Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/91/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201897 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1010201897.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova 84, 917 48 Trnava, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Košická 52, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Y. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX O., za účasti vedľajšieho účastníka - Mgr. Ing. Pavol Korytár, Správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00009199, zastúpený advokátom Mgr. Mgr. Pavol Sojka, Námestie Matice slovenskej 1713/8, 018 41 Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 420,80 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/13/2011 - 69 zo dňa 02. marca 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 420,32 eura s príslušenstvom z dôvodu nedoplatku na nájomnom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že žalovaná nájomné za rozhodné obdobie zaplatila, poukázala mesačné platby nájomného na účet úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze. Je toho názoru, že žalovaná ako nájomca predmetného bytu uhradila nájomné v plnej výške legitímnemu vlastníkovi predmetného bytu, teda nemohol jej vzniknúť nedoplatok na nájomnom. V danom prípade je sporná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Žalovaná ako nájomkyňa bytu v bytovom dome na ul. X. XX riadne a včas toto nájomné uhrádzala vrátane služieb spojených s užívaním predmetného bytu. Tieto platby poukazovala prenajímateľovi Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze a k rukám správcu Mgr. Ing. Pavla Korytára. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná nemá právo na náhradu trov konania, i keď bola úspešná z dôvodu, že tieto nežiadala. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobe žalobcu vyhovel. Poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii a dňa 08.06.2000 vykonal súpis majetku patriaceho do podstaty, pričom do tohto súpisu zaradil taktiež predmetný byt. Návrhom sa domáhal zaplatenia 420,80 eura s príslušenstvom proti žalovanej z titulu nedoplatku na nájomnom za obdobie od novembra 2008 (vrátane) do marca 2009 (vrátane) za užívanie bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X p. bytového domu na ul. X. XX v O., súpisné číslo: XXXX postavený na parc. č. XXXX/XXX, k.ú. O.. Predmetný byt na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 29.11.2000 užíval žalovaný, ktorý si až do októbra 2008 riadne plnil svoje povinnosti. Do uvedeného obdobia nájomný vzťah nespochybňoval. Má za to, že sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal s otázkou vecnej aktívnej legitimácie v období špecifikovanom v žalobe a obmedzil sa na tvrdenie, že „na základe uvedeného dôkazu o úhrade predmetnej pohľadávky v celej výške zo strany žalovanú v plnej výške legitímnemu vlastníkovi predmetného bytu...“, pričom neuviedol na základe akých skutočností má toto za preukázané. Z uvedeného dôvodu považuje odôvodnenie predmetného rozhodnutia za nedostatočné, čo má za následok, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Podstatou oprávnenia v zmysle ust. § 14 ods. 1 a) ZKV, je o.i. aj oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať plody a úžitky a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty úpadcu. K dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení vecí zo súpisu podstaty žalobcu a teda v zmysle ust. § 14 písm. a) ZKV oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí k dnešnému dňu JUDr. Dušanovi Pohovejovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Je pravdou, že predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, avšak žalobca bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. K oprávneniu žalobcu prenajímať predmetný byt a inkasovať nájomné zaujal stanovisko Krajský súd v Bratislave, a to v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoKR/17/2009 zo dňa 29.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2009 z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Taktiež poukázal aj na to, že do marca 2009 bol vedený aj ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Vedľajší účastník na strane žalovanej sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tým spôsobom, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. V roku 2008 správca posúdil, že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov o vlastníckom práve úpadcu na príslušných listoch vlastníctva bez ďalšieho posúdenia neúplnosti notárskej zápisnice N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21.04.1992 spísanej na štátnom notárstve Bratislava V pred štátnou notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou k prevodom dotknutého majetku. Z obsahu notárskej zápisnice N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21.04.1992, ktorá je súčasťou súdneho spisu vedeného konkurzným súdom pod sp. zn. 3K 105/99 je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že úpadca nemohol nadobudnúť žiaden majetok, keď notárska zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako vlastníctvo úpadcu na príslušných listoch vlastníctva a taktiež bolo právoplatne rozhodnuté, že správca nemá právo požadovať vylúčenie dotknuté majetku zo súpisu všeobecnej podstaty Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, pretože úpadca nebol nikdy vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že od roku 2000 správca v rozpore so zákonnou zásadou vynakladania odbornej starostlivosti vykonal nesprávne posúdenie majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Do súčasnosti správca odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Z obsahu uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože dotknuté nehnuteľnosti neboli predmetnom privatizácie a teda patria Trnavským automobilovým závodom, š. p. Právny názor o aplikovaní priority v prípade zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo/249/2008. Uvedený názor nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch SR. Správca uvedený názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku. Rozsudok NS ČR sa vyporiadava iba s kolíznou situáciou medzi správcami, kedy absentuje súdne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné ustáliť otázku vlastníckeho práva k spornému majetku. Je zrejmé, že rozsudkom NS ČR sa nepriznáva právo nakladať s majetkom správcovi, ktorý nebol úspešný v preukázaní vlastníckeho práva k majetku. Krajský súd v Bratislave teda v uznesení 1 CoKR/17/2009 nesprávne aplikoval tento právny názor. Je nevyhnutné vylúčiť sporný majetok zo súpisu úpadcu, keďže ide o zákonnú povinnosť tento majetok zo súpisu vylúčiť. Možnosť „definitívneho riešenia“ v súdnom rozhodovaní predstavuje práve procesný inštitút právoplatnosti, ktorého implicitnými účinkami je záväznosť a zásadná nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu s ohľadom na rozsah a dôvody odvolania, (§ 212 ods. 1 OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Trnava je žaloba o zaplatenie sumy 420,80 eura s príslušenstvom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktorý mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné(Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdom tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ÚS 6/0, z 13.03.2003). Podľa § 157 ods. 2, § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) v odôvodnení uznesenia súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (oprávnený) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (povinný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 36/2010). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že v danom prípade je sporná aktívna legitimácia žalobcu a žalovaná plnila a uhrádzala nájomné prenajímateľovi Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze k rukám správcu Mgr. Ing. Pavla Korytára, čím dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, z akých ustanovení vychádzal pri svojom rozhodovaní, ale ani akými úvahami sa riadil a prečo rozhodol tak, ako rozhodol. Pokiaľ považoval za spornú aktívnu legitimáciu žalobcu, je potrebné v rozhodnutí zdôvodniť, z akého dôvodu a prečo návrh žalobcu nie je dôvodný. Súd prvého stupňa neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, o ktoré sa opieral a to ani v prípade rozhodnutia o náhrade trov konania. Takéto rozhodnutie potom nespĺňa základné požiadavky v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP a je z tohto dôvodu nepreskúmateľné, čím bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Keďže súd prvého stupňa sa dopustil už vyššie uvedených pochybení (nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP), čím boli splnené predpoklady, aby odvolací súd s použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa vec opätovne posúdi a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodní i s použitím zákonných ustanovení, z ktorých bude vychádzať. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 3 OSP. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.