Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/22/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899992 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899992.10 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Lea Stovičková, v právnej veci navrhovateľky: PhDr. J. X., CSc., nar. XX.XX.XXXX, W., Y. X, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Trnava, Námestie SNP 2, proti odporcom: 1/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, U. R. U., U. XX, 2/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, U. R. U., U. XX, obaja zastúpení advokátskou spoločnosťou: PATENT IURIST s.r.o., Bratislava, Dostojevského rad 5, za ktorú koná advokát: JUDr. Ing. Vladimír Neuschl, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7C 57/1995-760 zo dňa 11. novembra 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a . Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania 451,70 eur za súdny poplatok za odvolanie, 663,88 eur za preddavok na znalecké dokazovanie a za trovy právneho zastúpenia 3.372,82 eur na účet právneho zástupcu odporcov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka je povinná zaplatiť trovy konania štátu na účet Okresného súdu Senica 280,97 eur a na účet Krajského súdu v Trnave 1.244,82 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľke v r a c i a zostatok z preddavku zloženého na Okresnom súde Senica pod položkou registra D 14a 1/02 vo výške 26,22 eur prostredníctvom Okresného súdu Senica. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v celosti, nachádzajúcich sa v k.ú. U. R. U., zapísaných Katastrálnym úradom Trenčín, Správa katastra Myjava na LV č. XXXX a to parc. č. 527/2 - zastavaná plocha o výmere 92 m2 spolu s hospodárskou budovou podľa geometrického plánu Ing. J. J. zo dňa 17.12.2001 pod č. ZP - 03/01 7C 57/95, parc. č. 527/3 - zastavaná plocha o výmere 13 m2 a parc. č. 528 - záhrada o výmere 162 m2 podľa geometrického plánu Ing. J. J. zo dňa 16.03.2003 pod č. ZP 01/03 7C 57/95, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku Ing. J. J. zo dňa 08.04.2003 pod číslom ZP-01/03 7C 57/95 s tým, že geometrický plán Ing. J. J. zo dňa 17.12.2001 pod č. ZP 03/01 7C 57/95, geometrický plán Ing. J. J. zo dňa 16.03.2003 pod č. ZP-01/03 7C 57/95 je súčasťou predmetného rozsudku. Zároveň odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 5.263,38 eur a trovy konania štátu na účet Okresného súdu Senica 185,27 eur. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po citácii ust. § 123, 130 ods. 1, 132 ods. 1, 134 ods. 1 a 3 OZ a podľa § 80 ods. 1 (?) písm. c) O.s.p. vecne tak, že navrhovateľka svoj návrh opierala na tom skutkovom základe, že podľa pozemkovoknižnej vložky č. 203 k.ú. U. R. U. pôvodná parcela č. 652/1 - záhrada vo výmere 87 siah a parcela 653 - dom č. XXX dvor a hospodárske stavenisko 131 siah, patrilo pôvodným vlastníkom W. O. a manželke X., starým rodičom navrhovateľky, ktorí nehnuteľnosti predali kúpnou zmluvou zo dňa 29.03.2007 Čd 721/27 rodičom navrhovateľky H. R. v podiele 1/2 a manželke K. R. v podiele 1/2. K. R. nadobudla do svojho vlastníctva i druhý podiel titulom kúpy Čd 2504/35. K. R. uzavrela s navrhovateľkou darovaciu zmluvu dňa 06.09.1984 pod č. N 628/84, NZ 625/84 registrovanú pod č. RI 723/84 na základe ktorej darovala navrhovateľke parcelu č. 653 - zastavaná plocha a dom vo výmere 471 m2 a parc. č. 652/1 - záhrada o výmere 313 m2, pôvodne v PK vložke vedená ako parc. č. 652/1 a 653/3 v k.ú. U. všetko v celosti. Predmetom daru bol rodinný dom s príslušenstvom a súčasťami, zastavaným pozemkom a záhradou pri dome všetko vo voľnom užívaní. Hodnota týchto nehnuteľností vychádzala zo znaleckého posudku Ing. H. A. zo dňa 03.04.1982, v ktorom boli posudzované drobné stavby a to letná kuchyňa, dreváreň, maštaľka a garbiareň. Znalec uviedol, že vo dvore sa nachádza murovaná garbiareň vo výmere 72 m2, ktorá v tom čase neslúžila svojmu účelu. Navrhovateľka vstúpila do užívania týchto nehnuteľností hneď po uzavretí darovacej zmluvy. Zároveň bolo preukázané, že dňa 16.02.1989 predala X. E. Ing. T. X. a manželke J. X. nehnuteľnosti v k.ú. U. R. U. a to rodinný dom č. XX - zastavaná plocha týmto domom parc. č. 654 vo výmere 237 m2, pasienok - parcela č. 652/2 vo výmere 749 m2 vrátane vedľajších stavieb, studne, oplotenia vonkajších úprav. Súd mal preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.1993 nadobudli odporcovia 1/ a 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX a to časť parcely č. 654 - zastavaná plocha o výmere 237 m2 v celosti, časť parcely č. 652/2 - pasienok o výmere 33 m2 v celosti, dom č. XX na parc. č. 654 v celosti, pričom tieto parcely sa podľa geometrického plánu zlúčili a vytvárajú novovytvorenú parcelu č. 526 - zastavaná plocha dom č. XX vo výmere 270 m2, časť parcely č. 652/2 sa vytvára ako novovytvorená parcela č. 527 - zastavaná plocha a dvor vo výmere 151 m2 a časť parcely č. 652/2 sa vytvára novovytvorená parcela č. 528 - záhrada vo výmere 162 m2, parc. č. 159 - záhrada vo výmere 269 m2. Súd poukázal na ZP č. 3/01 a dodatok k ZP č. 1/03 vypracovaný znalcom Ing. J. J., na výpovede svedkov ako aj na kontrolný znalecký posudok Ing. T. s tým, že z tohto znaleckého posudku súd nemohol vychádzať, nakoľko uskutočnil právne posúdenie veci v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, splnila všetky podmienky nepretržitej a oprávnenej držby ňou i jej právnymi predchodcami, ktorí preukázateľne užívali predmetné nehnuteľnosti ako svoje vlastné od nepamäti a v dobrej viere, že im patria, pričom neboli nikým v užívaní nehnuteľností rušení. Čo sa týka garbiarne, zápis tejto stavby nebol vykonaný do operátu katastra nehnuteľností. Podľa predchádzajúcich podkladov bola táto stavba postavená niekedy v období rokov 1936 až 1940, nakoľko ani pri revízii katastra v roku 1924 až 1928 nebola existencia tejto stavby zistená. Súd uviedol, že na jej mieste existovala stavba so základmi bez izolácie s murivom, prvé podlažie zmiešané z tehly a kameňa, ktoré sa zachovali do dnešných dní a na tomto prvom podlaží vybudovali druhé podlažie rodičia navrhovateľky po tom, čo predmetný objekt kúpili v roku 1927, pričom prestavba sa uskutočňovala v roku 1936. Súd vyhodnotil výpoveď svedkyne G. N. ako nedôveryhodnú. Zhodnotením znaleckého dokazovania dospel k záveru, že predmetný pozemok aj stavbu užívali právni predchodcovia navrhovateľky ako svoje vlastné nehnuteľnosti. V rovnakom čase začala plynúť i vydržacia lehota k predmetnému pozemku i stavbe a to v roku 1927 vzhľadom k tomu, že terajšia stavba hospodárskej budovy je preukázateľne postavená na základoch starej stodoly. Na základe vykonaného dokazovania podľa spôsobu užívania týchto nehnuteľností to bola navrhovateľka, ktorá nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním k 01.01.1992, pretože nebolo v konaní preukázané, že by navrhovateľka alebo jej právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo skôr pred 01.01.1992 podľa predchádzajúcich právnych úprav nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní bolo preukázané, že držba bola oprávnená. