Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/267/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201897 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková, PhDr. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1010201897.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Martina Mrázová,, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, IČO: 36 227 803, proti žalovanej: Y. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX O., za účasti vedľajšieho účastníka: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Trnava, zastúpeného advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 420,80 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/13/2010-128 zo dňa 06. júna 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,01 Eur do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 420,80 eura s príslušenstvom a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 249,23 Eur. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 123 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. a § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie, a preto súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Medzi účastníkmi bola sporná otázka, kto bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom v rozhodnom období, keďže uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za užívanie bytu od novembra 2008 do marca 2009, pričom v tomto období žalovaný platil nájomné vedľajšiemu účastníkovi. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odôvodňoval tým, že konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.01.2000 a žalobca ako ustanovený správca vykonal súpis majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii ako prvý. Nehnuteľnosti boli až do marca 2009 vedené v katastri nehnuteľností tak, že na LV bol ako vlastník vedený úpadca TAZ, a.s. v likvidácii. Vedľajší účastník tvrdil, že on mal v rozhodnom období postavenie prenajímateľa, pretože sporný byt je v súpise všeobecnej podstaty úpadcu, je predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu a taktiež poukázal nato, že domnienka o vlastníctve svedčiaca osobe zapísanej na LV je vyvrátiteľná a bola vyvrátená právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľnosti, vrátane predmetného bytu, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199. Dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa prvostupňový súd v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe, zapísanej na LV v rozhodnom čase považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníctva k predmetnému bytu, ktorý v období, za ktoré žaluje prisúdenie žalovanému sumy, užíval žalovaný, na základe čoho návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnej žalovanej náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak, ako boli správne a včas uplatnené. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že jeho žalobe vyhovie. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda sú tu dané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) OSP. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky proti žalovanému z titulu nedoplatku na nájomnom za užívanie bytu za obdobie od novembra 2008 do marca 2009, keď nájomný vzťah medzi účastníkmi konania, založený na základe zmluvy o nájme bytu nebol dosial spochybňovaný. Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii, keď do súpisu majetku, patriaceho do podstaty, bol zaradený aj byt v užívaní žalovanému. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku spochybnil jeho aktívnu legitimáciu s odôvodnením, že sa mu nepodarilo preukázať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007 došlo k vylúčeniu veci patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, avšak nebola ním definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v danom období bol niekto iný ako žalobca. Tvrdenie, že žalobca v predmetnom období nebol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu, považuje za nesprávne s poukazom na § 14 písm. a) v spojení s ustanovením § 19 zákona č. 328/1991 Zb., podľa ktorých je oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci, a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty úpadcu. Oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, pričom práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi, ktorý majetok spísal ako prvý, a teda správca úpadcu TAZ, š. p., vôbec nemal právo zapísať do súpisu všeobecnej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Do marca 2009 bol žalobca vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Na základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z nájomnej zmluvy a z ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neuhradil žalobcovi za predmetné obdobie žalované nájomné. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník, ktorým požiadal o konečné, záväzné a autoritatívne rozhodnutie súdu vo veci, pričom zrekapituloval svoje doterajšie stanoviská. Poukázal na to, že v roku 2008 žalobca posúdil, že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov o vlastníckom práve úpadcu na príslušných LV bez bližšieho posúdenia neúplnosti notárskej zápisnice č. N72/92, NZ75/92 k prevodom dotknutého majetku. Podľa vedľajšieho účastníka úpadca nemohol na základe týchto notárskych zápisníc nadobudnúť žiaden majetok, keďže zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. Žalobca odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR ako aj NS SR. Z obsahu uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože neboli predmetom privatizácie a majetok patrí Trnavským automobilovým závodom, š.p. Žalovaná žiadala s poukazom na argumentáciu vedľajšieho účastníka rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec správne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia pre úplnosť uvádza k veci nasledovné: V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený. Ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. ide v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) OSP o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 OSP, ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku to, kto bol prenajímateľom, resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na žalobcu, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2007 - 767 zo dňa 23.09.2008 sa okrem iného uvádza, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uvádza, že aplikovanie zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát považuje za správny. Tento názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/249/2008, na ktorý odvolateľ poukazuje. V čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zákon č. 328/1991 Zb. resp. zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods.9 zák. č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne interpretuje na danú vec, v ktorej je odlišná situácia. V súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR 263/2009). Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporné byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. považuje za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava. Keďže žalobca nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči nemu vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť žalobca aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v konaní. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP. Hoci žalovaná bola v odvolacom konaní plne procesne úspešná, náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 OSP neuplatnila. V odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 45,01 Eur (jeden úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu plus režijný paušál vo výške 7,63 eur a DPH). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.