Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/70/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899602 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899602.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu RAGT Czech, s.r.o., Branišovice 1, IČO 271 1368, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou Ružička Csekes, s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava proti žalovanému Ing. Vincentovi Iványimu - AGRISEM, Drevená 766/1, Galanta, IČO 140 64022, zastúpenému advokátom JUDr. Eduardom Šmelkom, Húščavova 1, Bratislava, o zaplatenie 254.419,98,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 5Cb/8/2002-564 zo dňa 2.2.2011 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 254.419,98,- Kč ako plnenia zo zmluvy „o výhradním právu na zastupování, obchodní využívaní a další množení odrúd MORSTARU, Moravského šlechtitelského ústavu Kroměříž, a.s. na území Slovenské republiky“ zo dňa 2.1.1994 - doposiaľ neuhradenej časti licenčných poplatkov za rok 1999 vyfakturovanej faktúrou č. 8100002598 splatnou 27.9.2000. Poukazoval na to, že licenčné poplatky žalovanému vyfakturoval na základe jeho vlastného dodatočného priznania licenčných poplatkov zo dňa 4.9.2000. Ako príslušenstvo pohľadávky žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 13,48 % z dlžnej sumy od 27.9.2000 do zaplatenia. Uviedol, že uplatnenú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 30.11.2004 s obchodnou spoločnosťou MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o. (pôvodný žalobca), ktorá pohľadávku obdobným spôsobom nadobudla od spoločnosti MONSANTO ČR s.r.o. (zámenu účastníkov pripustil súd uznesením zo dňa 18.3.2005). Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní s tým, že predmetnú pohľadávku nikdy neuznal a postúpená nemôže byť pohľadávka uznaná. Poukazoval na to, že podľa zák. č .132/1989 Zb. má výlučné právo na obchodné využívanie odrôd majiteľ šľachtiteľského osvedčenia, pričom postupca MONSANTO ČR, s.r.o. v Českej republike nebol majiteľom šľachtiteľského osvedčenia na odrodu BREA, nakoľko so spoločnosťou MORSTAR, Moravský šľachtiteľský ústav, a.s. Kroměříž neuzavrel písomnú zmluvu podľa § 11 zák. č. 132/1989 Zb. o prevode šľachtiteľského osvedčenia a takáto zmluva nikdy nebola zapísaná do registra chránených odrôd. Postupcovi preto nevzniklo právo na fakturovanie licenčných poplatkov, pohľadávka nevznikla a nemohlo dôjsť k jej postúpeniu. Pokiaľ postupca svoje právo odvodzoval zo zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa 15.6.2000 so spoločnosťou HybriTech, a.s. (predtým MORSTAR), podľa prílohy č. 16 k tejto zmluve predmetom prevodu boli iba odrody, odkúpenie ktorých nevytvára právny základ pre právo na licenčné poplatky, a odroda samotná nemôže byť predmetom právnych vzťahov, teda ani kúpy. Naviac priznanie licenčných poplatkov zo 4.9.2000 vyhotovil Ing. I. E., s ktorým žalovaný spolupracoval na základe zmluvy o obchodnom zastúpení a sprostredkovaní. Menovaný konal bez jeho vedenie i bez splnomocnenia k takémuto úkonu, ako aj bez poznatkov o tom, že v rozhodnom čase bolo neaktuálne delenie licenčných poplatkov medzi poskytovateľom licencie a žalovaným v pomere 65 : 35. Nakoľko žalovaný znášal náklady na registráciu odrody BREA, aktuálne bolo delenie 50 : 50 a správne bolo pôvodné priznanie licenčných poplatkov za rok 1999. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 2.2.2011 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 254.419,98,- Kč do troch dní a vo zvyšku predstavujúcom uplatnené úroky z omeškania návrh zamietol. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa odôvodnenia rozsudku súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so zmluvou o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd Morstaru zo dňa 2.1.1994, dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 15.10.1998, listom žalovaného zo dňa 4.9.2000, faktúrou č. 8100002598, zmluvou o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Monsanto ČR, s.r.o. a Monsanto Slovakia, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.8.2001, oznámením úrokových sadzieb z 9.5.2002, faktúrou č. 4590210446, oznámením o postúpení pohľadávky - odmietnutie plnenia zo dňa 30.8.2001, vrátením faktúry č. 8100002598 zo dňa 3.10.2000, kúpnou zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 15.6.2000, dodatkom k zmluve o predaji časti podniku z 29.6.2000, dodatkom č. 2 k zmluve zo dňa 16.8.2000, dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 15.8.2000, dodatkom č. 3 k zmluve zo dňa 16.10.2000, zaslaním prehľadu licenčných poplatkov zo dňa 14.1.2000, faktúrou č. 99053, výpisom z registra chránených odrôd k dátumu 31.12.1999, výpisom z registra chránených odrôd k dátumu 31.12.2000, faktúrou č. 120009 , oznámením spoločnosti Hybritech , a.s. zo dňa 7.6.1999, registráciou BU 50 odrody brea a súvisiacich nákladov zo dňa 9.8.1999, zmluvou o postúpení pohľadávky medzi spol. Monsanto Slovakia a BV Services s.r.o. zo dňa 30.11.2004, oboznámením sa s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 16.4.2004 č.k. 19Cb 208/01-278, rozsudkom NS SR zo dňa 13.4.2005 č.k. 2Obo 289/04, rozsudkom NS SR zo dňa 4.3.2008 č.k. 1Obo 211/2006, oznámením spol. Hybritech, a.s. zo dňa 7.6.1999, odpoveďou vo veci registrácie a udržiavania odrôd obilnín z Ústredného, kontrolného a skúšobného ústavu - poľnohospodárskeho v Brne zo dňa 19.12.2000, osvedčením Ústredného, kontrolného a skúšobného ústavu - poľnohospodárskeho Brno o výsledku skúšok odrody brea zo dňa 28.12.1995, rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 9.10.2007 č.k. 9Cb 134/2005, zmluvou o obchodnom zastúpení a sprostredkovaní obchodu uzatvorenú medzi spol. Agrisem a Ing. E. ako i náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 2.1.1994 uzavrel žalovaný so spol. Morstar , Moravský šľachtiteľský ústav, a.s. zmluvu o výhradnom práve na zastupovanie , obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd Morstaru, Moravsko-šľachtiteľského ústavu Kroměříž, a.s. na území Slovenskej republiky. Predmetom zmluvy bolo postúpenie práv na zastupovanie pri skúšaní , prihlasovaní k registrácii právnej ochrany v obchodnom využívaní a predaji osív odrôd, ktoré sú alebo budú zapísané v listine povolených odrôd SR a ku ktorým má Morstar, a.s. autorské práva na základe platných zákonov na ochranu a využívanie odrôd. Morstar, a.s. ako výhradný nositeľ práv splnomocnil Agrisem za nositeľa výhradného práva na skúšanie, prihlasovanie k registrácii, prihlasovaní k právnej ochrane, množení a obchodnom využívaní osív svojich odrôd v SR za podmienok uvedených v zmluve. V čl. 2 bod 4 sa účastníci zmluvy dohodli, že žalovaný uzaviera licenčné zmluvy a inkasuje licenčné poplatky z predaja osív, ktoré po odpočte provízie neodkladne prevedie na účet Morstaru s tým, že v zmysle predloženej zmluvy je v tomto bode uvedené „nemusí platiť“. Spoločnosť Morstar, Moravský šľachtiteľský ústav , a.s. Kroměříž bola vymazaná z obchodného registra dňa 12.6.1996 a dňa 12.6.1996 bola zapísaná do obchodného registra akciová spoločnosť Morstar Kroměříž. Dňa 2.4.1998 bola táto spoločnosť vymazaná z obchodného registra a zapísaná spoločnosť Hybritech Kroměříž, ktorá bola vymazaná dňa 6.9.2000. Dňa 6.9.2000 bola do obchodného registra zapísaná Stela Branišovice , a.s. , ktorá bola od 14.9.2000 v likvidácii. Likvidátor Stela Branišovice, a.s. predal zmluvou o predaji časti podniku uzavretou podľa ust. § 476 a nasl. Obchodného zákonníka spoločnosti Monsanto ČR ako kupujúcemu. V prílohe č. 16 je uvedený zoznam predávaných odrôd a v dodatku č. 3 k zmluve o predaji podniku zo dňa 16.10.2000 v čl. 1 je uvedené, že v čl. 4 sa v druhom odstavci nahradzuje predposledná veta novou vetou: otázky touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka s tým, že prevod odrôd obilnín a šľachtiteľského materiálu uvedených v časti N a k nim vzťahujúcej sa prílohe, je považovaný za prevod vlastníctva v zmysle ust. z.