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a o trovách konania štátu podľa § 148 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu a domáhali sa, aby odvolací súd žalobu zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť trovy konania odporcov. Odvolaním napadli rozsudok vo všetkých výrokoch z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na nezrozumiteľnosť, neurčitosť a nepreskúmateľnosť samotného výroku, pričom nehnuteľnosti sa na LV č. XXXX, ktorých vlastníčkou má byť navrhovateľka sa nikdy nenachádzali vo vlastníctve navrhovateľky, pretože sú evidované vo vlastníctve odporcov a okrem toho súd nesprávne uviedol, že parcela č. 527/2 má výmeru 92 m2, má mať výmeru podľa znaleckých posudkov 93 m2. Vytýkali súdu, že pokiaľ vo výroku uvádza, že geometrický plán Ing. J. J. aj dodatok sú súčasťou rozsudku, avšak ani geometrický plán zo dňa 17.12.2001 ani dodatok k nemu zo dňa 16.03.2003 nie sú súčasťou rozsudku, absentuje ich technické spojenie s rozsudkom s využitím zošitia a číslovania strán. Namietali porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, keď až na poslednom pojednávaní boli oboznámení so zásadným vyjadrením navrhovateľky k predmetu sporu a napriek tomu, že právny zástupca odporcov žiadal pojednávanie odročiť, toto mu umožnené nebolo. Vytýkali súdu prvého stupňa, že rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie prečo súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu konfrontáciou znalcom Ing. J. a Ing. T.. Súd nevyhodnotil žiadnym spôsobom dôkaz a to prepis konceptu rukopisu p. R. z roku 1979 ani fotografie, ktoré boli predložené odporcami. Zároveň namietali nesprávne zistenie súdu v tom, že na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie U. R. U. mal mať preukázané, že hospodárska budova nachádzajúca sa na parc. č. 527 je vo vlastníctve navrhovateľky a pozemok pod budovou je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie U. R. U., ktorého vlastníkmi sú odporcovia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Myjava č. j. 209.1-4/1996 zo dňa 17.04.1996 bol na LV č. XXXX v k.ú. U. R. U. zrušený zápis hospodárskej budovy na par. č. 527, ktorý bol vykonaný 22.01.1996, pričom predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografia katastra č. LP-1855/96 zo dňa 22.07.1996. Súd nezobral do úvahy skutočnosť, že v prípade spornej hospodárskej budovy ide o stavbu s výmerou 93 m2 podľa znaleckých posudkov, nie 72 m2, pričom vo dvore navrhovateľky sa nachádza tiež ďalšia stavba a to garáž postavená ešte rodičmi navrhovateľky, pričom pôvodne podľa vedomosti odporcov išlo o garbiareň, ktorá neslúžila svojmu účelu. Samotná sporná budova na parc. č. 527 nemohla byť teda predmetom posúdenia znalca Ing. H. A. a už vôbec nie ako drobná stavba. Navrhovateľka nárok na určenie vlastníckeho práva odôvodňovala a viazala na dobromyseľnosť pri vstupe do užívania, následnú dobromyseľnú držbu od roku 1927 v tom, že jej tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria a že jej rodičia mali kúpiť sporné nehnuteľnosti od jej starých rodičov, ktorí ich následne mali užívať ako svoje vlastné, pričom navrhovateľka podľa svojho vyjadrenia nadobudla darom od svojej matky v roku 1984 a vo vzťahu k hospodárskej budove na parcele č. 527 uvádzala, že táto mala byť postavená jej rodičmi v roku 1936 na základoch pôvodnej stavby po tom, čo ju spolu s pozemkami oboch starých rodičov kúpili v roku 1927 a od tej doby dobromyseľne užívali ako vlastnú. Odporcovia poukázali na skutočnosť akým spôsobom nadobudli 23.02.1993 sporné nehnuteľnosti, ako ich vlastnili právni predchodcovia a podľa nich k parc. č. 527 ako aj parc. č. 528 je nespochybniteľné na základe zápisov v katastri nehnuteľnosti ako aj z právnych úkonov, že právni predchodcovia odporcov vždy predávali pozemok pôvodne parc. č. 652/2 vedený ako pasienok vo výmere 749 m2 bez akýchkoľvek obmedzení alebo užívacích vzťahov iných osôb, pričom všetky zápisy boli riadne vykonané vo verejnej evidencii katastra nehnuteľnosti. Z týchto citovaných kúpnych zmlúv vyplýva, že predmetnom prevodu boli aj vedľajšie stavby vrátane murovaného plotu či studňa. Hospodárske budovy je možné v týchto intenciách definovať ako vedľajšie stavby. Navrhovateľke ako aj jej právnym predchodcom mohlo byť jasné, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú právni predchodcovia odporcov. Poukázali na zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám a preto je potrebné poukázať na to, že predmetná stavba na parc. č. 527 spolu so spornými pozemkami, ktoré požaduje navrhovateľka, nemohla byť predmetom prevodu vlastníckeho práva v roku 1927 medzi navrhovateľkinými rodičmi H. R. a K. a starými rodičmi W. O. a X., nakoľko z kúpnej zmluvy z roku 1927 vyplýva, že predmetom boli výlučne nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 203 a to pôvodná parcela č. 652/1 - záhrada o výmere 313 m2 a parc. č. 653 - dom č. XXX - hospodárske stavisko o výmere 471 m2. Obdobným spôsobom boli tieto nehnuteľnosti špecifikované v darovacej zmluve podľa ktorej nadobudla nehnuteľnosti navrhovateľka. Z pozemkovoknižnej vložky č. 203 žiadnym spôsobom nevyplýva, že by predmetom vlastníckeho práva navrhovateľkiných rodičov bola aj pôvodná parcela č. 652/2 o výmere 740 m2, z ktorých neskôr boli vytvorené sporné parcely č. 527 a 528. Opäť ak by predmetom prevodu v roku 1927 boli aj sporné pozemky ako aj sporná hospodárska budova javí sa nepravdepodobné, že by existencia tejto stavby v príslušných zmluvách nebola výslovne uvedená. Vlastníctvo odporcov a právnych predchodcov k pôvodnej parc. č. 652/2 o výmere 749 m2 a parc. 654 o výmere 237 m2 je nespochybniteľné. S touto skutočnosťou sa súd nevysporiadal a osvojil si iba tvrdenia navrhovateľky. Odvolatelia poukázali na výpoveď svedka p. H. R., ktorú výpoveď súd ani neuvádza, že bol to práve J. N., ktorý na pôvodnej parc. č. 652/2, ktorá preukázateľne a bez akýchkoľvek pochybností bola vo vlastníctve N. staval pôvodnú stavbu označenú svedkom ako stodola. Skutočnosť, že táto stavba bola postavená niekedy začiatkom roka vyplýva tiež z pôvodnej zmienky z katastrálnej mapy. Zároveň je potrebné poukázať na samotnú situáciu stavby na par. č. 527 na snímke z katastrálnej mapy, z ktorej je možné vidieť, že stavba je postavená v línii s rodinným domom odporcov vo dvore odporcov. Odporcovia nesúhlasia so záverom súdu, že predmetný objekt, spornú stavbu spolu s pozemkami kúpili rodičia navrhovateľky v roku 1927, keď ani z jedného listinného dôkazu nevyplýva, že by sporná stavba resp. sporné pozemky boli predmetom prevodu medzi rodičmi a starými rodičmi navrhovateľky. Samotná navrhovateľka uviedla, že základom spornej stavby je stodola resp. stavba so základmi bez izolácie s murivom, prvé podlažie zmiešané z tehly a kameňa, ktoré sa zachovalo do dnešných dní a ďalšie podlažia vybudovali rodičia navrhovateľky, pričom k prestavbe došlo v roku 1934. Z výpovede svedka R. je nepochybné, že pôvodnú stavbu postavili právni predchodcovia odporcov - Rechtorisoví. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že jej právnym predchodcom začala plynúť vydržacia doba už v roku 1927, resp. konštatovanie súdu, že právni predchodcovia nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné od nepamäti a v dobrej viere. Odkaz na užívanie od nepamäti pri súčasnom poňatí vydržania nemôže podľa názoru odporcov obstáť. Zároveň poukázali na svedeckú výpoveď p. B. R., G. U.. Skutočnosť, že vo vzťahu k stavbe a k pozemkom vznikali medzi rodičmi navrhovateľky a odporcov už v minulosti spory vyplýva zo svedeckej výpovede G. N.. Tieto spory nepoprela ani samotná navrhovateľka, avšak ich bagatelizuje. K sporom sa vyjadril aj svedok R., ktorý mal o nich vedomosť ako aj zamestnanci Mestského úradu v U. R. U.. K posúdeniu súdu ohľadom výpovede svedkyne G. N., ktorú vyhodnotil súd ako nevierohodnú, pretože pomenovala hospodársku budovu rôzne, takto postupovali aj ostatní svedkovia, pričom vo vzťahu k nimi uvedené súd nekomentoval. Odporcovia pokladajú za dôležitý dôkaz prepis konceptu rukopisu p. R. z roku 1979, otca navrhovateľky, ktorý v liste uviedol, že „do jeho dvora sliepky nemôžu chodiť, nakoľko nás delí jeho budova asi 4 metre vysoká“. Práve toto vyjadrenie podľa názoru odporcov je významné, nakoľko práve sporná budova na parcele č. 527 je cca 4 m vysoká, pričom ani na nehnuteľnosti účastníkov konania sa nenachádza žiadna iná budova, ktorá by bola v rovnakej výške a ktorá by bola vnímaná ako bariéra medzi susedmi. Sám otec navrhovateľky v roku 1979 označil predmetnú stavbu vo vlastníctve právnych predchodcov odporcov, nemôže podľa § 134 ods. 3 O.z. byť splnená vo vzťahu k právnym predchodcom navrhovateľky minimálne vo vzťahu k obdobiu pred rokom 1979 jedna z obligatórnych podmienok držby a to dobromyseľnosť držiteľa, teda dobrá viera, že držiteľovi vec alebo právo patrí. K parcele č. 528 a k jeho posunom sa vyjadrovali aj svedkovia, z ktorých výpovedí možno vyvodiť, že bol plot postavený aj pred 40 rokmi, teda aj v čase kedy nehnuteľnosti užívala rodina Q. a následné posuny plota zo strany právnych predchodcov navrhovateľky a spory s tým súvisiace jednoznačne spochybnili dobromyseľnosť držby navrhovateľky a jej predchodcov vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Upozornili, že treba brať vždy do úvahy či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemalo, resp. nemohlo mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera vzniká totiž v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámi so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Podľa názoru odporcov bolo oprávnené požadovať od navrhovateľky nahliadnutie do pozemkovej evidencie, z ktorej by zistila, že oprávnenými vlastníkmi pôvodnej parcely č. 652/2 sú právni predchodcovia odporcov a odvtedy ako jej boli darované mohla očakávať, že stav nehnuteľnosti porovná so stavom v evidencii katastra. Navrhovateľka neosvedčila dobromyseľnosť držby, a preto jej návrh nie je dôvodný. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu odporcov sa písomne vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žiadala súd o opravu chyby preklepu pri výmere nehnuteľnosti výrokovej časti. V namietanej časti, že geometrický plán Ing. J. nie je súčasťou rozsudku má za to, že nedostatok môže odstrániť odvolací súd. Nesúhlasí s tvrdením odporcov, že došlo k porušeniu zásady rovnosti na pojednávaní 11.11.2010, pretože odporcovia mali dostatok času, aby sa oboznámili s jej vyjadrením. Podľa názoru navrhovateľky sa súd vyjadril k návrhu dôkazov a to konfrontácii znalcov, ktorú považoval za zbytočnú a procesne nehospodárnu. Za irelevantný považuje poukaz na zápis a zrušený zápis hospodárskej budovy na parcele č. 527, pretože navrhovateľka od začiatku tvrdí, že určité nehnuteľnosti jej darovali v takom rozsahu v akom ich užívali, pričom išlo o nadobudnutie využijúc inštitút vydržania. Odporcovia v odvolaní opakujú skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril súd prvého stupňa. Poukazujú na vyjadrenia svedkov, ale aj na vyjadrenia navrhovateľky, ktoré vytrhli z kontextu. Čo sa týka listu H. R. z roku 1979, tento nie je možné vykladať inak než tak, že na parcele č. 526 vo vlastníctve odporcu sa nachádza budova, ktorej zadná strana je tá budova asi 4 m vysoká, ktorá oddeľuje ich dvory a v roku 1979 vlastnili túto budovu E.. Navrhovateľkino nahliadnutie do pozemkovej knihy evidencie katastra nebolo potrebné, pretože až do čias kým sa stali vlastníci odporcovia, nikdy nespochybňovali vlastnícke právo, resp. oprávnenú držbu a dobromyseľnosť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a ) O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov, svedka Ing. T., znaleckým posudkom, výsluchom znalca Ing. B. dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ je dôvodné a sú splnené podmienky pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa. Predmetom konania na Okresnom súde v Senici pod sp. zn. 7C 57/1995 je návrh navrhovateľky uplatnený na súde 17.7.1995, ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa o určení vlastníckeho práva vydržaním. Z výpovedí odporcov 1/ a 2/ v odvolacom konaní vyplýva, že v konaní pred prvostupňovým súdom žiadali vykonať konfrontáciu Ing. J. a Ing. T., ktorí vypracovali vo veci na základe zadania súdu znalecké posudky, avšak súd sa s uvedeným návrhom odporcov nezaoberal. Odporcovia pociťujú v súvislosti s postupom prvostupňového súdu morálnu krivdu a preto nežiadajú zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, ale vzhľadom na dĺžku konania, domáhajú sa zmeny rozsudku. Parcela č. 527 vlastnícky patrila ich právnym predchodcom, pričom O. boli len užívatelia urbárskych nehnuteľností. Dobromyseľnosť navrhovateľky spochybňuje list H. R., otca navrhovateľky z roku 1979, v ktorom sa uvádza, že ide o jeho budovu (tým sa myslí budovu odporcov). Nakoľko oba znalecké posudky boli vypracované znalcami, ktorí znalcami nie sú, navrhli ustanoviť znaleckú organizáciu za účelom, aby obe strany sporu nadobudli presvedčenie, že sa ich prípadu sa venovala dostatočná pozornosť. Z výpovede navrhovateľky v odvolacom konaní vyplýva, že žiada potvrdiť vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa, a navrhuje opraviť vo výroku výmeru parc. č. 527/2 na 93 m2. Je nespochybniteľné, že O. a R. od nepamäti vlastnili predmetné nehnuteľnosti. Znalec Ing. T. prekročil svoje oprávnenie, jeho znalecký posudok je tendenčný, nekvalifikovaný a zaujatý. Ing. T. vystupoval pred prvostupňovým súdom ako znalec, sú tu pochybnosti či v tom čase znaleckú činnosť vykonával, žiada preto vykonať dopyt na Ministerstvo spravodlivosti. Navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo od inštitútu vydržania podľa § 134 ods. 1 O.z. a započítava vydržaciu dobu svojich predchodcov od roku 1927 a ku stavbe od roku 1934, pričom najneskôr v roku 1964 vydržacia doba uplynula. Do roku 1993-1994 nebola navrhovateľka rušená v užívaní a preto je dobromyseľná. Pokiaľ v minulosti dochádzalo k sporom, tieto sa týkali hydiny a sú irelevantné. Darovaním nehnuteľností od svojej matky navrhovateľka vstúpila do užívania v rovnakom rozsahu ako jej právny predchodcovia. Keďže znalecká organizácia v odbore geodézia a kartografia v súčasnosti nie je zapísaná, odvolací súd nemal inú možnosť ako ustanoviť znalca z príslušného oboru- fyzickú osobu. Uznesením odvolacieho č.k. 23Co 22/2011-884 zo dňa 12.marca 2012 bol ustanovený vo veci znalec Ing. N. B. z odboru geodézia a kartografia, ktorému súd zadal vyhotoviť kontrolný znalecký posudok znaleckých posudkov Ing. J. J. a Ing. H. T. CSc., uskutočniť za účasti účastníkov