KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Trnava20. 5. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/225/2011 z 20. 5. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 20. mája 2012, sp. zn. 23Co/225/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2011899743.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/225/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899743 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899743.1

Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa JUDr. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D., L. XXX/ XX (pôvodne MUDr. Q. S., nar. XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX), zastúpeného JUDr. Marcelom Habrmanom, advokátom, Nové Zámky, Tajovského 12, proti odporcom : 1/ JUDr. R. V., nar. X.X.XXXX, bytom M., časť A. S., W. XXX/XX, 2/ R. V., nar. X.X.XXXX, bytom D., J. O. XX, 3/ Mgr. V. V., nar. X.X.XXXX, bytom D., Z. XX, 4/ U. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Z. I. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému pre toto konanie opatrovníčkou X. S., tajomníčkou Okresného súdu Trnava a 5/ JUDr. W. J., bytom D., Š. B. XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Bratislava, Lužická 7, o zaplatenie 46 283,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní MUDr. Q. S. a odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. februára 2011 č. k. 25 C/70/2004 - 429 a o odvolaní odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 2. mája 2011 č. k. 25 C/70/2004 - 461, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa r u š í, okrem výroku, ktorým súd zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava z 28.1.2009 č. k. 25C/70/2004-262 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 46 283,81 eur s 0,5% úrokom z omeškania denne od 12.2.1998 do zaplatenia a voči odporcom 3/, 4/ a 5/ návrh zamietol, Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 2 772 eur za súdny poplatok a trovy konania 34,30 eur. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť zástupcovi odporcu 5/ trovy právneho zastúpenia 4 687,06 eur. Odporcom 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi odňal oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava z 28.1.2009 č. k. 25 C/70/2004 - 262. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 2 772 eur.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 546, § 548 ods. 1, § 550 a§ 657 Občianskeho zákonníka a tým, že odporcovia 1/ a 2/ si nesplnili povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za plnenie ním poskytnuté veriteľovi. Vychádzal pritom z toho, že navrhovateľ, ako ručiteľ úveru, splnil za spoločnosť AFG export - import, spol. s r. o. jej povinnosť zaplatiť zvyšok úveru vo výške 46 283,81 eur (1 394 346 Sk) a odporcovia 1/ a 2/ boli konateľmi uvedenej obchodnej spoločnosti. Prisúdené úroky z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým, že odporcovia 1/ a 2/ sú v omeškaní s platením peňažného dlhu. Počiatok uloženej povinnosti zaplatiť príslušenstvo a jeho výšku neodôvodnil. Nepreukázaným považoval prechod záväzku na odporcov 3/, 4/ a 5/, ktorí neboli v žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľom. Dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom 5/ nebol ani právny vzťah náhrady škody, nakoľko odporca 5/ bol len poskytovateľom právnych služieb a z toho nemožno odvodiť jeho zodpovednosť za dlhy odporcov. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, úspešnému vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/, priznal náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku, poštovného, cestovného a kópií. Úspešným odporcom 3/ a

4/ náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnili. Úspešnému odporcovi 5/ priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zrušenie ustanovenia advokátky JUDr. Adrieny Vysudilovej odôvodnil odmietnutím jej zastupovania pôvodným navrhovateľom, ktorý chcel vystupovať v konaní samostatne. Odňatie oslobodenie navrhovateľovi od súdnych poplatkov odôvodnil ustanovením § 138 ods. 2 O. s. p. a tým, že dôvody priznania oslobodenia pominuli, nakoľko z iných konaní vyplýva, že pôvodný navrhovateľ je poberateľom dôchodku, ale predovšetkým jeho finančná situácia oslobodenie neodôvodňuje, nakoľko mu boli opakovane priznané v značne vysokej finančnej sume odškodnenia a jeho sociálna situácia zaplatením súdneho poplatku nie je ohrozená.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o uložení povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 46 283,81 eur s príslušenstvom a okrem výroku o zrušení uznesenia z 28.1.2009 č. k. 25 C/70/2004 - 262, podal odvolanie pôvodný navrhovateľ, ktorý navrhol zmenu rozsudku v napadnutých výrokoch tak, aby povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu s príslušenstvom bola uložená aj odporcom 3/, 4/ a 5/. Odvolanie odôvodnil tým, že odporcovia 3/, 4/ a 5/ proti svojmu vstupu do konania nenamietali. Odporkyňa 3/ bola konateľkou AFG export - import, spol. s r. o. od marca 1999 do predaja firmy odporcovi 4/, čím naňho previedla dlh. Odporca 5/ sa právnymi radami a vyhotovením zmluvy o postúpení pohľadávok a tiež tým, že prestal vymáhať tieto pohľadávky, stal povinným zaplatiť pôvodnému navrhovateľovi náhradu škody. JUDr. W. N. považoval súd právnym zástupcom odporcu 5/ bez toho, aby v spise bola založená plná moc. Súd prvého stupňa, podľa názoru odvolateľa, priznal právnemu zástupcovi odporcu 5/ trovy aj za benzín, ktorý čerpal v iné dni a na iným miestach, než boli pojednávania vo veci. Namietal, že konanie o náhrade škody je oslobodené v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 71/1992 Zb. od súdnych poplatkov.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ prerušiť do právoplatného skončenia konanie v trestnej veci, vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 30 T/31/2010, v ktorej sú spolu s odporcom 1/, svojim otcom, obžalovaní z trestného činu poškodzovania veriteľa.

