Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/377/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010899731 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010899731.4 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ N. I., nar. X. I. XXXX, bytom Rakúsko, D., J. W. XX/XX a 2/ V. I., nar. XX. N. XXXX, bytom tamtiež, zast. ako splnomocnencom žalobcom 1/ proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, zast. splnomocnenkyňou: BOLLARDT, s. r. o., Bratislava, Štúrova 4, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 30. novembra 2009 č. k. 7C150/2003-342 (správne „-363") v spojení s opravným uznesením tohto súdu Dunajská Streda z 3. februára 2010 č. k. 7C 150/2003-380 (správne „-401"), takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením k nemu r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zamietol žalobu (ktorou sa žalobcovia domáhali ochrany osobnosti), II. uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 8.807,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk advokáta Mgr. Petra Bollardta a III. žalobcom uložil tiež spoločne a nerozdielne zaplatiť na svoj účet (súdu prvého stupňa - inak bližšie neoznačený) súdny poplatok vo výške 21.144,39 eur (?) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 11 a § 13 ods. 1-2 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. z.“); ust. § 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“), vecne potom názorom o nedôvodnosti žaloby, nakoľko v prípade žalobcov nebola znížená ich dôstojnosť do takej miery, aby bolo odôvodnené priznanie nemajetkovej ujmy (ktorá je podmienkou získania materiálnej satisfakcie), keď zo strany žalovaného nedošlo k urážke žalobcov v takej miere, aby zakladala dôvodnosť žaloby o ochranu osobnosti. V časti o trovách konania bolo rozhodnutie právne odôvodnené viacerými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v rôznych zneniach s absenciou právneho zdôvodnenia podľa O. s. p. (komu a prečo bola priznaná náhrada trov konania), vecne potom bolo uvedené, že predloženému vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia nebolo možné v plnom rozsahu vyhovieť a to s podrobným rozpisom úkonov, za ktoré bola priznaná náhrada trov konania a úkonov, za ktoré naopak priznaná nebola s uvedením dôvodov. V časti o súdnom poplatku napokon bolo rozhodnutie právne odôvodnené ust. § 7 ods. 6, § 18c ods. 1 a 6, položkami 7 písm. d/a 7b písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne rozšírením návrhu a nesprávnym vyrúbením súdneho poplatku z návrhu na začatie konania (správne tu pre povahu konania ako konania sporového šlo o žalobu a tiež žalobcov a žalovaného, tu por. aj § 79 ods. 1 poslednú vetu a § 90 O. s. p.). 18. januára 2010 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie žalobcov datované 15. januára 2010, v ktorom uviedli, že berú svoj rozšírený návrh „na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním“ (koho ?) „ako členov organizovanej skupiny“ z 8. marca 2007 podaný na súd 9. marca 2007 v celosti späť. Petit žaloby tým, čo do obsahu zostáva nezmenený, ako to vyplýva zo Špecifikácie návrhu zo 14. októbra 2005 s tým, že namiesto Ing. Y. X. vstupuje Slovenská republika v zast. Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave. 25. januára 2010 potom došlo okresnému súdu ďalšie podanie z 20. dňa rovnakého mesiaca i roka, ktorým žalobcovia navrhli vydanie opravného uznesenia, ktorým by súd opravil chybu v záhlaví napadnutého rozsudku v označení žalovaného, ktorý má byť správne označený: Slovenská republika, v zast. Slovenským pozemkovým fondom. Opravným uznesením z 3. februára 2010 nato súd prvého stupňa opravil záhlavie napadnutého rozsudku v časti označenie žalovaného takto: Slovenská republika zast.: Slovenským pozemkovým fondom, IČO:17335345, Búdkova 36, Bratislava. Proti rozsudku potom v celom rozsahu podali včas pomerne obsiahle odvolanie obaja žalobcovia so zrejmým návrhom na jeho zrušenie (rozsudku) a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodili, že