Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/294/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209200841 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2209200841.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: K. F., bytom C., C. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 proti odporcovi: X. N., bytom C., C. XXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Slávkou Gajdošovou, Bratislava, Zvolenská 22, o vrátenie daru, na odvolanie účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4C/22/2009-117 zo dňa 9. júna 2010 navrhovateľky vo veci a odporcu v časti náhrady trov konania takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvého stupňa zaoberal vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania a svedkov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ďalej s obsahom pripojeného spisu V 5653/2006, lekárskym nálezom. Z vykonaného dokazovania zistil, že medzi navrhovateľkou ako darcom a odporcom ako obdarovaným došlo v roku 2006 k uzatvoreniu darovacej zmluvy. Vzájomné vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom boli nenarušené v roku 2007, odporca býval s navrhovateľkou v darovanom rodinnom dome. K rozvratu vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania došlo po zoznámení sa odporcu s jeho priateľkou E. D.. Navrhovateľka sa zo začiatku tešila z tohto vzťahu. Postupne sa však údajne dopočula veci z minulosti E. D., o ktorých sa preukázalo, že sú nepravdivé. Navrhovateľka začala mať vážne výhrady proti osobe priateľky odporcu a trvala na to, aby sa odporca s priateľkou rozišiel. Navrhovateľka jednoznačne povedala, že pokiaľ odporca nezruší svoj vzťah s priateľkou, nemôže naďalej v dome bývať, následne odporca odišiel. Odporca sa nikdy nesprával hrubo voči navrhovateľke. Navrhovateľka sa cítila byť dotknutá vyjadreniami odporcu v priebehu súdneho konania, tieto však nemožno pripisovať na ťarchu odporcu, ktorý sa len bránil pred tvrdeniami navrhovateľky. Vypočutí svedkovia, medzi ktorými boli aj členovia blízkej rodiny navrhovateľky, taktiež potvrdili, že nezhody medzi účastníkmi konania vznikali výlučne kvôli osobe priateľky odporcu. Nezáujem odporcu spočívajúci v nenavštevovaní navrhovateľky pri príležitosti sviatkov a jej životných jubileí je síce porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú intenzitu. V danom prípade nemožno hovoriť ani o neposkytnutí potrebnej pomoci navrhovateľke. Navrhovateľka má síce zdravotné problémy, nie je však zo strany odporcu na pomoc odkázaná. Navrhovateľka sama vo výpovedi pred súdom uviedla, že sa necíti byť odkázaná na pomoc druhej osoby. Medzi ňou a odporcom nedošlo k uzavretiu zaopatrovacej zmluvy. Súd prvého stupňa zistil, že nezhody a konflikty vzniknuté medzi účastníkmi konania vychádzajú z výhrad navrhovateľky ako starej matky odporcu proti osobe priateľky odporcu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa odporcu ako obdarovaného voči navrhovateľke ako darcovi alebo členom jej rodiny. Z toho dôvodu súd návrh navrhovateľky na vrátenie daru zamietol. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je potrebné použiť pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Ide o spor medzi blízkymi osobami, medzi starou matkou a vnukom, pričom navrhovateľka okrem dôchodku nemá žiaden iný príjem. Vychádzajúc z charakteru sporu, ktorý bol začatý predovšetkým na emocionálnych princípoch navrhovateľky, ako aj so zreteľom na to, že navrhovateľka odporcu dlhé roky vychovávala, dospel súd prvého stupňa k záveru, že toto sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré odporcovi ako úspešnému v tomto konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podali odvolanie obaja účastníci konania. Navrhovateľka podala odvolanie vo veci samej, teda proti časti, ktorou bol zamietnutý jej návrh na vrátenie daru. Trvala na názore, že odporca sa voči nej od roku 2007 správa tak, že svojim správaním porušuje dobré mravy a voči navrhovateľke ako darkyni neprejavuje vďaku. Každému svojmu synovi pomohla nadobudnúť vlastné bývanie spolu s manželom a neskôr ako vdova. S odporcom žila v spoločnej domácnosti, vychovávala ho od útleho veku. Jeho otec ani matka nemajú možnosť mu pomôcť, preto sa mu snažila zabezpečiť vzdelanie a majetok, keďže sa ku mne správal vždy slušne. Preto mu darovala rodinný dom, ktorý vlastnila. Nedarovala ho z dôvodu zaopatrovania jej osoby. Odporca sa však v roku 2007 zmenil po zoznámení sa s jeho terajšou priateľkou. V skutočnosti bola navrhovateľka rada, že sa pokúša založiť si rodinu a keď ona zomrie, bude zabezpečený. Situácia sa však nevyvinula podľa navrhovateľkiných predstáv a vnuk ju v roku 2007 opustil a nasledoval svoju priateľku. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka prehlásila, že nemôže vstúpiť do svojho domu do tej doby kým jeho známosť trvá, nie je pravdivé. Odporca v konaní vykreslil navrhovateľku ako hašterivú a neznášanlivú osobu, ktorá v celej rodine vyvoláva iba spory a s nikým sa neznesie. Tieto tvrdenia hlboko urazili navrhovateľku a celú rodinu. Od narodenia má navrhovateľka so synmi dobré vzťahy, každý ju navštevuje. Odporca sa od roku 2007 tak zmenil, ako keby navrhovateľka prestala existovať. Neopýtal sa jej, či je chorá alebo zdravá, pričom poznal jej zdravotný stav a vie, aké má problémy. Skutočnosť, že má výhrady voči priateľke odporcu pre jej nevhodné správanie sa, nie je dôvodom začatia tohto konania. Dôvodom začatia konania je absolútny nevďak odporcu ako vnuka voči navrhovateľke, jeho absolútny nezáujem po dobu troch rokov a jeho vyjadrenia o navrhovateľke a o jej deťoch. Podľa jej názoru sú splnené všetky podmienky § 630 OZ na vrátenie nehnuteľnosti do jej vlastníctva. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a zaviazal odporcu vydať navrhovateľke dar - nehnuteľnosť v k.ú. Šamorín parc. č. 107 - rodinný dom súp. č. 109 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 420 m2, parc. č. 108 - záhrada vo výmere 291 m2, vedenú na LV č. 699 Správy katastra v Dunajskej Strede v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj zaviazať odporcu k náhrade trov súdneho konania na prvom stupni a k náhrade trov odvolacieho konania. Odporca podal odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Poukazuje na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania s tým, že odporcovi ako úspešnému patrí náhrada trov tohto konania. Všetky právne úkony, vykonané právnou zástupkyňou odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa, boli úkonmi, ktorými odporca bránil svoje právo na nezávislom a nestrannom súde. Sú to úkony jednoznačne vo veci samej, za ktoré patrí odporcovi náhrada trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odporca navrhoval, aby odvolací súd navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.553,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň v odôvodnení odvolania právna zástupkyňa odporcu špecifikuje náhradu trov právneho zastúpenia na súde prvého stupňa i v odvolacom konaní. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Plne sa stotožňoval s rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda a jeho odôvodnenie považuje za dostatočné a zákonné, vychádzajúce z riadne vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu. Odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia odvodil od skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov - prednesov účastníkov, listinných dôkazov, a vec je i správne právne posúdená. Podľa ustanovenia § 630 O.Z. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. K zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného zákonného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len púha jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá vyplýva buď z právnych noriem alebo zmluvného vzťahu. Hrubým porušením dobrých mravov teda sa rozumie ich porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti, spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade, ako aj súrodencov, výnimočne ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Súd prvého stupňa v preskúmavanom prípade vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie intenzity porušovania dobrých mravov správaním sa odporcu ako obdarovaného voči navrhovateľke ako darkyni. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., keďže účastníci konania mali v odvolacom konaní pomerný úspech. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.