Odporkyňa 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že pôvodného navrhovateľa nepozná a nevie ani o žiadnych okolnostiach prípadu.

Odporca 5/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol znalcom preveriť zdravotný stav navrhovateľa.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o uložení spoločnej a nerozdielnej povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom, podal odvolanie odporca 1/, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil procesným pochybením súdu prvého stupňa, ktorý vo veci pojednával a rozhodol i napriek jeho dôvodnému ospravedlneniu, z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti od 22.11.2010. Uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 30 T/31/2010 vyplýva, že pôvodnému navrhovateľovi nespôsobil žiadnym spôsobom majetkovú ujmu a nezmaril plnenie tejto pohľadávky.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o uložení spoločnej a nerozdielnej povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom, podal odvolanie odporca 2/, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Namietal procesné pochybenie súdu vo vzťahu k odporcovi 1/ a navrhol konanie prerušiť v zmysle § 109 O. s. p. do právoplatného skončenia konania v trestnej veci Okresným súdom Trnave vedenej pod sp. zn. 30 T/31/2010.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ navrhol rozsudok v odporcom 1/ napadnutom výroku potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. a/ a e/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých výrokoch zrušiť.

Predmetom konania je zaplatenie 46 283,81 eur s 0,5% úrokom z omeškania denne od 12.2.1998 do zaplatenia.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania, doručeným súdu 22.10.2001, uplatnil právo na zaplatenie istiny s príslušenstvom z dôvodu, že uhradil dlh za odporcov ako ručiteľ pôžičky poskytnutej odporcom 1/ a 2/. Súd prvého stupňa odôvodnil uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ ustanovením § 550 Občianskeho zákonníka a tým, že navrhovateľ plnil ručiteľský záväzok za oboch uvedených odporcov, konateľov spoločnosti AFG - export - import, spol. s r. o. a vzniklo mu preto prisúdené právo na náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Navrhovateľ si uplatnil žalovanú pohľadávku ale aj titulom bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a vrátenia pôžičky. V pripojenom vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ v Trnave číslo : ORP-194/OEK-TT-1999 Mč sa však nachádza aj zmluva o pôžičke z 12.2.1998, uzavretá medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou a aj zmluva o úvere číslo : 008/98/021 z 31.1.1998, uzavretá medzi M., a. s., S., ako veriteľom a AFG export - import, spol. s r. o., Biely Kostol, ako dlžníkom, predmetom ktorého je 1 500 000 Sk. V spise sa tiež nachádza ručiteľská listina : 008/98/021 z 25.8.1998 uzavretá medzi navrhovateľom ako ručiteľom a AFG export - import, spol. s r. o., ako dlžníkom.

Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že na ručiteľa, ktorý splnil záväzok dlžníka, prechádzajú zo zákona práva veriteľa. Vzniká mu pohľadávka voči dlžníkovi na náhradu toho, čo za neho plnil veriteľovi. Nárok ručiteľa voči dlžníkovi je rovnaký ako nárok veriteľa, ktorý uspokojil ručiteľ. Predpokladom prisúdenia plnenia v zmysle § 550 Občianskeho zákonníka je preto v danom prípade existencia dlhu vyplývajúceho z úverovej zmluvy, existencia ručiteľského záväzku a zaplatenie dlhu ručiteľom za dlžníka veriteľovi. Uvedenými skutkovými okolnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal, len stroho konštatoval zaplatenie dlhu odporcov 1/ a 2/ navrhovateľom ich veriteľovi. Svoj myšlienkový postup v otázke, z ktorých skutočností vychádzal v odôvodnení rozsudku neuviedol. Neodôvodnil ani prechod záväzku na odporcov 1/ a 2/, bývalých konateľov spoločnosti AFG export - import, spol. s r. o., ktorá mala byť dlžníkom veriteľa, ktorému mal navrhovateľ plniť za odporcov 1/ a 2/. Zodpovedanie tejto otázky je kľúčové vo vzťahu k pasívnej legitimácii odporcov v danej veci (§ 106 a § 118 ods. 2 Obchodného zákonníka), keďže dlžníkom bola obchodná spoločnosť.

