Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/220/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899529 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899529.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci navrhovateľa: F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S., A. č. XXX/X, zastúpený: JUDr. Natália Borsosová, advokátka, AK so sídlom Komárno, Ul. bisk. Királya č. 6, proti odporcom: 1/ W. V., nar. X.X.XXXX, bytom U. V., S.. V. č. XXX/XX, 2/ M. Q., nar. X.X.XXXX, bytom U. V., Z. č. XXXX, obaja zastúpení: Mgr. Eva Gulyášová, advokátka, AK so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie č. 1203/10, o zaplatenie sumy vo výške 9.782,87 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 10C/53/2009-190 zo dňa 2. júna 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 9.825,68 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, keď o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 420 ods. 1, § 420 ods. 3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená zo strany odporcu 1/, tým, že dňa 31.8.2008 riadil osobné motorové vozidlo značky Škoda Favorit, ktorého vlastníčkou bola odporkyňa 2/ a v čase okolo 9.30 hod. po ceste č. III/06340 smeru od obce Okoč na Bodzianske lúky v kilometri 4,50 km v pravotočivej zákrute počas jazdy neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, v dôsledku čoho dostal šmyk, kde s vozidlom prešiel do protismeru a ľavou prednou časťou vozidla narazil do ľavého predného blatníka motorového vozidla značky Škoda Octavia vo vlastníctve spol. Autocentrum AAA Auto a.s., ktoré mal navrhovateľ v nájme. Týmto svojim konaním odporca porušil právne povinnosti ustanovené v § 37 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, čím sa dopustil priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. v znení neskorších predpisov. Týmto svojim konaním odporca 1/ mu spôsobil škodu v celkovej výške 296.004,70 Sk, t.j. 9.825,55 eur. Dňa 20.4.2007 navrhovateľ uzatvoril Kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka so spoločnosťou AutoCentrum AAA Auto a.s., na základe ktorej podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy motorové vozidlo Škoda Octavia, rok výroby 1998, strieborná metalíza mohol nadobudnúť do vlastníctva až po zaplatení celkovej kúpnej ceny. Na zakúpenie tohto motorového vozidla mu bol poskytnutý spotrebný úver od D. H. a.s. vo výške 175.200 Sk (5.815,57 eur). Čo sa týka žalovanej istiny, táto pozostávala z akontácie vo výške 43.800 Sk t.j. 1.453,89 eur, ktorú sumu zaplatil navrhovateľ spoločnosti AutoCentrum AAA Auto pri podpísaní kúpnej zmluvy ako aj zmluvy o spotrebnom úvere, ďalej zo sumy 5.028,48 eur (151.488 Sk), ktorá suma bola zaplatená na spotrebný úver spol. D. H. a to až do dňa škodovej udalosti (16 splátok po 9.468 Sk, ďalej zo sumy 264,53 eur (7.969 Sk), ktorá suma predstavuje úroky zo zostatku úveru od škodovej udalosti do predčasného skončenia leasingu, zo sumy 998,38 eur (30.077,20 Sk), ktorá suma je pokuta za predčasné ukončenie zmluvy, ďalej zo sumy 305,38 (9.200 Sk), ktorá suma je doplatok za havarijné poistenie, ako aj zo sumy 2.080,41 eur (62.674,50 Sk), ktorá suma predstavovala finančné vyúčtovanie zmluvy č. UZF/07/91456. Z dokladu Slovenskej kancelárie poisťovateľov zn. SKP- PA-10458 zo dňa 17.2.2010 súd zistil, že škodová udalosť bola riešená z havarijného poistenia ako totálna škoda, bola určená všeobecná hodnota vozidla vo výške 5.354,18 eur, hodnota použiteľných zvyškov 1.872,14 eur, teda celková výška škody na motorovom vozidle bola 3.482,24 eur. Podľa udania z tohto vyplatili casco regres vo výške 3.133,84 eur na účet spol. Generali Slovensko poisťovňa, a.s. ako casco regres poisťovateľa (táto suma bola zaslaná z Generali na účet D. H.) a navrhovateľovi zaslali za spoluúčasť sumu vo výške 348,20 eur. Od odporcu 1/ si navrhovateľ uplatnil škodu vo výške 3.482,04 eur z dôvodu, že svojim konaním mu spôsobil škodu, a od odporkyne 2/ z dôvodu jej zodpovednosti ako vlastníka - prevádzkovateľa motorového vozidla značky Škoda Favorit. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami hlavými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Nebude tak v prípade, ak samotný protiprávny úkon zahrňuje aj možnosť vzniku ďalšej škody; vtedy sú podmienky zodpovednosti aj za túto ďalšiu škodu splnené. V danom prípade súd bol toho názoru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom uplatnených výdavkov navrhovateľa a medzi škodovou udalosťou. Z vyššie uvedeného vyplýva aj tá skutočnosť, že čiastka, ktorú od Generali Slovensko poisťovňa a.s. Bratislava obdržala spoločnosť D. H. ako poistné plnenie bola započítaná v prospech navrhovateľa pri finančnom vyúčtovaní a to vo výške 3.133,84 eur a to napriek tomu, že táto čiastka nebola zaplatená navrhovateľovi bola započítaná na úhradu jeho záväzkov voči spoločnosti D. H. a.s.. Teda nepriamym spôsobom bola uhradená v jeho prospech. Keďže súd zistil, že navrhovateľ žiada zaplatiť sumu, t.j. súčet súm, čo zaplatil pred škodovou udalosťou na základe predpisu splátok v zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/07/91456 teda 16 x 9.468 Sk (16 x 314,28 eur) ďalej akontáciu vo výške 43.800 Sk (1.453,89 eur) ako aj úroky zo zostatku úveru od škodovej udalosti do predčasného ukončenia vo výške 264,53 eur zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 998,38 eur, doplatok za havarijné poistenie vo výške 305,38 eur, ako aj finančné vyúčtovanie 2.081,40 eur súd keďže bol toho názoru, že nie je príčinná súvislosť medzi vznikom uplatnených výdavkov a medzi škodou udalosťou, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa bude v celom rozsahu vyhovené. Navrhovateľ uviedol, že obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je protirečivý, nepresvedčivý a nepreskúmateľný, keď na jednej strane všetky súdu predložené dôkazy preukazujú, že v danom prípade došlo na strane odporcov k porušeniu právnej povinnosti, je preukázaná existencia škody, je preukázané zavinenie spočívajúce v nedbanlivostnom konaní odporcov, súd však paradoxne nevidí príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a to ani napriek tomu, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva nad akúkoľvek pochybnosť aj to, že ak by nebolo došlo na strane odporcov k porušeniu právnej povinnosti, nebola by navrhovateľovi vznikla škoda, vznik ktorej nepochybne preukazujú listinné dôkazy pripojené do súdneho spisu. Navrhovateľ nesúhlasil s názorom súdu, že sumu 3.133,84 eur, ktorá bola zaplatená spoločnosti D. H. a.s. bola nepriamym spôsobom uhradená v prospech navrhovateľa. Toto tvrdenie je úplne v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorých nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že Slovenská kancelária poisťovateľov zaplatila navrhovateľovi len sumu 348,20 eur a len túto sumu možno považovať za uhradenú navrhovateľovi a nie aj sumu 3.133,84 eur, ktorá bola zaplatená v prospech spoločnosti D. H. a.s.. Navrhovateľ uviedol, že ak súd tvrdí, že škoda vzniknutá navrhovateľovi nie je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcov, tento stav vyhodnotil v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril právny zástupca odporcov, v ktorom uviedol, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Uviedol, že na základe predložených dôkazov bolo preukázané, že výška skutočnej škody na motorovom vozidle navrhovateľa predstavovala čiastku 3.482,24 eur. Je pravdou, že časť tejto sumy a to čiastka 3.133,84 eur nebola zaplatená priamo žalobcovi, ale spoločnosti D. H. a.s. s tým, že bola započítaná na úhrade jeho záväzkov voči tejto spoločnosti, teda nepriamym spôsobom bola uhradená v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ svoj spotrebný úver spolu s úrokmi by bol povinný splatiť aj v tom prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. Neexistuje teda príčinná súvislosť medzi vznikom uplatnených výdavkov navrhovateľa a medzi škodovou udalosťou. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/53/2009 bolo zaplatenie sumy 9.825,68 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 9.825,68 eur s príslušenstvom zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie o správnosti v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p., len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa. Z obsahu spisu je nesporné, že odporca 1/ porušením dopravných predpisov spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bola navrhovateľovi spôsobená škoda na motorovom vozidle, na kúpu ktorého mu bol poskytnutý úver zo spoločnosti D. H. a.s.. Keďže motorové vozidlo zn. Škoda Favorit patriace do vlastníctva odporkyne 2/ v čase tejto škodovej udalosti nemalo platne uzavretú zákonnú poistku, Slovenská kancelária poisťovateľov riešila túto škodovú udalosť z havarijného poistenia, keď motorové vozidlo zn. Škoda Octavia bolo havarijne poistené v spoločnosti Generali a.s.. Slovenská kancelária poisťovateľov v konaní vedenom pod sp. zn. SKP/PA/10458 vyhodnotila túto škodovú udalosť ako totálnu škodu a určila všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 5.354,18 eur, z toho hodnotu použiteľných zvyškov vo výške 1.872,14, teda celková výška škody na motorovom vozidle bola 3.482,24 eur. Sumu 3.133,74 eur zaplatila Slovenská kancelária poisťovateľov spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa, a.s. ako casco regres poisťovateľa a navrhovateľovi zaslali za spoluúčasť sumu vo výške 348,20 eur. Z obsahu spisu bolo ďalej preukázané, že spoločnosť D. H. a.s. si vyúčtovala voči navrhovateľovi z predmetnej leasingovej zmluvy titulom finančného vyúčtovania sumu 62.674,50 Sk, ďalej nedoplatok na havarijnom poistení vo výške 9.200 Sk, titulom zmluvnej pokuty z dôvodu predčasného ukončenia predmetnej zmluvy sumu 30.077,20 Sk a taktiež úroky zo zostatku úveru vo výške 7.969 Sk. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ustanovenia § 132 O.s.p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval podľa aplikácie právnych predpisov a daný právny vzťah správne posúdil ako návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom náhrady škody. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie veci v otázke, či existuje priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcov 1/ a 2/, u ktorých odporkyňa 2/ bola vlastníčkou motorového vozidla zn. Škoda Favorit, ktorým odporca 1/ zapríčinil dopravnú nehodu a následným vznikom povinnosti navrhovateľa vrátiť spoločnosti D. H. titulom finančného vyúčtovania zmluvy č. UZF/07/91456 sumu 62.684,50 Sk, sumu 9.200 Sk ako nedoplatok faktúry č. 0791456801 na havarijné poistenie, sumu 30.077,20 Sk na zaplatenie faktúry č. 07914565511 titulom zmluvnej pokuty z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy so spoločnosťou D. H. a sumu 151.488 Sk, ktorá predstavuje 16 splátok od uzavretia predmetnej leasingovej zmluvy so spoločnosťou D. H. až do škodovej udalosti t.j. do 24.5.2007, ktorá leasingová zmluva bola uzatvorená titulom financovania kúpy motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené. Predmetom skúmania tak bolo či nesú odporcovia zodpovednosť za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v zaplatení týchto finančných súm poskytnutých na kúpu predmetného vozidla. Súd prvého stupňa pri skúmaní príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou z hľadiska posudzovania zodpovednosti odporcov správne podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že príčinná súvislosť tu nie je daná, pretože jednotlivé platby by navrhovateľ uhrádzal aj v prípade, ak by táto škodová udalosť nenastala a teda, že ide o platby, ktoré vyplývajú z predmetnej leasingovej zmluvy s tým, že neexistuje príčinná súvislosť medzi jednotlivými platbami, ktoré navrhovateľ požaduje v predmetnom návrhu so spôsobenou škodou zo strany odporcov. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu ( rozhodnutie NS SR zo dňa 28.10.2010, sp.zn. 3 Cdo 130/2010). Na základe vyššie uvedeného odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, nebola spôsobená priamo protiprávnym konaním odporcov, keďže spôsobenie dopravnej nehody v žiadnom prípade nesmerovalo ku vzniku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla povinnosťou zaplatenia jednotlivých súm spol. D. H..s. na základe ich zmluvného vzťahu. Odporcovia preto zodpovedajú len za škodu, ktorá vzniká na motorovom vozidle; a nenesú zodpovednosť za to, že navrhovateľ mal s tretím subjektom (spoločnosť D. H. a.s.) ohľadom motorového vozidla dojednané také podmienky, ktoré sa v súvislosti s vyporiadaním ich vzťahu po poškodení vozidla ukázali byť pre neho nevýhodné v tom zmysle, že v prípade poškodenia motorového vozidla na kúpu ktorého mu bol poskytnutý finančný leasing bude povinný pomernú časť poskytnutých finančných prostriedkov vrátiť. Správne preto súd prvého stupňa z dôvodu navrhovateľom uplatnenej škody posudzoval existenciu jej podmienok v zmysle ust.§ 420 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd je toho názoru, že zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku navrhovateľa nebolo spôsobené priamo porušením povinnosti odporcov pri dopravnej nehode. Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie porušenia povinnosti odporcov pri dopravnej nehode dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcov (porušenie dopravných predpisov) a tým zmenšením majetku navrhovateľa náhrady, ktorej sa domáha. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti navrhovateľa a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu sú podľa § 420 a násl. Občianskeho zákonníka u odporcov stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktoré spočíva na správnom právom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť odporcov za navrhovateľom uplatnenú škodu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. S poukazom na to, že súd prvého stupňa o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodol, rovnako ani odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval a o týchto podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.