Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/77/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210195 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2111210195.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Magdalény Krajčovičovej a JUDr. Silvii Hýbelovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX J., obe bytom E. XX, I., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, v Trnave, deti rodičov: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, I. a J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. B. XX, J., o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 16P/18/2011-25 zo dňa 28.júna 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í v časti účinnosti zvýšenia výživného otca na maloletého J., narodeného XX.XX.XXXX a na maloletú A., narodenú XX.XX.XXXX tak, že výživné sa na obe maloleté deti zvyšuje s účinnosťou od 06.05.2011 a v časti nedoplatku na zročnom výživnom na maloletého J. za obdobie od 06.05.2011 do 05.12.2011, ktoré je v sume 183,22 eur a na maloletú A. za obdobie od 06.05.2011 do 05.12.2011, ktoré je v sume 114,90 eur a ktorý sa povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach v sume 6,- eur na maloletého J. a 4,- eurá na maloletú A. spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozsudok súdu prvého stupňa sa v ostatných častiach p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Trnave č.k. 10P 122/2004-69 zo dňa 14.09.2005 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti J. tak, že výživné na maloletého J., nar. XX.XX.XXXX zvýšil zo sumy 33,19 eur na sumu 60,- eur mesačne a na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eur na sumu 50,- eur mesačne u oboch s účinnosťou od 01.04.2010. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2010 do 28.06.2011 na obe maloleté deti vo výške 654,30 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1 a nasledujúce Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého J. na sumu 150 eur mesačne a na maloletú A. na sumu 120 eur mesačne zistil zmenu pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane ich rodičov. Na strane maloletých detí sa zmenili pomery tým, že od poslednej úpravy výživného objektívne vzrástli ich potreby v súvislosti s ich vekom a návštevou školy v druhom stupni základnej, resp. strednej školy. Potreby maloletých detí objektívne vzrástli ich vekom t.j. vzrastom, zmenou stupňa školského vzdelania, ako aj skutočnosti, že od poslednej úpravy výživného uplynulo dlhé časové obdobie. Na strane matky došlo k zmene pomerov tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu, vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Na strane matky však bolo potrebné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť o maloleté deti. Výdavky na domácnosť nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Tieto bežné náklady na domácnosť sú na strane oboch rodičov, avšak matka tieto zdieľa spolu s ďalšou osobou, ktorou je otec maloletého dieťaťa, ku ktorému jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia. Zvýšené výživné súd prvého stupňa určil podľa úvahy, pri ktorej zohľadnil možnosti rodičov ako aj primerané potreby maloletých detí. Proti tomuto rozsudku podal odvolacie otec a v odvolaní namietal nezrovnalosti pri uvedení príjmu partnera matky v návrhu na začatie konania sumou 600,- eur, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je spomínaná suma 480,- eur mesačne. Rovnako poukázal na skutočnosť, že jeho príjem je v odôvodnení rozhodnutia uvádzaný približnou sumou 330,- eur, pričom jeho čistý príjem je 275,- eur mesačne. Súd prvého stupňa ďalej nedostatočne zohľadnil aj skutočnosť, že maloleté deti trávia počas roka až okolo 100 dní u neho, kedy plným spôsobom znáša všetky ich finančné náklady, ktoré následne bližšie popisoval. Ďalej nesúhlasil s rozhodnutím o zameškanom výživnom, kde súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že maloleté deti majú dvoch rodičov a všetky náklady, konkrétne jednorazové náklady v súvislosti so zdravotnými pomôckami maloletých detí má financovať sám. Vzhľadom na uvádzané a rovnako finančnú krízu, ktorá obmedzila jeho príjmy, žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletého J. na sumu 50,- eur mesačne a na maloletú A. na sumu 40,- eur mesačne. K odvolaniu otca sa matka písomne vyjadrila, pričom poukázala na skutočnosť, že návrhom na začatie konania žiadala zvýšiť výživné na maloletého J. na sumu 150,- eur mesačne a na maloletú A. na sumu 120,- eur mesačne. Narodením tretieho dieťaťa jej náklady výrazne stúpli. Tak ako poukázal otec na zvýšené náklady na domácnosť a na finančnú krízu, tieto skutočnosti sa dotkli aj jej. Popisovať čo všetko deťom kúpila nemá podľa jej názoru význam, keďže to pokladá za samozrejmosť zabezpečiť im všetko, čo potrebujú. Otec síce uvádza čistý príjem 275,- eur nezačne, zabudol však pripomenúť, že on pracuje len jeden deň týždenne. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník v tom smere, že nakoľko výživné na obe maloleté deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 10P 122/2004 zo dňa 14.09.2005 je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane maloletých detí, sú staršie, fyzicky vyspelejšie, zvýšené výdavky sú spojené s návštevou školy i so zdravotným stavom oboch detí (strojček na zuby, okuliare). Tiež na strane matky prišlo k zmene v tom, že jej pribudla vyživovacia povinnosť, pričom príjem otca maloletých detí sa od poslednej úpravy zvýšil. Vzhľadom k uvedenému odporúčal odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) doplnil dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s potvrdeniami o príjme matky od kalendárneho mesiaca máj 2010 až doposiaľ ako aj s potvrdením o príjme priateľa matky, s ktorým táto žije v spoločnej domácnosti za uvádzané obdobie, rovnako so živnostenským oprávneným otca ako aj s dokladmi o platení výživného na maloleté deti od kalendárneho mesiaca jún 2011 doposiaľ, preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca v časti zvýšenia výživného nie je dôvodné a v časti účinnosti jeho zvýšenia a tým aj určenia výšky nedoplatku na zročnom výživnom a jeho splatnosti je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 16P/18/2011 je zvýšenie výživného otca na maloletého J., nar. XX.XX.XXXX a na mal. A., nar. XX.XX.XXXX počnúc 01.04.2010. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné na maloleté deti s účinnosťou od 01.04.2010 zvýšené. Z obsahu spisu vyplynulo, že maloleté deti J. a A. pochádzajú z rozvedeného manželstva rodičov a výživné na nich bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 10P/122/2004-69 zo dňa 14.09.2005, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal s účinnosťou od 01.10.2005 prispievať na výživu maloletej A. sumou 1.000,- Sk mesačne a na maloletého J. sumou 1.000,- Sk mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím sa menil rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 15.04.2002, č.k. 20Nc 203/2002-10 v časti výšky výživného. V čase posledného rozhodnutia mal maloletý J. 10 rokov a maloletá A. 8 rokov a obaja boli žiakmi prvého stupňa základnej školy. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zárobku matky vo výške 10.988,- Sk, u otca ktorý bol podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia zo základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 vo výške 81.087,- Sk, čo predstavuje jeho mesačný príjem 6.757,25 Sk, keď obaja rodičia nemali žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa maloletý J. začal navštevovať prvý ročník strednej školy, maloletá A. bola žiačkou 8. ročníka základnej školy. Z potvrdenia čeľustnej ortopedičky MUDr. A. S. zo dňa 29. apríla 2011 vyplýva výška nákladov na ortodontickú liečbu na maloletého J. v sume 250,- eur, na maloletú A. vo výške 330,- eur. Ostatné výdavky maloletých detí sú bežné a primerané ich veku. Matke maloletých detí pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej E., nar.XX.XX.XXXX, toho času je na materskej dovolenke s poberaním rodičovského príspevku, ktorý bol v kalendárnom roku 2011 vo výške 256,- eur mesačne, na maloleté deti poberá aj prídavky vo výške 66,03 eur mesačne. S otcom maloletej E. X. Y. žije v spoločnej domácnosti, tento inú vyživovaciu povinnosť nemá a jeho príjem je 454,24 eur čistého mesačného. Otcovi maloletých detí ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, stále je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia so základom dane za zdaňovacie obdobie za rok 2010 vo výške 4.134,86 eur, čo predstavuje predpokladaný mesačný príjem 344,57 eur. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak do neskoršieho ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne schopnosti a možnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výživné pre dieťa teda nie je len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestávajú ani jeden z nich niesť naďalej osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť, a ktoré sú v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 160 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienku zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení, alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Z obsahu spisu, ako aj z doplneného dokazovania vykonaného odvolacím súdom vyplynulo, že matka maloletých detí je t.č. na materskej dovolenke s maloletou E., ku ktorej jej pribudla vyživovacia povinnosť, pričom dosahuje príjem 256,- eur mesačne ako rodičovský príspevok a poberá rodinné prídavky na maloleté deti v starostlivosti v sume 66,03 eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije so svojim priateľom, otcom maloletej E., ktorý dosahuje čistý mesačný zárobok 454,24 eur. Otec maloletých detí je naďalej podnikateľom, podniká na základe živnostenského oprávnenia, s predpokladaným mesačným príjmom vychádzajúc zo základe dane za zdaňovacie obdobie roku 2010 - 344,57 eur. Okrem maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zistenia súdu prvého stupňa, že od ostatného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletých detí(popísané vyššie, predovšetkým značná doba od poslednej úpravy), ako i na strane rodičov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, sú správne. Súd prvého stupňa tiež správne ustálil i výšku výživného na obe maloleté deti, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca maloletých detí, ako aj ich odôvodneným potrebám. Námietky uplatnené zo strany otca v jeho odvolaní odvolací súd nepovažuje za relevantné, ktoré by bolo potrebné opakovane zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť pri určovaní výšky zmeneného výživného, pretože ako už bolo konštatované je jeho povinnosťou ako rodiča venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti nemožno opomenúť výraznú zmenu pomerov na strane matky od posledného rozhodovania o výživnom na maloleté deti, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť, je tak na materskej dovolenke s podstatne nižším príjmom, keď príjem jej partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti mohol byť zohľadnený len vo vzťahu posudzovania výdavkov na spoločnú domácnosť v rozsahu jeho potrieb a potrieb maloletej E., ku ktorej má spolu s matkou maloletých detí vyživovaciu povinnosť. Pri určení výšky zvýšeného výživného musel súd akceptovať možnosti otca, i keď je nesporné, že potreby maloletých detí nie sú ohraničené, výška zvýšeného výživného súdom prvého stupňa je vzhľadom na popísané primeraná. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výživného na maloleté deti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Súd prvého stupňa však nesprávne zhodnotil dátum vzniku zmenenej vyživovacej povinnosti, ktorú ohraničil dátumom 01.04.2010, teda dátumom predchádzajúcim deň začatia konania, ktoré začína podaním návrhu na začatie konania na súd. Pri maloletých oprávnených môže súd posunúť dátum vzniku zmenenej povinnosti aj pred začatím konania, a to až 3 roky, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uplatnenie tejto výnimky je súd povinný zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím posunul dátum vzniku zmenenej povinnosti pred deň začatia konania bez toho, aby uplatnenie tejto výnimky zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nakoľko odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mala byť poskytnutá právna ochrana oprávnených, odvolací súd tak zhodnotil dôvodnosť zvýšenia výživného až podaním návrhu na začatie konania. Nesprávne tak súd prvého stupňa rozhodol aj o nedoplatku otca na zročnom zvýšenom výživnom na maloleté deti za obdobie od účinnosti jeho úpravy do vyhlásenia rozsudku, ktorý tak za obdobie od 06.05.2011 do 05.12.2011 (vyhlásenie rozsudku odvolacím súdom v prejednávanej právnej veci) na maloletého J. predstavuje sumu 160,86 eur, pričom v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj na tú skutočnosť, že nakoľko termín splatnosti výživného k 15 dňu kalendárneho mesiaca vopred a dátum ohraničenia zročného zvýšeného výživného vyhlásením rozsudku odvolacieho súdu dňom 5.12.2011, teda pred splatnosťou výživného za kalendárny mesiac december 2011, spôsobuje to, že nedoplatok na zvýšenom výživnom tak mohol vzniknúť len do kalendárneho mesiaca november (rozsah zvýšenia výživného je 26,81 eur mesačne, čo za kalendárny mesiac máj 2011, konkrétne 26 dní, predstavuje sumu 22,36 eur, ostatné kalendárne mesiace jún 2011 až november 2011 predstavuje sumu 160,86 eur, t.j. spolu 183,22 eur) a na maloletú Moniku za obdobie od 06.05.2011 do 05.12.2011 predstavuje sumu 114,90 eur (rozsah zvýšenia výživného je 16,81 eur mesačne, čo za kalendárny mesiac máj 2011, konkrétne 26 dní, predstavuje sumu 14,04 eur, ostatné kalendárne mesiace jún 2011 až november 2011 predstavuje sumu 100,86 eur, t.j. spolu 114,90 eur). Vzhľadom na výšku nedoplatku a pomery otca maloletých detí odvolací súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. tento povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 6,- eur na maloletého Ľuboša a 4,- eurá na maloletú Moniku spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosti celého plnenia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti účinnosti zvýšenia výživného a v časti nedoplatku na zročnom výživnom a jeho splatnosti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0, čiže jednohlasne (§ 3 ods.9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.