konania zameranie nehnuteľností podľa ich užívania, vypracovať celú genézu vývoja zápisov vlastníckych práv účastníkov konania, ich právnych predchodcov k nehnuteľnostiam aj s ohľadom na nové prečíslovanie parciel. Hodnoverne posúdiť podklady o nerušenom užívacom stave a vlastníckom stave právnych predchodcov navrhovateľky vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, zamerať sa na to, či bola potreba rozdelenia parcely č. 527 Ing. J., objasniť meračský náčrt z roku 1998 a kto bol vlastníkom - užívateľom pozemku pod terajšou budovou, parcelou č. 527. Objasniť, či pozemok parcela č. 527 bol súčasťou vlastníctva a prevodu predchodcov navrhovateľky a navrhovateľky samotnej, a či pozemok nadobudol kúpou otec navrhovateľky H. R. od W. O., objasniť či parcela 527 a 528 boli súčasťou znaleckého ohodnocovania Ing. A. pri prevode nehnuteľností z K. R. na navrhovateľku, objasniť, či sporná budova parcela č.527 sa nachádza vo dvore navrhovateľky alebo vo dvore odporcu, podľa situácie stavieb a vlastníctva, vyjadriť sa k nezrovnalostiam posudku Ing. J. vo vzťahu k geometrického plánu vypracovaného Ing. R.. Znalec Ing. N. B. vypracoval znalecký posudok č. 20/2012 dňa 09.07.2012 z ktorého súdu zistil, že Ing. J. v znaleckých posudkoch č. 3/01 a 1/03, ako aj znalec Ing. T. v posudku č. 12/2008 išli nad rámec svojich kompetencií, pretože sa vyjadrovali k dôkazom a k právnemu posúdeniu. Pre súdne konanie a následné rozhodovanie je vhodný znalecký posudok č. 12/2008 vypracovaný Ing. T. CSc. Znalec vyhotovil genézu vývoja vlastníckych vzťahov, z ktorej vyplýva nasledovné: Pôvodné pozemky p. č. 652/1 a 653 boli evidované v pozemnoknižnej vložke (ďalej len „PVK“) č. 203 ako vlastníctvo W. O. a manž. X. r. D.. Títo pôvodní vlastníci odpredali predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 29.03.1927 H. R. a K. R. r. B. a to každému v podiele 1/2. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.09.1935 nadobudla K. R. r. B. podiel H. R., ktorý bol 1/2. Týmto úkonom sa K. R. stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných v PKV č. 203. Darovacou zmluvou N 628/84 zo dňa 06.09.1984 K. R. darovala svoje nehnuteľnosti PhDr. J. X. - navrhovateľke. Predmetom tohto prevodu boli tieto nehnuteľnosti: p. č. 653, p. č. 652/1, rodinný dom č. XX s príslušenstvom a súčasťami, pričom v darovacej zmluve nie je bližšie špecifikované čo tvorí príslušenstvo a súčasti rodinného domu. V roku 1988 bolo v katastrálnom území U. R. U. vykonané Technicko-hospodárske mapovanie (ďalej len „THM“). Pri tomto THM boli geodetickými metódami zameriavané hranice užívania nehnuteľností. K tomuto zameriavaniu boli prizývaní aj vlastníci jednotlivých nehnuteľností. Zo zamerania boli vyhotovované zápisnice a meračské náčrty. K zápisnici sa mali možnosť vyjadriť tak vlastníci pozemkov ako aj ich užívatelia. Hranice užívania pozemkov (definované oploteniami) tvorili aj hranice novovytvorených pozemkov. V prípade, že boli hranice novovytvorených pozemkov (t.j. pozemkov vytvorených pri THM) identické s hranicami pôvodných pozemkov, boli novovytvorené pozemky zapísané na list vlastníctva a evidovanie pôvodných pozemkov bolo zrušené. Ak tieto hranice neboli identické, tak sa vykonal zápis do záznamu zmien, novovytvorené pozemky boli zapísané do katastra nehnuteľností bez vlastníckych práv a pôvodné pozemky zostali evidované v katastrálnom operáte (resp. v pozemkovej knihe) bez ich zrušenia (poznámka: celý vyššie popísaný postup bol súčasťou vytvorenia nového katastrálneho operátu v k. ú. U. R. U. a volal sa Obnova katastrálneho operátu novým mapovaním). Na to aby pôvodné pozemky boli v katastrálnom operáte zapísané do registra C-KN bol potrebný geometrický plán. V tomto prípade boli pôvodné pozemky p. č. 652/1 a 653 vyhodnotené ako neidentické s novovytvorenými pozemkami p. č. 524 a 525. Z tohto dôvodu boli obidva uvedené pôvodné pozemky v katastri nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX s poznámkou v časti listu vlastníctva - „iné údaje“ v tomto znení: „pôvodné pozemky p. č. 652/1 záhrada výmera 313 m2 a p. č. 653 zast. pl. výmera 471 m2, dom s. č. XX sú neidentické, k majetkoprávnemu vysporiadaniu treba geometrický plán“. Napokon boli pôvodné pozemky p. č. 652/1, 653 a rod. dom s. č. XX ako aj poznámka k nim evidovaná v „iných údajoch“ listu vlastníctva prepísané z listu vlastníctva č. XXXX na list vlastníctva č. XXXX, pričom vlastnícke právo zostalo zachované v prospech PhDr. J. X. r. R. - navrhovateľke. Pôvodné pozemky p. č. 652/2 a 654 boli evidované v PKV č. 205 a na základe ohlasovacieho hárku č. 35/27 zo dňa 28.02.1930 (do PKV vložené pod č. 357) boli tieto pozemky prepísané do PKV č. 5939. V PKV č. 5939 bolo vlastnícke právo k pôvodným pozemkom p. č. 652/2 a 654 evidované na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.1932. v prospech H. N.. Podľa vyživovacej zmluvy zo dňa 16.01.1940 bolo vlastnícke právo v PKV č. 5939 prepísané na T. Q.. Zároveň s týmto zápisom bola do PKV pod položkou B4 zapísaná aj ťarcha resp. obmedzenie na uvedené nehnuteľnosti a to zákaz scudzenia nehnuteľnosti po dobu života chrobomyselného H. Q.. Ďalej T. Q. pôvodné pozemky p. č. 652/2 a 654 kúpnou zmluvou zo dňa 02.05.1957 odpredal H. E. v podiele 1/2 a manželke X. E. rod. X. v podiele 1/2. Dedičským rozhodnutím D 1090/85 nadobúda X. E. r. X. celé dedičstvo po H. E.. Týmto úkonom sa menovaná stala výlučnou vlastníčkou pôvodných pozemkov p. č. 652/2 a 654. Aj v tomto prípade boli pri THM pôvodné pozemky p. č. 652/2 a 654 vyhodnotené ako neidentické s novovytvorenými pozemkami p. č. 526, 527, 528, 529. Preto boli aj tu po THM zapísané na list vlastníctva č. XXXX pôvodné pozemky p. č. 652/2 a 654 a to ako vlastníctvo X. E.. Kúpnou zmluvou N 92/89, zo dňa 16.02.1989 X. E. odpredáva pôvodné nehnuteľnosti p. č. 652/2 a 654 Ing. T. X. a manželke J. X. r. F.. Predmetom prevodu bol rodinný dom s. č. XX, p. č. 652/2 a p. č. 654 vrátane vedľajších stavieb, studne, oplotenia a vonkajších úprav. Aj v tomto prípade chýba presnejšia špecifikácia prevádzaných nehnuteľností (najmä vedľajších stavieb), ktorá by prípadne bola nápomocná pri riešení súdneho sporu. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.1993 (Pol. č. 44/93) odpredávajú Ing. T. X. a J. X. svoje nehnuteľnosti G. A. a manž. G. A.. V tomto prípade bola kúpna zmluva uzatvorená podľa geometrického plánu č. 240-56-119-93. Predmetom prevodu boli pôvodné nehnuteľnosti 652/2 a 654, ktoré sa v zmysle znenia kúpnej zmluvy napísali na nových vlastníkov ako p. č. 526, 524, 528, 529 a 3826/3. (Zjednodušene sa dá povedať, že pôvodné pozemky p. č. 652/2 a 654 boli prečíslované na pozemky registra C-KN p. č. 526, 527, 528, 529 a 3826/3). Predmetom prevodu boli „časti pôvodných parciel č. 654 a 652/2, dom s. č. XX, vedľajšie stavby, murované oplotenie, studňa a vonkajšie úpravy, bez presnejšej špecifikácie vedľajších stavieb. Darovacou zmluvou ozn. V-386/04 zo dňa 13.05.2004 (vyhotovenou podľa geometrického plánu č. 48/04) darovali G. A. a manž. G. A. svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k svojim nehnuteľnostiam p. č. 526/1, 526/2 a 526/4 (podľa geometrického plánu č. 48/04 novovytvorené pozemky z pozemku p. č. 526) dcére H. A.. Ďalší zápis v katastrálnom operáte k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu vykonala Správa katastra Myjava v roku 1996 pod položkou výkazu zmien 17/96, keď na list vlastníctva č. XXXX bola zapísaná hospodárska budova umiestnená na p. č. 527 v prospech PhDr. J. X. CSc - navrhovateľky. Na základe výsledku šetrenia sťažnosti G. A. vydal Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Myjava Rozhodnutie č. j. 209.1-4/1996 zo dňa 17.04.1996, ktorým zápis hospodárskej budovy na p. č. 527 v LV č. XXXX ruší. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie PhDr. J. X.. O odvolaní rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Rozhodnutím č. j. LP-1855, zo dňa 22.07.1996, ktorým napadnuté rozhodnutie Správy katastra Myjava potvrdil. Týmto úkonom bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení zápisu vlastníckeho páva k hospodárskej budove postavenej na p. č. 527 v prospech PhDr. J. X. CSc. - navrhovateľky. K nerušenému užívaciemu právu právnych predchodcov navrhovateľky ako aj navrhovateľky sa znalec nemohol vyjadriť, pretože evidovanie užívacieho práva nie je predmetom evidencie v katastrálnom operáte. Vo vzťahu k posúdeniu podkladov o vlastníckom práve právnych predchodcov navrhovateľky k sporným nehnuteľnosti, zaujal znalec stanovisko, že parcele č. 527 a 528 sú v katastrálnom operáte evidované ako vlastníctvo odporcov. Vlastnícke právo k týmto pozemkom bolo predtým evidované v prospech právnych predchodcov odporcov a to k pôvodnému pozemku parcely č. 652/2. Z tohto dôvodu má znalec za to, že evidovanie pozemkov parcely č. 527 a 528 v prospech odporcov je správne. Naopak evidovanie stavby postavenej na parcele č. 527 nebolo preukázateľne evidované v katastrálnom operáte tak v prospech navrhovateľky, ani v prospech odporcu. Znalec dospel k záveru, že rozdelenie pozemku parcely 527, ktoré bolo realizované Ing. J., nebolo potrebné a Ing. J. nesprávne rozdelil parcelu č. 527 na dve parcely bez podkladov, pričom hospodársku budovu priznal navrhovateľke. Určenie, kto bol vlastníkom, užívateľom pozemku pod terajšou spornou budovou, parcelou č. 527 nie je možné, pretože z meračského náčrtu to nevyplýva a prípadne údaje o vlastníckom užívacom práve zaznamenané v meračskom náčrte nie sú záväzné. Pozemok parcela č. 527 nebol súčasťou vlastníctva prevodu predchodcov navrhovateľky a navrhovateľky samotnej. Uvedený pozemok nenadobudol kúpou otec navrhovateľky H. R. od W. O.. Parcely č. 527 a 528 neboli súčasťou ani znaleckého dokazovania Ing. A. pri prevode nehnuteľností z K. R. na navrhovateľku. Sporná budova sa na parcele č. 527, sa podľa situácie vlastníctva k pôvodným pozemkom nachádza vo dvore odporcov. Nezrovnalosti v posudku Ing. J. vo vzťahu k geometrickému plánu vypracovaného Ing. R. spočívajú v tom, že Ing. J. vo svojom posudku nesprávne uvádza, že geometrickým plánom Ing. R. bol vyriešený právny a vlastnícky vzťah, pretože toto konštatovanie nie je presné. K písomnému znaleckému posudku právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nesúhlasí so záverom znaleckého posudku, keď znalec uviedol, že pre súdne konanie je vhodný znalecký posudok vypracovaný Ing. H. T. CSc., pretože znalec aj konštatuje, že Ing. T. vo svojom znaleckom posudku išiel nad rámec svojich kompetencií tým, že sa vyjadroval k dôkazom právneho charakteru. Žiadal zohľadniť prílohu k znaleckého posudku Ing. A., ktorý bol vypracovaný pri uzavretí darovacej zmluvy, keď predmetom bola aj garbiareň so stanovením výmery a ceny drobných stavieb. Preto je navrhovateľka názoru, že vlastníctvo hospodárskej budovy, garbiarni, nemôže byť v konaní sporné, nakoľko matka jej darovala aj túto spornú hospodársku budovu. Ku genéze vlastníckych vzťahov žiadal zohľaniť, že znalec neuviedol od koho H. N. kupoval kúpnou zmluvou zo dňa 16.6.1932, parcelu č. 652/2 a parcelu č. 654 a navrhovateľka tvrdí, že W. O. a manželka X., predali svojmu vnukovi a otcovi navrhovateľky a zároveň aj matke H. R. a K. R. kúpnou zmluvou zo dňa 29.3.1927 dom a všetky priľahlé pozemky, ktoré W. O. reálne užíval ako vlastné a H. R. spolu s manželkou pokračovali v užívaní v presvedčení, že im tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria. Body 6, 7, 8 znaleckého posudku nie sú právne relevantné pre posúdenie sporu, pretože navrhovateľka sa domáha vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe vydržania, pričom sporné pozemky boli presne vyčlenené, oplotené a v takomto rozsahu dlhodobo užívané právnymi predchodcami. Odporcovia 1/ a 2/ so znaleckým posudkom Ing. N. B. súhlasili a nemali k nemu námietky. Znalec Ing. B. vo výpovedi na pojednávaní v odvolacom konaní uviedol, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku. Vo vzťahu k budove - garbiareň, vychádzal z predpokladu, že je vo vlastníctve toho, komu patril pôvodne pozemok, ale nepodarilo sa mu zistiť vlastníctvo k tejto budove. Jeho úlohou bolo vykonať kontrolný znalecký posudok k dvom predchádzajúcim znaleckým posudkom. K námietke navrhovateľky, že je použiteľný pre spor znalecký posudok Ing. T., uviedol, že okrem záveru týkajúci sa určenia komu má byť budova daná do vlastníctva. K námietke navrhovateľky, že neurčil od koho H. N. kupoval kúpnou zmluvou, parcelu č. 652/2 a 654 uviedol, že zápis H. N. bol prvotným zápisom v pozemkovoknižnej vložke, nemal k dispozícii kúpnu zmluvu, ale parcela bola prepísaná z nejakej inej vložky a vie, že tam boli napísaní nejakí N. a preto predpokladá, že od neho odkúpil parcelu č. 652/2. Geometrický plán Ing. J. nachádzajúci sa v prvom znaleckom posudku bol zbytočný. Znalec sa vyjadril, že podľa snímok z mapy sa dá definovať len poloha týchto pozemkov, nie však vlastnícke vzťahy k nim. Tie sú uvedené v písomnej časti katastra, resp. pozemkovej knihy. Nevedel sa vyjadriť k právnej záväznosti snímok z mapy. Uviedol, že existuje prešetrovací náčrt, ktorý bol pri tvorbe katastrálnej mapy robený a v tom sú vyznačené aj pozemky, nie však s parcelnými číslami, ale len tvarom a hranicami, a sú zaznačení predpokladaní užívatelia pôvodných pozemkov, nie však vlastníci a konkrétny pozemok, na ktorom je garbiareň, podľa tohto pravdepodobne užíval nejaký pán Y.. Znalec tento náčrt založil do spisu. V písomnom záverečnom návrhu navrhovateľka zdôraznila, že predmetné nehnuteľnosti v rozsahu v akom boli nerušene užívané ako vlastné, boli takto užívané ešte jej právnymi predchodcami. Navrhovateľka nehnuteľnosti nerušene užívala až do jari 1994. Dôvodila, že podľa obyčajového práva vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný ale ja hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník vedený niekto iný. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať. Celková doba dobromyseľného užívania predstavuje u rodičov cca 56 rokov a podľa § 116 ods. 2 zák. č. 141/1950 Zb. môže započítať vydržaciu dobu predchodcu. Poukázala na ust. § 145 ods. 1, 566 ods. 1, 2, zákona č. 141/1950 Zb. 134 ods. 1 a 3 O.z. Zároveň poukázala na záver dokazovania týkajúci sa spornej budovy vzniknutej na základoch starej budovy označovanej ako garbiareň, ktorá bola prebudovaná rodičmi v roku 1936. V písomnom záverečnom návrhu odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že navrhovateľka ani jej právni predchodcovia nespĺňajú a ani nespĺňali požiadavky kladené na vydržanie. Na základe genézy zmien v osobách vlastníkov pozemkov s pôvodnými parc. č. 652/1 a 653 ako aj s pôvodnými parc. č. 652/2 a 654 je preukázané, že ani navrhovateľka ani jej právni predchodcovia nikdy neuzatvorili a neboli účastníkmi iného právneho úkonu alebo právnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala ich názor, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Vychádzajúc z umiestnenia hospodárskej budovy a aj z genézy vyplýva, že sporná budova stojí na pozemku vo vlastníctve odporcov a ktorý pozemok nikdy nebol predmetom prevodu vlastníckeho práva, pri ktorom by ako nadobúdatelia figurovali či navrhovateľka alebo jej právny predchodcovia. Užívať v dobrej viere susedné pozemky by mohlo byť ospravedlniteľné, ak by sa jednalo o omyl v predstave o výmere pozemkov, ktorá spočíva v odchýlke medzi doznievanou a reálnou výmerou v rozsahu niekoľkých pár metrov, ale nie v prípade chopenia sa užívania pozemkov, ktorých výmera predstavuje takmer 1/3 z výmery pozemkov, ktoré boli v skutočnosti nadobudnuté na základe existujúceho právneho titulu. Fakt, že sa navrhovateľka mylne domnievala, že nadobudla aj vlastnícke právo k sporným pozemkom, prestavuje neospravedlniteľný omyl. Vo vzťahu k prípadnému užívaniu spornej budovy otcom navrhovateľky, ktorý ani od roku 1935 ani nebol vlastníkom pozemkov, možno uvažovať o detencii. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Odvolací súd vychádzal z toho, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na vydaní určovacej žaloby, tento naliehavý právny záujem nebol spochybňovaný v konaní ani odporcami, pretože jej právne postavenie je neisté, nakoľko ako vlastníci sporných nehnuteľností sú uvedení odporcovia. Navrhovateľka určovacou žalobou má záujem dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a má právo s vecou nakladať. Právo vec držať, nazývané tiež právom držby znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Uhorské obyčajové právo právoplatné na území Slovenska do 31. decembra 1950 rozoznávalo vlastníctvo a) pozemkovoknižné - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe protiprávnej pozemkovoknižnej držby trvajúcej 32 rokov; takýmto vydržaním mohol nadobudnúť pozemkovo knižné vlastníctvo ten, kto bol neplatne vpísaný do pozemkovej knihy, keď tento stav neplatného vkladu trval nerušene 32 rokov; mohol vydržať aj vtedy, ak bol obmyseľný, b) zápis skutočného držiteľa do pozemkovej knihy - išlo o zápis skutočného držiteľa ako vlastníka bez preukázania vkladového povolenia vystaveného osobou, ktorá bola v pozemkovej knihe zapísaná ako posledný vlastník na základe skutočnej mimopozemkovo knižnej držby a c) vydržanie mimo pozemkovej knihy - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníctva na základe dlho trvajúcej, pokojnej a statočnej držby; vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimo pozemkovo knižnou držbou nikoho neukracuje, jeho nestatočnosť musí preukázať druhá strana, s výnimkou, že držiteľ nadobudol násilím, tajne alebo zneužitím výprosy, lebo preukázaním tohto spôsobu nadobudnutia je dokázaná aj nestatočnosť držby. V pomere k pozemkovej knihe držba nemusí byť a ani nie je statočná, keď vydržiteľ vie, že pozemkovoknižne je k držbe oprávnený niekto iný, ale môže byť presvedčený, že mimo pozemkovej knihy je oprávnený on sám napr. ako on alebo jeho predchodca kúpil nehnuteľnosť, ale nedal previesť v pozemkovej knihe na seba. Z uvedeného vyplýva, že podľa obyčajného práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Vlastnícke právo nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, kto už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne vedel, že nehnuteľnosť patrí inému. Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval Občiansky zákonník z roku 1950 zákon č. 141/1950 Zb. z ust. § 115 až 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145, išlo o tri základné podmienky: oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby. V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala plynúť ešte pred 01. januárom 1951 t.j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po tomto dni, museli byť však už splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950. V prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa a predmetu držby a vydržacej doby dochádza k vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo) platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej § 115 a 116 ods. 1 v spojení s ust. § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., § 134 Občianskeho zákonníka v znení do 01. januára 1992, je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Medzi požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych úpravách bol rozdiel v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby, keď podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby; pri oboch platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať jej vydržaciu dobu svojho predchodcu. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samého účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť teda aj k právnemu dôvodu, titulu vzniku vlastníctva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny titul (titulus putativus) teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí okolnosť ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcej oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľnosti, ale stačí existencia takého nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci dostatočne opodstatňuje. Faktické užívanie nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľky však ešte neznamená, že boli pri nastúpení do držby podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 a počas plynutia vydržacej doby podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. dobromyseľnými. Z okolností danej veci objektívne u právnych predchodcov navrhovateľky muselo viesť k vedomosti, že samotným uzavretím právnych úkonov či užívaním nehnuteľnosti sa ešte právni predchodcovia navrhovateľky nestali vlastníkmi nehnuteľností. Z toho dôvodu nemohli s nehnuteľnosťami nakladať ako so svojimi vlastnými. Na základe toho neboli právni predchodcovia navrhovateľky so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Právni predchodcovia navrhovateľky nemohli byť pri vstupe do držby dobromyseľní, že im nehnuteľnosti vlastnícky patria. Aj keď právni predchodcovia navrhovateľky mohli mať subjektívny pocit, že im vlastnícky patria, ale takýto subjektívny pocit držiteľov nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosť držby. V danom prípade však okolnosti nasvedčujúce oprávnenosti držby neboli zistené. Ani dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľky bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, preto nepostačovala pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. V danom prípade teda nebola preukázaná podmienka dobromyseľnosti vstupu do držby, ktorá v zmysle uhorského obyčajového práva bola potrebná pre naplnenie podmienok vydržania. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o dobromyseľnosti vstupu do držby u jej právnych predchodcov. V danej veci navrhovateľka tvrdila, že vlastníkmi sporných nehnuteľností boli od nepamäti jej právni predchodcovia, ktorí ich nadobudli na základe titulov ako sú preukázané v pozemkovej knihe a ona sama svoj nadobúdací titul odôvodňovala darovacou zmluvou. Vo vzťahu ku genéze vývoja vlastníckych vzťahov navrhovateľky a odporcov sa vyjadrovali znalci a to Ing. B. ako aj Ing. T., ktorí dospeli v tejto otázke v podstate k zhodným tvrdeniam. Na základe predložených znaleckých posudkov vo vzťahu k darovacej zmluve je potrebné uviesť, že darovacou zmluvou N 628/84 zo dňa 06.09.1984 K. R. darovala svoje nehnuteľnosti PhDr. J. X., pričom predmetom prevodu boli nehnuteľnosti parcela č. 653, parcela č. 652/1, rodinný dom súpisné číslo XX s príslušenstvom a súčasťami, pričom v darovacej zmluve nie je bližšie špecifikované čo tvorí príslušenstvo a súčasti rodinného domu. Podkladom pre darovaciu zmluvu bol znalecký posudok Ing. A., ktorý sa vyjadril, že pozemok parcela č. 527 (časť pôvodného pozemku parcely č. 652/2) nebol súčasťou vlastníctva a prevodu predchodcov navrhovateľky a navrhovateľky samotnej. Tento pozemok nenadobudol kúpou ani otec navrhovateľky H. R. od W. O.. K vykonaného znaleckému dokazovaniu je potrebné uviesť, že kontrolné znalecké dokazovanie Ing. B. považoval odvolací súd za presvedčivé, úplné vo vzťahu k zadaniu, ako aj k zásadám logického myslenia. Je súladné aj s doposiaľ vykonaným dokazovaním, pričom hodnoteniu súdu nepodliehajú odborné znalecké otázky. Keďže znalec podal odborné znalecké otázky a tieto odvolací súd považoval vo vzťahu k zadaniu za úplne, za presvedčivé a zo záverov znaleckého posudku Ing. B., ako aj Ing. T., CSc. preto aj vychádzal. Na základe uvedených záverov znalcov je potrebné uzavrieť, že navrhovateľka nepreukázala žiaden nadobúdací titul, ktorý by jej svedčil o nadobudnutí sporných nehnuteľností parcely č. 527 a 528 a budovy na parcele č. 527 do vlastníctva. Nepreukázala ani existenciu žiadneho putatívneho domnelého nadobúdacieho titulu. Ako už bolo vyššie uvedené, nie je potrebné, aby vydržiteľ preukazoval platný právny titul nadobudnutia, ale musí preukázať aspoň existenciu nadobúdacieho titulu domnelého, ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci dostatočne opodstatňuje. Podľa názoru súdu spomínanými právnymi úkonmi, teda darovacou zmluvou, nemohlo u navrhovateľky vyvolať jej vnútorné presvedčenie o tom, že sa stala vlastníkom predmetných nehnuteľných vecí. Navrhovateľka nepreukázala také okolnosti, ktoré by preukázali spôsob nadobudnutia predmetných nehnuteľností spôsobom aj oprávnenosť držby. Zároveň možno konštatovať, že navrhovateľka ako držiteľka nebola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej takýto právny titul svedčí. Súčasne sa žiada zdôrazniť, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zanedbateľnej výmery, ktoré by mohli u navrhovateľky resp. u jej právnych predchodcov vyvolať presvedčenie o tom, že takéto nehnuteľnosti nadobudla spolu s nehnuteľnosťami, ktoré sa prevádzali na ňu darovacou zmluvou. K budove, ktorá sa v konaní nazývala ako garbiareň, postavenej na pozemku parcele č. 527, sa vyjadrovali aj znalci, pričom Ing. B. uviedol, že evidovanie stavby postavenej na parcele č. 527 nebolo preukázateľne evidované v katastrálnom operáte tak v prospech navrhovateľky, ako ani v prospech odporcov. Určenie kto bol vlastníkom, resp. užívateľom pozemku pod terajšou spornou budovou takisto nebolo možné, lebo to z meračského náčrtu nevyplýva a prípadné údaje o vlastníckom, resp. užívacom práve zaznamenané v meračskom náčrte nie sú záväzné. Sporná budova na parcele č. 527 sa podľa situácie vlastníctva k pôvodným pozemkom nachádza vo dvore odporcov. Vo vzťahu k tejto budove platí to, čo sa uviedlo vyššie ohľadne existencie putatívneho nadobúdacieho titulu, avšak je potrebné zdôrazniť ešte ďalšiu skutočnosť, podľa ktorej bolo potrebné na vzťahy vzniknuté stavbou na tomto pozemku posudzovať podľa vtedy platných predpisov a to nielen čo do ich vzniku, ale aj nárokov s tým súvisiacich. Podľa úpravy všeobecného Občianskeho zákonníka z roku 1811, ktorý platil na území Slovenska v tejto časti, sa vychádzalo zo zásady „superficies solo cedid“, a podľa ktorej sa trvalá stavba považovala za súčasť pozemku, pričom táto zásada bola neskôr prelomená Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb. Pokiaľ sa stavba sa postavila na cudzom pozemku, tak sa považovala za súčasť tohto pozemku, teda riadila sa vzťahom k pozemku. Vzťah k pozemku mal súd preukázaný tým, že svedčal vlastnícky vzťah pozemkov strane odporcov, a preto aj stavba, ktorá bola takýmto spôsobom postavená, tak aj právny vzťah nasledoval potom vlastníctvo k tomuto pozemku. Preto nebolo možné ani uvažovať o inom právnom režime vo vzťahu k stavbe na parcele č. 527. Čo sa týka svedeckého dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, tak ani tieto svedecké výpovede podľa názoru odvolacieho súdu bezpečne a nepochybne nepreukázali tvrdenia navrhovateľky o existencii nadobúdacieho titulu, držbe a o jej dobromyseľnosti a oprávnenosti. Je potrebné všetky dôkazy predložené vo veci zhodnotiť vo vzájomných súvislostiach, keď aj za stavu preukázania listu otca navrhovateľky, ktorý hovorí o „jeho budove“, nemožno z toho vyvodiť dobromyseľnosť a takisto svedkom p R. bolo poukázané na relevantné nedorozumenia užívania ešte u právnych predchodcov navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka argumentovala tým, že sa odporcovia nedomáhali ako zapísaní vlastníci žiadnym spôsobom vo vzťahu k nej k vyriešeniu sporných záležitostí, je potrebné uviesť, že z nijakého právneho predpisu táto povinnosť pre odporcov nevyplýva. Na tomto skutkovom a právnom základe preto nemohlo prísť k vydržaniu predmetných nehnuteľností právnymi predchodcami navrhovateľka. Navrhovateľka v odvolacom konaní uplatnila návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka Ing. J., ktorý vo veci vypracoval prvý znalecký posudok, navrhovaný dôkaz však odvolací súd nevykonal a o návrhu na doplnenie dokazovania rozhodol tak, že ho zamietol. Odvolací súd nepovažoval návrh na doplnenie dokazovania za hospodárny s poukazom na tom, že svedok Ing. J. už vo veci vykonal znalecké dokazovanie a vo veci vypovedal. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol podľa § 220 O. s. p, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). O trovách konania účastníkov odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania a to za súdny poplatok za odvolanie vo výške 451,70 eur, preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 663,88 eur a trovy právneho zastúpenia podľa právnych predpisov a to vyhlášky č. 240/1990 Zb., vyhlášky 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 566/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Hodnota úkonu podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb. účinnej 1.7.1990 je určená podľa § 13 ods. 6, hodnota úkonu podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z. účinnej od 1.4.2002 je určený podľa § 13 ods. 6, hodnota úkonu podľa vyhlášky č. 566/2004 Z. z. účinnej od 1.1.2005 je určený podľa § 11 ods. 1 písm. a) a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Podľa obsahu spisu odporcov 1/ a 2/ zastupovali počas konania viacerí právny zástupcovia za úkony ktorých uplatnili odporcovia náhradu trov právneho zastúpenia : JUDr. Božena Ilavská - odmena za 3 úkony právnej služby: za prípravu a prevzatie zastupovania 30.10.1995 - 6,64 eur, písomné podanie na súd vyjadrenie zo dňa 3.11.1995- 6,64 eur a účasť na pojednávaní dňa 1.7.1996 - 6,64 eur, spolu 19,93 eur. JUDr. Katarína Kráľová - odmena za 4 úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia 14.4.1997 - 6,64 eur, písomné podanie na súd (stanovisko zo dňa 14.4.1997) - 6,64 eur, účasť na pojednávaní dňa 14.4.1997 - 6,64 eur a písomné podanie na súd, návrh na zrušenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 9.7.1997 - 6,64 eur, spolu 26,56 eur. JUDr. Milan Kurec - odmena za 2 úkony právne služby: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 02.03.1998 - 6,64 eur a písomné podanie na súd (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 25.11.1998) - 6,64 eur, spolu 13,28 eur. Mgr. Jozef Glos - odmena za 2 úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 05.03.2002 - 38,84 eur a písomné podanie na súd (vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. J. zo dňa 3.4.2002 - 38,84 eur, spolu 77,68 eur JUDr. Miroslav Totkovič odmena patrí za 2 úkony právne služby: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 27.05.2004 - 38,31 eur a písomné podanie na súd, odvolanie zo dňa 31.3.2005 proti uzneseniu o znalečnom 1/2 hodnoty odmeny - 19,16 eur, spolu 57,47 eur JUDr. Ing. Vladimír Neuschl odmena patrí za 28 úkonov právnej služby a náhrady za poskytnuté právne služby. V roku 2006 súd priznal odmenu za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 05.12.2006 - 41,82 eur, písomné podanie na súd, odvolanie zo dňa 6.12.2006 - 41,82 eur a 2x režijný paušál 5,40 eur - 10,80 eur, spolu v roku 2006 - 94,44 eur. V roku 2007 súd priznal odmenu za písomné podanie na súd (oznámenie k výzve súdu zo dňa 5.6.2007) - 45,50 eur, písomné podanie na súd (sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 5.9.2007) - 45,50 eur, účasť na pojednávaní konanom dňa 7.11.2007- 45,50 eur. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 7x 9,68 eur - 67,76 eur, cestovné náhrady 54,17 eur za účasť na pojednávaní konanom dňa 12.12.2007 - 45,50 eur, strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 7x 9,68 eur) - 67,76 eur, cestovné náhrady - 54,37 eur a 4x režijný paušál 5,91 eur- 23,64 eur, spolu v roku 2007- 449,70 eur. V roku 2008 súd priznal odmenu za písomné podanie na súd, odvolanie doručené súdu dňa 23.1.2008 - 52,68 eur, písomné podanie na súd, oznámenie na výzvu súdu doručené súdu dňa 7.2.2008 - 52,68 eur, písomné podanie na súd, oznámenie zo dňa 23.6.2008 na výzvu súdu - 52,68 eur, 3x režijný paušál 6,31 eur - 18,93 eur , spolu 176,97 eur. Za úkony vykonané v roku 2009 súd priznal odmenu za účasť na ohliadke dňa 27.5.2009 - 53,49 eur, strata času vo výške (§ 17 ods. 1 vyhlášky) 7x11,59 eur - 81,13 eur, cestovné náhrady - 58 eur, písomné podanie na súd, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 13.7.2009 - 53,49 eur a písomné podanie na súd, vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľky k znaleckému posudku zo dňa 16.10.2009 - 53,49 eur, 2x režijný paušál 6,95 eur -13,90 eur, spolu za rok 2009 - 313,50 eur. Za úkony vykonané v roku 2010 súd priznal odmenu za účasť na pojednávaní dňa 25.2.2010 - 55,49 eur, strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 7x12,02 eur - 84,14 eur, cestovné náhrady - 49 eur, písomné podanie na súd, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 12.4.2010, 1/2 odmeny - 27,76 eur, písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 9.11.2012) - 55,49 eur, účasť na pojednávaní dňa 11.11.2010 - 55,49 eur, strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 7x12,02 eur - 84,14 eur, cestovné náhrady - 50 eur, písomné podanie na súd (odvolanie zo dňa 30.12.2010) - 55,49 eur, 4 krát režijný paušál po 7,21 eur - spolu za rok 2010 - 28,84 eur. Súd nepriznal odmenu za uplatnený úkon žiadosť o nariadenie termínu zo dňa 9.9.2010 - 55,49 eur, nakoľko nešlo o právnu službu, za ktorú by podľa právneho predpisu mala patriť odmena. Spolu za rok 2010 - 545,87 eur. Za úkony vykonané v roku 2011 súd priznal odmenu za písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 29.11.2011) - 57,20 eur, účasť na pojednávaní dňa 5.12.2011 - 57,20 eur, cestovné náhrady - 30,- eur, strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 3x12,35 eur - 37,05 eur, 2x režijný paušál 7,41 eur - 14,82 eur, spolu 196,27 eur. Za úkony vykonané v roku 2012 súd priznal odmenu za písomné podanie (návrh zo dňa 23.1.2012) - 58,69 eur, účasť na pojednávaní dňa 23.1.2012 - 58,69 eur, strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 3x12,71 eur - 38,13 eur, cestovné náhrady - 30 eur, účasť na pojednávaní dňa 13.2.2012 - 58,69 eur, strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 3x12,71 eur - 38,13 eur, cestovné náhrady 30 eur, písomné podanie na súd (otázky zo dňa 23.1.2012) - 58,69 eur, písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 10.8.2012) - 58,69 eur, písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 2.10.2012) - 58,69 eur, účasť na pojednávaní 15.10.2012 - 58,69 eur, strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 3x12,71 eur - 38,13 eur, cestovné náhrady 30 eur, písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 26.10.2012) - 58,69 eur, účasť na pojednávaní dňa 29.10.2012 - 58,69 eur, strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) vo výške 3 x 12,71 eur - 38,13 eur, cestovné náhrady 30 eur, 9x režijný paušál 7,63 eur - 68,67 eur, spolu v tomto roku 871,83 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia za úkony vykonané posledným právnym zástupcom prestavuje 2.648,58 eur + 20% DPH - 529,72 eur je 3.178,30 eur. Celkové trovy právneho zastúpenia predstavujú 3.372,82 eur (19,93 + 26,56 + 13,28 + 77,28 + 57,47 + 3.178,30). Podľa § 149 ods. 1 O. s .p. súd uložil povinnosť na zaplatenie trov navrhovateľku na účet právneho zástupcu odporcov. O trovách konania štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého štát má podľa výsledku právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pričom trovy konania štátu boli pred prvostupňovým súdom a aj pred odvolacím súdom. Prvostupňový súdo priznal znalcovi Ing. J. znalečné 10.323,- Sk, ktoré bolo zaplatené z pol reg. D 14 a 1/02 a za dodatok k znaleckému posudku vyhotoveného Ing. J. bolo priznané 2.883,-Sk/ 95,70,- eur, ktoré platil štát zo štátnych prostriedok (č.l. 264). V poradí druhému znalcovi Ing. T. priznal súd znalečné 1.513,026,- eur z toho 663,88 eur zo zloženého preddavku a k výplate 849,15 eur, pričom suma 185,27, - eur z rozpočtových prostriedkov a 663,88,- eur z preddavku D 14a 33/10. Teda v konaní pred súdom prvého stupňa štát má právo na náhradu 280,97 eur (95,70 + 185,27). V odvolacom konaní štát má právo na náhradu za znalečné vyplatené Ing. B. sumou 1.187,24,- eur za znalecký posudok a 57,58,- eur za účasť na pojednávaní, spolu 1.244,82,- eur. Navrhovateľke súd zároveň vrátil zostatok z preddavku zloženého na Okresnom súde Senica pod položkou registra D 14a 1/02 vo výške 26,22 eur prostredníctvom Okresného súdu Senica. Senát prijal rozhodnutie pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.