č. 132/1989 Zb. v platnom znení a riadi sa taktiež týmto právnym predpisom. Podľa prílohy č. 7 kúpnej zmluvy o predaji časti podniku, sú uvedené pohľadávky predávajúceho voči tretím osobám, kde je uvedený i žalovaný, č. fa 99053 s dátumom 15.1.2000 na sumu 733.060,35,- Kč, so splatnosťou 30.1.2000. Listom zo dňa 4.9.2000 Ing. I. E. oznámil spol. Monsanto ČR, s.r.o. , že na základe uzavretej zmluvy a následného dodatku prislúcha spoločnosti Agrisem podiel na odrode brea 35 % z výšky licenčných poplatkov a nie 50 % ako priznali za r. 1999 (omylom) a na základe toho vznikol spol. Agrisem záväzok vo výške 307.260,- Sk. Spoločnosť Monsanto ČR s.r.o. vystavila fa č. 8100002598 so splatnosťou 27.9.2000 znejúcu na sumu 254.419,98 Kč ako licenčné poplatky - brea. Spoločnosť Monsanto ČR ako postupca uzatvoril so spol. Monsanto Slovakia, s.r.o. ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v platnom znení zo dňa 10.8.2001, ktorou postupca na postupníka postúpil pohľadávku vo výške 254.419,98 Kč týkajúcu sa licenčných poplatkov spol. Ing. Vincenta Iványiho - Agrisem. Spoločnosť Monsanto Slovakia zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v platnom znení so spol. BV Services s.r.o. dňa 30.11.2004 postúpil pohľadávku voči spol. Ing. Vincent Iványi - Agrisem v nominálnej výške 254.419,98 Kč. Spol. BV Services zmenila svoje obchodné meno, keď dňa 14.1.2004 bola do obchodného registra zapísaná spol. RAGT Czech s.r.o. Branišovice 1. Podľa § 8 ods. 1 Z.č. 132/1989 v znení neskorších predpisov majiteľ šľachtiteľského osvedčenia má výlučné právo obchodne využívať odrodu alebo plemeno; bez jeho súhlasu nemožno odrodu a plemeno po dobu ochrany obchodne využívať. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi spol. Morstar Moravsko-šľachtiteľský ústav Kroměříž a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd Morstaru. Taktiež bolo preukázané, že medzi spoločnosťou Hybritech, a.s. ako predávajúcim a Monsanto ČR, s.r.o. ako kupujúcim bola uzavretá dňa 15.6.2000 zmluva o predaji časti podniku podľa ust. § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, keď v prílohe č. 16 je uvedený zoznam predávaných odrôd a v dodatku č. 3 k zmluve o predaji podniku zo dňa 16.10.2000 v čl. 1 je uvedené, že v čl. 4 sa v druhom odstavci nahradzuje predposledná veta novou vetou: otázky touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka s tým, že prevod odrôd obilnín a šľachtiteľského materiálu uvedených v časti N a k nim vzťahujúcej sa prílohe, je považovaný za prevod vlastníctva v zmysle ust. z. č. 132/1989 Zb. v platnom znení a riadi sa taktiež týmto právnym predpisom. Z obsahu prílohy č. 7 zmluvy o predaji časti podniku bola na kupujúceho postúpená i pohľadávka predávajúceho voči spoločnosti Agrisem Galanta a to č. fa 99053 zo dňa 15.1.2000 vo výške 733 060,35 Eur. Podľa priloženej fa č. 99053 ( č.l. 53) bola faktúra pôvodne vystavená na sumu 1686793 Eur dňa 15.1.2000 so splatnosťou 30.1.2000. V čase uzavretia zmluvy o predaji časti podniku, to je 15.6.2000 bola nehradená suma vyplývajúca z uvedenej fa č. 99053 vo výške 733060,35 Eur, ktorá suma bola i predmetom postúpenia pohľadávky. Suma, ktorú žaluje žalobca vo výške 254.419,98 Eur bola zo