napadnutý rozsudok považujú za nesprávny a zmätočný, v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. b/, c/, f/, g/, a h/ O. s. p. ako i vadám podľa § 205 ods. 2 psím. b/, c/, d/, e/ a f/ O. s. p., k vážnemu porušeniu princípov právneho štátu v rozpore s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, konkrétne dôvody pre takéto tvrdenia však neuviedli. Zotrvali na svojich stanoviskách prednesených už pred súdom prvého stupňa aj na zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne, načrtli obsah celého dokazovania a uzavreli, že žalovaný (ktorý ?) nebol na pojednávaní 30. novembra 2009 riadne zastúpený, nakoľko Mgr. U. nepredložila splnomocnenie oprávňujúce ju na zastupovanie, napriek tomu však bolo vyhlásené dokazovanie za skončené. Žalobca 1/ bol následne vyzvaný, aby predniesol záverečný návrh, čo odmietol, nakoľko vynesenie rozsudku za daného stavu pokladal za predčasné a protizákonné. Z konania a rozsudku podľa odvolateľov vyplýva, že po celý čas konala zaujatá sudkyňa, a preto je zákonité, že je jej rozhodnutie nenáležité - nesprávne, čo sa týka aj výrokov o náhrade trov konania žalovanému a o súdnom poplatku vyrúbenom za toto konanie. Žalovaný k vyššie uvedenému čiastočnému späťvzatiu návrhu uviedol (podaním, ktorým bol označený ako Slovenský pozemkový fond, ďalej tiež „SPF“) , že z podania žalobcov nedokáže zistiť, v akom rozsahu berú svoj návrh vlastne späť, nech je však rozsah späťvzatia akýkoľvek, súhlasia s ním, avšak trvajú v tejto časti na priznaní náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. Pokiaľ šlo o odvolací návrh vo veci samej, tu navrhuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, odvolanie žalobcov považuje za zmätočné, bez konkrétnych skutkových a právnych argumentov, pričom z neho nezistil odvolacie dôvody. Advokátska koncipientka bola na pojednávanie dňa 30. novembra 2009 riadne splnomocnená plnomocenstvom už predtým založeným v spise, všetky argumenty žalovaného boli i tak už ním prednesené v skorších fázach konania a vzhľadom na zjavnú nedôvodnosť žaloby žalovaný (i podľa obsahu vyjadrenia k odvolaniu žalobcov SPF) už nemá k veci čo dodať. Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. celú vec (pretože rozsudok bol odvolaním napadnutý v celom rozsahu a jeho čiastkové výroky o trovách konania a súdnom poplatku mali povahu rozhodnutí závislých na rozhodnutí vo veci samej, čo rovnako platilo aj u samostatného opravného uznesenia) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, keďže celé konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku vrátane takéhoto výsledku konania v prvom stupni bolo v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti podmienkam konania a tým zapríčineného nie celkom náležitého postupu súdu prvého stupňa zmätočným a účastníkom konania (práve odvolateľom) bola takýmto postupom (či presnejšie absenciou postupu zodpovedajúceho zákonu) odňatá reálna možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa písm. e/ rovnakého ustanovenia tak urobí i vtedy, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Súd prvého stupňa sa i tentoraz dopustil celého radu procesných pochybení, v dôsledku ktorých nešlo ustáliť, či napadnutým rozsudkom vôbec bolo rozhodnuté o veci. Ešte na pojednávaní 5. februára 2009 totiž bolo vydané uznesenie s pochybne formulovaným výrokom (pripustenie zmeny petitu ?), ktorým v skutočnosti (podľa obsahu prednesu žalobcu 1/ zachyteného v príslušnej zápisnici - tu por. č. l. 270) malo dôjsť k pripusteniu zámeny pôvodného žalovaného (Slovenského pozemkového fondu) Slovenskou republikou v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom (v ktorom smere bolo právne absolútne nepodstatným, že a či vôbec presne bolo podanie urobené ústne do zápisnice nazvané opravou petitu - keďže tu náhrada jednej právnickej osoby účastníka inou právnickou osobou je vždy návrhom na zámenu účastníka podľa § 92 ods. 4 O. s. p.). Toto uznesenie (proti ktorému bolo a v dôsledku vadného postupu okresného súdu stále je prípustné odvolanie, tu por. i § 202 ods. 3 O. s. p.) súd prvého stupňa ani na pokyn odvolacieho súdu (z 29. júla 2010 sp. zn. 10Co/111/2010, viď č. l. 414) nevyhotovil, ale naopak namiesto neho vyhotovil (a aj účastníkom doručil) iné uznesenie s už správne formulovaným výrokom (uznesenie zo 6. októbra 2010 č. k. 7C 150/2003-417), ktoré takto však vydal až po rozhodnutí napadnutým rozsudkom. V dôsledku takéhoto postupu ale nebol (a ani byť nemohol) riadne (právoplatne) uzavretý okruh účastníkov konania (na strane žalovaného) a nemohlo byť preto ani zrejmé, proti komu sa rozsudkom má rozhodnúť. Ak za tejto situácie napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté proti SPF (samostatnej právnickej osobe, odchylnej od štátu), stalo sa tak (30. novembra 2009) zjavne proti osobe, ktorú žalobcovia už nemienili žalovať, pretože najneskôr 5. februára 2009 prejavili úmysel žalovať štát (Slovenskú republiku, teda právnickú osobu podľa § 21 O. z., ktorú by SPF mal len zastupovať). Na toto potom náležite súd prvého stupňa procesne nereagoval ani v tom smere, že si neurobil jasno o tom, koho zastupuje Mgr. C. H., resp. presnejšie BOLLARDT s.r.o. ním reprezentovaná (ako právnická osoba podľa § 26 ods. 4 O. s . p.), pretože táto právnická osoba podľa doterajšieho obsahu spisu (tu por. najmä č. l. 201) mala zastupovať len SPF, teda pôvodného žalovaného a nie aj novú žalovanú majúcu vstúpiť na miesto SPF (Slovenskú republiku). Keďže sa tieto skutočnosti neobjasnili, nie je ani zrejmé, či napadnutým rozsudkom bolo (zamietnutím žaloby) rozhodnuté proti tomu žalovanému, ktorého žalobcovia mienili v čase rozhodovania týmto rozsudkom mať za účastníka, proti ktorému žalobu nasmerovali. Nebyť uvedených procesných pochybení, majúcich za následok zmätočnosť rozhodujúcej časti konania, by však námietky týkajúce sa najmä žalobcu 1/ v prevažnej miere nemohli obstáť (žalobkyňa 2/ naopak v priebehu celého konania za jej účasti, teda od jej povolania do tohto sporu v júli 2006, ničím nevyargumentovala, v čom mal spočívať zásah do jej práva na ochranu osobnosti). Je pritom opodstatnenou argumentácia súdu prvého stupňa, že dôkaz výsluchom žalobcom 1/ navrhnutej svedkyne bol pre rozhodovanie v tejto veci i s prihliadnutím na vymedzenie obsahu tzv. difamujúceho výroku (resp. okolností, za ktorých odznel), právne bezvýznamný, pretože navrhovaná svedkyňa o znení tohto výroku nemala žiadnu priamu nesprostredkovanú vedomosť (takže dôkaz jej výsluchom ako tzv. svedectvo z druhej či ešte vzdialenejšej ruky by bol nadbytočným). Nebyť procesných pochybení súdu prvého stupňa idúcich na ujmu všetkých účastníkov tohto konania (tu v podobe práva aj žalobcov docieliť rozhodnutie proti tomu, koho mienia žalovať), nebola by dôvodnou ani námietka týkajúca sa údajného odňatia možnosti konať pred súdom žalovanému, resp. novej žalovanej (ktorú okolnosť má odvolaním zásadne možnosť namietať len ten účastník, na ktorého strane takáto vada nastala). Vo veci samej daný tak bol nielen dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale analogicky i podľa písmena e/ rovnakého ustanovenia (formálne bol podaný návrh, pre jeho podstatnú modifikáciu v priebehu konania, okresným súdom však procesne nezvládnutú ale nebolo možno uzavrieť, že súd rozhodol práve o ňom). V časti o náhrade trov konania a súdnom poplatku tu bol potom nesúlad medzi vyhláseným výrokom a jeho písomným vyhotovením (č. l. 358) a odvolací súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, bez meškania ustáliť, kto má byť v predmetnej veci žalovaným a kto jeho zástupcom, rovnako bez ďalšieho meškania písomne vyhotoviť uznesenie z 5. februára 2009 a toto doručiť účastníkom (v záujme ktorých bez rozdielu bude takéto uznesenie napadnúť odvolaním a umožniť jeho odstránenie s ďalším vychádzaním len z uznesenia zo 6. októbra 2010), v potrebnom rozsahu doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania a podľa § 224 ods. 3 O. s. p. tiež o trovách tohto odvolacieho konania. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.