Rovnako neúplne, t. j. nedostatočne, odôvodnil rozhodnutie i vo vzťahu k odporcom 3/, 4/ a 5/, nakoľko len poukázal, že uvedené právo navrhovateľa na nich neprešlo, bez žiadneho odôvodnenia prechodu záväzku z obchodnej spoločnosti na odporcov 1/ a 2/ a tiež bez odôvodnenia, prečo nemohol odporca 5/ spôsobiť navrhovateľovi ním tvrdeným konaním, vypracovaním zmluvy o postúpení a nevymáhaním dlhu, majetkovú ujmu.

I výrok o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi je neodôvodnený, jeho odôvodnenie je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., pretože závery súdu z vykonaného dokazovania nevyplývajú, resp. zistený skutkový stav súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ani neuviedol.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O. s. p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami dôsledne neriadil.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o zrušení uznesenia o ustanovení JUDr. Adrieny Vysudilovej, právnou zástupkyňou pôvodného navrhovateľa, a v závislých výrokoch o náhrade trov konania a o súdnom poplatku podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., keďže nedostatočným odôvodnením prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude po doplnení chýbajúcich dôkazov, zmluvy o úvere, ručiteľskej listiny a dôkazu o zaplatení záväzku navrhovateľom, následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodniť. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Záverom odvolací súd konštatuje, že do práv a povinností pôvodného navrhovateľa vstúpil v zmysle § 107 ods. 3 O. s. p. súčasný navrhovateľ, keďže pôvodný navrhovateľ zomrel XX.X.XXXX a z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Ivonou Kohútkovou, súdnou komisárkou, 18.8.2011 pod č. k. 46 D/277/2011 - 166 vyplýva, že je jediným dedičom zomrelého pôvodného navrhovateľa.

Uznesením z 2.5.2011 č. k. 25 C/70/2004 - 461 súd prvého stupňa uložil odporcovi 2/, ktorého označil v uznesení navrhovateľom a identifikoval ho menom a priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom odporcu 2/, poplatkovú povinnosť za odvolanie vo výške 2 772 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca 2/, ktorý navrhol zrušenie uvedeného uznesenia a vrátenie veci. Uviedol, že okrem minimálnej mzdy vo výške 274,53 eur nemá žiadny iný príjem. Požiadal o odpustenie súdneho poplatku za odvolanie. Pripojil výplatný lístok za mesiac apríl 2011 a daňové priznanie AFG SECURITY-CORPORATION, s. r. o., Partizánske za rok 2009.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZSP“) poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 ZSP sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 1 prvá veta ZSP pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.

V zmysle § 8 ods. 4 ZSP ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.

Podľa čl. I. Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí súdny poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania vo výške 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura.

Podľa poznámky 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane navrhovateľa alebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného spoločenstva tak, že v prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) platia súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade nerozlučného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) spoločne a nerozdielne.

Z uvedeného vyplýva, že predpokladom uloženia poplatkovej povinnosti správne je aj odôvodnenie jej dôvodnosti. V danom prípade súd prvého stupňa zmätočne označil poplatníka navrhovateľom, ale identifikačné údaje uviedol odporcu 2/. Z uvedeného nemožno preto dovodiť subjekt, ktorému poplatkovú povinnosť uložil. Rovnako aj uloženie poplatkovej povinnosti neodôvodnil príslušným ustanovením Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Možno preto konštatovať, že nedodržal ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré sa primerane vzťahuje aj na uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 O. s. p.

Možno preto dospieť k rovnakému záveru ako pri rozsudku súdu prvého stupňa, že súd prvého stupňa odňal svojim rozhodnutím, tým že ho riadne neodôvodnil, možnosť konať pred súdom odporcovi 2/.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., keďže nedostatočným odôvodnením prvostupňového uznesenia sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci, po zotrvaní na stanovisku o poplatkovej povinnosti odporcu 2/, opätovne o jeho poplatkovej povinnosti rozhodne, ktoré rozhodnutie aj riadne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 167 ods. 2 O. s. p.) odôvodní tak, aby bolo aj preskúmateľné odvolacím súdom a aby aj účastník poznal dôvody uloženia mu poplatkovej povinnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje