Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/219/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201817 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1010201817.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, IČO: 36 227 803, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Bratislava, Košická 52, proti žalovanej: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 0009 199, so sídlom Trnava, zastúpený Mgr. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 199,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/181/2010-60 zo dňa 6. júna 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 199,30 eura s príslušenstvom a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 123 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. a § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie, a preto súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Medzi účastníkmi bola sporná otázka, kto bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom v rozhodnom období, keďže uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za užívanie bytu od novembra 2008 do marca 2009, pričom v tomto období žalovaný platil nájomné vedľajšiemu účastníkovi. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odôvodňoval tým, že konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.01.2000 a žalobca ako ustanovený správca vykonal súpis majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii ako prvý. Nehnuteľnosti boli až do marca 2009 vedené v katastri nehnuteľností tak, že na LV bol ako vlastník vedený úpadca TAZ, a.s. v likvidácii. Vedľajší účastník tvrdil, že on mal v rozhodnom období postavenie prenajímateľa, pretože sporný byt je v súpise všeobecnej podstaty úpadcu, je predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu a taktiež poukázal nato, že domnienka o vlastníctve svedčiaca osobe zapísanej na LV je vyvrátiteľná a bola vyvrátená právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľnosti, vrátane predmetného bytu, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199. Dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa prvostupňový súd v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe, zapísanej na LV v rozhodnom čase považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníctva k predmetnému bytu, ktorý v období, za ktoré žaluje prisúdenie žalovanej sumy, užíval žalovaný, na základe čoho návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnili. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že jeho žalobe vyhovie. Výrok týkajúci sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania nebol odvolateľom napadnutý. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda sú tu dané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) OSP. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky proti žalovanej z titulu nedoplatku na nájomnom za užívanie bytu za obdobie od novembra 2008 do marca 2009, keď nájomný vzťah medzi účastníkmi konania, založený na základe zmluvy o nájme bytu nebol dosial spochybňovaný. Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii, keď do súpisu majetku, patriaceho do podstaty, bol zaradený aj byt v užívaní žalovanej. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku spochybnil jeho aktívnu legitimáciu s odôvodnením, že sa mu nepodarilo preukázať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007 došlo k vylúčeniu veci patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, avšak nebola ním definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v danom období bol niekto iný ako žalobca. Tvrdenie, že žalobca v predmetnom období nebol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu, považuje za nesprávne s poukazom na § 14 písm. a) v spojení s ustanovením § 19 zákona č. 328/1991 Zb., podľa ktorých je oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci, a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, nebolo ešte rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle citovaných ustanovení oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoKr/17/2009 zo dňa 29.01.2009, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti, spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, a taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/249/2008, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi, ktorý majetok spísal ako prvý, a teda správca úpadcu TAZ, š. p., vôbec nemal právo zapísať do súpisu všeobecnej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Do marca 2009 bol žalobca vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Na základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z nájomnej zmluvy a z ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neuhradila žalobcovi za predmetné obdobie žalované nájomné. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník, ktorým požiadal o konečné, záväzné a autoritatívne rozhodnutie súdu vo veci, pričom zrekapituloval svoje doterajšie stanoviská. Poukázal na to, že v roku 2008 žalobca posúdil, že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov o vlastníckom práve úpadcu na príslušných LV bez bližšieho posúdenia neúplnosti notárskej zápisnice č. N72/92, NZ75/92 k prevodom dotknutého majetku. Podľa vedľajšieho účastníka úpadca nemohol na základe týchto notárskych zápisníc nadobudnúť žiaden majetok, keďže zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. Žalobca odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR ako aj NS SR. Z obsahu uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože neboli predmetom privatizácie a majetok patrí Trnavským automobilovým závodom, š.p. Pokiaľ žalobca argumentuje rozhodnutím NS ČR sp. zn. 29Cdo/249/2008, podľa vedľajšieho účastníka použitý právny názor nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch Slovenskej republiky, pričom žalobca tento názor nesprávne aplikuje. Inštitút vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil, hoci jeho závery viedli v konečnom dôsledku k správnemu rozhodnutiu a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia v súvislosti so zmenou právneho posúdenia uvádza k veci nasledovné: V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený. Ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. ide v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) OSP o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 OSP, ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku to, kto bol prenajímateľom, resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na žalobcu, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2007 - 767 zo dňa 23.09.2008 sa okrem iného uvádza, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uvádza, že aplikovanie zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát považuje za správny. Tento názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/249/2008, na ktorý odvolateľ poukazuje. V čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zákon č. 328/1991 Zb. resp. zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods.9 zák. č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne interpretuje na danú vec, v ktorej je odlišná situácia. V súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR 263/2009). Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporné byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. považuje za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava. Keďže žalobca nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči nemu vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť žalobca aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v konaní. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP a hoci žalovaná aj vedľajší účastník boli v odvolacom konaní plne procesne úspešní, náhradu trov odvolacieho konania im nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 OSP neuplatnili. Žalobca podaním zo dňa 10.02.2012 vzniesol námietku funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave, keď podľa § 88 ods. 1 písm. j) OSP a § 9 zákona č. 371/2004 Z.z. je daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave, keď ide o spor, ktorý súvisí s konkurzným konaním a podľa § 9 ods. 3 písm. a) zák. č. 371/2004 Z.z. na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konkurznom konaní je príslušný pre konkurzný súd v Trnave Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú, keďže je nepochybne daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Trnave Podľa § 88 ods. 1 písm. j) OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory nimi vyvolané alebo s nimi súvisiace, okrem sporov o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aktuálne znenie § 88 ods. 1 písm. j) OSP bolo zavedené zákonom č. 384/2008 Z.z. novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 15.10.2008. Ako vyplýva z dôvodovej správy novelizácie tohto ustanovenia, predkladateľ považoval za vhodné upraviť osobitnú miestnu príslušnosť týkajúcu sa konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Ak je totiž podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, či povolenie reštrukturalizácie, je vhodné z viacerých dôvodov, aby takéto konanie prebiehalo na súde v obvode ktorého má účastník svoje sídlo, miesto podnikania, či bydlisko. Za konania vyvolané konkurzom sa pritom považujú v zmysle zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23 ZKV) resp. v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§ 32 ods. 6 ZKR), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 2 ZKR), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5, § 66, § 87 ods. 3, 4, 6). Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen HmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV). Skutočnosť, že návrh podal správca konkurznej podstaty, a nie samotný úpadca ako veriteľ je podmienená len tým, že úpadca po vyhlásení konkurzu takéto oprávnenie v prospech správcu stráca (§ 44 ods. 1 ZKR), zatiaľ čo správca je na také konanie počas konkurzu jedinou oprávnenou, a v rámci správy podstaty i povinnou osobou (§ 40 ods. 2 ZKR). Obdobne porovnaj už ustálenú judikatúru NS SR napr. sp. zn. 1Ndc 20/2011 a 6Ndo 33/2011. S poukazom na uvedené, potom daná vec nie je vyvolaná ani nesúvisí s konkurzom, a preto ani nie je daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.