Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3Tos/229/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011652 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2111011652.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci odsúdeného . P., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 09.11.2011 sp.zn. 4PP/150/2011, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.12.2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného U. P., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného došlo predovšetkým z dôvodu, že v danom prípade absentuje materiálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu v tom smere, že už samotná osoba odsúdeného, ktorý bol v minulosti 10-krát súdne trestaný (na 3 odsúdenia sa však už neprihliada), bol dokonca i vo výkone trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený, a znova páchal v skúšobnej dobe trestnú činnosť, nedáva súdu dostatočnú záruku, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť na slobode riadny život a nedostane sa do rozporu so zákonom. Proti tomuto uzneseniu odsúdený zahlásil sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú však bližšie písomne nezdôvodnil. Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že ods. U. P. v súčasnosti vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia slobody na základe odsúdenia Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25.09.2008 pod sp. zn. 0T/105/2008, v trvaní 10 mesiacov pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f) Trestného zákona, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného je počas výkonu trestu na požadovanej úrovni, slušné, príkazy a nariadenia príslušníkov plní, interné predpisy si osvojil, snaží sa ich rešpektovať. Doposiaľ bol 6 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Pracovne bol zaradený na viacerých pracoviskách, aktuálne je zaradený na pracovisko MVS-Pezinok, kde jeho pracovná morálka je hodnotená kladne. Resocializačná prognóza sa u neho javí ako menej priaznivá vzhľadom na riziko sociálneho zlyhania, pretože v minulosti bol 7 krát súdne trestaný, vo výkone trestu bol 2 krát. V zmysle podaného hodnotenia odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ jeho podmienečné prepustenie odporúča. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia, a to v podobe výkonu polovice (1/2) uloženého trestu odňatia slobody. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Odsúdený svojím správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie, ktoré zodpovedá prvej z dvoch materiálnych podmienok obsiahnutých v uvádzanom ustanovení, avšak vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života, no najmä s poukazom na jeho trestnú minulosť nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti , čím nie je splnená druhá materiálna podmienka v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V spojitosti s nesplnením druhej materiálnej podmienky tak, ako na to správne poukázal i okresný súd v podrobných dôvodoch napadnutého uznesenia je potrebné upriamiť pozornosť na trestnú minulosť odsúdeného U. P., ktorý bol až 7-krát súdne trestaný (na ďalšie 3 odsúdenia sa neprihliada), dvakrát bol i vo výkone trestu odňatia slobody, z výkonu trestu odňatia slobody už bol i podmienečne prepustený, avšak opätovne sa dopúšťal trestnej činnosti, z čoho je teda zrejmé, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal náležité ponaučenie a tieto nemali na jeho osobu dostatočne prevýchovný vplyv. Je nutné poznamenať, že zmysel podmienečného prepustenia nie je v tom, aby za dobré správanie počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky (zákonom stanovenej doby vykonania trestu), bez zreteľa k účelu trestu, ale podmienečné prepustenie má význam len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v danom smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode bude viesť riadny život a nedopustí sa už žiadnej trestnej činnosti. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak po formálnej i materiálnej stránke viedli preto krajský súd k rovnakému názoru ako vyslovil v napadnutom uznesení súd prvostupňový, že u odsúdeného neboli splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, nakoľko sa od neho nedá jednoznačne očakávať, že by v prípade prepustenia na slobodu, viedol riadny a poctivý život. Vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozhodnutia okresného súdu a preto sťažnosť odsúdeného U. P. ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.