strany p. E. (307.260,- Sk) oznámená spoločnosti Monsanto ČR, s.r.o. až listom zo dňa 4.9.2000, to je v čase po uzavretí zmluvy o predaji časti podniku. Preto uvedená suma, ktorú žaluje navrhovateľ nemohla byť predmetom postúpenia zo strany spoločnosti Hybritech, a.s. a neskôr Stela Branišovice, a.s. v likvidácii v súvislosti s fa č. 99053. Dodatok č. 3 k zmluve o predaji časti podniku bol medzi spoločnosťou Stela Branišovice, a.s. v likvidácii so spoločnosťou Monsanto ČR s.r.o. uzavretý dňa 16.10.2000, pričom v tom čase už bol minimálne spoločnosti Monsanto ČR s.r.o. známy list p. E. zo dňa 4.9.2000. Tabuľka priložená zo strany žalovaného (č.l. 499) nebola potvrdená zo strany žalobcu a preto nemá žiadnu dôkaznú silu, nakoľko nie je zrejmé kto ju vyhotovil a kedy a i keď suma uvedená v tabuľke vo výške 1.686.793 Eur zodpovedá sume uvedenej vo fa č. 99053, nie je zrejmé z akého dôvodu bola fakturovaná táto suma, pokiaľ podľa riadku náš podiel podľa zmluvy bol 2.014212,20 Eur. V danom prípade sa potom súd stotožňuje s názorom žalobcu ohľadne uvedenej tabuľky. V konečnom dôsledku však súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 307.260,- Sk. Podľa dodatku č. 3 k zmluve o predaji podniku pod písm. a) je uvedené ,,vo vzťahu k odrodám, prevedeným touto zmluvou na kupujúceho, je oprávnený kupujúci uplatňovať a inkasovať za predávajúceho všetky priznané licenčné poplatky a to za dobu do 15.6.2000 s tým, že z takto uplatnených a inkasovaných poplatkov zašle predávajúcemu ich časť a to tú, ktorá pripadá na predávajúceho za obdobie od 1.1.2000 do 15.6.2000.“ Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť MONSANTO ČR na základe uvedeného dodatku bolo oprávnené inkasovať licenčné poplatky, ktoré boli priznané za dobu do 15.6.2000 a to vo vzťahu k odrodám, prevedenými zmluvou o predaji časti podniku. Bez ohľadu na to či došlo k účinnému prevodu šľachtiteľských oprávnení, je tu zrejmý úmysel predávajúceho previesť na kupujúceho právo inkasovať licenčné poplatky, ktoré do 15.6.2000 neboli priznané predávajúcemu, a to za odrody, ktoré predávajúci chcel previesť na kupujúceho. V prílohe č. 16 je uvedený zoznam predávaných odrôd, medzi ktorými je i pšenica ozimná Brea. Keďže tu bola vôľa predávajúceho, aby ohľadne odrôd (príloha č. 16 zmluvy o predaji časti podniku) mohol kupujúci inkasovať licenčné poplatky, súd je toho názoru, že tento dodatok č. 3 k zmluve oprávňoval spoločnosť MONSANTO ČR fakturovať odporcovi sumu 307.260,- Sk, ktorú priznal Ing. E. listom z 4.9.2000, nakoľko ide o priznanie licenčných poplatkov za pšenicu ozimnú Brea a týka sa roka 1999. I keď žalovaný namietal oprávnenie Ing. E. takto konať, treba povedať, že jeho konanie považuje súd za konanie podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka. V danom prípade však súd poukazuje i na list (zaslanie licenčných poplatkov - č.l. 51), ktorý taktiež podpísal za žalovaného Ing. E. a suma, ktorá vyplýva z prehľadu priznaných licenčných poplatkov k 11.1.2000 (č.l. 52) bola fakturovaná faktúrou č. 99053, voči ktorej však žalovaný nič nenamietal. Konanie Ing. E. súd považuje za konanie žalovaného a i s ohľadom na ďalší listinný dôkaz a to list adresovaný SELEKT Výskumný a šľachtiteľský ústav Bučany z 9.8.1999, ktorý bol taktiež adresovaný Ing. E., Agrisem Galanta. Z uvedeného je zrejmé, že Ing. E. bol osobou i znalou pomerov a obsah listu zo 4.9.2000, z ktorého vyplýva, že „žalovaný priznal 50 % licenčných poplatkov a vzhľadom na dodatok č. 1 k zmluve o výhradnom práve na zastupovanie, kde má žalovaný nárok na 35 % z výšky licenčných poplatkov a preto priznanie 15% z cenového rozdielu tvorí záväzok žalovaného, čo je vo výške 307.260,- Sk“, súd považuje za hodnoverný, nakoľko