 8.411,08 eur. V rozhodnutí súd poukázal na to, že výšku priznaných trov stanovil z výpočtového základu vzhľadom na uplatňovanú istinu v sume 14.605,32 eur, takže výška tarifnej odmeny za jeden úkon podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. § 10 ods. 1 je 303,74 eur. Súčasne súd podrobne rozpísal jednotlivé úkony, za ktoré priznal právnemu zástupcovi žalovaného 1) odmenu, ktorá vrátane režijného paušálu a DPH predstavovala sumu 6.601,- eur. K tejto náhrade súd priznal i cestovné pri použití osobného motorového vozidla s odkazom na § 7 ods. 5 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, celkom v sume 384,71 eur vyúčtovania, ktoré predložil právny zástupca žalovaného 1) (č. l. 479) a priznal i nárok na náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., celkom vo výške 549,37 eur. Súčasne priznal aj nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 876,- SK. V závere prvostupňový súd konštatoval, že náhrada trov právneho zástupcu žalovaného 1) bola preukázaná, úkony boli skutočne vykonané a vyúčtované v zmysle advokátskej tarify, preto námietky právnej zástupkyne žalobcu, na ktoré poukazovala vo vyjadrení k vyúčtovaniu , označil za nedôvodné. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietol, že súd prvého stupňa nesprávne stanovil celkový výpočet trov, nesprávne vypočítal i DPH a teda nesprávne rozhodol. Úkony, ktoré priznal ako účelne vynaložené právnemu zástupcovi žalovaného 1) sú nepreskúmateľné vzhľadom na polovičné a štvrtinové priznanie, súd nesprávne k nim vypočítal aj DPH a úkon označený ako „vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 2)“, ktorým sa žalovaný 2) bránil vstupu do konania nie je úspechom žalovaného 1) za tento úkon je preto priznanie náhrady nedôvodné, rovnako ako za opakované porady s klientom v mesiaci auguste a októbri 2009, ktorých nevyhnutnosť ničím nezdôvodnil a v ďalšom vyúčtovaní sa objavili v roku 2009 a v roku 2011 a pri pôvodnom uplatnení nároku na náhradu trov konania po rozhodnutí vo veci samej si ich žalovaný 2) neuplatňoval. Za nepreskúmateľné označil žalobca aj vyúčtovanie cestovných náhrad s odkazom na „amortizáciu“, z ktorého nie je možné zistiť, ako súd k úhrade sumy 384,71 eur ako celkové cestovné náhrady dospel. Rovnako je nepreskúmateľná i časť týkajúca sa náhrady za stratu času. Žalovaný 2) vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie pokladá za správne a zákonné s tým, že porady s klientom boli nevyhnutné a sú i zdokladované, boli vykonané v súvislosti s vydaním rozhodnutia vo veci samej, nemožno ich považovať za nedôvodné. K priznaným cestovným náhradám poukázal na to, že i keď odkazuje súd vo svojom rozhodnutí na celkové náklady a nerozpisuje jednotlivé sumy, ich rozpis je k dispozícii v spise podľa predloženého výpočtu, ktoré vyhotovil právny zástupca žalovaného 1) dňa 23.9.2013. Odvolanie označil za obštrukciu a žiadal, aby odvolací súd ho ako nedôvodné zamietol a rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia prvostupňového súdu o priznaní náhrady trov konania podľa súdom uvedenej špecifikácie vyplýva, že súd ako dôvodne priznal náhradu a odmenu za úkony právnej služby, ktoré vôbec neboli vykonané, keď sa právny zástupca žalovaného 1) niektorých pojednávaní vôbec nezúčastnil, v takom prípade mu nárok na náhradu nemôže vzniknúť, napriek tomu sa prvostupňový súd touto skutočnosťou nezaoberal a bez ďalšieho akceptoval rozpis nároku tak ako ho uviedol právny zástupca žalovaného 1) a ako účelne vynaložené nároky ich za neprítomnosť na pojednávaní priznal. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na zistenie, že napr. dňa 24.4.2009 sa žiadne pojednávanie nekonalo, ale bolo pojednávanie uskutočnené dňa 27.4.2009. Pokiaľ by odvolací súd i akceptoval, že sa jednalo o omyl pri opise dňa pojednávania, potom nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa priznal náhradu vo výške 1/4 úkonu, pretože i keď sa dňa 24.4.2009 žiadne pojednávanie nekonalo, ale uskutočnilo sa dňa 27.4.2009, tohto sa právny zástupca žalovaného 1) vôbec nezúčastnil a rovnako tomu bolo i dňa 22.9.2010 (č.l. 285). Prvostupňový súd neuviedol, na základe akých skutočností za neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného 1) na pojednávaní mu priznal nárok na odmenu. Uvedené zistenia tak zakladajú príčinu nepreskúmateľnosti uvedeného rozhodnutia, na základe čoho odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. i), h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd sa musí podrobne venovať otázke súvisiacej s priznaním nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vzhľadom i na účasť právneho zástupcu na jednotlivých pojednávaniach, posúdiť účelnosť vynaložených úkonov, zistené skutočnosti vyhodnotiť, zdôvodniť a opäť vo veci rozhodnúť. Akceptovanie vyúčtovania vykonaného právnym zástupcom žalovaného 1) bez riadneho odôvodnenia nie je prípustné. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.