žalovaný sám priznal výšku svojho záväzku. K námietkam žalovaného súd udáva, že v zmluve a v dodatku zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie je jasne určený podiel žalovaného na provízii. Keďže boli uzavreté v písomnej podobe a list Ing. M. za spoločnosť Habyritech, a.s. zo dňa 7.6.1999 adresovaný SELEKT VŠÚ, a.s. Bučany nič nehovorí o odstúpení od dodatku č. 1, tento úkon preto nemožno považovať za odstúpenie od dodatku č.1 a zmenu výšky provízie. V ďalšom, kde žalovaný poukazuje na náklady, ktoré uhradil SELEKTu, súd poukazuje na list SELEKTu z 9.8.1999 adresovaný Ing. E., Agrisem, kde je uvedené, že žalovaný im vrátil fa č. 12009 na celkovú sumu 90.121,- Sk, preto súdu nie zrejmé, či odporca uhradil uvedenú fa, prípadne v akej výške, resp. nie (i napriek tvrdeniu žalovaného, že túto sumu uhradil). Nakoľko došlo k platnému postúpeniu uvedenej pohľadávky až na žalobcu, s ohľadom na vyššie uvedené súd považuje nárok navrhovateľa za dôvodný a preto tomuto vyhovel. Súd však nepriznal žalobcovi právo na úroky z omeškania. I keď žalobca nepreukázal, kedy žalovaný prevzal fa č. 8100002598, z obsahu odporu, ale aj ďalších listinných príloh (č.l.37) je zrejmé kedy žalovaný vrátil uvedenú faktúru spoločnosti MONSANTO ČR a to listom z 3.10.2000. Preto najskôr uvedený deň súd môže považovať za deň kedy sa dozvedel o fa (kedy mu bola doručená) a dňom nasledujúcom sa dostal s plnením do omeškania. Nakoľko úroky z omeškania dohodnuté neboli, v čase omeškania dlžníka bola výška úrokovej sadzby určovaná vo výške obvyklej požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Bolo na žalobcovi túto obvyklú výšku úrokových sadzieb preukázať, čo neurobil. V spise sa nachádza úroková sadzba vo VÚB Banky v Galante zo septembra 2000, avšak z tohto jedného prehľadu nie je zrejmá aká bola obvyklá úroková sadzba, ktoré poskytovali banky v mieste sídla dlžníka. Z uvedeného dôvodu a to pre nezvládnutie dôkazného bremena súd návrh v časti úrokov z omeškania zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá alebo jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru rozsudok spočíva na nesprávnych skutkových zisteniach, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie je postihnuté aj inými vadami podľa § 205 ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. Súd prvého stupňa sa neriadil uznesením č. k. 21Cob/15/2009-447, v ktorom odvolací súd pri zrušení predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vyslovil právny názor na vec a uložil súdu vykonanie dokazovania. Súd dôsledne nevyhodnotil ustanovenia licenčnej zmluvy, nakoľko žalovaný mal podľa nej odvádzať licenčné poplatky po odpočítaní svojej provízie iba z vybraných licenčných poplatkov, t. j. z poplatkov množiteľov, s ktorými uzavrel sublicenčné zmluvy, nie z vlastnej výroby osív. Obchodná spoločnosť HybriTech, a.s. Kroměříž mu pritom faktúrou č. 99048 z 30.10.1999 vyfakturovala licenčné poplatky za jeseň 1999 vo výške 698.047,- Kč, ktoré žalovaný uhradil omylom, napriek tomu, že fakturácia sa týkala osív pochádzajúcich z jeho vlastného množenia, na ktoré sa poplatková povinnosť nevzťahuje. Ak by teda aj súd dospel k záveru, že žalovaná suma 254.419,98,- Kč bola uplatnená správne, nárok žalobcu už bol uhradený, dokonca o sumu 443.627,02,- Kč naviac, v súvislosti s čím vzniesol kompenzačnú námietku. Napriek pokynu odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa nezaoberal správnosťou výšky uplatnenej sumy, a to aj v súvislosti s jeho námietkou, že žalovaná faktúra nie je takou právnou listinou, na základe ktorej vznikla pohľadávka. V licenčnej zmluve nebolo dohodnuté, že sa poplatky budú fakturovať a fakturácia ani nebola možná, nakoľko odvádzať mal iba inkasované poplatky a v čase vystavenia faktúry nemohli byť poplatky čo do výšky a počtu pestovateľov známe, nakoľko ešte neboli zaplatené žalovanému. Samotná faktúra neobsahuje údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, a zmluvnými stranami nebolo dohodnuté plnenie v českej mene, preto faktúra je neplatným účtovným dokladom. Vystavené faktúry č. 99053 a 8100002598 obsahujú aj licenčné poplatky vo výške 10.913,- Kč za obchodnú spoločnosť OSIVÁR, a.s. Topoľčany, ktoré žalovanému neboli zaplatené nakoľko na túto spoločnosť bol dňa 28.3.2001 vyhlásený konkurz. Žalovaný napriek tomu faktúru č. 99053 zaplatil v celej výške. Súd sa nevysporiadal ani s hradením nákladov na registráciu odrody BREA v štátnej odrodovej knihe, v súvislosti s čím sa zmluvné strany dohodli, že ak náklady registrácie bude hradiť žalovaný, bude deľba inkasovaných licenčných poplatkov v pomere 50%:50% a iba v prípade, ak tieto poplatky uhradí MORSTAR, bude deľba v pomere 65% : 35%. V konaní pritom bolo preukázané, že tieto náklady na registráciu hradil žalovaný. Výkony týkajúce sa registrácie odrody BREA žalovanému vyfakturovala spoločnosť SELEKT - VÝSKUMNÝ A ŠĽACHTITEĽSKÝ USTAV, a.s. Bučany faktúrou č. 12009 sumou 90.121,- Sk. Ak súd nechcel na deľbu licenčných poplatkov v pomere 50% : 50% prihliadať, mal podľa neho od žalovanej sumy registračné náklady odrátať. Nakoľko faktúra 12009 sa týka iba nákladov za prvé 3 roky registrácie, náklady za štvrtý rok paušalizoval sumou 30.000,- Sk a k sume 120.000,- Sk je potom potrebné prirátať aj žalovaným zaplatené správne poplatky, ktoré je možné preukázať po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolateľ opätovne, rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa, namietal neplatnosť prevodov priemyselných práv k odrodám MORSTAR a predaja odrôd s tým, že spoločnosť MONSANTO ČR, s.r.o. nemohla byť majiteľom šľachtiteľských osvedčení udelených na odrody MORSTAR. Nakoľko obchodná spoločnosť HybriTech, a.s. v prípade odrody Brea poznala množstvá osív podliehajúcich poplatkovej povinnosti a výšku poplatkov za tonu osív, vyfakturovaním sumy 1.686.793,- Sk faktúrou č. 99053, ktorú žalovaný uhradil, uznala vykonanie deľby poplatkov v pomere 50% : 50%, preto súd nemal prihliadať na list Ing. Matláka, ktorý nevyjadroval vôľu žalovaného. Konanie menovaného súd nesprávne vyhodnotil ako konanie podľa § 150 ods. 2 Obch. zák., nakoľko v zmysle uvádzaného ustanovenia je za konanie podnikateľa potrebné považovať konanie, ktoré je vo vzťahu k podnikateľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Ing. E. ako podnikateľ mohol konať iba v rozsahu svojho mandátu, pričom zo zmluvy o obchodnom zastúpení z 26.6.1995 jeho mandát na vyhotovovanie obdobných listov nevyplýva. Pre prípad potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolateľ žiadal o pripustenie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 238 ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu z hľadiska otázok, či podľa objektívneho šľachtiteľského práva, môžu vzniknúť priemyselné práva k odrode na základe kúpy odrody, či na tomto základe môže kupujúcemu vzniknúť status „vlastník odrody“, či priemyselné práva k odrode môžu vzniknúť iba na základe šľachtiteľského osvedčenia a či tretia osoba môže priemyselné práva k odrode nadobudnúť aj inak ako prevodom šľachtiteľského osvedčenia. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t. j. s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Za zjavne nedôvodné považoval odvolací súd námietky žalovaného týkajúce sa platného prevodu šľachtiteľských oprávnení, keď riešenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu v prospech tohto účastníka vyplýva už z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci (uznesenie 21Cob/15/2009), podľa ktorého je uplatnený nárok žalobcu potrebné posudzovať ako nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky spoločnosti HybriTech a.s. prevedený na spoločnosť MONSANTO ČR s.r.o. zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 15.6.2000, ako to vyplýva z obsahu predmetnej zmluvy s prílohami, predmetom ktorej bolo aj postúpenie práva zo zmluvy o zastupovaní uzavretej dňa 2.1.1994 so žalovaným, vrátane práv na zaplatenie licenčných poplatkov za rok 1999 (dodatky zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 16.8.2000 a z 29.6., príloha č. 14 zmluvy). Nárok žalobcu vyplýva z nesprávneho priznania výšky licenčných poplatkov žalovaným za rok 1999, v ktorom si tento v rozpore s dodatkom č. 1 zo dňa 15.10.1998 uplatňoval pri odvádzaní poplatkov 50 %-nú províziu, hoci jeho písomne dohodnutá provízia za odrodu BREA predstavoval iba 35%. Nesprávnosť priznania licenčných poplatkov za rok 1999 vychádzajúceho z nároku žalovaného na províziu vo výške 50% (v konaní nebolo sporné, že pôvodné priznanie poplatkov žalovaným vychádza z tejto výšky jeho provízie) potvrdzuje obsah dodatku č. 1 zmluvy, ako aj prehľad priznaných licenčných poplatkov k 11.1.2000 a dodatočné priznanie licenčných poplatkov zo dňa 4.9.2000 vyhotovené Ing. E., ktorého kompetenciu žalovaný spochybňoval napriek tomu, že široký záber činnosti menovaného pre žalovaného je zrejmý z vyjadrení účastníkov, podľa vyjadrení ktorých okrem iného podpisoval za žalovaného sublicenčné zmluvy, podával aj predchádzajúce priznania licenčných poplatkov, ako aj z predložených listín týkajúcich sa činnosti žalovaného (predmet jeho zmluvy o obchodnom zastúpení a sprostredkovaní obchodu uzavretej dňa 26.6.1995 so žalovaným je neurčitý a čiastočne zmätočne formulovaný). Tvrdeniu žalovaného o ústne dojednanej zmene výšky nároku na províziu z poplatkov nebolo možné priznať hodnovernosť v neposlednom rade aj vzhľadom na obsah článku VII. bod 2 zmluvy zo dňa 2.1.1994, v ktorom si zmluvné strany pre platnosť zmeny obsahu zmluvných dojednaní vymenili písomnou formou. Z obsahu predložených listín i vyjadrení samotného žalovaného je nepochybné, že medzi účastníkmi zmluvy zaužívaným spôsobom uplatňovania nárokov poskytovateľa licencie a uhrádzania licenčných poplatkov bola fakturácia a následná úhrada poplatkov v českej mene, ktorá skutočnosť napriek namietaniu absencie zmluvných dojednaní žalovaným ani nemôže mať vplyv na existenciu nároku žalobcu, podobne ako prípadné obsahové nedostatky vystavenej faktúry. V konečnom dôsledku žalovaný v konaní nepreukázal existenciu žiadnej svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie s uplatnenou pohľadávkou žalobcu a v konaní, napriek jeho tvrdeniu v odvolaní, ani neuviedol určitú kompenzačnú námietku, ktorou by sa súd prvého stupňa mohol zaoberať. Jeho námietka uvedená v odpore proti vo veci vydanému platobnému rozkazu vychádzala zo zjavnej nesprávnosti v písaní obsiahnutej v žalobe, pričom podľa následných vyjadrení (na čl. 283, 303 spis.mat.) žalovaný kompenzačnú námietku iba hodlal špecifikovať. Vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu sa odvolací súd so závermi súdu prvého stupňa a odôvodnením jeho rozhodnutia plne stotožnil a rozsudok v jeho odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Nakoľko právne otázky formulované žalovaným v súvislosti s jeho návrhom na pripustenie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemajú vzhľadom na už vyššie uvedené pre rozhodnutie vo veci zásadný význam a súd sám nezistil špecifickosť sporu odôvodňujúcu pripustenie dovolania, návrhu žalovaného v tomto smere nevyhovel. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.